Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/102/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martina Nemravovej, členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Union poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, proti žalovanému: Z. M. F., nar.., bytom S. D. XXX/XX, XXX XX T. (pôvodne podnikajúci pod obchodným menom Minh De Le, s miestom podnikania Pod Hradiskom 374/14, 010 04 Žilina, Závodie, IČO: 34 635 050), právne zastúpenému Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, v konaní o zaplatenie 397.310,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -605 zo dňa 19.01.2011, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -605 zo dňa 19.01.2011 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 397.310,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne od 19.06.2007 do zaplatenia a povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 23.930,75 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v (ďalej „“), OZ, , (ďalej „“), článku 201 ods. 1 písm. a), ods. 2 Nariadenia Komisie (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex (ďalej len „Colný kódex“) spoločenstva dospel okresný súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Dňa 27.12.2001 uzatvoril žalobca ako poisťovateľ s poisteným TEN Expres Spedition s.r.o., Prešov, poistnú zmluvu č. 20 6 267 na poistenie colného dlhu. Predmetom poistenia bola zodpovednosť poisteného za škodu spôsobenú nesplnením ním zaručeného colného dlhu pozostávajúceho z cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze tovaru alebo v súvislosti s dovozom. Poistnou udalosťou je vznik povinnosti poisteného nahradiť škodu spôsobenú inému nesplnením ním zaručeného colného dlhu s príslušenstvom v zákonnej lehote. Z poistenia zodpovednosti má poistený právo, aby poisťovateľ za neho nahradil škodu inému, t.j. colnej správe v plnej výške, a to na základe poistnej udalosti, ktorá vznikla v čase trvania poistenia, a za splnenie ktorej poistený zodpovedá podľa príslušných právnych predpisov. Podľa článku III. bod 1 je poisťovateľ povinný nahradiť podľa poistných podmienok a tejto poistnej zmluvy orgánom colnej správy škodu (colný dlh s príslušenstvom). V článku IV. bola poistná zmluva dojednaná vo výške 10 miliónov Sk pre jednu a všetky poistné udalosti počas poistného obdobia. Podľa článku VIII. bod 1 zmluvy, ak má poistený voči inej osobe právo na vrátenie vyplatenej sumy, prechádza toto právo na poisťovateľa, pokiaľ za poisteného túto sumu zaplatil. Na základe dodatkov k tejto zmluve bola poistná suma zvýšená na 12.500.000,- Sk.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že dňa 25.05.2005 uzatvoril poskytovateľ TEN Expres Spedition s.r.o., Prešov s odberateľom - žalovaným Zmluvu č. 39/2005/90/ Z o zariadení ostatných doplnkových colno-deklaračných služieb v oblasti dopravy. Predmetom zmluvy bolo zariadenie zabezpečenia colného dlhu v zmysle nariadenia rady EHS č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (ďalej len „Colný kódex spoločenstva“), vo forme ostatných doplnkových služieb v oblasti dopravy - vybavovanie a overovanie dokladov a formalít za odplatu. Poskytovateľ sa zaviazal poskytnúť zabezpečenie colného dlhu v zmysle ustanovení článku 193 Colného kódexu spoločenstva, ktorý vznikol alebo ktorý by mohol vzniknúť odberateľovi v súlade s colnými predpismi. Žalovaný ako odberateľ sa zaviazal predložiť včas poskytovateľovi doklady a údaje, ktoré sú potrebné na zariadenie predmetu zmluvy, a to najmä písomné colné vyhlásenia s uvedením správnych, pravdivých a úplných údajov. Ďalej sa zaviazal colný dlh vymeraný colným orgánom uhradiť v súlade s ustanovením článku 222 ods. 1 písm. a) Colného kódexu spoločenstva do 10 kalendárnych dní odo dňa jeho oznámenia colným orgánom a splnenie povinnosti úhrady vymeraného colného dlhu preukázať predloženie fotokópie dokladu o zaplatení. V prípade, ak odberateľ neuhradí poskytovateľom zabezpečený colný dlh, colný orgán vyzve na úhradu colného dlhu ručiteľa. Splnením záväzku ručiteľom nadobúda tento voči dlžníkovi právo veriteľa v zmysle ust. . Podľa osvedčenia o schválení byť ručiteľom Colný úrad Prešov schválil právnickú osobu T-ColSped, s.r.o. Žilina ako ručiteľa s celkovou výškou ručenia 12.500.000,- Sk. Podľa predložených záručných listín preberal TEN Expres Spedition s.r.o., ručenie za žalovaného na zabezpečenie colného dlhu poskytnutím záruky inou osobou.

Žalobca predložil okresnému súdu jednotné colné deklarácie, v ktorých bol žalovaný uvedený ako deklarant. Z týchto deklarácií bolo zrejmé, že žalovaný dovážaný tovar deklaroval ako instantné polievky. Colný úrad Žilina rozhodnutím vo veci dodatočného vymerania colného dlhu a dorubenia rozdielu dane č. 21088/2007-6033 zo dňa 27.04.2007 oznámil žalovanému sumu dovoznej platby, „ktorá zostáva na vybratie, vo výške 25.931.678,- Sk“ a zároveň uložil žalovanému ako dlžníkovi povinnosť uhradiť sumu dlžnej dovoznej platby v tejto výške do 10 dní odo dňa, keď colný úrad oznámil jej výšku dlžníkovi. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný do písomných colných vyhlásení, na podklade ktorých bol dovezený tovar prepustený rozhodnutiami v colnom konaní do režimu voľný obeh, uviedol nesprávne údaje týkajúce sa zatriedenia dovezeného tovaru ako instantné polievky do podpoložky kombinovanej nomenklatúry, pretože nerešpektoval zásady všeobecných pravidiel pre interpretáciu „kombinovanej nomenklatúry uvedené v prílohe nariadenia rady č. 2658/87“. V ďalších „rozhodnutiach“ okrem toho uviedol nesprávne údaje o nákladoch na prepravu tovaru, ktoré sa zahŕňajú do základu dane pri dovoze tovaru. V ďalších písomných colných vyhláseniach žalovaný okrem nesprávneho zatriedenia tovaru „do PpKN uviedol nesprávne údaje o colnej hodnote určenej podľa § 29 ods. 1 Colného kódexu.“ Uvedeným konaním žalovaný spôsobil, že do účtovnej evidencie bola zapísaná nižšia, ako dlžná suma dovoznej platby, na základe čoho vznikol colný dlh podľa článku 201 ods. 1 písm. a) Colného kódexu prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, do režimu voľný obeh. Colný úrad Bratislava vydal záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, v ktorom tento tovar zatriedil do colnej nomenklatúry 1902301090 - ostatné cestoviny - sušené, dovážaný tovar tak mal byť deklarovaný v tejto položke kombinovanej nomenklatúry. V dôsledku nesprávne deklarovaného zatriedenia tovaru do príslušnej „PpKN, nesprávne pripočítaných nákladov, základu pre výpočet DPH a pripočitateľných nákladov na dopravu tovaru na miesto vstupu na colné územie spoločenstva, bol zistený colný dlh vo výške 25.931.678,- Sk.“ Colný úrad sa ďalej v odôvodnení vysporiadal so všetkými námietkami právneho zástupcu žalovaného, pričom obdobné námietky uplatňoval právny zástupca žalovaného aj v pred okresným súdom. Po posúdení týchto námietok colný úrad dospel k záveru, že deklarant do colných vyhlásení JCD, na základe ktorých bol prepustený tovar do režimu voľný obeh, uviedol nesprávne údaje, nakoľko pri „zatrieďovaní tovaru do PpKN nepostupoval v zmysle Nariadenia rady č. 2658/87 a chybne zatriedil tovar do nesprávnej PpKN.“ V písomnom colnom vyhlásení, na základe ktorého bol prepustený tovar, nepripočítal náklady na dopravu tovaru, uviedol nesprávne údaje a v písomných colných vyhláseniach nebola hodnota upravená o skutočné náklady na dopravu dovážaného tovaru. Tým žalovaný spôsobil, že do účtovnej evidencie bola zapísaná nižšia ako dlžná suma dovoznej platby. Právny zástupca žalovaného v zákonnej lehote podal odvolanie zo dňa 20.10.2006, v ktorom napadol zatriedenie „tovaru do PpKN 19023010.“ Odvolací orgán rozhodnutím zrušil rozhodnutie colného úradu zo dňa 05.10.2006 a vec mu vrátil na ďalšie rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí nespochybnil dodatočne vymeraný colný dlh a potvrdil tiež správnosť zatriedenia predmetného tovaru do „PpKN 19023010“. V

súlade s rozhodnutím odvolacieho orgánu colný úrad pribral do konania ako účastníka colného špeditéra a vo veci opätovne rozhodol. Prílohou č. 1 tohto rozhodnutia boli colné vyhlásenia, na podklade ktorých bol dovezený tovar prepustený do režimu voľný obeh a prílohou č. 2 je výmer colných dlhov deklaranta v celkovej výške 25.931.678,- Sk. Rozhodnutie Colného úradu Žilina o dodatočnom vymeraní colného dlhu nadobudlo právoplatnosť dňa 15.05.2007 a vykonateľnosť dňa 27.04.2007.

Okresný súd poukázal na to, že listom zo dňa 22.05.2007 vyzýval Colný úrad Žilina žalobcu na zaplatenie dodatočne vymeraného colného dlhu a dane v súlade s textom záručných listín vystavených schváleným ručiteľom TEN Expres Spedition s.r.o. v celkovej sume 12.500.000,- Sk. Uvedený dodatočne vymeraný colný dlh vznikol dlžníkovi - žalovanému prepustením tovaru, ktorý podliehal dovoznému clu, do režimu voľný obeh a bol zabezpečený vyššie uvedenou záručnou listinou. Dlžník ani schválený ručiteľ zákonnú povinnosť úhrady dodatočne vymeraného colného dlhu nesplnili. Podľa výpisu z účtu žalobcu uhradil žalobca dňa 04.06.2007 sumu 11.969.380,- Sk v prospech colného úradu. Listom zo dňa 05.06.2007 žalobca vyzýval žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške 11.969.380,- Sk v lehote do 18.06.2007. Výzvu odôvodnil uplatnením práva regresu podľa . Žalobou na Krajskom súde v Žiline dňa 03.10.2008 žiadal žalovaný zrušiť rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 28.07.2008 č.k. a rozhodnutie Colného úradu Žilina zo dňa 18.02.2008 č.k. -6031. Týmito rozhodnutiami bola žalovanému uložená pokuta vo výške 200.000,- Sk a povinnosť náhrady trov konania. Krajský súd Žilina rozsudkom č.k. -69 zo dňa 16. septembra 2009 zrušil rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a tiež rozhodnutie Colného úradu Žilina a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia vyplývalo, že obidve napadnuté rozhodnutia colných orgánov sú nepreskúmateľné podľa pre nedostatok dôvodov. Predmetom preskúmavania bola tá časť rozhodnutí, ktorá sa týkala správneho zatriedenia príslušných dovážaných tovarov. Z preskúmavaných rozhodnutí nevyplývalo, že by sa správne orgány zaoberali skutočnosťami dôležitými pre správne zatriedenie dovážaného tovaru do príslušnej položky kombinovanej nomenklatúry. „Colný orgán tak bude musieť vo vzťahu ku každému jednotlivému tovaru postupovať zvlášť, či bude tovar zaradený do PpKN 2104 alebo 1902 a až následne rozhodne, či zo strany navrhovateľa (v tomto konaní odporcu) došlo k porušeniu colných predpisov, resp. či sa dopustil colného deliktu.“ Colný úrad Žilina rozhodnutím č. 39281/2009-6031 zo dňa 27.11.2009 zastavil konanie začaté na základe protokolu Colného úradu o podozrení z porušenia colných predpisov žalovaným z dôvodu, že zánikom zodpovednosti za colný delikt odpadol dôvod konania začatého na podnet Colného úradu Žilina. Pôvodné rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline. Podľa Colného zákona - pokutu alebo prepadnutie tovaru možno uložiť do 2 rokov odo dňa, keď colný úrad zistil, že táto osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými predpismi. Dátum zistenia porušenia povinnosti bol 21.09.2006 a po prepočítaní plynutia 2-ročnej lehoty colný úrad zistil, že táto uplynula dňa 21.09.2009, čím došlo k zániku trestnosti colného deliktu.

Okresný súd v odôvodnení prvostupňového rozsudku uviedol, že predmetom nároku uplatneného žalobcom bola náhrada plnenia, ktoré žalobca poskytol na základe zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu, ktorú mal uzatvorenú s colným špeditérom. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že neporušil svoje povinnosti pri zatrieďovaní dovážaného tovaru do príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry, a preto mu nevznikla povinnosť úhrady dovyrubeného colného dlhu. Z vykonaných dôkazov bolo zistené, že žalovaný ako colný deklarant v predložených jednotných colných deklaráciách deklaroval dovážaný tovar ako instantné polievky. Po vykonanej kontrole Colný úrad Žilina uložil žalovanému sankciu vo forme pokuty v dôsledku nesprávneho začlenenia dovážaného tovaru do príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry a zároveň tiež v dôsledku ďalších pochybení žalovaného dovyrubil žalovanému colný dlh a rozdiel dane. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným odvolaním napadol rozhodnutie Colného úradu Žilina o uložení sankcie a následne tiež rozhodnutie colného riaditeľstva. Tieto dve rozhodnutia boli potom rozsudkom Krajského súdu v Žiline na základe podanej žaloby zrušené a vec bola colného orgánu vrátená na ďalšie konanie. Druhé z vydaných rozhodnutí colného orgánu, a síce rozhodnutie, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť doplatenia colného dlhu a rozdielu dane, žalovaným napadnuté nebolo a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.

Z predložených zmlúv okresný súd zistil, že žalovaný ako colný deklarant mal zabezpečené ručenie v súlade s Colným zákonom a Colným kódexom spoločenstva prostredníctvom zmluvy uzatvorenej so

špeditérom TEN Expres Spedition s.r.o.. Na základe tejto zmluvy špeditér vystupoval ako ručiteľ podľa predložených záručných listín aj vo vzťahu k dovozu tovaru podľa predložených jednotných colných deklarácií. Colný špeditér zmluvou uzatvorenou so žalobcom poistil svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú nesplnením ním zaručeného colného dlhu vo výške 12.500.000,- Sk. Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie odôvodnenosti žaloby bolo posúdenie otázky povinnosti žalovaného uhradiť dovyrubený colný dlh a daň. Žalovaný svoju zodpovednosť ohľadom povinnosti doplatiť dovyrubené platby spochybňoval s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o uložení sankcie. Podľa okresného súdu však takéto tvrdenie žalovaného neobstálo, pretože rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil rozhodnutia colných orgánov o uložení sankcie za colný delikt výlučne z dôvodov nepreskúmateľnosti týchto rozhodnutí, pričom uložil colným orgánom povinnosť v ďalšom rozhodnutí sa zaoberať otázkou zatriedenia dovážaného tovaru do príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry. Po zrušení tohto rozhodnutia colný orgán zastavil konanie v dôsledku uplynutia zákonom stanovenej 2-ročnej lehoty. Možno preto konštatovať, že vo veci nebolo vydané právoplatné rozhodnutie colného orgánu, ktorým by colný orgán rozhodol v merite veci, teda o tom, či na strane žalovaného došlo k porušeniu jeho povinností, v dôsledku čoho by bolo potrebné žalovanému uložiť sankciu. Konanie o uložení sankcie bolo zastavené z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty, a nie z dôvodu že by na strane odporcu nedošlo k porušeniu jeho povinností. Meritórne rozhodnutie colného orgánu vo vzťahu ku colnou kontrolou zistenému nesprávnemu zatriedeniu dovážaného tovaru v colnom konaní nebolo vôbec vydané. Pre okresný súd bolo preto záväzné výlučne rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v časti jeho výroku, pričom odôvodnenie tohto rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry súdov nie je záväzné (napr. podľa rozhodnutia R 22/79 je súd viazaný len výrokom, nie odôvodnením rozsudku). Krajský súd v Žiline síce vo svojom odôvodnení spochybnil zaradenie žalovaným dovážaného tovaru do colným úradom tvrdenej podpoložky kombinovanej nomenklatúry, zároveň však colnému orgánu uložil povinnosť opätovne sa touto otázkou zaoberať. K zrušeniu rozhodnutia o uložení sankcie za colný delikt potom došlo výlučne z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí colných orgánov, preto toto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline nijakým spôsobom nedopadalo na rozhodnutie colného úradu, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť doplatiť dovyrubené clo a daň.

Prvostupňový súd v súvislosti s rozhodnutím colného orgánu, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť doplatiť dovoznú platbu vo výške 25.931.678,- Sk uviedol, že bolo potrebné zaoberať sa otázkou vplyvu tohto právoplatného rozhodnutia na konanie pred okresným súdom. Túto otázku upravuje . V tomto prípade bola otázka vzniku povinnosti žalovaného doplatiť dovoznú platbu predbežnou otázkou, ktorá je dôležitá pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Takúto predbežnú otázku bol oprávnený okresný súd v konaní posúdiť sám, prípadne mohol konanie prerušiť až do rozhodnutia orgánu, do ktorého právomoci takáto otázka patrí. Právo posúdiť otázku ako predbežnú však patrí súdu iba dovtedy, kým orgán inak oprávnený o tejto otázke rozhodnúť, rozhodnutie nevydá. Súd je potom viazaný takto vydaným rozhodnutím oprávneného orgánu. O povinnosti žalovaného doplatiť sumu dovoznej platby v predmetnej výške bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím Colného úradu Žilina č. 21088/2007-6033 zo dňa 27.04.2007. Týmto rozhodnutím tak bol okresný súd viazaný a toto rozhodnutie bolo podkladom aj pre jeho rozhodnutie v tejto veci. Keďže žalovanému bolo právoplatne uložené doplatiť dovoznú platbu v stanovenej výške a na základe tohto právoplatného rozhodnutia, potom možno konštatovať, že žalovanému vznikla povinnosť dovoznú platbu v tejto výške zaplatiť na účet štátnej pokladnice v rozhodnutím stanovenej lehote. Toto rozhodnutie bolo potom rozhodnutím, ktorým bol žalovanému ako colnému deklarantovi dovymeraný colný dlh príslušným colným orgánom. V zmysle článku IV. písm. a) zmluvy, ktorú mal žalovaný uzatvorenú s colným špeditérom, sa žalovaný zaviazal dlh vymeraný colným orgánom uhradiť do 10- tich kalendárnych dní odo dňa jeho oznámenia colným orgánom. žalovaný tento dlh v stanovenej lehote nesplnil. Tým žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, ktorú mal na základe zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou TEN Expres Spedition, s.r.o.. Na základe porušenia tejto zmluvnej povinnosti žalovaným možno konštatovať porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného zo záväzkového vzťahu v zmysle . V tomto prípade sa medzi žalovaným ako odberateľom a spoločnosťou TEN Expres Spedition, s.r.o. ako poskytovateľom jednalo o zmluvu uzatvorenú v zmysle , nakoľko tak poskytovateľ ako aj odberateľ podľa tejto zmluvy v čase jej podpisu boli podnikateľmi a zo všetkých okolností bolo zrejmé, že sa jednalo o vzťah pri ich podnikateľskej činnosti. pri úprave koncepcie zodpovednosti za spôsobenú škodu vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie. V dôsledku tohto princípu potom pri posudzovaní zodpovednosti za spôsobenú škodu nie je potrebné posudzovať otázku zavinenia. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu

je tak protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Zodpovedná strana sa môže zodpovednosti zbaviť len v prípade, ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolnosti vylučujúcich zodpovednosť. Existenciu takýto okolností však musí preukázať žalovaný. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný porušil svoju povinnosť tým, že v rozpore so zmluvou uzatvorenou so špeditérom nesplnil v stanovenej lehote colný dlh vymeraný právoplatným rozhodnutím colného orgánu. Na strane žalovaného tak bol naplnený protiprávny úkon ako prvý predpoklad vzniku jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu. Druhým predpokladom je otázka vzniku škody. Škoda v tomto prípade vznikla colnému orgánu, voči ktorému colný špeditér nesplnil svoju povinnosť uhradiť na základe ručenia podľa predložených záručných listín colný dlh vyrubený právoplatným rozhodnutím žalovaným. Za účelom úhrady takejto škody uzatvoril colný špeditér so žalobcom zmluvu o poistení jeho zodpovednosti a v zmysle tejto zmluvy žalobca uhradil colný dlh vo výške dohodnutého poistného krytia na účet colného orgánu. Vo výške žalovanej istiny 11.969.380,- Sk tak bola preukázaná aj druhá podmienka vzniku zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu, a to vznik škody na strane poškodeného subjektu.

Okresný súd v súvislosti s poslednou podmienkou uviedol, že touto je príčinná súvislosť (kauzálny nexus) čo znamená, že medzi porušením povinnosti ako príčinou a vznikom škody ako následkom, musí byť vzťah príčiny a následku, ktorý má objektívnu povahu. Vzťah príčiny a následku je daný vtedy, ak je daná skutočnosť v takom vzťahu k inej danej skutočnosti, že podľa všeobecnej ľudskej skúsenosti, resp. odborných znalostí, treba jednu považovať za príčinu druhej a túto za jej následok. Ide teda o skutkový vzťah medzi dvoma skutočnosťami, ktoré majú výslovne príčinnú povahu. Škoda tak musí byť bezprostredným, nesprostredkovaným následkom protiprávnosti ako príčiny. V tomto prípade škoda na strane colného špeditéra, ktorú colný špeditér spôsobil nesplnením svojej povinnosti, ktorú mal na základe záručnej listiny voči colným orgánom, vznikla ako bezprostredný následok skutočnosti, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť podľa článku VI. písm. a) zmluvy uzatvorenej s colným špeditérom. V prípade, ak by žalovaný splnil svoju povinnosť na základe právoplatného rozhodnutia colného orgánu a v stanovenej lehoty by dovyrubený colný dlh a daň uhradil, nevznikla by colnému špeditérovi na základe ručenia povinnosť plniť, ktorú následne colný špeditér nesplnil. Nesplnením svojej povinnosti podľa záručnej listiny spôsobil colný špeditér colnému orgánu škodu, ktorú následne do výšky dohodnutého poistného plnenia za neho ako poisteného podľa zmluvy uhradil žalobca. Okresný súd dospel k záveru, že na strane žalovaného sú naplnené všetky zákonom vyžadované predpoklady pre vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú neuhradením právoplatne vyrubeného colného dlhu. Colný špeditér v žalovanej výške neuhradil colnému orgánu colný dlh, za ktorý sa vo vzťahu k žalovanému zaručil podľa predložených záručných listín. Túto škodu následne za colného špeditéra colnému orgánu uhradil žalobca ako poisťovňa podľa uzatvorenej poistnej zmluvy. Poistiteľ teda v zmysle nahradil za colného špeditéra ako poisteného škodu, ktorá bola spôsobená colnému orgánu. Úhradou tejto škody prešlo na žalobcu ako poistiteľa právo na náhradu spôsobenej škody, ktoré v súvislosti s touto zodpovednosťou za škodu vzniklo voči žalovanému. Žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi škodu do výšky žalobcom poskytnutého poistného plnenia. Okrem istiny žalobca požadoval aj úrok z omeškania, ktorý okresný súd priznal žalobcovi v zmysle . O trovách prvostupňového konania bolo okresný súdom rozhodnuté podľa .

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nesprávne zhodnotil vec po právnej stránke, nakoľko nárok žalobca uplatnil proti žalovanému titulom aplikácie , podľa ktorého pokiaľ poistiteľ nahradil za poisteného škodu, prechádza na neho právo poisteného na náhradu škody alebo iné obdobné právo, ktoré mu v súvislosti s jeho zodpovednosťou za škodu vzniklo proti inému. Ak prešlo na poistiteľa právo na náhradu škody proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie . Nakoľko uplatnený nárok bol nárokom na náhradu škody, okresný súd bol povinný zaoberať sa otázkou porušenia povinnosti žalovaným, vznikom škody a príčinnej súvislosti medzi nimi navzájom. Okresný súd vec zhodnotil, s poukazom na právoplatnosť rozhodnutia správneho orgánu o povinnosti doplatiť colnú platbu, že k porušeniu povinnosti žalovaným došlo, s čím sa však žalovaný nemohol stotožniť, nakoľko rozhodnutie o porušení povinnosti a miere zavinenia žalovaného, ktoré by mohlo mať vplyv na toto prebiehajúce súdne konanie, bolo v čase pred tým, rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zrušené. Iné rozhodnutie v tejto otázke doposiaľ neexistovalo a nemohlo preto tvoriť odpoveď na predbežnú otázku. Okresný súd sa mal teda s ohľadom na daný stav zaoberať otázkou porušenia povinnosti žalovaným, čo však neurobil. V rámci rozhodovania okresný súd

iba poukázal na existenciu rozhodnutia správneho orgánu o povinnosti uhradiť colnú platbu, ktoré rozhodnutie však nedávalo odpoveď na otázku porušenia povinnosti žalovaného ako účastníka správneho konania. Nakoľko rozhodnutie o povinnosti doplatiť colnú platbu, na ktoré poukazoval okresný súd, neriešilo otázku porušenia povinnosti žalovaným, z ktorého dôvodu bolo v nasledovnom štádiu správneho konania vydané neskoršie rozhodnutie o porušení colného predpisu žalovaným, ktoré bolo zrušené a ničím nenahradené. Právny stav v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bol taký, že podľa žalovaného „: 1./ neexistovalo rozhodnutie iného orgánu, ktoré by v rámci riešenia predbežnej otázky dávalo odpoveď na otázku porušenia právnej povinnosti odporcom a 2./ konajúci súd sa touto otázkou nezaoberal tak, aby jeho rozhodnutie malo oporu vo vykonanom dokazovaní.“ Okresný súd sa mal preto v rámci vykonaného dokazovania zaoberať otázkou správneho alebo nesprávneho zaradenia tovaru žalovaným do príslušnej nomenklatúrnej podpoložky colného sadzobníka, podľa charakteristík tovaru, čo však neurobil. Od výsledkov takéhoto nedostatočného dokazovania odvodil však okresný súd záver o porušení povinnosti žalovaným, čo následne tvorilo základ pre rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu škody. Okresný súd takéto dokazovanie nevykonal, a preto žalovaný považoval jeho rozhodnutie za nesprávne aj z dôvodu nedostatočne vykonaného dokazovania. Žiadal, aby odvolací súd v zmysle ust. zmenil napadnutý rozsudok, „nakoľko súd prvého stupňa rozhodol vo veci nesprávne a aby v celom rozsahu zamietol žalobný návrh navrhovateľa ako neopodstatnený a zároveň aby odporcovi priznal náhradu trov celého konania. Pre prípad, ak by mal Krajský súd v Žiline za to, že tu nie sú splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku podľa ust. navrhujeme týmto, aby toto rozhodnutie v zmysle ust. ods. l písm. h.) v spojení s ust. zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.“

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 24.03.2011, doručenom okresnému súdu dňa 29.03.2011. Uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu vychádzal z úplne a správne zisteného skutkového stavu a okresný súd správne právne vec posúdil a preto navrhol, aby ho odvolací súd v zmysle potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Žalobca poukázal, na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , kde najvyšší súd v konaní o dovolaní žalovaného v odôvodnení rozhodnutia ustálil, že podľa občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie, pričom ďalej odkazoval na predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Nitre, č.k. , podľa ktorého obsahom a účelom najbližšie bol právny vzťah založený zmluvou medzi žalobcom (Union poisťovňa, a.s.) a poisteným k zmluve o poistení zodpovednosti za škodu podľa až 828 , pričom prechod práva z poisteného na poisťovateľa sa potom riadi ustanovením presne tak, ako to ustálil aj Okresný súd v Žiline v odvolaním napadnutom rozsudku.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa , bez nariadenia pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku podľa , v spojení s a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa . V súlade s , a došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -652 zo dňa 17.04.2013 v zákonnej lehote k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení i písomnosťou krajského súdu zo dňa 17.04.2013 na č.l. 653 spisu a tiež oznámením na internetovej stránke krajského súdu.

Podľa ust. , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Prejednaním veci podľa len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 397.310,63 Eur s príslušenstvom a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa odkazuje primárne na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

Na zdôraznenie vecnej správnosti krajský súd uvádza, že podrobným preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza podstatný obsah prednesov, dôsledne vykladá, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Týmto dal odpoveď na tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový stav veci.

Ako novým tvrdením, neprodukovaným žalovaným v prvostupňovom konaní, bolo vyhodnotené jeho tvrdenie o potrebe „zaoberať sa otázkou správneho, alebo nesprávneho zaradenia tovaru odporcom do príslušnej nomenklatúrnej podpoložky colného sadzobníka, podľa charakteristík tovaru.“ Za konštatovania splnenej procesnej poučovacej povinnosti okresného súdu podľa (č.l. 597 spisu, v spojení s doručenkami na č.l. 596 spisu), nebol naplnený žiaden z dôvodov taxatívne uvedených v , len za splnenia ktorých by bolo možné prihliadať v odvolacom konaní ako na relevantné odvolacie dôvody na novo tvrdené skutočnosti (i dôkazy), ktoré neboli použité v konaní pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom na procesný systém neúplnej apelácie, ktorým je ovládané odvolacie konanie, potom krajský súd nemohol na novo tvrdené skutočnosti v skutkovej rovine, uvedené až v odvolaní, prihliadať a zaoberať sa s nimi ako relevantným odvolacím dôvodom.

Nosným odvolacím dôvodom bolo posúdenie (ne)dôvodnosti okresným súdom uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 397.310,63 Eur s príslušenstvom.

Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil, pretože ak prešlo právo na náhradu škody na poistiteľa, a ide o právo voči fyzickej osobe, platí pri uplatňovaní primeranie , a okresný súd bol povinný zaoberať sa porušením povinnosti žalovaným, ktorým sa však nezaoberal. V súvislosti s touto odvolacou námietkou žalovaného považuje krajský súd za podstatné poukázať na , v zmysle ktorého „(ktoré upravuje tzv. nepriamy postih poistiteľa) prechádza na poistiteľa jednak právo poisteného na náhradu škody, ktoré mu vzniklo proti inému, ktorý spolu zodpovedá za škodu, jednak iné obdobné právo, ktoré mu v súvislosti s jeho zodpovednosťou za škodu vzniklo proti inému. Na poistiteľa teda prechádza z poisteného v prvom rade právo na náhradu škody. Dôvodom vzniku tohto práva je solidárna zodpovednosť poisteného a ďalšej osoby (ďalších osôb) voči poškodenému. Ide o škodu, ktorá vznikla poistenému proti inému z inej skutkovej podstaty, než z tej, z ktorej škoda vznikla. Okrem práva na náhradu škody prechádza na poistiteľa aj iné obdobné právo, ktoré mu v súvislosti s jeho zodpovednosťou vzniklo proti inému. Týmto obdobným právom je najmä právo na vyporiadanie spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti podľa , právo na postih pri zodpovednosti za škodu spôsobenú zavinením iného podľa , ako aj právo na náhradu nákladov, ktoré poistiteľovi vznikli v súvislosti s vybavením nárokov poškodeného na náhradu škody. Ako teda z uvedeného nepochybne vyplýva, nároky poistiteľa podľa treba považovať za nároky na náhradu škody. Ide totiž o zákonný prechod práva (zákonnú cesiu). V tomto smere je teda konštatovanie odvolacieho súdu, podľa ktorého možnosť postupu podľa je založená na zodpovednosti na náhradu škody, správne“. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. februára 2008 sp.zn. )

V odvolaní žalovaný namietal postup okresného súdu, ktorý sa podľa neho nezaoberal otázkou porušenia povinnosti žalovaným, iba poukázal na existenciu rozhodnutia správneho orgánu o povinnosti uhradiť colnú platbu. V súvislosti s touto odvolacou námietkou poukazuje krajský súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd správne konštatoval, že v zmysle bo viazaný právoplatným rozhodnutím Colného úradu Žilina č. 21088/2007-6033 zo dňa 27.04.2007, ktorým bol žalovaný povinný doplatiť sumu dovoznej platby v predmetnej výške, pričom práve toto rozhodnutie je potom rozhodnutím, na základe ktorého vznikla povinnosť žalovanému ako colnému deklarantovi dovymeraný colný dlh zaplatiť. V zmysle článku IV. písm. a) predmetnej zmluvy, ktorú mal žalovaný uzatvorenú s colným špeditérom, sa žalovaný zaviazal dlh vymeraný colným orgánom uhradiť do 10-tich kalendárnych dní odo dňa oznámenia colným orgánom. Žalovaný však tento dlh nezaplatil, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť, ktorú mal na základe zmluvného vzťahu so TEN Expres Spedition, s.r.o.. Ak teda žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd sa nezaoberal „otázkou porušenia povinnosti zo strany odporcu“, tak táto námietka žalovaného zostala bez relevancie vo vzťahu ku krajským súdom konštatovanej vecnej správnosti napadnutého rozsudku.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje podporne a primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 31. januára 2006, s ktorého závermi sa krajský súd stotožnil, a v zmysle ktorého sa najvyšší súd stotožnil so závermi krajského súdu, ktorý ustálil, že žalobca bol nepochybne v právnom vzťahu s poisteným, s ktorým mal uzavretú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti pri zabezpečení colného dlhu. Takýto typ poistenia priamo neupravuje, ale ust. v znení účinnom po 01.01.1992 umožnilo rozšíriť poistenie i na iné druhy poistenia, okrem tam uvedených troch odvetví poistenia (majetku, osôb a zodpovednosti za škodu). Podľa pokiaľ nie sú občianskoprávne vzťahy osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie. Uvedenú zmluvu o poistení uzavretú medzi žalobcom a poisteným možno považovať za zmluvu, ktorá je obsahom a účelom najbližšie zmluve o poistení zo zodpovednosti za škody podľa až . Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá ( ). Pokiaľ poistiteľ nahradil za poisteného škodu, prechádza na neho právo poisteného na náhradu škody alebo iné obdobné právo, ktoré mu v súvislosti s jeho zodpovednosťou za škodu vzniklo proti inému ( ). V danom prípade žalobca ako poistiteľ nahradil za poisteného colný dlh, pretože tento subjekt mal ako ručiteľ povinnosť platenia colného dlhu za žalovaného. Právny vzťah medzi medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posúdiť v zmysle ako právo poisteného voči žalovanému na náhradu za zaplatený colný dlh. Je to obdobné právo, ktoré prešlo na žalobcu na základe poistnej zmluvy a poistného plnenia. Okrem toho, právo žalobcu vymáhať poistné plnenie voči inej osobe prešlo na žalobcu v zmysle článku VIII bod 1 tak, že ak má poistený voči inej osobe právo na vrátenie vyplatenej sumy, prechádza toto právo na poisťovateľa, pokiaľ za poisteného túto sumu zaplatil.

Krajský súd v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu v prvostupňovom konaní a obranou žalovaného tak v prvostupňovom konaní ako i v podanom odvolaní, považuje za podstatné poukázať na to, že žalovaný bol ohľadom svojich tvrdení nositeľom dôkaznej povinnosti. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 23. mája 2012). Po vykonanom odvolacom prieskume krajský súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, čo sa nevyhnutne premietlo do konštatovania krajského súdu o jeho neúspešnosti v odvolacom konaní.

V súvislosti s dostatočne vykonaným dokazovaním a jeho následným vyhodnotením, v súlade s ust. , podporne krajský súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011, sp.zn. , v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“.

Pre úplnosť odvolací súdu uvádza, že ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Z úpravy v tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

Krajský súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Z uvedeného dôkazného stavu, z neho vyvodených záverov, bolo opodstatnené žalobe vyhovieť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 397.310,63 Eur s príslušenstvom. Nebolo preukázané, že rozhodnutím okresného súdu došlo k na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Z týchto dôvodov došlo k potvrdeniu napadnutého rozsudku okresného súdu ako vecne správneho rozhodnutia podľa , .

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci, pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej, bol potvrdený ako vecne správny podľa , tiež za situácie, že vo vecnej rovine rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania nebolo žalovaným osobitne napadnuté.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil návrh na náhradu trov odvolacieho konania, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.