Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/32/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: C. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., ul. P. č. X, toho času bytom D. č. XXXX a otca: U. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., ul. P. č. X, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -9 zo dňa 5. decembra 2012, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej R. T., nar. XX. XX. XXXX, sumou 110 eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky dieťaťa s účinnosťou odo dňa 26. 10. 2012.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 26. 10. 2012 do 26. 04. 2013 v sume 150 eur súd p o v o ľ u j e otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 10 eur splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom č. k. -9 zo dňa 05. 12. 2012 Okresný súd Čadca rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. -81 zo dňa 02. 10. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. -81 zo dňa 24. 04. 2012, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca U. T., nar. XX. XX. XXXX, k maloletej R. T., nar. XX. XX. XXXX, v sume 85 eur mesačne, v časti týkajúcej sa výšky výživného mení tak, že odo dňa 26. 10. 2012 určuje výšku vyživovacej povinnosti otca

- odporcu U. T., nar. XX. XX. XXXX, k maloletej R. T., nar. XX. XX. XXXX, v sume 130 eur mesačne, ktorú je otec maloletej povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky C. T.. Splatné výživné za obdobie od 26. 10. 2012 do 05. 12. 2012 v sume 98,70 eur zaviazal otca k povinnosti uhradiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že naposledy bolo výživné na maloletú R. určované rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. -53 zo dňa 20. 10. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -81 zo dňa 24. 04. 2012, ktorý zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca, keď uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej R. mesačne sumu 85 eur mesačne od 01. 09. 2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zameškané výživné v sume 180 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným. V čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom otec pracoval ako čašník. Jeho

priemerná čistá mesačná mzda činila 317 eur. Žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým prispieval na domácnosť sumou 150 eur mesačne. Taktiež splácal hypotekárny úver na byt vo výške 285 eur a platil leasing na auto v sume 200 eur mesačne. Byt, ktorý vlastnil spoločne s navrhovateľkou v čase pôvodného rozhodovania nevyužíval, ale tento prenajímal. Matka maloletého dieťaťa v čase pôvodného rozhodovania bola zamestnaná ako čašníčka v Penzióne RAMI, Oščadnica. Jej príjem činil taktiež 317 eur mesačne. Svojím rodičom prispievala na domácnosť sumou 100 eur mesačne. Maloletá R. T. navštevovala Materskú školu v Oščadnici. Stravu v škôlke matka platila vo výške 20 eur mesačne. Mala zdravotné problémy. Je v sledovaní Nefrologickej ambulancii v Bratislave, ktorú matka navštevuje 3 až 4-krát do roka. Nechodila na žiadne záujmové krúžky. Pokiaľ ide o pomery účastníkov v čase rozhodovania vo veci sp. zn. z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov. Matka maloletého dieťaťa C. T. sa stala od posledného rozhodnutia súdu nezamestnanou, odo dňa 21. 11. 2012 je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Bratislava (viď č.l. 58). Jej jediným príjmom sú prídavky na maloleté dieťa, ktoré poberá vo výške 22,54 eur (viď potvrdenie ÚPSVaR, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bratislava V č.l. 47 až 49 spisu). Dávky v hmotnej núdzi nepoberá. Taktiež v čase rozhodovania súdu ešte nepoberala ani dávky v nezamestnanosti (viď správu Sociálnej poisťovne Čadca č.l. 40). V druhom, treťom a desiatom mesiaci roku 2012 bola práceneschopná a boli jej vyplatené nemocenské dávky v sume 294,40 eur. Dňom 03. 09. 2012 dohodou rozviazala pracovný pomer u zamestnávateľa Penzión RAMI Oščadnica z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa. Rozviazanie pracovného pomeru žiadala ku dňu 15. 09. 2012. Za obdobie, keď pracovala u svojho zamestnávateľa jej priemerná čistá mesačná mzda činila 247,87 eur (viď potvrdenie zamestnávateľa č.l. 55, 56). Odo dňa 15. 07. 2012 bola na základe dohody o vykonaní práce zamestnaná u zamestnávateľky R. I., Bratislava, pričom za obdobie od 15. 07. 2012 do dňa 27. 11. 2012 jej bola vyplatená čistá mzda 19,44 eur (viď správa zamestnávateľa č.l. 44). Matka spoločne s maloletou dcérou naďalej býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania súdu nemala žiaden príjem svojim rodičom na domácnosť ničím neprispievala. Maloletá R. v čase rozhodovania súdu navštevovala 1. ročník základnej školy. Výdavky na maloletú R. matka vyčíslila nákladmi na stravu v školskej jedálni 20 eur, čo preukázala aj potvrdeniami zo školskej jedálne (viď prílohová obálka č.l. 6 spisu). Taktiež maloletá navštevuje aj školskú družinu, kde matka platí mesačný poplatok vo výške 5 eur, ktorú skutočnosť tiež príjmovým pokladničným blokom matka preukázala. Náklady na desiatu v škole matka vyčíslila na sumu 50 eur a náklady na stravu, keď je dcéra doma a počas víkendov vyčíslila na sumu 80 eur, celkom náklady na stravu u maloletej vyčíslila na 150 eur. Mesačné náklady na oblečenie a obuv matka vyčíslila na sumu 40 eur a náklady na zdravotnú starostlivosť na sumu 15 eur. Náklady na hygienické potreby, šampóny, zubné pasty, prášky na pranie, toaletné potreby, príležitostne zakupovanie liekov od teploty, kašľa matka vyčíslila na sumu 15 eur mesačne. Voľnočasové aktivity matka vyčíslila na sumu 25 eur. Podľa vyjadrenia matky sú do toho zahrnuté náklady na výlety, prípadne keď sa zastavia v reštaurácii na pizzu alebo na palacinky a tiež je v tom zahrnuté aj náklady priemerné mesačné na cestovnom, keď idú na vyšetrenia k lekárovi do Čadce, prípadne keď potrebujú niečo v Čadci maloletej kúpiť. Do hygienických potrieb a liekov matka zahrnula aj výdavky na zdravotné pomôcky maloletej, nakoľko maloletá nosí okuliare a je jej potrebné zakúpiť, či už rám alebo doplatiť na skla. Náklady na školské pomôcky a potreby matka vyčíslila na sumu 20 eur mesačne, v čom zahrnula náklady na školskú tašku, zošity, školské pomôcky, perá, obaly, pravítka, tiež aj náklady, keď idú zo školy do kina alebo do divadla, poplatok na ZRPŠ. Maloletá R. navštevuje aj Umeleckú školu v Čadci. Matka uhrádza poplatok v sume 12 eur. Tiež priemerné mesačné náklady na bývanie u maloletej to je na elektrickú energiu, palivo matka vyčíslila na sumu 20 eur mesačne. Uviedla, že napriek tomu, že svojím rodičom v súčasnej dobe za bývanie neplatí, keď jej prídu peniaze a bude jej vyplatená podpora v nezamestnanosti bude to musieť svojim rodičom uhradiť. Celkom náklady matka na maloletú vyčíslila v sume 285 eur mesačne. Pokiaľ ide o otca maloletého dieťaťa U. T. u tohto došlo k zmene pomerov v tom, že odo dňa 01. 02. 2012 do 31. 10. 2012 bol zamestnaný u zamestnávateľa UK v Bratislave, Prírodovedecká fakulta a odo dňa 01. 04. 2012 je zamestnaný u zamestnávateľa T. O.. U zamestnávateľa pracoval vo funkcii vrátnik. Pracovný pomer skončil so zamestnávateľom dohodou a jeho priemerná čistá mesačná mzda činila u zamestnávateľa UK Bratislava, Prírodovedecká fakulta mesačne sumu 358,33 €. Taktiež je zamestnaný od 01. 04. 2012 ako vodič taxi služby a jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 01. 04. 2012 do 30. 11. 2012 bol 1.010,56 eur čo priemerne mesačne činí 126,32 eur. Príležitostne ešte vypomáha svojmu kamarátovi a to takým spôsobom, že rozváža ľudí, pretože jeho kamarát má cestovnú agentúru. Robí tak zhruba 1-krát mesačne a priemerne mesačne zarobí 80 eur. Otec ďalej uviedol, že ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa Univerzita Komenského, kde priemerne mesačne zarobil 358,33 eur

z toho dôvodu, lebo si chcel nájsť lepšie platenú prácu. V súčasnej dobe jazdí s autom ako taxikár. Auto sa mu však pokazilo, musel vykonať opravu motorového vozidla. Za túto opravu zaplatil sumu 927,67 eur a na opravu vozidla mu peniaze požičal jeho otec JUDr. L. T.. Stále si hľadá ďalšiu lepšie platenú prácu. V súčasnej dobe naďalej uhrádza hypotekárny úver a leasing na motorové vozidlo, tak ako to bolo v čase pôvodného rozhodovania, avšak nebýva už v byte so svojimi rodičmi, ale v byte, ktorého je spoluvlastníkom. Tento byt už neprenajíma. Žije v tomto byte so svojou priateľkou. Všetky náklady na bývanie v byte platí výlučne on sám. Jeho priateľka zakupuje stravu. Za nájom bytu platí sumu 120 eur a za elektrinu platí 20 eur a tiež platí na výživu maloletej R. mesačne sumu 85 eur. Finančne mu vypomáhajú jeho rodičia podľa vyjadrenia navrhovateľa, ktorí sú už dôchodcovia, ale popri dôchodku ešte pracujú a vypomáhajú mu takým spôsobom, že mu zaplatia buď hypotéku alebo nájom za byt. Túto skutočnosť však odporca súdu nepreukázal. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane všetkých účastníkov. Na strane matky v tom smere, že v súčasnej dobe je nezamestnaná a nemá žiaden príjem. Na strane maloletého dieťaťa v tom smere, že začalo navštevovať prvý ročník základnej školy. V súvislosti s nástupom maloletej na základnú školu došlo k nárastu nákladov na výživu maloletej, na jej stravu, oblečenie, zakupovanie školských pomôcok aj potrieb. Maloletá začala navštevovať aj základnú Umeleckú školu v Čadci, s čím má matka taktiež zvýšené výdavky jednak s platením tejto základnej umeleckej školy, ale aj má náklady na cestovné maloletej do Čadce. Pokiaľ ide o otca maloletej u tohto taktiež došlo k zmene pomerov. Došlo k zvýšeniu jeho príjmu. V čase pôvodného rozhodovania súdu mal príjem len 317 eur. V čase rozhodovania súdu o zvýšení výživného mal súd preukázané, že otec bol zamestnaný ako vrátnik u zamestnávateľa Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta v Bratislave. Jeho priemerná mesačná mzda činila 358,33 eur. Tiež pracoval na dohodu ako taxikár. Priemerne mesačne zarobil sumu 126,32 eur, čo činilo spolu 484,65 eur. Okrem toho si ešte príležitostne privyrobil u svojho kamaráta mesačne sumu 80 eur ako to sám uviedol, čiže priemerne mesačne bol jeho príjem vo výške 564,65 eur a u otca došlo k podstatnému zvýšeniu príjmu oproti pôvodnému rozhodovaniu. Pokiaľ otec uvádzal, že u zamestnávateľa, u ktorého vlastne zarábal najviac v súčasnej dobe už nepracuje a pracovný pomer ukončil dohodou, pretože si chcel nájsť lepšie platenú prácu s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 súd dospel k záveru, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania aj zárobku a preto na tú skutočnosť, že otec pracovný pomer u zamestnávateľa Univerzita Komenského Bratislava dohodou ukončil súd neprihliadal. Súdu sa zdalo nelogické, že otec napriek tomu, že u tohto zamestnávateľa mal najvyšší príjem bez toho, aby mal istú lepšie platenú prácu ukončil pracovný pomer u tohto zamestnávateľa dohodou a v súčasnej dobe začal pracovať na dohodu ako taxikár s mesačným príjmom 126,32 eur. Preto súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k podstatnej zmene na strane maloletého dieťaťa. Tiež došlo aj k zmene pomerov na strane otca, u ktorého došlo k zvýšeniu jeho príjmu, preto súd návrhu matky vyhovel a výživné na maloletú R. zvýšil. Matka sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú na sumu 150 eur mesačne. Súd však dospel k záveru, že vzhľadom na majetkové pomery otca a taktiež aj na tú skutočnosť, že uhrádza hypotekárny úver za byt, spláca leasing za motorové vozidlo nie je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby na výživu maloletej prispieval takou sumou ako to matka požaduje, preto vo zvyšku súd návrh matky zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , (ďalej len „“) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. S poukazom na ustanovenie , druhá veta o rodine (ďalej len „“) súd priznal zvýšené výživné na maloletú odo dňa podania návrhu, t.j. odo dňa 26.10.2012. Vzhľadom k tomu, že s poukazom na ustanovenie výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Stalo sa splatným výživné zvýšené a to alikvotná čiastka za štyri dni 10. mesiaca 2012 v sume 8,70 eur, a tiež aj zvýšené výživné za 11. mesiac v sume 90 eur, celkom v sume 98,70 eur, ktoré splatné výživné s poukazom na ustanovenie , druhá veta súd umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal otec dieťaťa odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že ho zaviaže k plateniu mesačného výživného na dcéru R. v sume 90 eur mesačne s tým, že zročné výživné mu povolí splácať v mesačných splátkach vo výške 10 eur. Alternatívne žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, a tiež aj to, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V bližších podrobnostiach uviedol, že za celú situáciu, ktorá matku viedla k podaniu návrhu na zvýšenie výživného si môže sama, keďže jedného dňa opustila s dcérou spoločnú domácnosť v Bratislave a odišla bez toho, aby to otcovi dieťaťa vopred oznámila. Je to samozrejme jej vec, ale žiaľ kvôli jej rozhodnutiu trpí aj dcéra, ktorá bola vytrhnutá z okruhu rodiny, kamarátok a išla do cudzieho prostredia s nepriaznivými podmienkami iba preto, že sa tak rozhodla matka. Nesprávnosť skutkových zistení okresného súdu spočíva v tom, že pri výpočte mesačných nákladov na dcéru, keď náklady 20 eur + 10 eur + 5 eur + 7 eur + 12 eur + 4 eur + 15 eur + 60 eur vypočítal ako mesačné náklady vo výške 233 eur a pri určení mesačnej povinnosti otcovi dieťaťa z tohto výpočtu vychádzal. Správne mal byť výpočet matkou uvedených uvedený v sume 133 eur. Taktiež matka dieťaťa zabudla uviesť, že niektoré (školské potreby) zakupoval otec dieťaťa. Niektoré náklady tiež nevedela bližšie zdokladovať. Prvostupňový súd tiež niektoré náklady nesprávne započítava duplicitne. Nesprávne tiež okresný súd neprihliadol na to, že matka sa dobrovoľne vzdala pracovného pomeru, ktorý mala. Súd vzal v úvahu matkou tvrdený neobjektívny dôvod skončenia pracovného pomeru. Matka dieťaťa je pritom zdravá 32 ročná žena a keby chcela pracovať, tak pracuje. Pokiaľ je 8 hodín denne dcéra v školskom zariadení môže pracovať, tak ako pracujú ostatní rodičia. Pokiaľ sa týka pomerov na strane odvolateľa tento uviedol, že skončil pracovný pomer ako vrátnik a toho času je zamestnaný ako taxikár. Nesprávne okresný súd uvádza, že sa dobrovoľne vzdal výhodnejšieho zamestnania, keďže keď zarábal ako vrátnik 358,33 eur mesačne bol presvedčený, že ako taxikár s 8 hodinovým pracovným časom zarobí určite viac. Taktiež tvrdenie súdu o vzdaní sa výhodnejšieho zamestnania je nemiestne, navyše keď túto teóriu aplikoval súd iba u otca dieťaťa a nie aj u matky, ktorá pracovný pomer rozviazala tiež dohodou s výmyslom, že sa musí starať o dcéru, ktorá je ale denne 8 hodín v školskom zariadení. Takže príležitosť na prácu má aj ona, nehovoriac, že to je práve ona, ktorá nemá problém byť 8 hodín denne doma a nič nerobiť a nezodpovedne byť s dcérou odkázaná na 22,54 eur mesačne. Otcov dieťaťa mesačný príjem je teraz na základe dohody 2 eurá na hodinu a dohodnutý rozsah týždenne je 10 pracovných hodín. Mesačne uhrádza náklady na bývanie 140 eur a navyše ešte spláca hypotekárny úver vo výške 286 eur na byt a lízing na auto 199 eur, ktoré sú stále ešte v bezpodielovom spoluvlastníctve s bývalou manželkou a s ktorým splácaním mu pomáhajú rodičia. Po zaplatení týchto mesačných výdajov otcovi dieťaťa zostane mesačne menej ako nula, takže suma výživného i súčasných 85 eur je pre otca dieťaťa viac ako likvidujúca.

Matka dieťaťa v podanom vyjadrení zo dňa 11. 03. 2012 odvolací súd žiadala, aby napadnutý okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Uviedla, že otec dieťaťa svojimi vyjadreniami súd neustále klame a zavádza. Všetky náklady, ktoré uviedla v návrhu na zvýšenie výživného sú odôvodnené. V ďalších podrobnostiach uviedla, že otec dieťaťa neprispieva na výživu maloletej dcéry tak ako mu určil súd. Prispel len v mesiaci november sumou 85 eur a v mesiaci december sumou 90 eur. Z toho dôvodu podala matka dieťaťa dňa 22. 02. 2013 návrh na vykonanie exekúcie na základe rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -69 zo dňa 05. 12. 2012, ktorý sa stal predbežne vykonateľným čo do bežného výživného dňa 25. 01. 2013. Otec dieťaťa nielenže neprispieva na výživu maloletej, ale nezasiela jej ani prídavky na dieťa, ktoré poberá on sám. Nad rámec výživného neprispel nijakým spôsobom. Za celý čas kúpil maloletej R. jedny legínsy a dve tričká, nič viac. Pri nástupe do 1. ročníka jej nezakúpil žiadne potrebné veci. Doniesol jej iba obnosenú školskú tašku po svojej neteri. Z toho dôvodu dcére kúpila novú školskú tašku matka. Spoločnú domácnosť s maloletou matka dieťaťa opustila preto, lebo otec dieťa bol neustále pod vplyvom alkoholu a neustále ich vyhadzoval. Neodišla teda dobrovoľne, tak ako tvrdil odvolateľ a skutočnosť, že odchádza otcovi dieťaťa vopred oznámila. S poukazom na u vedené nepochybne došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich stanovenie vyššieho výživného. O to viac, keď maloletá dcéra, ako je známe, je od 01. 09. 2012 v 1. ročníku základnej školy. S jej nástupcom do školy mala matka zvýšené náklady, ktoré naďalej pretrvávajú. Pritom v súčasnej dobe je nezamestnaná, naďalej evidovaná na úrade práce. Matka dieťaťa ukončila pracovný pomer dohodou, nakoľko mala zamestnanie so stanovenou pracovnou dobou od 10.00 hod - 22.00 hod. Popri tomto pracovnom čase sa nemohla maloletej plne venovať. V súčasnosti si hľadá zamestnanie s pevným 8 hodinovým pracovným časom. Najmä z tohto dôvodu, že maloletá navštevuje družinu.

Tiež nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že matke dieťaťa majú v domácnosti pomáhať aj jej rodičia. Keďže jej otec, t. j. starý otec dieťaťa, je nezamestnaný a mesačný príjem starej matky dieťaťa predstavuje 300 eur. Na rozdiel od jej rodičov, rodičia otca dieťaťa poberajú dôchodok, a tiež pracujú. Pokiaľ otec dieťaťa poukázal na svoje výdavky neuviedol, že byt, za ktorý platí hypotekárny úver v súčasnosti opäť prenajíma za 500 eur mesačne. Otec dieťaťa prenajíma byť svojej priateľke, ktorá v ňom žije so svojim dieťaťom. Napokon matka dieťaťa uviedla, že odvolateľ znevažuje akékoľvek výdavky na maloletú R., či už družinu, hygienické potreby, časopis Vrabček alebo mliečko z automatu. Vyhovára sa na chybu v počítaní súdu a odmieta z tohto dôvodu platiť výživné.

Opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací ( ods. ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením , v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a rozsudok okresného súdu podľa zmenil, a to z nasledovných dôvodov:

Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa ( o rodine (ďalej len „“). Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z dôvodovej správy k vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa (oproti predchádzajúcej právnej úprave), ako podmienky na priznanie výživného, je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd má preto skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

Podľa ust. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolností dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zemnou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale ja invalidita povinného a pod.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa je čiastočne dôvodné. Prvostupňový súd, porovnávajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase posledného rozhodnutia o výživnom s okolnosťami v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, dospel k správnemu záveru, že došlo k takej zmene pomerov (matka dieťaťa sa stala nezamestnanou, na druhej strane sa príjem otcovi dieťa zvýšil, dieťa začalo navštevovať prvý ročník základnej školy a aj základnú Umeleckú školu v Čadci), ktorá odôvodňuje stanovenie vyššieho než naposledy určeného výživného. V tomto smere vykonal dostatočné

dokazovanie a skutkový stav zistil úplne a správne (s výnimkou sčítacej chyby výdavkov vynakladaných na dieťa), avšak z tohto nevyvodil celkom správny právny záver pokiaľ zaviazal otca dieťaťa k plateniu zvýšeného výživného až v sume 130 eur mesačne (čo bol o 45 eur viac ako v roku 2012). S výškou výživného, tak ako bola určená okresným súdom sa odvolací súd nestotožnil najmä s ohľadom na preukázané schopnosti a možnosti povinného - otca dieťaťa, a tiež vzhľadom na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby. Výživné určené prvostupňovým súdom odvolací súd považoval za privysoké. Na rozdiel od okresného súdu zohľadnil na strane otca dieťaťa vo väčšej miere jeho príjem ako aj celkove majetkové pomery a v neposlednom rade tiež odstup času od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti od ktorej uplynula doba len jedného roka a z toho vyplývajúci vývoj životných nákladov ( ). Podľa názoru odvolacieho súdu suma výživného 110 eur mesačne od 26. 10. 2011, t. j. odo dňa podania návrhu (viď. vyššie) vystihuje lepšie tak odôvodnené potreby maloletej, ako aj schopnosti a možnosti povinného rodiča. Pri rozhodovaní o konkrétnej výške výživného odvolací súd nemohol v plnej miere akceptovať odvolateľom uvádzané výdavky (hypotekárny úver a leasing na motorové vozidlo). V zmysle zhora citovaného zákonného ust. má totiž výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto si aj otec detí musí uvedomiť, že v prvom rade je povinný zabezpečiť si plnenie vyživovacej povinnosti a tomu prispôsobiť aj svoje správanie.

Odvolací súd sa neodchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a pri rozhodovaní z neho vychádzal. Prvostupňový rozsudok zmenil len pre nesprávne právne posúdenie veci, keď skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania nepovažoval za postačujúce pre záver o určení vyživovacej povinnosti odporcu až v sume 130 eur mesačne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil podľa , tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na zmenu rozhodnutia odvolací súd nanovo stanovil aj nedoplatok na výživnom za obdobie 26. 10. 2012 do 26. 04. 2013 v sume 150 eur (6 x 25 eur), ktorú sumu zároveň otcovi dieťaťa povolil splácať v mesačných splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti stanovil pri aplikácii vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa a , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu ( ). Preto odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .