Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/112/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, JUDr. Stanislav Vojtko, v právnej veci žalobcu: KVESTA s.r.o., Komenského 71, Košice, IČO: 46 563 865, zastúpeného JUDr. Monikou Ilčišinovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Herľanská 547, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: T., o zaplatenie 300 ,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi sumu 300 ,- € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 36 ,- € za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 333,12 € k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal na tunajší súd dňa 11.6.2012 žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 300 ,- € a trov konania vo výške 78,07 €. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná bola do 31.3.2012 zamestnancom spoločnosti MAXIMUS PROSPERITY s.r.o., ktorá sa stala v mesiaci apríl 2012 platobne neschopnou. Žalobca sa so žalovanou dohodol, že jej zaplatí preddavok na mzdu, na ktorú jej vznikne nárok počnúc mesiacom máj 2012 na základe toho, že žalovaná uzatvorí so žalobcom pracovnú zmluvu prípadne dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru najmenej na dobu 6 mesiacov počnúc mesiacom máj 2012. Na základe tejto dohody preto žalobca poslal žalovanej na účet dňa 20.4.2012 preddavok na mzdu vo výške 300 ,- € s tým, že o výšku preddavku na mzdu jej bude znížená suma vyplatenej mzdy za mesiac máj 2012, prípadne jún 2012. Žalovaná však neuzatvorila so žalobcom pracovnú zmluvu ani inú dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a poskytnutý preddavok žalobcovi nevrátila, čím došlo z jej strany k bezdôvodnému obohateniu.

V predmetnej veci bol tunajším súdom dňa 26.6.2012 vydaný platobný rozkaz, sp. zn. , proti ktorému podala žalovaná odpor s odôvodnením, že so žalobcom neuzavrela žiadnu dohodu o vykonaní práce na mesiac máj a ďalšie obdobie v trvaní 6 mesiacov. Poskytnutú čiastku považovala žalovaná za neuhradenú mzdu za mesiac marec. Keďže bývalý zamestnávateľ žalovanej menil názvy firmy, žalovaná netušila, od koho jej daná platba prišla.

K podanému odporu sa dňa 15.10.2012 písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že spoločnosť MAXIMUS PROSPERITY s.r.o. sa stala platobne neschopná počnúc mesiacom apríl 2012 a preto si žalovaná uplatnila svoje nároky žiadosťou na Sociálnej poisťovni ako dávku garančného poistenia, ktorá jej bola vyplatená za mesiace február a marec 2012 a napriek tomu si ponechala peňažné plnenie vo výške 300 ,- €, o ktorom musela vedieť, že jej toto plnenie nepatrí, nakoľko to nemôže byť ďalšia mzda za mesiac marec 2012. Suma 300 ,- € bola žalovanej vyplatená žalobcom, pričom žalobca nebol zamestnávateľom žalovanej na základe pracovnej zmluvy, a ani na základe dohody o pracovnej činnosti,

keďže žalovaná so žalobcom takúto dohodu neuzavrela. Žalobca teda nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovanou na základe ktorého by jej bol povinný plniť. Všetci zamestnanci boli zo strany spoločnosti MAXIMUS PROSPERITY s.r.o. upozornení, že mzda za mesiac február a marec 2012 im nebola vyplatená, nakoľko spoločnosť sa stala platobne neschopná, a preto si ju nárokujú dávkou z garančného fondu, a taktiež všetci zamestnanci, ktorí obdržali zálohy na účet od žalobcu, vedeli, že sa nejedná o výplaty za mesiac február a marec 2012, ale že ide o zálohy na budúce mzdy, na ktoré by im vznikol nárok za podmienok vopred dohodnutých, ktoré však žalovaná nesplnila. V prípade, ak by vyššie uvedená suma mala byť mzda, či odmena za mesiac marec 2012, žalobca poukázal nato, že splatnosť tejto mzdy je v zmysle do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

V zmysle (ďalej len ) sa podaním odporu platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a prečítaním výpisu z účtu žalobcu.

Žalovaná pri výsluchu uviedla, že na základe pracovnej zmluvy so spoločnosťou MAXIMUS PROSPERITY s.r.o. pracovala ako predavačka v predajni ILaS. Jedného dňa jej bola daná na podpis dohoda o skončení pracovného pomeru k 31.3.2012. Po tomto dátume už žalovaná do práce neprišla, žiadnu dohodu o pracovnej činnosti so žalobcom neuzavrela, a čakala na svoju výplatu za mesiac marec 2012. Okolo 10. apríla 2012 ešte telefonovala žalovaná na ekonomické oddelenie u jej bývalého zamestnávateľa, kde jej povedali, že žalovaná má nárok na 2-mesačné odstupné. V apríli 2012 prišla žalovanej na účet suma 300 ,- €, pričom žalovaná v tom čase nevedela, od koho jej táto suma prišla, nakoľko výpis z účtu jej chodí raz za tri mesiace, teda za apríl 2012 jej došiel výpis z účtu až v júni 2012. V priebehu mesiaca si žalovaná zisťuje stav účtov iba cez bankomat, z ktorého ale nie je možné zistiť, od koho platba prišla. Žalovaná však mala zato, že ide o výplatu za mesiac marec 2012, ktorú jej poslal jej zamestnávateľ. Neskôr je došla taktiež suma 800,10 € zo Sociálnej poisťovne, o ktorej si žalovaná myslela, že je to 2-mesačné odstupné. Na Sociálnej poisťovni však bolo žalovanej povedané, že táto suma predstavuje mzdu za mesiac február a marec 2012, odstupné za 1 mesiac a taktiež náhradu mzdy za dovolenku. Žalovaná ďalej uviedla, že so žalobcom neuzavrela žiadnu dohodu o poskytnutí preddavku na mzdu.

Podľa výpisu z účtu žalobcu previedol žalobca na účet žalovanej dňa 20.4.2012 sumu 300 ,- €.

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou MAXIMUS PROSPERITY s.r.o. ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom zo dňa 29.4.2011 vyplýva, že pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú od 2.5.2011.

Podľa dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.3.2012 uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou MAXIMUS PROSPERITY s.r.o. a žalovanou sa pracovný pomer končí dňom 31.3.2012 dohodou s 2-mesačným odstupným podľa priemerného mesačného zárobku. Dňom ukončenia pracovného pomeru sa končí aj dohoda o dočasnom pridelení na výkon práce u iného zamestnávateľa.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozsudkom zo dňa 19.10.2012 žalobu zamietol. Súd v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že táto nevedela o tom, že suma 300 ,- €, ktorú jej vyplatil žalobca, nepredstavuje jej mzdu za mesiac marec 2012. S poukazom na žalobca preto nemôže od žalovanej v takomto prípade požadovať vrátenie tejto sumy.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.3.2013, sp. zn. , bol vyššie uvedený rozsudok zrušený, a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou nevznikol pracovnoprávny vzťah a preto je vylúčená aplikácia na prejednávanú vec. Vzťah medzi účastníkmi konania je občianskoprávny a preto nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné posúdiť podľa ustanovenia a násl. . V zmysle úpravy v nemožno zohľadniť pri rozhodovaní o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie také kritériá, ako ustanovuje v súvislosti s neprávom vyplatenými sumami.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom už nevykonával žiadne ďalšie dokazovanie.

Podľa (ďalej len O.z.) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 O.z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa (ďalej len ) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca vyplatil žalovanej dňa 20.4.2012 na jej účet sumu 300 ,- €. Žalovaná túto skutočnosť potvrdila, pričom uviedla, že mala zato, že táto suma predstavuje mzdu za mesiac marec 2012 od jej bývalého zamestnávateľa. Neskôr však žalovanej došla zo Sociálnej poisťovne suma 800,10 € s tým, že žalovanej bolo na Sociálnej poisťovni vysvetlené, že táto suma predstavuje jej mzdu za mesiac február a marec 2012, odstupné za 1 mesiac a taktiež náhradu mzdy za dovolenku. Z uvedeného je teda zrejmé, že suma 300 ,- €, ktorú zaslal žalobca žalovanej dňa 20.4.2012, nepredstavuje jej mzdu za mesiac marec 2012. Vzhľadom k tomu, že žalobca so žalovanou neuzavreli žiadnu pracovnú zmluvu, ani dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, predstavuje suma 300 ,- € bezdôvodné obohatenie zo strany žalovanej, ktoré získala od žalobcu bez právneho dôvodu. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 456 O.z. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 300 ,- €.

O trovách konania súd rozhodol podľa Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 36 ,- € a trov právneho zastúpenia advokátkou JUDr. Monikou Ilčišinovou vo výške 333,12 €.

Súd priznal advokátke odmenu za šesť úkonov právnej služby:

- podľa a vyhlášky MS SR č. za úkon prevzatia a prípravy veci odmenu vo výške 24,90,

- podľa a vyhlášky MS SR č. za úkon písomného podania na súd - žaloba, odmenu vo výške 24,90 €,

- podľa a vyhlášky MS SR č. za úkon písomného podania na súd - vyjadrenie zo dňa 11.10.2012 odmenu vo výške 24,90 €,

- podľa a vyhlášky MS SR č. za úkon účasti na pojednávaní dňa 19.10.2012 odmenu vo výške 24,90 €,

- podľa a vyhlášky MS SR č. za úkon písomného podania na súd - odvolanie zo dňa 13.11.2012 odmenu vo výške 24,90 €,

- podľa a vyhlášky MS SR č. za úkon účasti na pojednávaní dňa 30.4.2012 odmenu vo výške 24,90 €.

Podľa vyhlášky MS SR č. patrí advokátke režijný paušál za 5 úkonov po 7,63 € vo výške 38,15 €, a režijný paušál za 1 úkon vo výške 7,81 €.

Podľa vyhlášky MS SR č. s poukazom na o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len ), súd priznal advokátke náhradu za spotrebované pohonné látky pri ceste motorovým vozidlom zn. BMW 116i

- z Vranova nad Topľou do Michaloviec a späť (56 km) dňa 19.10.2012 pri spotrebe 6,2 l/100km a cene jedného litra pohonnej látky vo výške 1,574 € - 5,46 €,

- z Vranova nad Topľou do Michaloviec a späť (56 km) dňa 30.4.2013 pri spotrebe 6,2 l/100km a cene jedného litra pohonnej látky vo výške 1,574 € - 5,46 €.

Podľa vyhlášky MS SR č. s poukazom na , a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, súd priznal advokátke sumu základnej náhrady vo výške 0,183 € za 1 km pri ceste

- z Vranova nad Topľou do Michaloviec a späť (56 km) dňa 19.10.2012 - 10,25 €,

- z Vranova nad Topľou do Michaloviec a späť (56 km) dňa 30.4.2013 - 10,25 €.

Podľa , a vyhlášky MS SR č. súd priznal advokátke náhradu za stratu času stráveného cestou

- z Vranova nad Topľou do Michaloviec a späť dňa 19.10.2012 (2 začaté polhodiny x 12,71 €) - 25,42 €,

- z Vranova nad Topľou do Michaloviec a späť dňa 30.4.2013 (2 začaté polhodiny x 12,71 €) - 25,42 €.

Podľa vyhlášky MS SR č. súd zvyšoval celkovú odmenu advokátky a režijný paušál vo výške 277,60 € o daň z pridanej hodnoty vo výške 20%, teda o 55,52 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§ 251 ods. 1/.