Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-6-2012.pdf
PDF · 102.28 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako opatrovníkom, dieťaťa rodičov - matky: A. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., ul. J. č. X, toho času bytom S. č. XXXX a otca: H. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., ul. J. č X, toho času bytom L., ul. F. č. X, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4P/14/2011-53 zo dňa 20. októbra 2011, takto,
rozhodol:
rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec dieťaťa j e p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na maloletú C. D., nar. XX. XX. XXXX, v sume 85 eur mesačne, počínajúc dňom 01. 09. 2011 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Zameškané výživné za obdobie od 01. 09. 2011 do 24. 04. 2012 v sume 180 eur p o v o ľ u j e otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 30 eur, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti, pod stratou výhody splátok, k rukám matky dieťaťa.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom odporcu (ďalej len „otca“) zaviazal k povinnosti platiť výživné na maloletú C. D., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 120 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred počnúc dňom 01. 09. 2011. Tým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16P/77/2011-44 zo dňa 01. 06. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 06. 2011 vo výroku o výške výživného na maloletú C., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 50 eur na sumu 120 eur mesačne. Zameškané výživné od 01. 09. 2011 do 20. 10. 2011 vo výške 240 eur uložil otcovi dieťaťa zaplatiť matke dieťaťa spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach 50 eur, vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. V danom prípade mal za preukázané, že rozsudkom č. konania 16P/77/2011-44 zo dňa 01. 06. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 06. 2011, bola schválená dohoda rodičov o tom, že maloleté dieťa, nar. XX. XX. XXXX, bolo ponechané v starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť od 01. 06. 2011 výživné 50 eur mesačne. V tom čase tvrdil, že je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a matka dieťaťa má príjem vo výške 274,53 eur mesačne. Išlo o priemerný čistý zárobok podľa potvrdenia na č. l. 32 spisu 16P/77/2011. Z potvrdenia sociálnej poisťovne zo 04. 05. 2011 č. l. 35 spisu 16P/77/2011 vyplýva, že otec mal v období od 28. 01. 2011 do 31. 03. 2011 vyplatenú dávku v nezamestnanosti od 28. 01. 2011 do 31. 01. 2011 vo výške 21,80 eur, od 01. 02. 2011 do 28. 02. 2011 152,60 eur, od 01. 03. 2011 do 31. 03. 2011 169 eur, za obdobie od 01. 04. 2011 do 30. 04. 2011 za splnenia podmienok mu
mala byť vyplácaná dávka 163,50 eur, od 01. 05. 2011 do 31. 05. 2011 169 eur, od 01. 06. 2011 do 30. 06. 2011 163,50 eur a od 01. 07. 2011 do 27. 07. 2011 147,20 eur. Na strane matky ku dňu podania návrhu vo veci 4P/14/2011 zo dňa 22. 08. 2011 k zmene pomerov nedošlo, hrubý príjem naďalej totožný vo výške 317 eur, rovnako čistý príjem, rovnaké zamestnanie čašníčka v penzióne Rami v S.. Na strane otca došlo k zmene pomerov v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 27. 09. 2011, ktorú na pojednávaní predložil samotný otec vyplynulo, že bol zamestnaný u zamestnávateľa N3 Towers, s. r. o., L., J. R. Z. XX a na základe dohody o skončení pracovného pomeru, tento mal 30. 11. 2011 skončiť. Pracovný pomer bol uzavretý dňa 01. 06. 2011. Z uvedeného je zrejmý jednak účelový postup otca, ktorý v deň pojednávania vo veci 16P/77/2011, kde bolo rozhodnuté dňa 01. 06. 2011, tvrdil, že je nezamestnaný a poberá dávky v nezamestnanosti, na základe čoho matka súhlasila s výživným 50 eur a súd takúto dohodu schválil a v totožný deň mal uzavretú dohodu o nástupe do zamestnania. Túto skutočnosť neuviedol súdu ani matke. Je zrejmé, že už v deň určenia výživného bol zamestnaný. Zavádzal súd, matku i kolízneho opatrovníka, postupoval účelovo. Rovnako zavádzajúcim spôsobom postupoval aj v konaní 4P/14/2011, kedy súdu predložil dôkazy z internetu, ako si účinne hľadá zamestnanie, pretože je nezamestnaný, pritom z dohody o rozviazaní pracovného pomeru vyplýva, že bol zamestnaný až do 30. 11. 2011, teda ku dňu pojednávania bol zamestnaný a poberal príjem. Z potvrdenia zamestnávateľa, ktoré predložil samotný otec, vyplýva, že jeho príjem za obdobie 7/2010 - 12/2010 bol 307,60 eur a za január 2011 212,10 eur + poberal daňový bonus 20,02 eur. Otec v konaní nepreukázal, prečo opätovne uzavrel pracovný pomer s tým istým zamestnávateľom od 01. 06. 2011 do 30. 11. 2011, keď je zrejmé, že pracoval už od 7. mesiaca 2010 do 1/2011 a nepredložil dôkaz o tom, že by tento pracovný pomer za toto časové obdobie bol ukončený. Nepredložil ani dôvod ukončenia pracovného pomeru, zo dňa 27. 09. 2011. Súd vychádzal zo záveru, že ku dňu pojednávania až do 30. 11. 2011 otec je v pracovnom pomere, v tomto pracovnom pomere bol aj ku dňu 01. 06. 2011, kedy súd rozhodol vo veci 16P/77/2011 na základe klamlivých a zavádzajúcich informácií otca o nižšom výživnom, sumu 50 eur. Súd vychádzal z toho, že aj 01. 06. 2011, aj ku dňu rozhodovania vo veci 4P/14/2011, teda ku dňu 20. 10. 2011, bol príjem otca vo výške 307,60 eur. Okrem toho daňový bonus na dieťa 20,02 eur. Bolo v konaní preukázané, že prenajíma spoločný byt. Keďže nepredložil listinný dôkaz z daňového úradu, aká je výška nájomného, z ktorej platí daň, ani nájomné zmluvy s nájomníkmi na sporný byt, súd podľa § 121 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.) vychádzal zo všeobecne známych skutočností, ktoré netreba dokazovať a ktorými sú aj priemerné sadzby nájomného za prenájom nehnuteľností v jednotlivých mestách, teda aj v Bratislave. Mal zato, že tvrdenie matky v tomto smere zodpovedá reálnemu stavu nájomného v hlavnom meste. Ustálil teda nájomné na 300 eur mesačne po odpočítaní energií, ktoré nájomníci platia naviac. Návrh bol otcovi doručený a nepredložil už uvedené dôkazy k tomu, aby takúto tržnú cenu nájomného pre Mesto Bratislava vyvrátil alebo upresnil. Ak teda platí otec hypotéku na byt a leasing na auto, je zrejmé, že príjem z bytu tieto náklady pokrýva a otcovi ostane k dispozícii k jeho príjmu ďalšia suma. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že pri výkone uvedeného povolania každý zamestnávateľ počíta s tým, že okrem príjmu poberá zamestnanec aj sprepitné. Keďže pracovisko otca je luxusná reštaurácia, výška sprepitného tomu zodpovedá a podľa názoru súdu plat otca, ktorý oficiálne poberá s daňovým bonusom, so sprepitným a zostatkom nájomného predstavuje minimálne 500 eur mesačne. Z takého príjmu súd vychádzal. Vzhľadom k tomu, že otec nepredložil potvrdenie zamestnávateľa o tom, čo bolo príčinou tvrdeného rozviazania pracovného pomeru 01. 06. 2011, ani to, čo bolo príčinou rozviazania pracovného pomeru dňa 30. 11. 2011, poukázal na § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), podľa ktorého, ak sa niekto vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, súd vychádza z tohto zárobku, ktorý mohol dosiahnuť, keby sa ho nevzdal. Vzhľadom k tomu, že otec rozviazal pracovný pomer z vlastnej iniciatívy 01. 06. 2011 aj ku dňu 30. 11. 2011, iný dôvod rozviazania pracovného pomeru nepreukázal, súd vychádzal z toho, že sa sám zbavil príjmu, ktorý mohol dosahovať v uvedenej výške u svojho zamestnávateľa. Z tohto príjmu určil výživné. Súd mal preukázané, že osobnú starostlivosť o dieťa a domácnosť, v ktorej dieťa žije, prevažne zabezpečuje matka. Preto stanovil vyživovaciu povinnosť aj s prihliadnutím na to, že matka časť svojej vyživovacej povinnosti spláca naturálnym spôsobom, a preto vo finančnom vyjadrení je jej povinnosť výživného voči maloletému dieťaťu stanovená prejudiciálne v nižšej miere než vyživovacia povinnosť otca. Súd mal zato, že aj po odpočítaní výdavkov, ktoré otec má v súvislosti so svojim stravovaním, ubytovaním a návštevou dieťaťa, je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné 120 eur mesačne. Predchádzajúce výživné nezodpovedalo potrebám dieťaťa, ani možnostiam otca, pretože bolo určené na základe zavádzajúcich a klamlivých informácii otca.
Túto okolnosť súd podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyhodnotil ako zmenu pomerov na strane otca, ktorá odôvodňuje určiť vyššie výživné. Preto zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumy 50 eur na sumu 120 eur mesačne. Zameškané výživné od 01. 09. 2011 do 20. 10. 2011 vo výške 240 eur zaviazal otca zaplatiť matke spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach 50 eur vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Okresný súd ustálil, že ak otec spláca hypotéku 285 eur na byt, ktorý sám nevyužíva, ale prenajíma, platí leasing na auto 200 eur, čo sú nadštandardné výdavky v porovnaní s výživou dieťaťa, výživné je prvoradé. Ak byt nepotrebuje k bývaniu a prenajíma ho, môžu spoločne s matkou maloletej byt predať a finančné prostriedky si rozdeliť. Rovnako osobné motorové vozidlo. Nie je možné zvyšovať majetkovú úroveň na úkor vyživovacej povinnosti.
V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec dieťaťa. Žiadal, aby jeho vyživovacia povinnosť voči maloletej bola zvýšená na sumu 65 eur mesačne, počínajúc dňom 01. 09. 2011 a zameškané výživné aby súd mu povolil splácať po 5 eur mesačne spolu s bežným výživným. Mal za to, že prvostupňový súd nielenže riadne nevykonal dokazovanie, ale na základe riadne nezisteného skutkového stavu rozhodol na základe rôznych právne neexistujúcich fikcií, hypotéz, domnienok a konšpirácií. Vyjadril obavu, že súd svoje prvotné rozhodnutie o výživnom nereparoval, keď už raz právoplatné rozhodnutie zmenil bez toho, aby sa podstatne zmenili okolnosti, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie o výživnom, nakoľko podstatné zmeny okolností nenastali tak ako na strane povinného rodiča, tak ani na strane maloletého dieťaťa. Fikcie „tringeltov“, ktoré súd použil pri ustaľovaní jeho príjmu, uplatnil iba na jeho strane, i keď tak mohol urobiť i na strane matky dieťaťa, čím zásadne porušil rovnosť účastníkov konania. Súd nemôže na jednej strane sa ustáliť na životnej úrovni bez nepodložených objektívnych skutočností a na strane matky dieťaťa nie. Pri určovaní výšky výživného súd mal skúmať vždy životnú úroveň oboch rodičov a keď sa ustáli na príjmoch oboch rodičov, potom môže vykonávať ďalej dokazovanie ohľadne životnej úrovne dieťaťa a jeho potrieb s prihliadnutím na to kto vykonáva o dieťa osobnú starostlivosť. Okresný súd sa týmto základným princípom pri rozhodovaní neriadil. Trval na tom, že si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní riadne a včas a nielen na základe rozhodnutia súdu, ale vyživovaciu povinnosť plní podľa svojich aktuálnych finančných možností a schopností, i nad mieru súdom určenej vyživovacej povinnosti. Trval na tom, že ku dňu rozhodovania okresného súdu vo veci sp. zn. 16P/77/2011 dňa 1. 06. 2011 bol nezamestnaným a jeho príjem tvorili len dávky v nezamestnanosti. V poobedňajších hodinách sa dostavil do Bratislavy a bol s ním uzatvorený pracovný pomer, čo by inak vôbec nezmenilo rozhodovanie vo veci sp. zn. 16P/77/2011, nakoľko súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal zo stavu príjmu rodiča ku dňu svojho rozhodnutia. Trval na tom, že súd nesprávne ustálil výšku jeho príjmu, keď svojvoľne vychádzal z fikcie o výške jeho „tringeltov“. Trval na tom, že súdu predložil, že jeho príjem od 01. 06. 2011 do 31. 11. 2011 bol mesačne vo výške 317 eur. Jeho výška bola presne totožná s príjmom matky, ktorá pracuje ako čašníčka v Penzióne Rami S.. Ak súd použil fikciu tringeltov u neho, mal takto ustáliť príjem i u matky dieťaťa. U matky dieťaťa mal ustáliť výšku tringeltov, no neurobil tak napriek tomu, že matka tiež pracuje ako čašníčka. Namietal konštatovanie súdu o ľahkej možnosti nájdenia si práce v hlavnom meste, čo podľa neho je iba neverifikovaná domnienka. V hlavnom meste je totiž okrem množstva pracovných príležitostí aj množstvo záujemcov o tieto pracovné pozície so stredoškolským vzdelaním. Pokiaľ sa týkalo prenájmu bytu a možnosť „zisku“ z tohto bytu, poukázal na to, že byt je v podielovom spoluvlastníctve jeho a matky dieťaťa, no hypotekárny úver si však zobral iba on. Na predmetný byt mu prispeli jeho rodičia, a to na kúpu 500.000,- Sk (16.597 eur) a na zariadenie, okná a rekonštrukciu bytu 114.000,- Sk (3.784 eur). Z prenájmu sa spláca byt, ktorého hodnota sa neustále zvyšuje, a tým sa zvyšuje i majetok matky dieťaťa. Súd uvedené fakty mal zobrať do úvahy ako jeho správu o starostlivosť o spoločný majetok, ktorý zvyšuje životnú úroveň matky dieťaťa, ktorá má maloleté dieťa v starostlivosti. Rovnako pokiaľ ide o auto v BSM, toto je kúpené na leasing a patrí do BSM. Pokiaľ sa týka daňového bonusu, tento si na maloleté dieťa uplatnila matka dieťaťa. Namietal, že matka dieťaťa neuviedla, že on si plní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu nad mieru určenú súdom, a to tak, že pokiaľ mu to finančná situácia dovoľuje, poskytuje na výživné viac. V júli 2011 zaslal sumu 70 eur, v auguste 60 eur, v septembri 100 eur a v novembri 70 eur, o čom predložil súdu potvrdenia. Z jeho strany nejde o nezáujem platiť výživné a ani zvýšené výživné, ale za predpokladu že na to má. Matka dieťaťa súdu neuviedla, že dcére pri návšteve v Bratislave zakúpil zimnú vetrovku, nakoľko prišla do Bratislavy v teplote - 3C° s jarnou bundou.
Mal za to, že jeho príjem a príjem matky s použitou fikciou tringeltov sú úplne rovnaké. Obaja bývajú u svojich rodičov a obaja prispievajú na domácnosť týmto rodičom. Matka dieťaťa prispieva sumou 100 eur mesačne a on sumou 150 eur mesačne vzhľadom na výdaje na bývanie v hlavnom meste, ktoré sú podstatne vyššie. Jedine čo sa zvýšilo na strane matky sú jej výdavky, ktoré musí zaplatiť za štúdium, ktorým si robí maturitu. V tomto smere poukázal na to, že ak si matka zvyšuje kvalifikáciu, nesmie to byť finančne na úkor maloletého dieťaťa. Poukázal tiež na to, že majetkové pomery u neho a u matky dieťaťa sú rovnaké, lebo vlastnia byt v podielovom spoluvlastníctve a auto v BSM. Životná úroveň oboch rodičov, i maloletého dieťaťa by mohla byť vyššia, keby sa matka dieťaťa vrátila do Bratislavy a našla si zamestnanie v Bratislave. Ona opustila spoločnú domácnosť, zamestnanie a nebrala pritom ohľad na maloleté dieťa, na jej voľno-časové aktivity, násilne pretrhla priateľské vzťahy maloletého dieťaťa s kamarátmi a odišla do regiónu s nižšou životnou úrovňou.
Matka dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Uviedla, že súhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktoré adekvátne a pravdivo zhodnotilo konanie otca maloletej C.. Pokiaľ otec maloletej považoval za potrebné doplniť dokazovanie súdu, na základe jej návrhu, mohol do dňa pojednávania tieto dôkazy zabezpečiť.
Opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 220 O. s. p. zmenil z nasledovných dôvodov:
V preskúmavanej veci mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že dňa 22. 08. 2011 matka dieťaťa podala návrh o zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Výživné bolo naposledy určené rozsudkom č. k. 16P/77/2011-44 zo dňa 01. 06. 2011, kedy maloletá dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné 50 eur mesačne od 01. 06. 2011 k rukám matky. V tej dobe však otec tvrdil, že je nezamestnaný, že je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Matku maloletého dieťaťa k podaniu návrhu na zvýšenie výživného viedla tá skutočnosť, že od 01. 06. 2011, teda odo dňa, kedy bolo pojednávanie v uvedenej veci, je otec zamestnaný ako čašník na L. N. X v L. v Towers Restaurant. Ide o luxusnú reštauráciu, z čoho matka usúdila, že okrem platu má aj vyššie sprepitné. Otec prenajíma spoločný byt, pretože k vyporiadaniu BSM nedošlo. Približné ceny prenájmu 2-garsónky v Bratislave sú 300 eur mesačne + energie. Otec býva v 3-izbovom byte u rodičov, náklady s bývaním sú nižšie. Naďalej spláca hypotekárny úver a leasing na osobné motorové vozidlo. Výživné na dcéru uhrádza včas a pravidelne. Matka dieťaťa je od 01. 01. 2011 zamestnaná ako čašníčka v penzióne Rami S. s mesačným príjmom 317 eur. Žije s dcérou u rodičov, mesačne im na stravu prispieva 100 eur. Dcéra od septembra nastúpila do posledného ročníka Materskej školy v S.. Stravu za ňu platí vo výške 20 eur mesačne. Je sledovaná od narodenia v nefrologickej ambulancii v Bratislave, ktorú navštevuje 3-4-krát do roka, toho času záujmové krúžky nemá. Na pojednávaní však uviedla, že by chcela dať dcéru na lyžovanie, čo si vyžaduje výstroj, oblečenie, na ktoré nemá. Žiadala zvýšiť výživné na sumu 150 eur mesačne
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa je čiastočne dôvodné.
Prvostupňový súd porovnávajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase posledného rozhodnutia o výživnom s okolnosťami v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia dospel k správnemu záveru, že došlo k zmene pomerov v príjmoch otca, ktorá odôvodňuje stanovenie vyššieho výživného, než bolo naposledy určené. V tomto smere prvostupňový súd však nevyvodil zo zisteného skutkového stavu správny právny záver. S výškou zvýšeného výživného, tak ako bola určená okresným súdom v sume 120 eur mesačne sa odvolací súd nestotožnil najmä s ohľadom na preukázané schopnosti a možnosti povinného otca maloletého dieťaťa, a tiež vzhľadom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby a odstup času, kedy došlo k poslednej úprave. Zároveň súd prihliadol na to, že príjem matky je taktiež ovplyvnený tzv. sprepitným, tak ako u otca, pretože vykonáva zamestnanie v zaradení čašníčka. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacími dôvodmi otca v tom smere, že spláca hypotekárny úver na byt, ktorý je spoločný a tvorí BSM matky dieťaťa a otca, a taktiež aj osobný automobil, na ktorý leasing spláca otec. Súd prihliadol na to, že otec popri bežnom výživnom, ktoré mu bolo stanovené sumou 50 eur mesačne, plní si vyživovaciu povinnosť aj nad rámec bežného výživného, lebo za mesiac jún 2011 zaplatil 70 eur, august 60 eur, september 100 eur a november 70 eur. Odvolací súd preto finančné prostriedky, celkovo v sume 100 eur, započítal otcovi maloletého dieťaťa pri určovaní výšky zameškaného výživného za obdobie od 01. 09. 2011 ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu.
Odvolací súd bol toho názoru, že pri určení zvýšeného výživného v sume 85 eur otec túto vyživovaciu povinnosť si môže plniť bez ohrozenia svojich základných životných potrieb, pričom pri rozhodovaní sa odvolací súd neodchýlil od skutkového stavu zisteného súdom I. stupňa a pri svojom rozhodovaní z tohto vychádzal. Prvostupňový rozsudok odvolací súd zmenil len pre nesprávne právne posúdenie ohľadne výšky zvýšeného výživného.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 220 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na zmenu rozhodnutia odvolací súd nanovo stanovil aj zameškané výživné, ako rozdiel medzi doposiaľ plateným výživným a zvýšeným výživným za obdobie od 01. 09. 2011 ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu. Súd započítal otcovi platby, ktoré platil nad rámec bežného výživného v sume 100 eur, a preto zameškané výživné tak predstavuje 180 eur, ktorú sumu povolil otcovi splácať v mesačných splátkach pri aplikácii ust. § 160 ods. 1 O. s. p.
Podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Preto odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .