Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/129/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., K. K. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: Mgr. Gabriel Vons, advokát, Námestovo, Mieru 282, proti žalovanému: NFS Consulting a.s, Námestovo, Hviezdoslavovo námestie 213, IČO: 36 811 173, v konaní o zaplatenie 1 671,67 EUR príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1671,67 EUR s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 1761,87 EUR od 01.05.2011 do 28.05.2011, zo sumy 961,87 EUR od 29.05.2011 do 31.05.2011 a zo sumy 1671,67 EUR od 01.06.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania 100,50 EUR na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu 302,46 EUR na účet Okresného súdu Námestovo, číslo: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Štátnej pokladnici, s variabilným symbolom: XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou súdu dňa 18. 10. 2011 žalobkyňa žiadala, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť jej 1 671,67 EUR s úrokom z omeškania 9,25% ročne od 28. 05. 2011 do zaplatenia a úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 2 471,67 EUR od 01. 05. 2011 do 27. 05. 2011. Žalobu odôvodnila tým, že pracovala u žalovaného od 01. 01. 2011 do 30. 04. 2011. Počas trvania pracovného pomeru mala žalobkyňa čistý mesačný plat za mesiac apríl 1255,46 EUR. Počas trvania pracovného pomeru žalobkyňa bola na pokyn žalovaného od 27. 03. 2011 do 10. 04. 2010 ( ide zrejme len o chybu v písaní, správne má byť 10. 04. 2011 ) na zahraničnej pracovnej ceste v meste X., Ruská federácia. Zo zahraničnej pracovnej cesty vyúčtovala žalobkyňa vo vyúčtovaní cestovných výdavkov 04/2011 náklady v sume 709,80 EUR nezdaniteľné náhrady, ktoré jej zamestnávateľ odsúhlasil. Počas trvania pracovného pomeru si žalobkyňa nemohla vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru dovolenku, za čo jej žalovaný neposkytol náhradu mzdy vo výške 506,41 EUR v čistom. Žalovaný žalobkyni v deň skončenia pracovného pomeru nevyplatil mzdu za apríl v sume 1255,46 EUR, nevyplatil náklady zo zahraničnej pracovnej cesty v sume 709,80 EUR a nevyplatil náhradu mzdy vo výške 506,41 EUR za nevyčerpanú dovolenku. Celková dlžná čiastka, ktorú bola žalovaný po skončení pracovného pomeru povinný zaplatiť žalobkyni, predstavuje sumu 2 471,67 EUR. Žalobkyňa dňa 23. 06. 2011 poslala žalovanému list označený ako Pokus o zmier, ktorým žalovaného vyzvala, aby jej vyplatil zvyšnú časť

mzdy za mesiac apríl, náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku a náklady zahraničnej pracovnej cesty, najneskôr do siedmich dní od doručenia pokusu o zmier. Žalovaný jej však mzdu, náhradu mzdy a cestovné náhrady doteraz nezaplatil. Žalobkyňa dňa 29. 06. 2011 požiadala inšpektorát práce, aby preveril postup žalovaného. Inšpektorát práce v Žiline dňa 29. 09. 2011 oznámil žalobkyni, že žalovaný je povinný vyplatiť zvyšnú časť mzdy za mesiac apríl, náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku a cestovné náhrady a nariadil žalovanému zistený nedostatok odstrániť, žalovaný však doteraz tak neurobil.

Súd vo veci vydal dňa 21. 10. 2011 platobný rozkaz č.k. -15, proti ktorému žalovaný podal odpor. Uviedol v ňom, že žalobkyňa bezprostredne po ukončení pracovného pomeru neodovzdala žalovanému notebook, ktorý svojím podpisom prevzala od žalovaného pri nástupe do zamestnania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na dohodu o hmotnej zodpovednosti uzatvorenú dňa 01. 01. 2011 medzi zamestnávateľom NFS Consulting, a.s. a žalobkyňou ako zamestnancom, kde sa uvádza, že zamestnanec touto dohodou preberá hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, to je za hotovosť, tovar, ceniny, zásoby materiálu, pracovné náradie, ktoré prevezme v súvislosti s vykonávaním svojej funkcie. Tiež poukázal na fakt, že žalobkyňa ako ich bývalá zamestnankyňa do dnešného dňa neodovzdala právne podklady a podklady potrebné k účtovnej závierke za rok 2010 a neodovzdala priebežne spracované účtovné doklady za rok 2011, čím žalovaný utrpel škodu, a nakoľko prebiehajú daňové kontroly, výšku tejto škody nie je možné s konečnou platnosťou vyčísliť.

Súd vo veci uskutočnil pojednávania dňa 18. 04. 2012, 16. 05. 2012, 27. 06. 2012 a

17. 10. 2012, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchmi žalobkyne a svedkyne J.. X. Q. a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise, a to: pracovná zmluva, uzatvorená dňa 01. 01. 2011 medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom ( čl. 3 - 7 ), dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, uzatvorený medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom ( čl. 8 ), dohoda o zmluvnom plate zo dňa 01. 01. 2011 ( čl. 9 ), vyúčtovanie cestovných výdavkov - 04/2011 ( čl. 10 ), pokus o zmier zo dňa 23. 06. 2011, adresovaný žalovanému ( čl. 11 ), oznámenie o vybavení podania, vydané Inšpektorátom práce v Žiline ( čl. 12 ), výdavkový pokladničný doklad č. 49/11 ( čl. 13 ), oznámenie o vybavení podania ( čl. 35 ), žiadosť o zaslanie dokladov, zaslaná žalobkyňou žalovanému zo dňa 18. 11. 2011 ( čl. 39 ), potvrdenie o zamestnaní ( z prílohovej obálky ), inventárna karta ( čl. 81 ), výplatné pásky žalobkyne za obdobie 01/2011 - 04/2011 ), faktúra č. 5110014493, vystavená predávajúcim Alza.cz a.s., Praha žalovanému ako kupujúcemu ( čl. 94 ), dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok, uzatvorená dňa 18. 05. 2011 medzi žalovaným ako zamestnávateľom a zamestnancom J.. Q.N. B. ( čl. 103 ), odborným vyjadrením J.. V. K. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa v znení účinnom do 05. 06. 2011 ( ďalej len „ „ ) pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,

a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,

b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej

zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.

Podľa pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

Podľa zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Podľa pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Podľa dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku.

Podľa :

(1) Týždňom dovolenky je sedem po sebe nasledujúcich dní.

(2) Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi.

Podľa čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

Podľa za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa 116 ods. 3 za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Podľa zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa a :

(1) Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

(3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa až 4 :

(1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podľa ustanovenia až 131 sa vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa až 3 o cestovných náhradách v znení účinnom do 31. 01. 2012 ( ďalej len „ zákon o cestovných náhradách „ ):

(1) Pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko ( odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

(2) Zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty ( odsek 1) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

(3) Pravidelné pracovisko podľa tohto zákona je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu. Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce výkon práce v mieste mimo miesta pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne i pri ceste z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej ceste.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o cestovných náhradách:

(1) Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí

a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

c) stravné,

d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu 3) alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o cestovných náhradách :

(1) Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma

a) do 6 hodín vrátane,

b) nad 6 hodín až 12 hodín,

c) nad 12 hodín.

Podľa § 13 ods. (4) zákona o cestovných náhradách:

Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni

a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25% zo základnej sadzby stravného,

b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50% zo základnej sadzby stravného,

c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

Podľa § 14 zákona o cestovných náhradách zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [ § 4 ods. 1 písm. d)] vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40% stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5. Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny ( § 12) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca ( § 3 ods. 2) vreckové v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

Podľa § 36 ods. 7 a 8 zákona o cestovných náhradách:

(7) Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.

(8) Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

Podľa § 36a zákona o cestovných náhradách náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa znemožnené v lehote splatnosti poskytnúť náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti v eurách.

Podľa opatrenia MF SR č. , ktorým sa ustanovujú na rok 2011 základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, základná sadzba stravného na rok 2011 v Rusku bola 39 EUR a v Rakúsku 45 EUR.

Podľa opatrenia MPSVR SR č. o sumách stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín suma stravného je 3,80 EUR.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nar. vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania, a to z pracovnej zmluvy zo dňa 01. 01. 2011 súd zistil, že žalobkyňa ako zamestnankyňa uzatvorila so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala vykonávať pre žalovaného prácu účtovného pracovníka s miestom výkonu práce N., S. N.. XXX, v prípade potreby v mieste určenia. Ako deň nástupu do práce účastníci dojednali termín 01. 01. 2011. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú v trvaní troch mesiacov, do 31. 03. 2011. Pracovná doba bola dohodnutá na päť dní v týždni, v trvaní 40 hodín. Rovnako dňa 01. 01. 2011 účastníci uzatvorili dohodu o zmluvnom plate, na základe ktorej dohodli, že žalovaný bude žalobkyni za dohodnutú práce platiť mzdu vo výške 1700 EUR mesačne, ktorú jej bude vyplácať v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Dohoda o zmluvnom plate sa stala neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy. Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve účastníci pracovný pomer žalobkyne u žalovaného predĺžili do 30. 04. 2011. Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil uplynutím dohodnutého času, t.j. dňa 30. 04. 2011. Pokiaľ žalobkyňa žiadala doplatiť mzdu za mesiac apríl 2011 vo výške 455,46 EUR ( v žalobe uvádza, že po skončení pracovného pomeru jej žalovaný nevyplatil celkovo 2 471,67 EUR, čo pozostáva zo mzdy za apríl 2011 vo výške 1255,46 EUR, cestovných náhrad 709,80 EUR a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku 506,41 EUR, potom jej však zaplatil dňa 28. 05. 2011 časť mzdy za mesiac

apríl 2011 vo výške 800 EUR ), súd z odborného vyjadrenia J.. V. K. zistil, že žalobkyňa za mesiac apríl 2011 u žalovaného dosiahla čistú mzdu 1255,46 EUR. Žalobkyňa výšku tejto mzdy nerozporovala, len tvrdila, že z takto zúčtovanej čistej mzdy dostala od žalovaného len 800 EUR, dňa 28. 05. 2011. Pokiaľ žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu na pojednávaní dňa 17. 10. 2012 tvrdil, že žalovaný žalobkyni mzdu riadne vyplatil, toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázal. Výplatná páska totiž je len písomný doklad, ktorý zamestnávateľ vydáva zamestnancovi pri vyúčtovaní mzdy ( ). Nie je teda dokladom o tom, že zamestnancovi bola zúčtovaná mzda aj skutočne zaplatená. Žalovaný sa preto ocitol v dôkaznej núdzi ohľadne vyplatenia mzdy za mesiac apríl 2011, súd preto žalobkyni priznal sumu 455,46 EUR ako doplatok mzdy za mesiac apríl 2011. Okrem doplatku mzdy si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, vo výške 506,41 EUR. Z výplatných pások za obdobie mesiacov január až apríl 2011, ktoré súdu predložil žalovaný a žalobkyňa ich nerozporovala, súd zistil, že žalobkyni vznikol u žalovaného nárok na osem dní dovolenky, čo je pomerná časť dovolenky za rok 2011, pretože jej pracovný pomer u žalovaného trval štyri mesiace ( 25 dní dovolenky za kalendárny rok, z toho štyri dvanástiny za štyri mesiace trvania pracovného pomeru u žalovaného ). Túto dovolenku si žalobkyňa nemohla vyčerpať pre skončenie pracovného pomeru, nakoľko žalovaný ako zamestnávateľ jej dovtedy neurčil čerpanie dovolenky. Žalobkyni teda vznikol voči žalovanému nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku v sume jej priemerného zárobku za osem pracovných dní. Z odborného vyjadrenia Ing. V. K. súd zistil, že náhrada mzdy žalobkyne za nevyčerpaných osem dní dovolenky v roku 2011 v čistom je 506,41 EUR. Keďže žalovaný nepreukázal, že by žalobkyni vyplatil náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, súd žalobkyni priznal aj sumu 506,41 EUR, ktorú si uplatnila ako náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Ďalej si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému cestovné náhrady za zahraničnú pracovnú cestu, ktorú absolvovala od 27. 03. 2011 do 10. 04. 2011 v mestách X. P. V., Ruská federácia, vo výške 709,80 EUR. Súd z vyúčtovania cestovných výdavkov, ktoré súdu predložila žalobkyňa v prílohe žaloby, zistil, že žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému ako zamestnávateľovi cestovné náhrady za pracovnú cestu v meste X. P. V., Ruská federácia, ktorá sa uskutočnila od 27. 03. 2011 do 10. 04. 2011, pričom si uplatnila stravné 507 EUR ( 13 x 39 EUR ) a vreckové 202,80 EUR. Z vyúčtovania týchto cestovných výdavkov vyplýva, že výsledky cesty schválil J.. K. X., ktorý v tom čase bol u žalovaného vo funkcii predsedu predstavenstva. Z tohto vyúčtovania potom vyplýva, že žalobkyňa na pracovnú cestu nastúpila dňa 27. 03. 2011 o 18,00 hod. v N. a ukončila ju v N. dňa 10. 04. o 02,00 hod. Zahraničnou pracovnou cestou je čas pracovnej cesty v zahraničí, teda od 27. 03. 2011 o 22,00 hod. ( M., T. ) do 22,30 hod. dňa

09. 04. 2011 ( opäť M., T. ). Za deň 27. 03. 2011, kedy žalobkyňa o 18,00 hod. nastúpila pracovnú cestu v N. a do M., T. sa dostavila o 22,00 hod. a zotrvala tam do polnoci dňa 27. 03. 2011 jej patrí stravné za zahraničnú pracovnú cestu v pásme do 6 hodín, t.j. 25% základnej sadzby stravného v T., čo činí 11,25 EUR ( 45 EUR x 25% ). Za deň 28. 03. 2011 žalobkyni patrí stravné za zahraničnú pracovnú cestu v pásme do 6 hodín, t.j. 25% základnej sadzby stravného v T., čo činí 11,25 EUR, pretože vo M. sa dňa 28. 03. 2011 nachádzala od polnoci predošlého dňa do 0,30 hod., a dňa 05,00 hod. sa dostavila do V., T. H., kde zotrvala až do 14,00 hod. dňa 09. 04. 2011. Za deň 28. 03. 2011 žalobkyni preto patrí aj stravné za pracovnú cestu v T., v časovom pásme nad 12 hodín, čo činí 39 EUR. Za dni 29. 03. 2011 až 09. 2011 žalobkyni patrí stravné 468 EUR ( 12 x 39 EUR ), pretože v tomto čase bola na pracovnej ceste v Rusku, v mestách V. P. X.. Dňa 09. 04. 2011 nastúpila na cestu v V., Rusko o 14,00 hod. a do M., T. docestovala o 22,30 hod. a pracovnú cestu ukončila dňa 10. 04. 2011 v N. o 02,00 hod. Za deň 09. 04. 2011, kedy žalobkyňa docestovala do M., odkiaľ cestovala do N., potom žalobkyni patrí aj stravné za zahraničnú pracovnú cestu v T. v pásme do 6 hodín, čo činí 11,25 EUR ( 45 EUR x 25% ). Stravné za zahraničnú pracovnú cestu v dňoch 27. 03. 2011 do 10. 04. 2011 potom celkovo predstavuje 490,50 EUR. Pokiaľ si žalobkyňa vyúčtovala v rámci cestovných náhrad aj vreckové 202,80 EUR, súd jej toto rovnako priznal, hoci vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnávateľ poskytuje fakultatívne. Súd prihliadol na to, že vyúčtovanie cestovných náhrad žalobkyni podpísal predseda predstavenstva J.. K. X. a aj keď jeho podpis sa nachádza v kolonke označenej „ Výsledky cesty schválil „ , z čoho skôr možno urobiť záver, že zamestnávateľ tým neodsúhlasil správnosť vyúčtovania cestovných náhrad, ale len samotný priebeh pracovnej cesty, resp. jej výsledok ( ten ale z tohto vyúčtovania nie je zrejmý, pretože neobsahuje žiadnu správu z pracovnej cesty ), vzhľadom na to, že tlačivo pre vyúčtovanie cestovných náhrad neobsahuje žiadnu inú kolonku, ktorú by podpísal zamestnávateľ, s výnimkou kolonky o samotnej výplate cestovných náhrad, kde nie je žiadny záznam, teda ani o tom, že by zamestnávateľ výšku cestovných náhrad, ktoré žalobkyňa vyúčtovala, upravil. Napokon samotný žalobca v odpore proti platobnému rozkazu ani v rámci svojich vyjadrení na pojednávaniach nerozporoval nárok na zaplatenie cestovných náhrad a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku , ale namietal započítanie pohľadávky žalobkyne s jej

záväzkom na zaplatenie 744 EUR titulom náhrady za notebook, ktorý žalobkyňa mala od žalovaného prevziať a nevrátiť. Žalovaný však nepreukázal, že by žalobkyňa od neho prevzala notebook, takže jeho kompenzačná námietka je neopodstatnená. Pokiaľ žalovaný namietal aj započítanie titulom náhrady škody, ktorú mu žalobkyňa spôsobila nesplnením svojich pracovných povinností podľa čl. 9 pracovnej zmluvy, žalovaný túto škodu nevyčíslil ani nepreukázal. Súd potom žalobkyni priznal ňou uplatnenú sumu 1671,67 EUR titulom doplatku mzdy za mesiac apríl 2011, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku a cestovných náhrad za zahraničnú pracovnú cestu. Čo sa týka úroku z omeškania, ktorý si žalobkyňa uplatnila vo výške 9,25% ročne zo sumy 1671,67 EUR od 28. 05. 2011 do zaplatenia a zo sumy 2471,67 EUR od 01. 05. 2011 do 27. 05. 2011, súd dospel k záveru, že žalovaný sa dňa 01. 05. 2011 ocitol voči žalobkyni v omeškaní s vyplatením mzdy za mesiac apríl 2011 a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, nie však s vyplatením cestovných náhrad. Žalovaný bol povinný žalobkyni do 30. 04. 2011 vyplatiť mzdu za mesiac apríl 2011 vo výške 1255,46 EUR a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 506,41 EUR, spolu teda 1761,87 EUR. Žalovaný sa teda voči žalobkyni ocitol dňa 01. 05. 2011 v omeškaní so zaplatením tejto sumy, súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania od 01. 05. 2011 z tejto sumy. Žalobkyňa uviedla, a vyplýva to aj z výdavkového pokladničného dokladu č. 49/11, ktorý žalobkyňa predložila, že žalovaný zaplatil dňa 28. 05. 2011 žalobkyni časť mzdy za apríl 2011 vo výške 800 EUR. Od 28. 05. 2011 bol teda žalovaný voči žalobkyni v omeškaní so zaplatením čiastky 961,87 EUR. So zaplatením cestovných náhrad sa žalovaný ocitol v omeškaní až dňa 01. 06. 2011, pretože ich splatnosť bola do konca mesiaca máj 2011. Hoci z vyúčtovania cestovných výdavkoch nevyplýva dátum ich predloženia zamestnávateľovi - žalovanému, zo skutočnosti, že vo výplatnej páske za mesiac apríl 2011 sa uvádza položka „ nezdaniteľné náhrady „ , čo sú s najväčšou pravdepodobnosťou práve cestovné náhrady, súd dospel k záveru, že žalobkyňa predložila žalovanému vyúčtovanie cestovných náhrad najneskôr v mesiaci apríl 2011. Od 01. 06. 2011 bol žalovaný voči žalobkyni v omeškaní so zaplatením 1671,67 EUR, čo predstavuje doplatok mzdy za apríl 2011, náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku a cestovné náhrady. Keďže žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania z vyššej sumy, pričom vychádzala z toho, že splatnosť mzdy a náhrady mzdy nastala v rovnaký deň ako splatnosť cestovných náhrad, v prevyšujúcej časti súd jej žalobu zamietol.

Keďže žalobkyňa mala neúspech v pomerne nepatrnej časti, súd jej priznal voči žalovanému náhradu trov konania, v súlade s ust. . Trovy konania pozostávajú z náhrady súdneho poplatku za podanú žalobu 100,50 EUR Vzhľadom k tomu, že súd vyhlásil rozsudok dňa 29. 04. 2013 a žalobkyňa doručila súdu vyčíslenie trov konania až dňa 17. 05. 2013 a jej právny zástupca dňa 16. 05. 2013, t.j. po uplynutí lehoty troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, súd jej priznal v rámci náhrady trov konania len súdny poplatok za podanú žalobu 100,50 EUR, pretože zo spisu okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú ( ).

V súlade s ust. súd zaviazal žalovaného, aby podľa výsledku konania nahradil trovy konania štátu. Trovy konania štátu pozostávajú z náhrad, priznaných tlmočníčke V.. J. Š. uznesením č.k. -73 zo dňa 04. 05. 2012 vo výške 21,08 EUR, tlmočného a náhrad tlmočníčke V.. J. M., priznaného uznesením č.k. -124 zo dňa 27. 07. 2012 vo výške 63,06 EUR a znalečného znalkyni J.. V. K. za vypracovanie odborného vyjadrenia, priznaného uznesením č.k. -183 zo dňa 18. 02. 2013 vo výške 218,32 EUR, spolu teda trovy konania štátu činia

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo ( ).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ( v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia ( ).