Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14S-87-2011.pdf
PDF · 94.45 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/87/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobkyne: Beáta Lopatková
- BEAL, Botanická 5685/9, 917 01 Trnava, IČO: 40 346 528, právne zast: JUDr. Michal Polák, advokát, Nevädzová 8, P.O.BOX 20, 917 02 Trnava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: S/2011/02109-2.1, O-145/2011 zo dňa 30.8.2011 takto
rozhodol:
Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice číslo:S/2011/02109-2.1, O-145/2011 zo dňa 30.8.2011 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava číslo: R 138/2011/SE zo dňa 25.07. 2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 639,37 Eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Michala Poláka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou osobne dňa 19.10.2011 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: S/2011/02109-2.1, O-145/2011 zo dňa 30.8.2011 ako aj prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava číslo: R 138/2011/SE zo dňa 25.07.2011, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a zamietol odvolanie žalobkyne. Prvostupňový správny orgán rozhodol o uložení pokuty 2000,- Eur za porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 Zákona o inšpekcii práce, ktorých sa mala žalobkyňa dopustiť tak, že ako zamestnávateľ ktorý je podnikateľom, porušila zákaz nelegálneho zamestnania podľa § 3 ods. 2 s poukazom na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní tým, že využívala závislú prácu fyzickej osoby C. T., s ktorou uzatvorila pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnila si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
V žalobe žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala, že obe rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v rozpore so zákonom, pretože sankcionovali žalobkyňu za niečo čo v čase vydania oboch rozhodnutí platný a účinný zákon nesakcionoval. Poukázala, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané dňa 25.7.2011 t.j. 5 dní po tom ako nadobudol účinnosť zákon č. 223/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.82/2005 Z.z.. Poukázala na článok 50 ods. 6 Ústavy, z ktorého vyplýva zásada aplikácie neskoršieho zákona ak je pre páchateľa správneho deliktu tento zákon priaznivejší. Okrem toho namietala skutočnosť, že žalobkyňa si svoju oznamovaciu povinnosť splnila dňa 26.5.2010 t.j. 13 dní od uzatvorenia pracovnej zmluvy so zamestnankyňou C. T., pričom samotná kontrola zo strany Inšpektorátu práce bola vykonaná až 7.4.2011. Z uvedeného jasne vyplýva, že do začiatku kontroly vykonanej Inšpektorátom práce žalobkyňa mala splnenú oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni. Ďalej právny zástupca žalobkyne namietal, že žalobkyňa mala uhradené všetky finančné záväzky voči Sociálnej poisťovni.
Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.12.2011 uviedol, že obe rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom a v súlade so zásadou, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný. Keďže vznik právnych vzťahov v danom prípade bol posudzovaný podľa zákona č.82/2005 Z.z. účinného do 19.7.2011, bola pri posudzovaní povinností aplikovaná norma - ustanovenie § 2 písm. b) účinného do 19.7.2011, teda v čase kedy došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku spočívajúcom v zanedbaní oznamovacej povinnosti žalobkyne voči Sociálnej poisťovni.
Z prvostupňového rozhodnutia číslo: R138/2011/SE zo dňa 25.07.2011 vyplýva, že správny orgán uložil žalobkyni pokutu vo výške 2000,- Eur za to, že táto ako zamestnankyňa ktorá je podnikateľkou, uzatvorila pracovný vzťah s fyzickou osobou C. T., avšak nesplnila si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni tak ako jej to vyplýva zo zákona o sociálnom poistení. K uzatvoreniu pracovnej zmluvy došlo 13.5.2010, avšak prihlášku do Sociálnej poisťovne poslala zamestnankyňa Sociálnej poisťovni až 26.5.2010, čím porušila zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 s poukazom na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Táto skutočnosť bola zistená pracovníkmi Inšpektorátu práce a výsledkom tejto kontroly bol protokol o výsledku inšpekcie ITA-20-43-2.3/P-B25-11 zo dňa 20.4.2011.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 1.8.2011odvolanie, v ktorom namietala, že v čase vykonania kontroly zo strany Inšpektorátu práce už mala splnenú povinnosť voči Sociálnej poisťovni.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím číslo S/2011/02109-2.1, O-145/2011 zo dňa 30.8.2011 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uviedol, že účastník konania vo svojom odvolaní nesprávne poukazuje na znenie ust. § 2 ods. 2 písm. b) zák.č.82/2005 Z.z., pričom cituje pozmenené znenie citovaného §-u, ktoré však neplatilo v čase keď došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Znenie zákona ktoré cituje žalobkyňa v odvolaní bolo účinné až od 20.7.2011.
Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 25.4.2013 v zmysle § 244 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p..
Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich písomných vyjadrení a dôvodov uvedených v žalobe a uloženú pokutu považuje vzhľadom na charakter porušenia povinností za neprimerane vysokú.
Žalobkyňa uviedla, že všetky odvody voči Sociálnej poisťovni si riadne plnila a nepovažovala za dôležité kedy podala prihlášku Sociálnej poisťovni za zamestnankyňu.
Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že za porušenie danej povinnosti bola najnižšia pokuta v zmysle zákona 2000,- Eur a táto bola aj uložená.
Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. (účinného do 19.7.2011 )
(2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu
a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, 2)
b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu 6) alebo
c) cudzinca, 3) ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis 4) a ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. (účinného od 20.7.2011)
(2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu
a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, 2)
b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu 2) a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6) alebo
c) štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis 4) a ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Krajský súd pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že správne orgány sa neriadili zásadou vyplývajúcou z Ústavy SR, konkrétne článku 152 ods. 4 a článku 50 ods. 6, keď neskúmali či neskorší právny predpis neobsahuje takú právnu úpravu, ktorá by pre žalobkyňu bola pri posudzovaní jej konania ako priestupku priaznivejšia.
Žalobkyňa sa mala správneho deliktu dopustiť v čase kedy znenie ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. bolo nasledovné:
- nelegálne zamestnanie je zamestnanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnila oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu.
Vyššie uvedené ustanovenie bolo platné do 19.7.2011 a k jeho zmene došlo 20.7.2011 kedy ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) bolo nasledovné:
- nelegálne zamestnanie je zamestnanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnania nesplnila oznamovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu.
Je zrejmé, že skutok, ktorý je kladený za vinu žalobkyni sa stal za účinnosti zákona platného do 19.7.2011, avšak oba správne orgány vydali svoje rozhodnutie až za účinnosti nového znenia zákona, čo bolo v rozpore s článkom 50 ods. 6 Ústavy SR.
Trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona ak je pre páchateľa priaznivejší ustanovená v citovanom článku 50 ods. 6 Ústavy sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na posudzovanie porušení povinností vo vzťahoch chránených správnym právom. Z uvedeného vyplýva, že trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší sa vzťahuje aj na správne delikty a to aj v prípade ak to zákon výslovne neustanovuje. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu SR sp. III. ÚS 120/2010, v ktorom Ústavný súd vyslovil právny záver: „všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy SR a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný uplatňovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí na túto skutočnosť reagovať a reakcia musí nájsť odraz v zdôvodnení rozhodnutia ( R 22/2010).
Posúdenie priestupkovej zodpovednosti a uloženie sankcie musí zodpovedať povahe a závažnosti správneho deliktu. Právna istota a spravodlivosť ako princípy materiálneho právneho štátu podľa názoru súdu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani vtedy ak zákonodarca v záujme generálnej prevencie chcel prísnosťou a výlučnosťou výšky sankcie bez úpravy kritérií jej uloženia chrániť závažný verejný záujem. Súd je pri ukladaní sankcie povinný vychádzať z princípu individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a dôsledkov. Nijaký právny poriadok nemôže regulovať všetky situácie, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy. Každý právny poriadok sa môže uplatniť vo všetkých prípadoch iba vtedy ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva. Základom výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum ( rozsudok NS SR 3Sžf 32/2007).
V konkrétnom prípade dospel krajský súd k právnemu záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu, že žalobkyňa porušila svoju povinnosť, ktorú má ako podnikateľka zamestnávajúca fyzické osoby voči Sociálnej poisťovni tým, že si nesplnila v zákonom stanovenej lehote oznamovaciu povinnosť ohľadne svojej zamestnankyne voči Sociálnej poisťovni je spoločenská nebezpečnosť jej konania nepatrná vzhľadom na to, že žalobkyňa si túto povinnosť splnila následne bez toho, aby jej nesplnenie tejto povinnosti bolo vytknuté orgánmi verejnej správy. Prakticky išlo o nesplnenie povinnosti za obdobie 13 dní, keďže k uzatvoreniu pracovnej zmluvy došlo 13.5.2010 a prihláška Sociálnej poisťovni bola zaslaná 26.5.2010, t.j. prakticky rok pred následnou kontrolou zo strany Inšpektorátu práce ( t.j. oznamovacia povinnosť bola splnená do začiatku kontroly) a v čase kontroly vykonanej prvostupňovým správnym orgánom bola táto podmienka už zakotvená priamo v zákone č.82/2005 z.z. ako skutočnosť zbavujúca priestupkovú zodpovednosť za nesplnenie si oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 639,37 Eur, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia za 4 právne úkony ( prevzatie obhajoby, spísanie žaloby, vyjadrenie zo dňa 21.12.2011 a účasť na pojednávaní dňa 25.4.2013) 4x 91,29 Eur t.j. 365,16 Eur plus 3krát režijný paušál á 7,74 Eur t.j. 22,23 Eur, 1x režijný paušál 7,81 Eur, náhrada za stratu času za 4 polhodiny 52,04 Eur a cestovné výdavky 30,57 Eur, spolu 477,81 Eur, plus DPH 20 % z tejto sumy celkovo spolu 573,37 Eur ( trovy právneho zastúpenia) a 66,- Eur zaplatený súdny poplatok. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobkyne nárok na náhradu trov konania za úkon - vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 19.4.2013 a režijný paušál vo výške 7,81 Eur, keďže považoval tento úkon za neúčelný.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.