Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21S-91-2011.pdf
PDF · 130.92 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/91/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Vladimíra Sučika, v právnej veci žalobcu: V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpený advokátkou JUDr. Iva Pavlíková, J. Q. XX, XXX XX G., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopraný inšpektorát, Kuzmányho 26, 023 23 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu č. KRPZ- ZA-KDI-SK-104/2011 zo dňa 24.10.2011, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa riadne a včas podanou žalobou (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu - oznámenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu Žilina č. KRPZ-ZA-KDI-SK-104/2011 zo dňa 24.10.2011 a zároveň aj prvostupňového rozhodnutia o priestupku Okresného riaditeľstva PZ Žilina č. ORP-P-225/ODI-2011-II zo dňa 15.08.2011, pričom obidve žiadal zrušiť v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. a), b), c) a d) Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V žalobe žalobca namietal najmä skutočnosť, že žalovaný rozhodol listom, ktorý označil ako oznámenie pod č.k. KRPZ-ZA-KDI-SK-104/2011 tak, že považoval odvolanie žalobcu za oneskorene podané z dôvodu, že podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa na mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znova doručiť v určený deň a hodinu, a ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte, a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa názoru žalovaného v danom prípade deň 25.08.2011 bol deň uloženia zásielky predmetného rozhodnutia o priestupku. Následne správny orgán druhého stupňa skonštatoval, že spáchanie priestupku bolo jednoznačne preukázané, konanie prebiehalo hospodárne bez zbytočného zaťažovania a odôvodnenie bolo dostatočné tak, aby bolo zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami sa správny orgán prvého stupňa riadil pri hodnotení dôkazov a tiež použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, vyrovnal sa s námietkami a návrhmi účastníka konania, ako aj pokynmi v predchádzajúcom rozhodnutí nadriadeného orgánu. Pokiaľ ide o sankciu zdôraznil, že je vecou voľnej úvahy správneho orgánu a preto do tejto nemôže druhostupňový orgán zasahovať okrem prípadu, že by jej uloženie odporovalo zásadám logického myslenia alebo vybočovalo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Pokiaľ ide o doručovanie písomností a konštatáciu orgánu druhého stupňa, žalobca poukázal na skutočnosť, že je síce pravdou, že pri doručovaní písomností v správnom konaní v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. písomnosť doručená do vlastných rúk sa doručuje
tak, že sa doručí do miesta, kde sa obvykle zdržiava, v prípade, že sa ju nepodarí doručiť, doručovateľ je povinný adresáta vhodným spôsobom upovedomiť a doručiť mu ju písomne opätovne v určený deň a hodinu. Až keď nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, uloží písomnosť na pošte a adresát sa o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne do troch dní od uloženia posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa o tom adresát nedozvedel.
Zdôraznil, že žalobca nebol riadne a včas upovedomený, kedy si má vyzdvihnúť svoju zásielku, a preto podal odvolanie po jej vyzdvihnutí dňa 08.09.2011, nakoľko pravdepodobne pošta doručovala do vlastných rúk tak, že uložila zásielku na pošte a znova sa ani nepokúsila doručiť, teda nebolo naplnené ustanovenie právnej domnienky doručenia. Žalobca v mieste bydliska sa zdržiava až vo večerných hodinách, nakoľko počas dňa sa zdržiava v mieste podnikania. Z tohto dôvodu podľa názoru žalobcu nebol dodržaný zákonný postup doručovania písomností v zmysle ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.. Pokiaľ ide o dôvody, prečo vidí žalobca rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového orgánu za nezákonné a rovnako tak postup, podstatu problému žalobca vidí v nesprávnom vykonanom dokazovaní, nedostatočnom zistení skutkového stavu veci, ale tiež skutočností, že správny orgán nesprávne aplikoval právnu normu. Pokiaľ správny orgán tvrdil, že žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009, základným predpokladom porušenia tohto ustanovenia je, že priestupca musí byť účastníkom cestnej premávky a musí byť voči nemu vyslovený pokyn alebo účinná povinnosť strpieť výkon oprávnenia policajta podľa citovaného zákona. V danom prípade je sporná už prvá podmienka ustanovenia a to definícia cestnej premávky. Cestná premávka ako taká je definovaná v § 2 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. ako užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií vodičmi vozidiel a chodcami, teda v žiadnom prípade nemôže ísť o užívanie pozemku označeného ako zastavané plochy a nádvoria. Druhý pojmový predpoklad povinnosť, resp. strpieť výkon oprávnení je rovnako sporný z dôvodu, že udalosť sa mala stať o 16:45 hod., ale policajný orgán sa dostavil na miesto až po 19:35 hod. toho dňa. Rovnako pokiaľ ide o ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. v tomto prípade tiež ukladá zákon povinnosť viesť a plne sa venovať vedeniu motorového vozidla v cestnej premávke, čo v tomto prípade pokiaľ sa neozrejmí pojem cestná premávka, nemôže byť aplikované na žalobcu. Pokiaľ ide o porušenie ustanovenia § 65 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z., teda povinnosť účastníka dopravnej nehody bezodkladne zastaviť vozidlo a § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z., povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, ako aj v zmysle § 66 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, § 66 ods. 2 písm. e) zákona č. 8/2009 Z.z. zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a tiež § 66 ods. 2 písm. i) upovedomiť osobu, ktorá je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, v tomto smere správny orgán nevykonal riadne dokazovanie, nakoľko je potrebné poukázať na § 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., ak je dopravnou nehodou jednoznačne definovaná len taká udalosť v cestnej premávke, pri ktorej je zúčastnených niekoľko vozidiel alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jeden a pol násobok väčšej škody podľa Trestného zákona, v tomto prípade však pokiaľ nebol vykonaný znalecký posudok na zistenie výšky škody, nemožno posudzovať skutok, ktorý sa stal ako dopravnú nehodu. Následne potom v zmysle § 66 ods. 2 písm. i) zákona č. 8/2009 Z.z. pokiaľ žalobca dal odkaz na stierač poškodeného, ktorý ho poznal, nemožno hovoriť o porušení tohto citovaného ustanovenia. Pokiaľ správny orgán argumentoval porušenie ustanovenia v § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb., že ako vodič sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu je opätovne potrebné poukázať na skutočnosť, že takúto výzvu adresoval policajný orgán žalobcovi až o 19:30 hod. teda po troch hodinách od vzniku škodovej udalosti, čo je zrejmé aj z priestupkového spisu. Rovnako tak nemožno vytýkať žalobcovi porušenie ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb.. Pokiaľ sa nekonkretizuje, ktorým konkrétnym konaním mal toto ustanovenie porušiť, lebo je zrejmé, že sa k motorovému vozidlu dostavil a alkohol požil až po spôsobení škody a to v značnom časovom odstupe, nakoľko škodovú udalosť riešil s poškodeným zmierčou cestou, ponúkol mu doklady z poistenia, a až keď poškodený nebol spokojný s tým, že mu žalobca odmietol poskytnúť zálohu 500 Eur, až vtedy došlo k privolaniu policajnej hliadky, cca po troch hodinách. Toto zákonné ustanovenie však má na mysli bezprostredné konanie vodiča a to za splnenia podmienky, že sa zúčastnil dopravnej nehody, čo rovnako v zmysle § 64 zákona č. 8/2009 Z.z. nebolo preukázané. Pokiaľ správny orgán definoval konanie žalobcu v zmysle § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb., že porušil všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je jeho konštatácia duplicitná a zároveň príliš všeobecná, bez bližšieho odôvodnenia, ktorý predpis má správny orgán na mysli. Rovnako takouto vadou je postihnutý aj výrok o spáchaní priestupku žalobcom podľa § 22 ods. 1 písm. j), teda iným spôsobom ako v písmena a) až i) zákona č. 372/1990 Zb.. Žalobca sa domáha riadneho prejednania priestupku na správnom orgáne v súlade so zákonom a ustanoveniami § 51, § 3
ods. 1, § 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, § 34 ods. 4, § 35 a § 36 Zákona o správnom konaní. Žalobca má právo, aby sa jeho konanie posúdilo v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o správnom konaní a vykonalo sa riadne dokazovanie a to predovšetkým znalecké dokazovanie o výške škody a mechanizme vzniku škody, ktoré vzniklo a rovnako tak, aby sa odstránili rozpory medzi tvrdeniami poškodeného a samotného žalobcu.
Žalovaný podal k žalobe žalobcu písomné vyjadrenie s tým, že poukázal na to, že ako príslušný správny orgán podľa § 60 Správneho poriadku preskúmaním oneskoreného odvolania účastníka konania napadnutého rozhodnutia a predloženého dôkazného materiálu o priestupku nezistil zákonné dôvody, ktoré by odôvodňovalo obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozkazu mimo odvolacieho konania. Vzhľadom k uvedenému nebol dôvod pre postup v zmysle § 62 alebo § 65 Správneho poriadku.
Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. Ďalej poukázal aj na § 24 ods. 2 Zákona o správnom konaní. V danom prípade poukázal tiež na to, že deň 25.08.2011 bol deň uloženia zásielky predmetného rozhodnutia o priestupku, i keď následne účastník konania dňa 08.09.2011 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu prevzal na základe vyššie uvedenej skutočnosti rozhodnutie o priestupku č. ORP- P-225/ODI-2011-II zo dňa 15.08.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2011 a vykonateľnosť dňa 29.09.2011. Vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu žalobca v zastúpení JUDr. Ivou Pavlíkovou podal oneskorené odvolanie, ktoré bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 23.09.2011, o čom svedčí poštová pečiatka a bolo doručené na OR PZ v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát dňa 28.09.2011, o čom podáva dôkaz odtlačok prezenčnej pečiatky. K žalobnej námietke žalobcu uviedol, že ako to vyplýva zo spisu prvostupňového správneho orgánu v konaní o dopravnom priestupku ho doručovateľ vždy vhodným spôsobom upovedomil, že mu zásielku príde doručiť v určený deň a hodinu, nakoľko nový pokus o doručenie zostal bezvýsledný, doručovateľ vždy uložil písomnosť na pošte a adresáta
- žalobcu o tom vhodným spôsobom upovedomil s tým, že zásielku si môže prevziať do 18 dní od uloženia zásielky, čo žalobca realizoval. Žalovaný mal za to, že žalobca si písomnosť prebral vždy na základe slobodného prejavu svojej vôle. Žalobca si dňa 04.08.2011 prevzal predvolanie na prejednanie priestupku na deň 15.08.2011, v ktorom bol upovedomený, že ak sa na predvolanie nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, priestupok môže byť prejednaný bez jeho prítomnosti. O možnosti prejednania v jeho neprítomnosti mal žalobca vedomosť, nakoľko za obdobné konanie bol taktiež prejednaný v neprítomnosti a to dňa 10.05.2011. Žalobca vedel o tom, že mu bude doručované rozhodnutie o priestupku vydané v jeho neprítomnosti po 15.08.2011. Zistený dôkaz uvedený na strane 110 spisového materiálu dokazuje to, že poštový doručovateľ vykonal neúspešný pokus o doručenie s výzvou opakované doručenie dňa 24.08.2011, opakované doručenie vykonal dňa 25.08.2011 a v tento deň uložil zásielku. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca bol riadne a včas upovedomení, kedy si má vyzdvihnúť zásielku. V. D. na uvedenej doručenke potvrdil dňa 08.09.2011 prevzatie zásielky, vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa neúspešného pokusu o doručenie s výzvou, opakované doručenie, ako i deň uloženia zásielky poštovým doručovateľom nespochybnil, nepodal sťažnosť na poštového doručovateľa, že na doručenky uviedol skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. Dokázať túto skutočnosť malo byť jeho eminentným záujmom, pričom na účastníkovi konania spočívalo dôkazné bremeno, pričom je potrebné uviesť, že správny orgán nestaval v tomto smere žalobcovi žiadne prekážky. Žalovaný uviedol, že bolo právom, ale aj zákonnou povinnosťou žalobcu navrhnúť vykonanie dôkazov na svoju obranu, ak mu takýto dôkaz bol známy. Ak žalobca nebol poštovým doručovateľom oboznámený s výzvou o zásielke, nič mu nebránilo, aby túto skutočnosť uviedol už v konaní pred odvolacím správnym orgánom, nakoľko vedomosť o tomto dôkaze musela byť žalobcovi v tomto čase známa. Žalobca však v konaní pred odvolacím správnym orgánom o tejto skutočnosti vôbec sa nezmienil a neprodukoval žiadne dôkazy. Tieto skutočnosti uvádza v zastúpení až v žalobe, ale neuvádza na svoju obranu žiaden konkrétny dôkaz, ani tvrdenie. Ďalej poukázal na to, že zásielku si podľa úradných hodín na Pošte Žilina 15 mohol vyzdvihnúť v sobotu 27.08.2011, resp. niektorý nasledujúci pracovný deň do 17:00 hod., resp. splnomocniť inú osobu na prevzatie poštovej zásielky, alebo si dať preposlať zásielku do miesta, kde sa zdržiava a tak by stihol zákonom stanovenú lehotu na podanie odvolania v lehote. V žalobe uvádza, že sa zdržiava v mieste bydliska až vo večerných hodinách, čo považuje žalovaný za zavádzajúcu informáciu, nakoľko žalobca si zásielku prevzal dňa 08.09. vo štvrtok, v pracovný deň v mieste trvalého bydliska, pravdepodobne v čase do 17:00 hod. podľa úradných hodí na pošte. Ďalej poukázal aj na § 2 Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
1/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, že o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému koho sa dotýka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných predpisov je nevyvrátiteľná. Žalovaný nezistil dôvod na to, aby sa odchýlilo od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. V priestupkovom konaní bolo spáchanie priestupkov žalobcovi jednoznačne preukázané, podklady pre rozhodnutie boli zabezpečené do tej miery, aby boli spoľahlivým základom pre rozhodnutie správneho orgánu. Z týchto dôvodov žiadal teda žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.
V predmetnej veci súd rozhodol na základe uznesenia pod č.k. 21S/91/2011-50 zo dňa 29.02.2012 a konanie s poukazom na § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., § 103 a § 104 O.s.p. zastavil s poukazom na to, že v predmetnej veci žalovaný rozhodol oznámením v súlade s § 60 Správneho poriadku, tzv. neformálnym spôsobom a dospel k záveru, že odvolanie je podané oneskorene, tak je potrebné konštatovať, že oznámenie žalovaného nie je rozhodnutím správneho orgánu, ktorý vydal správny orgán v zmysle § 244 ods. 2 a 3 O.s.p., ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p..
Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané zo strany žalobcu odvolanie s tým, že Najvyšší súd SR uznesením pod č.k. 10Sžd/12/2012 zo dňa 24.10.2012 predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že nie je správny záver krajského súdu, že oznámenie žalovaného nepodlieha súdnemu prieskumu a preto nie je možné preskúmať ani záver žalovaného o tom, že žalobca podal odvolanie oneskorene. Bolo preto potrebné preskúmať vzhľadom na námietky žalobcu, či pošta si nesplnila povinnosť upovedomiť žalobcu o novom doručení písomnosti v konkrétny deň a hodinu, či v konaní pred Krajským dopravným inšpektorátom v Žiline bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, či si pošta pri doručovaní písomnosti - rozhodnutia o priestupku vydaného Okresným dopravným inšpektorátom č. ORP- P-225/ODI-2011-II z 15.8.2011 splnila všetky povinnosti, ako jej vyplývajú z ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci vykonal dokazovanie s poukazom na ust. § 250i ods. 1 O.s.p., podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Po zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR boli dané teda medze resp. rámec súdneho prieskumu v predmetnej veci zameraný na to, či si splnila pošta povinnosť upovedomiť žalobcu o novom doručení prvostupňového rozhodnutia , resp. či boli splnené všetky podmienky ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku ohľadne doručovania prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu.
Za týmto účelom súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie a to výzvou na Slovenskú poštu a.s., Banská Bystrica, odpoveďou Slovenskej pošty a.s., Banská Bystrica zo dňa 28.12.2012 a tiež vypočutím svedka - poštového doručovateľa Q. Z., ktorý doručoval písomnosť - rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a to konkrétne rozhodnutie č. OR PZ v Žiline č. p. ORP-P-225/ODI-2011-II zo dňa 15.08.2011 a následne po takto vykonanom dokazovaní a preskúmaní veci mal Krajský súd v Žiline za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto žalobu žalobcu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. bolo potrebné zamietnuť a to z nasledovných dôvodov:
Prvostupňovým rozhodnutím č. ORP-P-225/ODI-2011-II zo dňa 15.08.2011 OR PZ v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát Žilina rozhodol tak, že žalobca dňa 04.01.2011 v čase o 16:45 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Mitshubishi Pajero, ev. č.: RA 759 AS v obci Žilina, v areáli firmy VIMA, ktorá sa nachádza na Národnej ulici, po parkovacej ploche, pričom pri cúvaní s vozidlom nedostatočne sledoval situáciu v cestnej premávke za vozidlom, v dôsledku čoho poškodil odstavené vozidlo značky Peugeot 307, ev. č.: ZA 227 CY, ktoré je majetkom firmy VIMA, s.r.o., Žilina v zastúpení konateľom Ing. Mariánom Masarykom. Vodič V. D. ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne vozidlo nezastavil, nezotrval na mieste dopravnej nehody, až do príchodu policajta, ani nehodu neohlásil policajtovi, nezdržal sa konania, ktoré bolo na ujmu vyšetrovania dopravnej nehody a vozidlo premiestnil,
z miesta dopravnej nehody odišiel na neznáme miesto a taktiež bezodkladne po dopravnej nehode neupovedomil osobu o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou. Po dodatočnom príchode na miesto dopravnej nehody bol vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky, kde sa na výzvu príslušníka polície odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou a odmietol vykonať dychovú skúšku do elektronického merača značky ALCOTEST 7410 ev. č. ARMJ-0696, odber krvi nežiadal, pričom taktiež neuposlúchol výzvu orgánu policajného zboru ako účastník dopravnej nehody, neposkytol potrebnú súčinnosť pri objasňovaní dopravnej nehody, nakoľko nepredložil doklady, ktoré s tým súvisia. Pri dopranej nehode nedošlo k zraneniu osôb. V. D. porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 1 písm. c), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) a § 66 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a bol uznaný za vinného zo spáchania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. a), b), g), j) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) Zákona o priestupkoch bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 600 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 24 mesiacov, pričom zákaz činnosti mal začať plynúť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Z oznámenia č. KRPZ-ZA-KDI-SK-104/2011 zo dňa 24.10.2011 vydaného žalovaným správnym orgánom bolo zistené, že žalobcovi žalovaný oznámil, že odvolanie vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva v Žiline č. ORP-P-225/ODI-2011-II zo dňa 15.08.2011 bolo odvolanie podané ako oneskorené a nebol zistený dôvod pre postup v zmysle § 62 a § 65 Správneho poriadku, pričom toto zistil žalovaný správny orgán s poukazom na § 60 zákona č. 71/1967 Zb.. Žalovaný v odvolaní poukázal na § 51 ods. 1, § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.. V danom prípade deň 25.08.2011 bol deň uloženia zásielky predmetného rozhodnutia o priestupku. Následne účastník konania dňa 08.09.2011 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu prevzal, pričom prvostupňové rozhodnutie o priestupku z 15.08.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2011a vykonateľnosť dňa 29.09.2011. Vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu podal žalobca oneskorené odvolanie, ktoré bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 23.09.2011, o čom svedčí aj poštová pečiatka a bolo doručené na OR PZ v Žiline Okresný dopravný inšpektorát dňa 28.09.2011, o čom podáva dôkaz - odtlačok prezenčnej pečiatky. Oneskorené odvolanie účastníka konania spolu so spisovým materiálom bolo postúpené odvolaciemu orgánu, pričom žalovaný preskúmal oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný po preskúmaní oneskoreného odvolania konštatoval, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. V priestupkovom konaní bolo spáchanie priestupkov žalobcovi jednoznačne preukázané, žalovaný konštatoval, že spáchanie skutkov je zistené presne a úplne a je zistený skutočný sta veci. Podklady pre rozhodnutie boli zabezpečené do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre rozhodovanie správneho orgánu. Skutkové zistenia zodpovedajú skutočnosti, o čom svedčia listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisového materiálu.
Podľa § 51 Zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.).
Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.).
Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. dôležité písomností, najmä rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. ak nebol adresát písomností, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Z poštovej doručenky nachádzajúcej sa v správnom spise - z doručovania prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu č. ORP-P-225/ODI-2011-II súd zistil, že na tejto je vyznačený prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 24.08.2011, opakované doručenie - dňa 25.08.2011 a deň uloženia zásielky dňa 25.08.2011. Zároveň z tejto je zrejmé, že fyzicky si predmetnú zásielku - rozhodnutie žalobca prevzal dňa 08.09.2011.
Z oznámenia Slovenskej pošty , a.s. Banská Bystrica zo dňa 28.12.2012 ( č.l. 71 súdneho spisu ) súd zistil, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. OR-P-225/ODI-2011-II zo dňa 15.08.2011 bolo žalobcovi doručované prostredníctvom pošty, pričom toto bolo doručované pod podacím číslom RU 75 495 1105 SK pre žalobcu na adrese O. XXXX/XX, XXX XX G.. Pošta uviedla, že predmetná zásielka bola dodaná na poštu dňa 24.08.2011. Po príchode uvedenej zásielky na Poštu Žilina 15 vykonal poštový doručovateľ - pán Q. Z. prvý neúspešný pokus o doručenie zásielky. Dňa 25.08.2011 vykonal poštový doručovateľ druhý neúspešný pokus o doručenie zásielky a adresátovi zanechal na odovzdacom mieste v domovej listovej schránke tlačivo - Oznámenie o uložení zásielky na Pošte Žilina 15 počas odbernej lehoty. Zásielku prevzal adresát osobne dňa 08.09.2011 na Pošte Žilina 15. Fotokópiu Oznámenia o uložení zásielky s podpisom a dátumom prevzatia pošta priložila ako prílohu k oznámeniu.
Zároveň súd z Oznámenia o uložení zásielky (č.l. 74 súdneho spisu) zistil, že fyzicky si žalobca prevzal predmetné prvostupňové rozhodnutie na pošte , konkrétne dňa 08.09.2011. Oznámenie o uložení zásielky obsahuje dátum oznámenia dňa 25.8.2011, s tým, že zásielku si môže žalobca prevziať nasledujúci deň po dni oznámenia na pošte Žilina 15 v čase pondelok- piatok od 8.00 hod. do 12.00 hod., od 13.00 hod. do 17.00 hod. a v sobotu od 8.30 hod. do 10.30 hod.. Zároveň tu bola vyznačená odberná lehota pre vyzdvihnutie zásielky - 18 kalendárnych dní.
Zo svedeckej výpovede svedka - poštového doručovateľa Q. Z. súd zistil, že v období augusta 2011 bol poštovým doručovateľom Slovenskej pošty, pričom mu bola daná zo strany súdu k nahliadnutiu doručenka z doručovania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyššie špecifikovaná a aj oznámenie o uložení zásielky zo dňa 25.8.2011. Svedok uviedol, že predmetnú písomnosť doručoval on v tomto období a taktiež na oznámení o uložení zásielky je jeho písmo, to znamená, že toto u žalobcu zanechal. Na otázku súdu ako postupoval pri doručovaní predmetnej zásielky, či dňa 24.08.2011 doručoval predmetnú zásielku žalobcovi, uviedol, že túto doručoval on určite a to takým spôsobom, že zazvonil, nebolo mu otvorené s tým, že v tento deň dňa 24.08.2011 zanechal v poštovej schránke modré avízo, že príde predmetnú zásielku doručiť dňa 25.08.2011. Tieto skutočnosti vyznačil na doručenke. Dňa 25.08.2011 opätovne predmetnú zásielku doručoval, vzhľadom k tomu, že nikto neotvoril, tak zanechal v poštovej schránke žalobcu žlté avízo. Poukázal na to, že robí to tak vždy, preto nie je dôvod, aby to neurobil aj v tomto prípade. Skonštatoval, že prvý pokus o doručenie je robený tak, že ak nie je doručená zásielka, zanecháva modré avízo a pri opakovanom doručovaní zanecháva tzv. žlté avízo. Na modrom avíze zanecháva, resp. uvádza deň, kedy opätovne bude zásielka doručovaná a na žltom avíze sa vyznačuje úložná doba, to znamená v akej lehote si môže adresát zásielku vybrať.
Podľa § 60 zákona č. 71/1967 Zb. odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania, alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Toto ustanovenie je právnym vyjadrením zásady materiálnej pravdy, ako aj povinnosti chrániť záujmy fyzických a právnických osôb, keď obligatórne ukladá odvolaciemu orgánu povinnosť preskúmať aj oneskorene podané odvolanie, alebo neprípustné odvolanie. Ide o špecifický inštitút Správneho poriadku, ktorý iné procesné predpisy nepoznajú (napr. Občiansky súdny poriadok, alebo zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatok v znení neskorších predpisov v konaní vo veciach daní a poplatkov). Cieľom tohto preskúmania je posúdenie možnosti uplatnenia mimoriadnych
opravných prostriedkov v situácii, keď je prvostupňové rozhodnutie právoplatné. Podané odvolanie sa v tomto prípade v podstate považuje iba za podnet účastníka sui generis. Odvolanie sa považuje za oneskorene podané, ak a) bolo podané po uplynutí lehoty ustanovenej v § 54 ods. 2, resp. inej lehoty ustanovenej v osobitnom predpise, b) bolo podané po uplynutí lehoty ustanovenej v § 54 ods. 3 v prípade nesprávneho poučenia účastníka alebo ak nebol poučený vôbec, c) bolo síce podané včas, ale na nepríslušnom orgáne a prvostupňovému orgánu bolo doručené až po uplynutí zákonných lehôt. Vo všetkých uvedených prípadoch je právnym dôsledkom vznik právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. Preskúmanie rozhodnutia odvolacím orgánom podľa § 60 môže vyústiť do týchto možných situácií: a) ak zistí, že sú dané dôvody, pre ktoré sa obligatórne povoľuje obnova konania na návrh účastníka, postúpi vec prvostupňovému orgánu, ktorý je príslušný na povolenie obnovy konania (§ 63 ods. 1), b) ak zistí, že existujú dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo v odvolacom konaní, bude postupovať podľa § 65 až § 68 Správneho poriadku. Podľa predmetného ustanovenia, ak budú v prípade oneskoreného odvolania splnené podmienky na obnovu konania alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, začne druhostupňový orgán takéto konanie z vlastného podnetu. V opačnom prípade oneskorené odvolanie vybaví tzv. neformálnym spôsobom. Keďže oneskorené odvolanie nemožno z právneho hľadiska kvalifikovať ako riadne odvolanie, odvolací orgán nemôže takéto podanie vybaviť postupom podľa § 59 Správneho poriadku a vydať rozhodnutie, ale takéto podanie môže pokladať za podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia. Ak odvolací orgán zistí, že nie sú dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 60 Správneho poriadku vyrozumie o tejto skutočnosti účastníka konania, ktorý oneskorené odvolanie podal. Platný Správny poriadok neupravuje povinnosť, aby Správny orgán vydal o výsledku preskúmania oneskoreného odvolania rozhodnutie podľa § 47.
Z § 51 zákona o priestupkoch ( č. 372/1990 Zb. ) resp. aj § 141 ods. 1zákona č. 8/2009 Z.z. vyplýva, že na doručovanie rozhodnutí v rámci priestupkového konania sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. ( Správny poriadok ).
V ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. je vyjadrená úprava tzv. náhradného doručovania. Zákonodarca tým nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť účastníkom spôsobovať prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie. Podmienkou vzniku fikcie doručenia je zachovanie predpísaného postupu doručovania doručovateľom a tiež, aby adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, aby sa v mieste doručenia zdržiaval. Zdržovaním sa adresáta v mieste doručenia treba podľa názoru súdu rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručovania zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, resp. ak ide o podnikateľa, miesto podnikania, t.j. nie je mimo obce, mesta, na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a podobne, teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa urobenými podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Za neprítomnosť v mieste doručenia pochopiteľne treba považovať aj prípad, ak sa adresát v obci síce zdržuje, ale pre svoj zdravotný stav sa objektívne nemôže na adresu doručovania dostaviť a takto nemá možnosť sa dozvedieť o uložení zásielky (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 35/2002).
V danom prípade mal súd nepochybne z vykonaného dokazovania preukázané, že boli splnené podmienky tzv. fikcie doručenia v zmysle ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku - zákona č. 71/1967 Zb.. Žalobca v žalobe namietal, že nebol riadne a včas upovedomený, kedy si má vyzdvihnúť svoju zásielku, mal podozrenie, že pošta si neplnila svoju povinnosť a to tým, že doručovala prvostupňové rozhodnutie do vlastných rúk tak, že len uložila zásielku na pošte a znovu sa ani nepokúsila túto predmetnú zásielku mu doručiť.
Žalobca produkoval teda tvrdenie, že poštový doručovateľ nevykonal v zmysle ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku tzv. prvý pokus o doručenie zásielky - prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a to konkrétne dňa 24.08.2011 tak, ako to bolo vyznačené na doručenke z doručovania prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu nachádzajúcej sa v administratívnom spise. Za týmto účelom bolo vykonané dokazovanie prostredníctvom výzvy na príslušnú poštu, resp. za týmto účelom bol vypočutý aj príslušný poštový doručovateľ. Nepochybne bolo preukázané, že poštový doručovateľ si pri doručovaní predmetnej zásielky - prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu si splnil
svoju povinnosť. Zo svedeckej výpovede poštového doručovateľa vyplynulo, že skutočne bol dňa 24.08.2011 doručovať predmetnú písomnosť - rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k žalobcovi, ktorý v predmetný deň v mieste doručovania nebol zastihnutý s tým, že v poštovej schránke zanechal v tento deň pre žalobcu tzv. modré avízo ( oznámenie ), že príde písomnosť - prvostupňové rozhodnutie doručiť opätovne žalobcovi na druhý deň dňa 25.08.2011, čo je taktiež vyznačené na príslušnej doručenke.
Judikatúra NS SR vo vzťahu k tzv. náhradnému doručovaniu v zmysle ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku je jednoznačná, že sa fikcia doručenia neuplatní v tom prípade, keď adresát sa v mieste doručovania, v čase doručovania predmetného rozhodnutia nezdržuje, t.j. napr. keď je mimo obce, mesta, je na dovolenke resp. nebudú splnené ostatné predpoklady uvedené v ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku a v takomto prípade sa neuplatní tzv. fikcia doručenia a lehota na odvolanie potom začne plynúť až od jej skutočného fyzického prevzatia predmetného rozhodnutia. V danom prípade žalobca netvrdil, že by sa v čase doručovania prvostupňového rozhodnutia vôbec nezdržiaval v mieste doručovania, tvrdil len, že mu poštový doručovateľ doručoval prvostupňové rozhodnutie iba jedenkrát ( zrejme dňa 25.8.2011 ) s tým, že hneď bola zásielka uložená na pošte resp. že sa v mieste bydliska zdržiava až vo večerných hodinách. Súd poukazuje na to, že skutočnosť, že by si pošta - poštový doručovateľ nesplnil povinnosť dňa 24.8.2011 - pokus doručiť prvostupňové rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi ( tzv. prvý pokus o doručenie ) bola vyvrátená svedeckou výpoveďou samotného poštového doručovateľa, že skutočne tento bol dňa 24.08.2011 doručovať predmetnú písomnosť žalobcovi a po zistení, že tento nebol zastihnutý, poštový doručovateľ žalobcovi zanechal tzv. modré oznámenie o tom, že zásielku príde doručiť opätovne dňa 25.8.2011. Poštový doručovateľ bol opätovne doručiť písomnosť žalobcovi dňa 25.8.2011, s tým, že žalobca nebol v mieste doručovania zastihnutý, tento mu zanechal tzv. žlté avízo
- oznámenie, že zásielka bude uložená na pošte Žilina 15. Súd vyhodnotil svedeckú výpoveď svedka ako vierohodnú, s tým, že svedok nemal dôvod uvádzať vo svojej výpovedi nepravdivé údaje, tieto korešpondovali s vyplnenou doručenkou z doručovania prvostupňového rozhodnutia nachádzajúcou sa v administratívnom spise. Následne si žalobca dňa 8.9.2011 osobne na pošte prevzal prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa aj podľa názoru súdu uplatnila fikcia doručenia uvedená v § 24 ods. 2 Správneho poriadku, teda posledná veta § 24 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorej, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Prvostupňové rozhodnutie bolo uložené na pošte dňa 25.08.2011, tretí deň od uloženia sa považoval za deň doručenia predmetnej písomnosti, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel, t.j. zásielka sa považovala za doručenú dňa 28.08.2011, 15-dňová lehota na odvolanie v zmysle § 54 ods. 2 Správneho poriadku žalobcovi plynula od 29.08.2011 do 12.09.2011. Odvolanie žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal na poštovú prepravu dňa 23.09.2011, o čom svedčí poštová pečiatka na obálke z odvolania a toto odvolanie bolo doručené na prvostupňový správny orgán dňa 28.09.2011. Nie je možné vzhľadom na uvedené skutočnosti akceptovať lehotu na podanie odvolania od skutočného prevzatia prvostupňového rozhodnutia odo dňa 8.9.2011.
Je možné konštatovať, že odvolanie žalobcu bolo proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podané ako oneskorené odvolanie a z tohto dôvodu žalovaný správny orgán správnym postupom v zmysle § 60 zákona č. 71/1967 Zb. oznámil žalobcovi neformálnym spôsobom, že jeho odvolanie podané po zákonom stanovenej lehote a pri zistení, že nebol dôvod pre postup v zmysle § 62, resp. § 65 Správneho poriadku, teda dôvod na obnovu konania, resp. zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní postupoval žalovaný správne.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa už súd ďalšími dôvodmi žaloby nezaoberal.
O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keďže žalobca nebol úspešným účastníkom konania, nebola mu náhrada trov konania priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.