Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6CoPr-3-2012.pdf
PDF · 108.64 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoPr/3/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci žalobcu: Ing. E. R., nar. X.X.XXXX, bytom F. F. XXX, XXX XX L., zastúpeného: Mgr. Gabriel Vons, advokát so sídlom ul. H. XXX, XXX XX X., proti žalovanému: NFS Consulting, a.s., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 811 173, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 49, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o zaplatenie sumy 504,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cpr/3/2011-74 zo dňa 11. júla 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cpr/3/2011-74 zo dňa 11. júla 2012 vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 504,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.1.2011 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .
M e n í rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cpr/3/2011-74 zo dňa 11. júla 2012 vo výroku II. tak , že žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.973,17 eur, pozostávajúce z trov navrhovateľa v sume 1.888,19 eur a trov právneho zastúpenia v sume 84,98 eur, na účet Mgr. Gabriela Vonsa, advokáta so sídlom ul. H. XXX, XXX XX X., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 42,49 eur na účet Mgr. Gabriela Vonsa, advokáta so sídlom ul. H. XXX, XXX XX X., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 504,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.1.2011 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (veta I. výroku rozsudku). Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.973,17 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (veta II. výroku rozsudku).
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou podanou na okresnom súde dňa 18.10.2011 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 504,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.1.2011 do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval od 1.5.2008 do 31.12.2011 a počas trvania pracovného pomeru u žalovaného si nevyčerpal dovolenku, za čo mu žalovaný neposkytol náhradu mzdy vo výške 554,50 eur ako čistú mzdu. Poukázal
na ust. § 116 ods. 3 a § 129 Zákonníka práce, v zmysle ktorých má žalobca nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 554,50 eur. Dňa 18.5.2011 žalobca so žalovaným uzavreli dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a to tak, že žalobcom nárokovaná suma 554,50 eur bude ponížená o sumu 50,00 eur, čo predstavuje sumu za žalobcom poškodený osobný počítač zn. HP 4510s. Žalovaný neuhradil žalobcovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ani potom, čo na jej úhradu bol vyzvaný listom žalobcu zo dňa 23.6.2011 a ani následne na základe prípisu Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 15.10.2011. Okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaný, v ktorom uviedol, že žalobcovi bola vyplatená záloha vo výške 955,87 eur, ktorú však žalovanému nevrátil. Náhrada mzdy za dovolenku žalobcu vo výške 544,38 eur bola z vyššie uvedenej zálohy odrátaná a na základe uvedeného má potom žalobca povinnosť doplatiť žalovanému sumu vo výške 411,49 eur. S poukazom na uvedené žiadal žalovaný žalobu žalobcu zamietnuť. Na pojednávaní dňa 2.4.2012 účastníci ustálili výšku náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku žalobcu u žalovaného a to na sumu 504,50 eur, čo predstavuje náhradu mzdy za 23 a pol dňa. V zmysle uvedeného okresný súd potom nevykonával ďalej dokazovanie ohľadom zisťovania priemerného zárobku pre výpočet náhrady mzdy za nevyčerpanú časť dovolenky. Prvostupňový súd poukázal na ust. § 116 ods. 3 a § 129 ods. 3 Zákonníka práce, pričom konštatoval, že už nevykonával dokazovanie ohľadom zisťovania priemerného zárobku pre výpočet náhrady mzdy za nevyčerpanú časť dovolenky. V konaní sa ďalej zaoberal len námietkou vznesenou žalovaným ohľadom sumy 955,87 eur, ktorá mala byť vyplatená žalobcovi a ktorú žalobca nezúčtoval u žalovaného. Žalovaný v tomto konaní namietal, že uplatnená pohľadávka žalobcu zanikla, nakoľko žalovaný žalobcom uplatnenú sumu odpočítal od sumy 955,87 eur a tým jeho pohľadávka zanikla. Naopak, žalobca zostal žalobcovi dlžný sumu 411,49 eur. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný nevyplatil žalobcovi žiadnu sumu vo výške 955,87 eur, od ktorej sumy by mohol žalovaný odpočítať žalovanú istinu. V priebehu konania však bolo preukázané, že suma 955,87 eur bola vyplatená žalobcovi firmou MBM-STAV, s.r.o. Námestovo, od ktorej firmy žalobca dostával mzdu a diéty v súvislosti s pobytom v Ruskej federácii. Uvedená firma bola vlastne 45 % akcionárom žalovaného. Mzdu žalobcu v uvedenej firme (MBM-STAV, s.r.o. Námestovo) prevzala sestra žalobcu S. V. (predtým R.), ktorá túto skutočnosť potvrdila aj svedeckou výpoveďou v konaní pred súdom. Potvrdila, že preberala mzdu pre žalobcu, na ktorú mal nárok vo firme MBM - STAV, pričom na preberanie mzdy v období roku 2010 mala písomné splnomocnenie. Od žalovaného však nikdy pre žalobcu nepreberala žiadnu mzdu, ani inú hotovosť a taktiež na to nemala ani splnomocnenie. Svedkyňa potvrdila svoj podpis na listine na č.l. 43 spisu, z ktorej vyplýva že pre žalobcu prevzala sumu 955,87 eur v mesiaci november 2010, avšak tak, ako už uviedla, táto listina sa týkala len firmy MBM - STAV, s.r.o. Námestovo. Skutočnosť, že suma 955,87 eur nesúvisí s firmou žalovaného, potvrdila svojou svedeckou výpoveďou aj svedkyňa Ing. X. K., ktorá bola zamestnaná u žalovaného ako administratívna pracovníčka a mala na starosti aj vedenie pokladničnej knihy. Zálohy poskytované pracovníkom na pracovné cesty sa evidovali v pokladničnej knihe aj s príslušným dokladom. Po nahliadnutím do listiny na č.l. 43 spisu aj táto svedkyňa uviedla, že predmetná listina jej nič nehovorí a netýka sa firmy žalovaného - NFS Consulting, a.s.. Nakoľko žalovaný nevyplatil žalobcovi sumu 955,87 eur, nemohol následne túto čiastku započítať proti sume 504,50 eur uplatnenej žalobcom v tomto konaní. Takýmto spôsobom teda nedošlo k zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Okresný súd potom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 504,50 eur ako nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, na ktorej sume sa účastníci zhodnými prejavmi dohodli. Okresný súd poukázal na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri aplikácii ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a konštatoval, že v zmysle § 129 ods. 3 Zákonníka práce žalovaný mal povinnosť vyplatiť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku žalobcovi v deň skončenia pracovného pomeru, t.j. 31.12.2010. Ak tak neurobil, dostal sa nasledujúcim dňom do omeškania a je teda povinný platiť úrok z omeškania v zmysle hore uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka a predpisov na jeho vykonanie. Vzhľadom k uvedenému okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.1.2011 do zaplatenia.
Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v celkovej sume 1.973,17 eur, ktoré pozostávajú jednak z trov samotného žalobcu a jednak z trov právneho zastúpenia. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v súlade s ust. § 137 O.s.p. pozostávajúce jednak z uhradeného súdneho poplatku vo výške 30,00 eur za podanú žalobu, jednak z náhrady hotových výdavkov žalobcu spojených s účasťou na pojednávaniach v konaných v dňoch 2.4.2012, 7.5.2012 a 11.7.2012 a jednak z ušlej mzdy žalobcu v súvislosti s účasťou na pojednávaniach. Za účasť žalobcu na pojednávaní konanom dňa 2.4.2012 súd priznal žalobcovi hotové výdavky v celkovej sume 796,58 eur, ktoré pozostávajú z cestovného z Ruskej federácie
do Námestova a späť (15,01 eur náklady na prepravu v Ruskej federácii + 392,21 eur náklady na leteckú prepravu z Moskvy do Viedne a späť + 386,36 eur ako náklady za prepravu osobným motorovým vozidlom z Viedne do Námestova) a náhradu mzdy za 2 dni v sume 119,04 eur. Za účasť žalobcu na pojednávaní konanom dňa 7.5.2012 súd priznal žalobcovi hotové výdavky v celkovej sume 777,08 eur, ktoré pozostávajú z cestovného z Ruskej federácie do Námestova a späť (15,21 eur náklady na prepravu v Ruskej federácii + 368,01 eur náklady na leteckú prepravu z Moskvy do Viedne a späť + 393,86 eur ako náklady za prepravu osobným motorovým vozidlom z Viedne do Námestova) a náhradu mzdy za 2 dni v sume 108,68 eur. Za účasť žalobcu na pojednávaní konanom dňa 11.7.2012 súd priznal žalobcovi náhradu na mzdy vo výške 56,81 eur. V súvislosti s priznaním hotových výdavkov žalobcu súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobca je zamestnaný v pracovnom pomere u zamestnávateľa Niersberger Slovakia, s.r.o. Žilina, kde podľa pracovnej zmluvy má dohodnutý mesačný príjem v čistom vo výške 1.250,00 eur, ktorý príjem okresný súd prepočítaval na pracovné dni v príslušnom mesiaci, v ktorom sa uskutočnilo súdne pojednávanie. Pri pojednávaniach konaných v dňoch 2.4.2012 a 7.5.2012 súd priznal žalobcovi náhradu mzdy len za 2 dni v súvislosti s každým pojednávaním a to z dôvodu, že pojednávania v uvedené dni sa konali v pondelok, a teda náhradu mzdy priznal žalobcovi za pondelok a utorok - deň konania pojednávania a cesta späť. Súd taktiež vychádzal zo skutočnosti, že z potvrdenia predloženého žalobcom k vyúčtovaniu jeho trov mal preukázané, že žalobca bol svojím zamestnávateľom vyslaný na pracovnú cestu do Ruskej federácie na obdobie od 26.3.2012 do 22.6.2012 a na pojednávania v dňoch 2.4.2012 a 7.5.2012 cestoval z miesta, kde bol vyslaný na pracovnú cestu. Okrem trov žalobcu súd priznal žalobcovi aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 84,98 eur, ktoré priznal právnemu zástupcovi žalobcu v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava, účasť na pojednávaní dňa 11.7.2012) po 34,86 eur + 2x režijný paušál po 7,63 eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 O.s.p. vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa jeho názoru súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nebral dostatočne pri svojom rozhodovaní argumenty uvádzané žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu na súdnych pojednávaniach. Žalovaný trval na tom, že žalobcovi - Ing. E. R. na jeho žiadosť vyplatil zálohu vo výške 955,87 eur dňa 25.11.2012, ktorú Ing. E. R. do dnešného dňa žalovanému nevrátil. Žalovaná náhrada mzdy za dovolenku vo výške 544,38 eur bola žalobcovi z vyššie uvedenej zálohy žalovaným odrátaná, o čom svedčí aj písomný dôkaz predložený súdu, na ktorom žalovaný trvá a jeho existenciu potvrdili aj vypočutí svedkovia. Vzhľadom k tomu je to žalobca, ktorý je povinný doplatiť žalovanému sumu vo výške 411,49 eur. Žalovaný má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K vyššie uvedenému žiadal v konaní vypočuť svedkov Ing. Karola Gandela ako predsedu predstavenstva žalovaného a pani Ing. D. E. ako ekonómku spoločnosti žalovaného, ktorá vypracovávala mzdy a pani R. zo spoločnosti MBM-STAV s.r.o. , ktorá má na starosti mzdy. Nakoľko okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, neúplne zistil skutkový stav veci. V neposlednom rade odvolateľ poukázal na tú skutočnosť, že na začiatku pojednávania žiadali okresný súd o spojenie veci s návrhom žalobcu K. Y. proti žalovanému NFS Consulting, a.s., ktoré je vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 7C/129/2011, nakoľko žalovaným je tá istá obchodná spoločnosť a predmetom tohto sporu je taktiež okrem iného náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru vo výške 506,41 eur. Uvedený spor je vedený tiež na Okresnom súde Námestovo a K. Y. pracuje v Ruskej federácii, čím chceli znížiť trovy konania. Z tohto dôvodu podľa názoru odvolateľa bol daný dôvod na spojenie vecí v zmysle ust. § 112 O.s.p.. Okresný súd však návrh žalovaného na spojenie vecí zamietol s odôvodnením, že vec týkajúca sa nároku K. Y. bola pridelená inému zákonnému sudcovi.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a súčasne žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 42,49 eur (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v hodnote 36,86 eur + režijný paušál v sume 7,63 eur) právnemu zástupcovi žalobcu.
Uviedol, že ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný sumu vo výške 955,87 eur žalobcovi neuhradil. Táto suma bola zaplatená žalobcovi iným subjektom - spoločnosťou MBM-STAV, s.r.o. a to z iného právneho vzťahu, ktorý mal žalobca s touto spoločnosťou. Tieto skutočnosti tvrdil nielen žalobca, ale boli preukázané i výsluchmi svedkov S. V., ktorá túto sumu od spoločnosti MBM-STAV, s.r.o. na základe splnomocnenia žalobcu prevzala a Ing. X. K., ktorá mala na starosti vedenie pokladničnej knihy žalovaného. Okresný súd teda správne a v súlade so zásadou hospodárnosti konania zamietol ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov, keďže na základe vykonaných dôkazov už považoval vyššie uvedené skutočnosti za preukázané. Okrem toho Ing. D. E., ktorú navrhol žalovaný vypočuť, spracúva účtovníctvo žalovaného na základe obchodno-právnej zmluvy. Jej úlohou bolo spracovať mzdy a zaúčtovať ich a to na základe podkladov, ktoré jej poskytol žalovaný. Nie je zamestnankyňou žalovaného, nemala za úlohu urobiť úhradu za žalovaného a nemala na to ani príslušné oprávnenia. Nemohla by sa preto vyjadriť ku skutočnostiam, či sumy, na ktorých vyplatenie mali zamestnanci podľa dokladov, ktoré pripravila, nárok, boli zamestnancom žalovaného skutočne vyplatené, resp. či im boli vyplácané zálohy na tieto platby a v akej výške. Predmetom konania vedeného pod sp.zn. 7C/129/2011, ktorý žalovaný žiadal spojiť na spoločné konanie, nebola len náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ako to tvrdí žalovaný, ale aj nároky z pracovného pomeru, ktoré si navrhovateľka v tomto spore - pani K. Y. voči žalovanému uplatňuje. Jedná sa o občianku Ruskej federácie, hovoriacu po rusky, s čím sú spojené zvýšené náklady na vedenie konania z dôvodu nevyhnutnej účasti tlmočníka na pojednávaní. Spojenie uvedených vecí by preto bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 504,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.1.2011 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a vo výroku II. o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmenil, nakoľko neboli podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku napadnutého zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Odvolacie námietky žalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
Prioritne je potrebné poukázať na zhodné tvrdenie účastníkov konania na pojednávaní konanom dňa 2.4.2012 o tom, že žalovaný ku dňu skončenia pracovného pomeru, t.j. ku dňu 31.12.2010, mal u žalobcu nevyčerpanú dovolenku za 23 a pol dňa, ktorej výšku ustálili obidve procesné strany zhodne na sumu 504,50 eur, čo potvrdili aj do zápisnice o súdnom pojednávaní vlastnoručným podpisom. V zmysle uvedeného potom nebolo potrebné vykonávať ďalej dokazovanie ohľadne zisťovania priemerného zárobku žalobcu pre výpočet náhrady mzdy za nevyčerpanú časť dovolenky.
Pokiaľ však odvolateľ namietal základ nároku, t.j. že žalobca mu dlhoval sumu 955,87 eur, ktorú mal v mesiaci november 2010 prevziať ako zálohu, táto skutočnosť vykonaným dokazovaním nebola zistená. Svedkyňa S. V. (predtým R.), potvrdila, že predmetnú sumu vo výške 955,87 eur, prevzala, pre žalobcu od firmy MBM-STAV, s.r.o. Námestovo, pre ktorú žalobca v tom čase tiež pracoval, no na prevzatie mzdy žalobcu od firmy žalovaného nemala žiadne splnomocnenie. Rovnako svedkyňa Ing. X. K. uviedla, že v pokladničnej knihe žalovaného sa predmetná suma nenachádza a nevyplýva z nej, že by žalobca uvedenú sumu od žalovaného prijal. Obidve svedkyne zhodne uviedli, že listina na č.l. 43 spisu sa netýka firmy žalovaného, t.j. obchodnej spoločnosti NFS Consulting a.s., Námestovo, ale obchodnej
spoločnosti MBM-STAV, s.r.o. Námestovo. Túto skutočnosť konštatoval aj Inšpektorát práce Žilina vo svojom prípise dňa 29.9.2011 adresovanom žalobcovi, keď tento orgán na základe podnetu žalobcu zo dňa 29.6.2011 vykonal inšpekciu u žalovaného. Uvedený správny orgán v Oznámení o vybavení podania č.j. 12549/2011 zo dňa 29.9.2011 adresovanom žalobcovi uviedol, že z predložených dokladov (mzdové listy, výplatné pásky) vyplýva, že zamestnávateľ (t.j. žalovaný) nevyplatil žalobcovi za dovolenku, ktorú nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru, náhradu mzdy, čo je v rozpore s § 116 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce). Tento správny orgán zároveň zamestnávateľovi nariadil zistený nedostatok odstrániť do 15.10.2011 a v prípade, že tak nebude učinené, odporučil žalobcovi podať žalobu na súd. S ohľadom na tieto skutočnosti a už vykonané dôkazy, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, aby súd vykonával vo veci ďalšie dokazovania svedkami navrhnutými žalovaným, a preto okresný súd postupoval správne, keď tieto návrhy na dokazovanie zamietol a následne vo veci meritórne rozhodol. Keďže v súlade s ust. § 129 ods. 3 Zákonníka práce mal žalovaný povinnosť vyplatiť žalobcovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v deň skončenia pracovného pomeru, t.j. 31.12.2010, a žalovaný tak neurobil, dňom nasledujúcim, t.j. 1.1.2011 sa dostal žalovaný do omeškania, preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od tohto dátumu až do zaplatenia s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri aplikácii ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalovaný v tomto konaní totiž neprodukoval relevantný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že skutočne v mesiaci november 2010 vyplatil žalobcovi sumu 955,87 eur. Z fotokópie listiny na č.l. 43 spisu táto skutočnosť vôbec nevyplýva, čo následne v konaní potvrdili aj svedecké výpovede Ing. S. V. a Ing. X. K.. Rovnako tak na správnosť napadnutého rozhodnutia nemala vplyv skutočnosť, že okresný súd konanie v súdenej veci nespojil na spoločné konanie s konaním vedeným na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 7C/129/2011 týkajúcim sa toho istého žalovaného a žalobkyne K. Y.. Podľa § 112 ods. 1 O.s.p. má súd možnosť v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie dve alebo viaceré veci. Ide tu iba o možnosť súdu, nie jeho povinnosť tak urobiť, pričom k spojeniu vecí môže súd pristúpiť na návrh, no aj bez návrhu. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú dané podmienky pre spojenie vecí, ktoré prebiehajú na tomto okresnom súde, táto skutočnosť nemohla mať vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd poznamenáva, že na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). O takýto prípad sa však v súdenej veci nejedná.
Úvaha okresného súdu v prejednávanej veci nebola ľubovoľná, ale vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené, vyhodnotenie a závery okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané, ani v rozpore s formálnou logikou. Naviac, okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým by súd odňal účastníkovi konať pred súdom. Súd má vo veci zistiť skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci. Opačný postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
Okresný súd teda v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový stav a následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a aj správne vo veci rozhodol.
Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku o trovách konania (veta II. výroku napadnutého rozhodnutia) a viazaný dôvodmi odvolania uvedenými žalovaným v jeho opravnom prostriedku, dospel k záveru, že rozhodnutie v tejto časti zodpovedá ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a právu úspešného účastníka konania na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu patrí plná náhrada trov konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Túto náhradu trov konania okresný súd vyčíslil v správnej výške a odvolací súd na vyčíslenie a špecifikáciu týchto trov v napadnutom rozsudku poukazuje.
Zmena napadnutého rozsudku v predmetnej časti podľa § 220 O.s.p. spočívala len v zosúladení výroku o náhrade trov prvostupňového konania s ust. § 151 ods. 8 O.s.p., v zmysle ktorého vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva, ako aj ust. § 149 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť advokátovi, a tiež ust. § 160 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatného rozsudku, pričom dôvody na plnenie v dlhšej lehote okresný súd v tomto smere neuviedol.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku I., t.j. vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a vo výroku II. o trovách konania podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi priznal ich náhradu.
Odvolateľ - žalovaný nemal v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešný žalobca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania uplatnil, a to vo výške 42,49 eur za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - účtovaný v súlade s ust. § 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. b/ v sume 34,86 eur, ku ktorému mu v súlade s ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl. prináleží režijný paušál v hodnote 7,63 eur. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokáta zastupujúceho žalobcu v tomto súdnom konaní. Zároveň odvolací súd priznané trovy odvolacieho konania v celkovej sume 42,49 eur uložil žalovanému zaplatiť na účet advokáta, ktorý zastupoval žalobcu v tomto konaní v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p..
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.