Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-64-2013.pdf
PDF · 107.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/64/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova č. 4, proti povinnému: N. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. N. M., N. Z. XXXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Cirbesom, so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach, Letná 47, pod sp. zn. EX/189/06, o vymoženie 227,05 eur s príslušenstvom a trov exekučného konania, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 11Er/365/2006-34 zo dňa 21.12.2012 takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 53,77 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Petra Cirbesa oprávnený podaním zo dňa 31.05.2012 návrh na zmenu exekútora a exekúciou navrhol poveriť exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača pod č. N 752/2006, NZ 12547/2006 zo dňa 01.04.2006. Notárskou zápisnicou je osvedčené vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, konajúceho na základe splnomocnenia povinnej osoby uvedenej v zmluve o úvere, ktorá tvorí prílohu notárskej zápisnice, ktorý vyhlásil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 04.03.2005 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 14.000,00 Sk. Mgr. Tomáš Kušnír uznal voči oprávnenému dlh v celkovej výške 10.093,00 Sk, z ktorej sumy úver a poplatok predstavujú sumu 6.840,00 Sk a táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 19.01.2006 do zaplatenia. Povinný zároveň v splnomocnení udelil súhlas, aby bol splnomocnený advokát zastúpený advokátskym koncipientom prípadne iným zamestnancom advokáta v zmysle zákona o advokácii. Súd prvého stupňa s poukázaním na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú a uviedol, že zmluvnú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby splnomocnil tretiu osobu určenú dodávateľom na uznanie záväzku, ktorý bol v čase splnomocnenia všeobecný a neurčitý, považuje v spotrebiteľskej zmluve za neprípustnú a ako takú za absolútne neplatnú. Podmieňovanie splnomocnenia tretej osoby, ktorú vybral dodávateľ (oprávnený), na spísanie notárskej zápisnice a uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, prípadne exekúciu, považoval súd prvého stupňa za podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom (povinným), keďže splnomocnená tretia osoba nezastupuje práva spotrebiteľa, ale len záujmy dodávateľa na uznaní svojej pohľadávky povinným a jeho možnosť ju vymáhať. Spotrebiteľ, ak chcel aby mu bol poskytnutý úver, bol súčasne nútený podpísať splnomocnenie, ktoré bolo súčasťou predtlače úverovej zmluvy a nemohol ovplyvniť jeho obsah, čím sa vopred vzdal práva neuznať záväzok, ktorý vznikne resp. nevznikne v budúcnosti. Ďalej s poukázaním na § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 18 ods. 1, 2, § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 o advokácii konštatoval rozpor záujmov zástupcu - splnomocnenca a zastúpeného - splnomocniteľa, keďže právneho zástupcu povinného vybral resp. priamo určil v predtlačenej zmluve oprávnený, pričom takto vybraný advokát zastupoval oprávneného v iných súdnych sporoch. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír si vo vzťahu k povinnému nemohol plniť a ani neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o advokácii, nakoľko sa s povinným ani nestretol a ani nepoužil všetky opravné prostriedky v záujme ochrany povinného. Splnomocnený zástupca povinného teda v rozpore s právnou úpravou uvedenú v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznal pred notárom v mene povinného dlh tak, aby notárska zápisnica bola exekučným titulom. Právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom, urobený Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocnencom povinného považoval v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka za odporujúci zákonu, priečiaci sa dobrým mravom a teda neplatný, ktorý bol vykonaný na základe absolútne neplatného splnomocnenia v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Na to, aby notárska zápisnica mohla byť vykonateľná, teda aby mohla byť riadnym exekučným titulom, musí obsahovať právny záväzok, vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. V uvedenom prípade absentuje súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, keďže vyhlásenie advokáta Mgr. Tomáša Kušníra nemožno považovať za vyhlásenie povinného, pretože bolo urobené bez splnomocnenia , resp. na základe absolútne neplatného splnomocnenia a pre zjavný rozpor medzi záujmami splnomocniteľa (povinného) a splnomocneného (advokáta). Vzhľadom na skutočnosť, že exekučný titul trpí vadami, ktoré bránia v pokračovaní exekúcie, súd prvého stupňa návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora nevyhovel. Súd prvého stupňa rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. a/, ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 104 ods. 1 O.s.p. tak, že exekúciu zastavil, nakoľko dospel k záveru, že exekučný titul je nevykonateľný, čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a preto v exekúcii nie je možné pokračovať. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 1.620,00 Sk (53,77 eur), pozostávajúcu z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky vo výške 200,00 Sk (6,64 eur) za úkon predvolanie povinného zo dňa 13.07.2006 a 09.08.2006, žiadosť o udelenie súhlasu s predajom nehnuteľnosti zo dňa 17.08.2006, návrh na ustanovenie opatrovníka zo dňa 12.06.2006 v trvaní 30 min., ďalej z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3, § 15 vyhlášky vo výške 900,00 Sk za úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie 100,00 Sk (3,32 eur), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 100,00 Sk (3,32 eur), zisťovanie údajov o majetku povinného - kataster (zo dňa 03.07.2006) 100,00 Sk (3,32 eur), doručenie príkazu o spôsobe exekúcie (zo dňa 05.09.2006) 100,00 Sk (3,32 eur), doručenie exekučného príkazu na zriadenie ZP k nehnuteľnosti (zo dňa 19.11.2007) 100,00 Sk (3,32 eur), zisťovanie údajov o majetku povinného - motorové vozidlá OR PZ Rožňava (zo dňa 02.07.2009) 100,00 Sk (3,32 eur), zisťovanie údajov o pobyte povinného - MsÚ Dobšiná (zo dňa 12.04.2007) 100,00 Sk (3,32 eur), zisťovanie údajov o platiteľovi mzdy 2x Sociálna poisťovňa (zo dňa 11.08.2006 a 07.05.2009) 200,00 Sk (6,64 eur). Na náhradu trov exekúcie zaviazal podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného vzhľadom na skutočnosť, že tento podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí takými právnymi vadami, že v exekúcii nie je možné pokračovať.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie aj oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku prerušil a Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, dostatočne nezistil skutkový stav, pretože nebolo vykonané dokazovanie a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa v danom prípade posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, a to udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí rozpor žiadostí o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Zdôraznil, že notár pri spisovaní notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, ani súdny exekútor, ani súd prvého stupňa nezistili rozpor exekučného titulu so zákonom a vo veci bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Poukázal na úlohu notára pri spisovaní notárskej zápisnice (§ 36 Notárskeho poriadku) a tvrdil, že pokiaľ povinný nenapadol Notárskym poriadkom stanoveným postupom úkon vykonaný notárom, nie je možné zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom a ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Mal za to, že ak je notárska zápisnica exekučným titulom, musí s týmto titulom exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a nie je oprávnený rušiť alebo meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom., inak by porušil zásadu rovnosti a uplatnil by rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. V tejto súvislosti navrhol, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty. Oprávnený tvrdil, že exekučný súd porušil princíp legality, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania a založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave - Smernica rady 93/13/EHS, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd podľa názoru oprávneného nemohol riadiť, resp. nemohol z jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce konečné rozhodnutie. Oprávnený namietal, že ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Exekučný súd pritom v napadnutom uznesení viackrát konštatoval skutočnosti, akoby vykonával dokazovanie, dokazovanie však nevykonal a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálne zisteného skutočného stavu, čím odňal oprávnenému ako účastníkovi možnosť konať pred súdom. Namietal tiež správnosť záveru súdu prvého stupňa vo vzťahu k plnomocenstvu, ktoré udelil v zmluve o úvere povinný ako dlžník zástupcovi na spísanie notárskej zápisnice, keď uvedené plnomocenstvo považoval za neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ a pre rozpor so zákonom považoval toto plnomocenstvo za neplatné. Uviedol, že povinný mohol kedykoľvek toto plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať, čo však neurobil. Mal za to, že plnomocenstvo nemožno považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo nejde o zmluvné ustanovenie, ale ide o jednostranný úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného. Oprávnený tvrdil, že plnomocenstvo uvedené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné a splnomocený zástupca neprekročil rozsah svojich právomoci, lebo urobil úkon len v rozsahu splnomocnenia, t.j. uznal dlh vo forme notárskej zápisnice. Namietal nepreskúmateľnosť záveru súdu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov a skutkových zistení, keď svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že záujmy zástupcu sú v rozpore so zákonom. Za správny nepovažoval ani záver súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica, ak by mala byť spôsobilým exekučným titulom, musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným. Takáto povinnosť nevyplýva z právnej úpravy a nezodpovedá ani súdnej praxi a judikatúre (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Co/7/2007, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 5/2000). V závere odvolania poukázal na to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, pretože exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a je platným, právoplatným a vykonateľným, pričom exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Počas trvania exekučného konania nenastali žiadne nové skutkové ani právne okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja exekučného súdu.
Povinný a súdny exekútor ostali v odvolacom konaní nečinní.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného proti výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Oprávnený podal odvolanie proti výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým exekúciu zastavil, keďže zastával názor, že notárska zápisnica, ktorá je v tomto konaní exekučným titulom, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a exekučný súd preskúmavaním jej náležitostí prekročil právomoc zverenú mu zákonom.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa 04.03.2005 uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 14.000,00 Sk a povinný sa zaviazal úver vrátiť spolu s poplatkom v sume 13.360,00 Sk, celkom sa zaviazal zaplatiť 27.360,00 Sk. Súčasťou zmluvy bolo splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jeho mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. Tomáš Kušnír uznal za povinného záväzok z tohto úveru do notárskej zápisnice pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom, č. N 752/2006, NZ 12547/2006 zo dňa 01.04.2006 a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť, ako to uviedol súd prvého stupňa. Uznanie dlhu a súhlas dlžníka s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú totiž jednostranné právne úkony, preto pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je nevyhnutná prítomnosť dlžníka osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V danej veci povinného pri spisovaní notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír.
Právny názor oprávneného, že notárska zápisnica má rovnaké účinky, ako rozsudok všeobecného súdu, nie je správny. Notárska zápisnica, pokiaľ obsahuje formálne náležitosti stanovené Notárskym poriadkom a súhlas dlžníka s jej vykonateľnosťou v exekúcii, nie je rozhodnutím, ako to vyplýva z ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája. Notárska zápisnica má povahu verejnej listiny (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku) a nemá preto účinky právnej moci ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ako majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 O. s. p.). Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica so súhlasom povinnej osoby s jej vykonateľnosťou má len formálny charakter, lebo obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné pre to, aby bola ako titul pre súdny výkon rozhodnutia vykonateľná. Notár spíše notársku zápisnicu na základe prehlásenia povinnej osoby, ktorým súhlasí s jej vykonateľnosťou bez toho, aby bol oprávnený (a povinný) skúmať jej podklad v hmotnom práve (napríklad, či zmluva, z ktorej plnenie je predmetom notárskej zápisnice, bola účastníkmi skutočne uzavretá, či plnenie, na ktoré sa povinný zaviazal, zodpovedá hmotnému právu, či povinný splnomocnil advokáta na zastupovanie v súlade s hmotným právom a pod.).
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie alebo na základe dohody).
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve predpokladá dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektmi a to medzi splnomocniteľom na jednej strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné plnomocenstvo je už iba jednostranným úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je preto vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa pritom nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia. Takáto zmluva je potom podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vzniknúť žiadne práva a povinnosti.
Súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri preskúmavaní predmetného exekučného titulu a podmienok, za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere dospel k záveru, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, súčasne v predtlači zmluvy o úvere a teda povinný, ak chcel, aby mu bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, v ktorom ho splnomocnil súčasne na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto správne súd prvého stupňa poukázal na to, že takéto konanie splnomocneného zástupcu povinného Mgr. Tomáša Kušníra, voči povinnému je v rozpore so zákonom o advokácii. Naviac, ak nie je preukázané, že podľa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii dal povinný Mgr. Tomášovi Kušnírovi skutočne takéto pokyny, ako sú uvedené v predtlači zmluvy o úvere a či sa Mgr. Tomáš Kušnír mohol riadiť pokynmi povinného pri presadzovaní práv a záujmov povinného v prejednávanej veci, či povinný s Mgr. Tomášom Kušnírom osobne prejednával spôsob presadzovania práv a záujmov povinného a vôbec či povinný bol niekedy v kontakte s Mgr. Tomášom Kušnírom.
Vzhľadom na to, že pre rozhodnutie o odvolaní bolo podstatné posúdenie otázky spôsobilosti predloženého exekučného titulu na vykonanie exekúcie, odvolací súd sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného nezaoberal a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.
K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázok, odvolací súd udáva:
Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak sa rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je súd povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má povahu osobitného nesporového a medzitímneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku to taktiež nevyplýva. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Zároveň prejudiciálna otázka nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú.
Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie nemožno prerušiť. Preto v tomto konaní nie je daný zákonný dôvod na prerušenie exekučného konania podľa návrhu odvolateľa, v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p..
Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Oprávnený v odvolaní tiež žiadal, aby súd konanie vo veci prerušil a predložil Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 vety prvej a druhej exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 vety prvej Ústavy SR, či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočňovanie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bez akejkoľvek časovej limitácie.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, kedy podá návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Prerušenie konania z tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; názor účastníka konania je v tomto smere právne irelevantný.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa pri posudzovaní súladu exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval v súlade so zákonom a súdnou praxou, preto nie je dôvod predložil oprávneným navrhovanú otázku na posúdenie Ústavnému súdu SR.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhrada účastníkom nebola priznaná, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a súdnemu exekútorovi ani povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.