Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/180/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci žalobcu H. P. I., a.s., so sídlom N., Teplická 7437/147, IČO: XX XXX 176 proti žalovanej O. J., bytom R. A., P. S. XXX/XX, o zaplatenie 3.147,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 10. apríla 2012, č.k. -37, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti ako aj v časti týkajúcej sa určenia, že podmienky v zmluve o úvere v časti týkajúcej sa ročnej úrokovej sadzby 22,44% a v časti nákladov spotrebiteľa vo výške 54.288,- Sk sú neprijateľnými a z tohto dôvodu neplatnými ako aj v časti týkajúcej sa trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.270,35 eur s 8,76% úrokom ročne od 27.02.2010 do zaplatenia a to v splátkach po 30,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol. Určil, že podmienky v zmluve o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 14.05.2008 v časti týkajúcej ročnej úrokovej sadzby 22,44% a v časti v celkových nákladoch spotrebiteľa vo výške 54.288,- Sk sú neprijateľnými a z tohto dôvodu neplatnými. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , kedy z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 14.05.2008 v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený a predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaná. Vzhľadom na ust. , bolo povinnosťou súdu zisťovať, či zmluva o úvere neobsahovala neprijateľné podmienky a či neodporuje niektorým dojednaniam a dobrým mravom a nespôsobuje nerovnováhu v právach a v povinnostiach účastníkov. Podľa názoru súdu niektoré časti zmluvy sú svojim obsahom koncipované tak, že pôsobia jednostranne v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa a to predovšetkým v časti ročnej úrokovej sadzby 22,44% ako aj celkových nákladov spotrebiteľa 54.288,- Sk. Ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré žalobca od žalovanej požadoval za poskytnutý úver ako aj neprimerane vysoké náklady za dohodnutý úver, takéto podmienky preto súd považoval v zmysle a nasl. za neprijateľné. Súd mal zistené, že na základe žiadosti žalovanej poskytol žalobca úver vo výške 62.000,- (2.058,02 eur) žalovaná zaplatila 809,80 eur v nepravidelných mesačných splátkach. Žalovaná teda zostala žalobcovi dlžná čiastku 1.248,22 eur. K tejto sume súd pripočítal zmluvnú pokutu 12,17 eur, ktorú považoval za primeranú zostatku nesplatenej istiny ako aj náklady spojené s upomienkami žalovanej. Preto súd zaviazal žalovanú k zaplateniu

povinnosti zaplatiť žalobcovi 1.270,35 eur, nakoľko mal za to, že z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Preto súd žalobu v časti týkajúcej sa dohodnutých úrokov a sankcií vyplývajúcich z neplatných zmluvných podmienok zamietol bez toho, že by použil moderačné právo, nakoľko podľa názoru súdu neplatnú podmienku nie je možné znižovať. Podľa , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto podmienku vo výroku rozhodnutia. Preto súd vymedzil, ktoré dohodnuté jednostranne určené podmienky vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou považuje za neprijateľné a určil ich z tohto dôvodu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia za neplatné. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania, žalobca má nárok na úrok z omeškania podľa a , ktoré súd stanovil vo výške 8,76% v súlade s návrhom žalobcu, pretože nemohol prekročiť návrh ohľadne uplatnených úrokov. Keďže mal žalobca v konaní úspech iba čiastočný rovnako ako žalovaný súd rozhodol o trovách konania tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z nich. Lehotu na plnenie povinnosti v splátkach určil súd podľa veta druhá , podľa ktorej súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, v ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Vychádzal pritom z príjmu žalovanej 460,- eur, jej troch vyživovací povinností a mal za to, že splátky po 30,- eur mesačne sú sumou, ktorú žalovaná môže splácať aj s prihliadnutím na vyživovacie povinnosti. V prípade, ak nebude splátky splácať riadne a včas, stane sa splatným celý dlh naraz.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca vyslovil presvedčenie, že zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach tak ako ich uvádza súd. Poukázal na ust. , kedy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Poukázal na ust. , , z ktorých vyplýva, že výška úroku v tomto zmluvnom vzťahu sa považuje za cenu plnenia a preto výšku úrokov, ktorá je cenou plnenia nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Rovnako nesúhlasil s tým, že celkové náklady by v dohodnutej výške boli neprimerane vysoké. Pojem náklady úveru je v zmluvách o úvere premietnutý pod skratkou RPMN, ktorá predstavuje celkové náklady spojené s úverom. Do tohto výpočtu sa zahŕňajú nielen výška úrokovej sadzby, ale aj poplatky, ktoré sú spojené s úverom. V úverovej zmluve bola RPMN uvedená na čiastku 25,7%. Je pravdou, že žalovaná nemohla podstatnejším spôsobom ovplyvniť obsah úverovej zmluvy, avšak na druhej strane je pravdou aj to, že pokiaľ žalovaná nesúhlasila s obsahom úverovej zmluvy a úverovými podmienkami, mohla sa rozhodnúť, že túto nepodpíše, čo však neurobila. Žalovaná telefonicky kontaktovala zamestnancov žalobcu za účelom získania úveru, teda finančnej hotovosti s tým, že zo všetkých týchto skutočností je teda zrejmé, že predmetná úverová zmluva nebola a ani nie je v rozpore so zákonom, zákon neobchádza a preto má žalobca za to, že konštatovanie súdu prvého stupňa uvedené v napadnutom rozsudku je neopodstatnené. Poukázal tiež na vyjadrenie generálnej advokátky pri rozhodovaní Súdneho dvora EÚ pod č. C-453/2010, ktorá za najdôležitejšiu časť pri skúmaní podmienok úverovej zmluvy uviedla dôraz na zodpovednosť spotrebiteľa, ktorý si má pred uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať sa len na ochrannú ruku štátu.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej zamietavej časti ako aj v časti, v ktorej súd prvého stupňa určil, že podmienky v zmluve o úvere v časti týkajúcej sa ročnej úrokovej sadzby 22,44% a v časti nákladov spotrebiteľa 54.288,- Sk sú neprijateľnými a z tohto dôvodu neplatnými podmienkami ako vecne správne potvrdiť, pričom odvolací súd v náväznosti na poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Faktom je, že úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu, teda úroky na určitú dobu za účelom ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. V tomto duchu však postráda akúkoľvek logiku úverovanie, podľa ktorého podstatnú časť úveru, teda náklady spotrebiteľa predstavujú sumu 54.288,-

Sk za predpokladu, že úver bol poskytnutý vo výške 62.000,- Sk, teda náklady spotrebiteľa dosahujú 87% z ceny poskytnutého úveru. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR , kde sa konštatuje neplatnosť 48% úrokov pre rozpor s dobrými mravmi. Hmotnoprávny základ pre takýto zámer dáva ust. , podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Nemalo byť pochybnosť o tom, že neprimeraná výška úrokov je väčšinou v spoločnosti neuznávaná a hodnocujúca ako odporujúca dobrým mravom. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám chovania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky súčasne naplňuje skutkovú podstatu trestného činu úžery a to za predpokladu, že má ísť o plnenie, ktorého hodnota vzájomného plnenia je v hrubom nepomere a že veriteľ pritom zneužije tiesne neskúsenosti, rozumovej slabosti alebo rozrušenia dlžníka.

V zmysle rozhodnutia NS SR sp.zn. ide o neplatnosť úrokov v celom rozsahu a nie je možné ich modifikovať. Obdobný postup zaujala aj judikatúra Súdneho dvora v stanovisku C-618/2010 Banco Espaňol de credito SA proti Choachim Calderon Camino čl. 6 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu ako je čl. 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní Všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľa a užívateľa a ďalších doplňujúcich zákonov.

Súd prvého stupňa potom správne konštatoval, že tu nie je dôvod konštatovať neplatnosť celej úverovej zmluvy, ale iba neplatnosť úverovej zmluvy v časti týkajúcej sa ročnej úrokovej sadzby, ktorá presahuje úrokovú sadzbu poskytovanú bankami v obdobnom období, ako aj v časti tzv. nákladov spotrebiteľa, ktoré dosahujú 87% z hodnoty poskytnutého úveru.

Preto bol v celom rozsahu správny postup súdu prvého stupňa, ktorý tieto podmienky v náväznosti na ust. § 53 ods. 1, 5 vyslovil za neprijateľné a z tohto dôvodu aj vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.

Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania a preto aj v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa , potvrdené.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a v spore úspešnej odporkyne v odvolacom konaní ich náhrada priznaná nebola, nakoľko preukázateľne tejto v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .