Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Er/390/2009

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech o p r á v n e n é h o: Mesto Trnava, IČO: 00 313 114, Hlavná 1, 917 01 Trnava, proti p o v i n n é m u: T.. M. Q., G.. XX.XX.XXXX, K. A.. R. Q. M. X, XXX XX E., vykonávanej u súdneho exekútora JUDr. Pavel Halás, Popradská 70, 822 01 Bratislava 214, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 33,19 EUR a trovy exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, proti predbežným trovám exekúcie a o návrhu na odklad exekúcie takto

rozhodol:

I. Súd námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.

II. Súd námietkam povinnej proti predbežným trovám exekúcie vyhovuje v časti 125,60 EUR.

III. Súd návrh povinnej na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení z a m i e t a.

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 060216 zo dňa 27.07.2009 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Halás poverený vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty vydaného Mestom Trnava č. k. zo dňa 22.09.2008.

Poverený súdny exekútor upovedomil povinnú o začatí exekúcie a vyzval ju, aby uspokojila pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesla námietky proti exekúcii a/alebo aby do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesla námietky proti trovám exekúcie. Povinnej bolo upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 8.2.2011 doručené do vlastných rúk dňa 10.02.2011.

Dňa 11.02.2011 podala na poštovú prepravu povinná v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie, ktoré súdny exekútor v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ““) predložil tunajšiemu súdu. Povinná v námietkach proti exekúcii uvádza, že jej nie je známe žiadne rozhodnutie Mesta Trnava č. PR-501/2008-Da zo dňa 22.09.2008 o uložení poriadkovej pokuty vo výške 33,19 EUR a nedisponuje takýmto rozhodnutím. Nakoľko jej predmetné rozhodnutie nebolo nikdy doručené, nemohlo preto nadobudnúť vykonateľnosť a má za to, že exekúcia je neprípustná. Povinná preto žiada súd, aby vyhovel námietke proti exekúcii a exekúciu zastavil podľa písm. g) Exekučného poriadku. Zároveň povinná namieta aj proti predbežným trovám exekúcie, avšak námietky bližšie neodôvodnila a súčasne navrhla, aby súd povolil odklad exekúcie podľa Exekučného poriadku, nakoľko možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

Oprávnený zaslal stanovisko k námietkam proti exekúcii zo dňa 24.02.2011, v ktorom uviedol, že predvolanie aj rozhodnutie o poriadkovej pokute, ktoré je v danom prípade exekučným titulom, boli

povinnej riadne doručované a oprávnený uplatnil fikciu doručenia podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Oprávnený predložil fotokópie neprevzatých zásielok a navrhol, aby súd námietkam nevyhovel.

Súdny exekútor sa vyjadril k námietkam proti exekúcii a trovám exekúcie v podaní zo dňa 17.02.2011, v ktorých uviedol, že považuje námietky za účelové v snahe vyhnúť sa exekučnému konaniu a navrhuje námietky v plnom rozsahu zamietnuť, nakoľko povinný nepoukázal na okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo na iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Súd preskúmal najskôr námietky proti exekúcii, celý spisový materiál a dospel k záveru, že námietkam nemožno ani v časti vyhovieť.

Podľa § 50 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).

Súd sa zaoberal námietkou povinnej, ktorou spochybnila formálnu právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu a tým aj prípustnosť exekúcie na základe argumentu, že jej nebol riadne doručený exekučný titul.

Vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje materiálny predpoklad exekúcie, conditio sine qua non začatia a priebehu exekučného konania. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania (na návrh aj bez návrhu) zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa dosiaľ nestalo vykonateľným, exekúciu musí zastaviť. Tento dôvod zastavenia exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak rozhodnutie vôbec nenadobudlo vykonateľnosť, čo môže exekučný súd zistiť najskôr v štádiu vydávania poverenia, ale prakticky je to možné v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania (Števček M., Ficová S. a kol., Komentár, C.H.Beck, 2011, s. 157). Súd pri preskúmaní splnenia podmienky vykonateľnosti v exekučnom konaní sa nemusí v rámci šetrenia obmedziť len na preskúmanie či, je vykonateľnosť vyznačená na exekučnom titule formálne prostredníctvom doložky, ale môže zisťovať v prípade pochybností aj správnosť vyznačenia doložky vykonateľnosti v exekučnom titule vydanom v základnom konaní prostredníctvom vyjadrenia iného orgánu alebo sám a na tento účel si môže zadovážiť aj spis. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.

vyjadril obdobný názor, že „exekútor ani exekučný súd nie sú bezvýhradne viazaní doložkou vykonateľnosti, ktorou sú opatrené rozhodnutia iných orgánov, a posudzujú otázku vykonateľnosti takýchto rozhodnutí samostatne.“

Vzhľadom k tomu, že exekučný súd nie je pri hodnotení predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie viazaný formálnou doložkou vykonateľnosti, ktorou je opatrený exekučný titul, je oprávnený a zároveň povinný aj v priebehu exekučného konania preskúmať vykonateľnosť exekučného titulu, ak o správnosti tejto doložky vzniknú pochybnosti. Súd preto vyzval oprávneného na vyjadrenie a predloženie dôkazov, preukazujúcich riadne a účinné doručenie exekučného titulu povinnej.

Doručovanie rozhodnutia správneho orgánu (Mesta Trnava) fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom sa spravuje ustanovením § 24 Správneho poriadku.

Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Z kópie doručenky predloženej oprávneným mal súd za preukázané, že rozhodnutie Mesta Trnava o uložení poriadkovej pokuty č. k. zo dňa 22.09.2008, ktoré je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, bolo doručované povinnej do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu, ktorá je evidovaná aj v evidencii Registra obyvateľov SR s platnosťou od 30.10.1980 a ktorú povinná uvádzala vo všetkých písomnostiach neskôr predložených súdu v exekučnom konaní (napr. aj v námietkach proti exekúcii). Povinná v námietkach proti exekúcii nespochybnila, že by sa v čase doručovania nezdržiavala na uvedenej adrese.

Najvyšší súd SR judikoval v rozhodnutí sp. zn. , že na uplatnenie fikcie doručenia v správnom konaní musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: 1. adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, 2. v mieste doručenia sa zdržiava, 3. doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu, 4. nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. zo dňa 27. októbra 2010 uviedol, že využitie fikcie doručenia podľa poslednej vety citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku prichádza do úvahy iba v prípade splnenia všetkých týmto ustanovením stanovených zákonných predpokladov, t.j. preukázanie skutočnosti, že adresát zásielky určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania aj skutočne zdržoval, a teda mal aj reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa predmetnú zásielku mu doručiť a tiež preukázanie, že poštový doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk. ...Obdobne, ak doručenka zásielky určenej adresátovi do vlastných rúk, ktorá bola uložená na pošte, obsahuje iba jeden podpis poštového doručovateľa, nemá povahu verejnej listiny, pretože neobsahuje všetky predpísané náležitosti (C.H. BECK č. RNs C 155/2001).

V zmysle vyššie uvedeného súd považuje doklad o doručení písomnosti (rozhodnutia Mesta Trnava, ktoré je exekučným titulom) povinnej za verejnú listinu, nakoľko obsahuje všetky podstatné náležitosti. Pritom platí, že údaje na doručenke sa považujú za pravdivé, pokiaľ nie je preukázaný opak. Z doručenky poštového podniku vyplýva, že zásielka bola povinnej doručovaná do vlastných rúk dňa 2.10.2008, pričom opakované doručenie bolo vykonané dňa 3.10.2008 a keďže povinná nebola opakovane zastihnutá, zásielka bola v rovnaký deň uložená na pošte. Za deň doručenia sa považuje deň 6.10.2008, aj keď sa povinná o uložení zásielky nedozvedela.

Súd zdôrazňuje, že povinná v námietkach proti exekúcii netvrdila, že by sa v čase doručovania rozhodnutia správneho orgánu zdržiavala mimo miesta trvalého pobytu ani nedeklarovala vierohodným spôsobom svoje tvrdenie, že jej rozhodnutie nebolo alebo nemohlo byť doručené pre jej neprítomnosť v mieste doručovania. Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko (t.j. napr.

nie je mimo obce, na liečení), teda ak má možnosť sa oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa (rozsudok NS SR, sp. zn. ). Adresát sa „zdržiava v mieste doručenia písomnosti“ aj vtedy, keď v čase doručenia zásielky nie je fyzicky prítomný v mieste doručenia, ale má možnosť prevziať alebo vyzdvihnúť doručovanú zásielku (uznesenie NS SR, sp.zn. ). Ak účastník popiera správnosť (pravdivosť) obsahu poštovej doručenky, povinnosť tvrdenia i povinnosť dokazovania spočíva na ňom (z rozhodnutia C 153/2001). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že povinná žiadnym spôsobom nepreukázala opak t.j. nevyvrátila skutočnosti uvedené v doručenke a preto má súd za to, že povinná sa v mieste doručenia zdržiavala. Podľa názoru súdu exekučný titul bol povinnej doručený v súlade s § 24 ods. 2 Správneho poriadku, v dôsledku čoho jej uplynula lehota na podanie odvolania v zmysle poučenia. Rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť a po uplynutí lehoty na plnenie aj vykonateľnosť.

Súd má za to, že povinná nepreukázala, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Z dôvodu, že rozhodnutie bolo doručované povinnej do vlastných rúk v súlade s § 24 Správneho poriadku účinnom v čase doručovania, súd nemá pochybnosti o účinnom doručovaní povinnej a správnom uplatnení fikcie doručenia oprávneným. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že oprávnený vymáha pohľadávku na základe formálne aj materiálne vykonateľného exekučného titulu, preto súd nevyhovel námietkam proti exekúcii ani v časti.

V podaní zo dňa 10.02.2011 podala povinná v zákonom stanovenej lehote aj námietky proti predbežným trovám exekúcie, ktoré bližšie neodôvodnila. Súd preskúmal námietky povinnej proti predbežným trovám exekúcie a celý spisový materiál a dospel k záveru, že námietkam možno v časti vyhovieť, z dôvodu, že pri vyčíslení výšky odmeny súdny exekútor postupoval nesprávne v zmysle a MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“) v znení účinnom do 31.12.2008. Súdny exekútor mal pri vyčíslení predbežných trov exekúcie postupovať v zmysle Exekučného poriadku, podľa ktorého predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. Takýmto osobitným predpisom je už vyššie uvedená . Vzhľadom k tomu, že exekučné konanie sa začalo dňa 29.05.2009 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, mal súdny exekútor postupovať v zmysle uvedenej v znení účinnom od 1.1.2009.

Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku v aktuálnom znení v rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

V zmysle , ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa Exekučného poriadku, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1, t.j. odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 Eur a najviac 33 193, 92 Eur. V zmysle základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Ako vyplýva z citovaného znenia zákona, základom pre určenie odmeny je vymožená suma a nie suma vymáhaná, ako ustanovovala účinná do 31.12.2008. V čase dobrovoľného plnenia, resp. v lehote na podanie námietok ešte nebola exekútorom vymožená žiadna suma. Podľa právnej teórie pre určenie odmeny exekútora teda chýba základ pre jej určenie v znení platných predpisov (Krajčo, J. Komentár: , Eurounion, 2009, str. 401). Súd na základe jazykového (gramatického) výkladu dospel k záveru, že pokiaľ nebola súdnym exekútorom vymožená žiadna suma, nemožno nájsť oporu pre priznanie odmeny súdnemu exekútorovi v zákone z vymáhanej sumy a preto je potrebné určiť predbežné trovy exekúcie v tomto prípade, vychádzajúc z nároku súdneho exekútora na minimálnu odmenu t.j. vo výške 50 % zo základu minimálnej odmeny vo výške 33,19 EUR.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že súdny exekútor si v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 08.02.2011 nesprávne vyčíslil odmenu v sume 145,80 EUR a rozhodol, že odmena súdneho exekútora v rámci predbežných trov exekúcie v tomto exekučnom konaní je v zmysle Exekučného poriadku v spojení s vo výške jednej polovice minimálnej odmeny, t.j. v sume 16, EUR a po zaokrúhlení v zmysle v sume 17,00 EUR.

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Nakoľko súdny exekútor nereagoval na výzvy súdu zo dňa 11.05.2012 a 12.11.2012 a nezaslal súdu na preskúmanie vyčíslenia predbežných trov exekučný spis, súd na základe vykonaného dokazovania nepovažuje uplatnené náklady spojené s výkonom exekúcie (hotové výdavky) v sume 88 EUR za preukázané a má za to, že predmetné hotové výdavky neboli reálne vynaložené v čase vydania upovedomenia. Súdny exekútor mal pritom v upovedomení pri vyčíslení predbežných trov exekúcie v časti hotových výdavkov postupovať pri vyčíslení náhrady trov tak, ako to vyplýva z teleologického výkladu predmetnej a i samotného Exekučného poriadku a vychádzať z reálne vynaložených výdavkov v predmetnej exekúcii v čase vydania upovedomenia. Takýto výklad súdu zákonodarca sám potvrdil novelou Exekučného poriadku účinnou od 15.10.2008, ktorou bola do Exekučného poriadku vsunutá druhá veta, v ktorej zákonodarca jasne uviedol, že v rámci predbežných trov exekúcie si súdny exekútor náhradu výdavkov vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zákonodarca v jasne špecifikuje hotové výdavky ako hotové výdavky (už) účelne vynaložené v súvislosti s výkonom exekúcie a nie výdavky, ktorých vznik súdny exekútor, čo aj odôvodnene, predpokladá. Pre ich priznanie súd vyžaduje, aby súdny exekútor relevantne preukázal skutočne vzniknuté výdavky, ktoré vo forme ich náhrady prináležia súdnemu exekútorovi popri odmene.

Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmenu v zmysle mu zvýšil o DPH v sume 3,20 EUR (19% z 17,00 EUR). V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 19 % v súlade s ust. o dani z pridanej hodnoty v rozhodnom znení.

Na základe vyššie uvedeného, súd znížil predbežné trovy exekúcie celkovo zo sumy 145,80 EUR na sumu 20,20 EUR. Súd vyhovel námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie v časti 125,60 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi odmenou súdneho exekútora špecifikovanou v upovedomení o začatí exekúcie, resp. po vyčíslení súdneho exekútora (vrátane DPH) a odmenou, ktorá súdnemu exekútorovi prináleží v zmysle zákonných predpisov, t.j. odmena súdneho exekútora vo výške 17,00 EUR s DPH vo výške 3,20 EUR, čo predstavuje celkové predbežné trovy vo výške 20,20 EUR.

Súd si dovoľuje upozorniť, že napriek tomu, že súd rozhodol o námietkach proti predbežným trovám exekúcie, konečná výška trov exekúcie bude určená konkrétnym postupom špecifickým pre konkrétny spôsob ukončenia exekúcie.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.

Po prešetrení tvrdení uvádzaných povinnou v návrhu na odklad exekúcie a na základe dôvodov, ktoré súd uviedol vyššie v odôvodnení tohto uznesenia, súd dospel k záveru, že nie sú naplnené predpoklady na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko nejestvuje dôvodný predpoklad, že exekúcia bude zastavená. Súd preto konštatuje, že návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie je bezpredmetný a nedôvodný.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. ( )

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca ( ) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).