Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7C/64/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci navrhovateľa: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. L., C.. Ť. XXXX/X, zast. JUDr. Mariana Dobríková, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Martin, Jilemnického 8, IČO: 36 869 431 proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. , Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefaničova 4, adresa na doručovanie: Žilina, ul. Uhoľná 1, v konaní o zaplatenie 8.473,76 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.473,76 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 8.473,76 EUR od 24.02.2012 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa v sume 2.152,52 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

odôvodnenie:

Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal dňa 16.04.2012 na tunajší súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd určil, že odporca je povinný zaplatiť mu sumu 8.473,76 EUR spolu s 9% ročným úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.473,76 EUR od 09.02.2012 do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.10.2011 došlo ku krádeži motorového vozidla zn. Mercedes Benz, ev. č. N.. Navrhovateľ si u odporcu uplatnil nárok na poistné plnenie z poistnej zmluvy o havarijnom poistení č. 051 5010537. Odporca listom zo dňa 09.02.2012 ukončil likvidáciu predmetnej poistnej udalosti tak, že vyplatil navrhovateľovi sumu 8.473,76 EUR, pričom poistné plnenie krátil o 50% z dôvodu, že poistené vozidlo údajne nebolo zabezpečené proti odcudzeniu predpísaným spôsobom.

Okresný súd vydal platobný rozkaz 5Ro/86/0213-13, voči ktorému podal odporca odpor v ktorom uviedol, že neuznáva nárok uplatnený navrhovateľom. Odporca šetrením poistenej udalosti zistil, že motorové vozidlo nebolo zabezpečené proti krádeži dohodnutým spôsobom, navrhovateľ nepredložil doklady v zmysle čl. V ods. 8 PZ, a preto odporca krátil poistné plnenie.

Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne vo svojom vyjadrení uviedol, že z ustanovení poistnej zmluvy vyplýva, že poistené vozidlo malo mať dva druhy zabezpečenia proti krádeži a to autoalarm a imobilizér v kľúči alebo mechanické zabezpečenie. V zápise o obhliadke motorového vozidla pri vstupe do poistenia zo dňa 25.02.2009 ktorý vyhotovuje spoločnosť povedená odporcom je uvedené,

že poistené vozidlo má autoalarm, imobilizér v kľúči a mechanické zabezpečenie volantu. V dotazníku pri odcudzení vozidla navrhovateľ na otázku uviedol, že v čase krádeže malo motorové vozidlo zapnutý imobilizér a zapnutý alarm. Je pravdou, že navrhovateľ pri prvom výsluchu pred OR PZ Dolný Kubín dňa 14.10.2011 vyšetrovateľovi uviedol, že odcudzené vozidlo nemalo alarm, avšak v danom momente, tesne po zistení krádeže, bol navrhovateľ v takom strese, že omylom uviedol skutočnosť, ktorá nebola pravdivá. Navrhovateľ sa prvýkrát v živote dostal do tak stresovej situácie, že mu bolo odcudzené vozidlo a je pochopiteľné, že každý človek by mohol v takom momente pochybiť. V dotazníku pre poisťovňu vyplňovanom až po výsluchu navrhovateľ ale uvádza, že vozidlo malo alarm zapnutý. Taktiež navrhovateľ dňa 20.01.2012 doručil odporcovi faktúru č. 062011 zo dňa 07.02.2011 ako doklad o oprave alarmu poisteného vozidla - výmene nefunkčného za nový KEETEC T-can. Výmena bola uskutočnená autoservisom dňa 07.02.2011, teda pred poistnou udalosťou. Zároveň navrhovateľ dňa 10.02.2012 doplnil svoju výpoveď pred vyšetrovateľom OR PZ Dolný Kubín v tom smere, že ukradnuté poistené vozidlo malo alarm a predložil uvedenú faktúru. Zároveň uviedli, že odporca v oznámení o poistnom plnení zo dňa 09.02.2012 ako dôvod na zníženie poistného plnenia uvádza „vozidlo nebolo zabezpečené proti odcudzeniu predpísaným spôsobom“.

Na pojednávaní dňa 22.10.2012 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že trvajú na podanej žalobe a správanie odporcu je pre nich nepochopiteľné, nakoľko aj z listinných dokladov vyplýva, že auto alarm malo. To, že navrhovateľ pri výsluchu na polícii uviedol, že auto alarm nemá možno vysvetliť jeho vtedajším rozpoložením, keď nemožno očakávať od bežného človeka, ktorý bežne nerieši výsluchy s políciou či krádeže auta, že neuvedie nesprávnu informáciu.

Právna zástupca odporcu uviedol, že pokiaľ ide o žalobný návrh, žiadajú tento zamietnuť. Uviedol, že je pravdou, že navrhovateľ faktúru o autoalarme predložil a svoju výpoveď v ktorej tvrdil, že auto alarm nemalo odôvodňoval stresom, považujú na účelové, keďže na polícii bol poučený vypovedať pravdu. V danom prípade poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle čl. 5 ods. 8 poistnej zmluvy musí mať poistený vystavený doklad nielen o montáži, ale aj o funkčnosti zariadenia a subjekt, ktorý montoval autoalarm nemal licenciu na takúto činnosť. Táto skutočnosť vyplynula z výsledku prešetrenia veci, o ktorú požiadal odporca a ktorej výsledkom bolo zistenie, ako u p. Q. došlo k výmene súčiastky, resp. že poistenému bolo povedané, aby dal nainštalovať alarm cez počítač, resp. u niekoho, kto má takýto prístroj. V zmysle čl. 4 ods. 3 poistnej zmluvy je poistený povinný odovzdať pri riešení poistnej udalosti aj ovládače od uvedených zabezpečovacích zariadení, čo sa nestalo.

Právna zástupkyňa uviedla, že pokiaľ ide o čl. 4 ods. 3 PZ, tak navrhovateľ kľúče s ovládačom odovzdal polícii, navyše uviedla, že ovládač zabezpečovacieho zariadenia tvorí jeden celok. Navrhovateľ ako laik nemá ako vedieť, či subjekt, ktorý mu opravuje zariadenie, má nejaký certifikát, v zmysle predloženej faktúry bola fakturovaná výmena nefunkčného alarmu za nový a alarm riadne odskúšal.

Právny zástupca odporcu poukázal na to, že autoalarm nebol funkčný počas celej doby trvania poistenia a to potvrdil aj navrhovateľ na polícii. Doklad o funkčnosti je dokladom o tom, že bola poskytnutá takáto služba. Je zrejmé, že nejde o nejaké zariadenie, ktoré sa len položí do auta a funguje.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že on auto doviezol použité z Nemecka a alarm tam bol už pri kúpe. Alarm musel odskúšať aj technik poisťovne pri poisťovaní, inak by auto nepoistili. Bol priamo na kľúči, kľúč to spúšťal a ovládal. Po nejakom čase mu prestal pri zatvárení vydávať zvuk, tak to zaviezol k p. Q.. On mu oznámil, čo bolo treba, že je to riadiaca jednotka systému, čo ovláda napr. sirény. Po namontovaní to najskôr nefungovalo, avšak pri oprave výfuku, keď odpojili a zvonu pripojili batériu, tak to začalo fungovať. Riadiacu jednotku kúpil na internete. Pokiaľ ide o jeho výpoveď na polícii, tak to bolo v podstate tak, že mali niečo skopírované z predchádzajúcej krádeže a je iba jeho chyba, že nevenoval pozornosť prečítaniu pred podpisom.

Na pojednávaní dňa 12.12.2012 svedok A. Q. uviedol, že s navrhovateľom sú kamaráti, pomáhajú si. Keď za ním prišiel že mu nefunguje alarm zistil, že má nefunkčnú jednotku ktorá ovláda alarm. Dal mu ju teda do ruky s tým, že si má pozháňať novú. Za približne dva týždne navrhovateľ prišiel s tým, že ju

už má aj nakódovanú a on mu ju tam vložil. Nepodarilo sa ju však sfunkčniť. Na otázku PZ navrhovateľa uviedol, že on nemontoval celý alarm, ten bol už namontovaný. Je pravdou, že sa s navrhovateľom po nejakom čase stretol a ten mu povedal, že už je to funkčné. V danom prípade ide o jednoduchší typ alarmu, pracujúci na princípe kambusovej zásuvky. Po namontovaní by sa mal vlastne sám spustiť pri použití originálneho diaľkového ovládania od vozidla.

Svedok D. Š. na pojednávaní uviedol, že on preveruje rôzne poistné udalosti a krádeže. Jeho práca spočíva v tom, že sa spojí s políciou, ale urobí aj vlastné šetrenie. Má vedomosti o servisoch, kde sa robia aké opravy, aké súčiastky nakupujú a podobne. Preverí potom aj to, čo uvedú poistení v poistnom hlásení a konfrontujem to s tým, čo vypovedajú na polícii. V danom prípade sa páchateľ nenašiel a ani súčiastky. Pokiaľ ide o ten alarm, kde sa zistil rozdiel medzi výpoveďou na polícii a poistným hlásením, tak on sa spojil s tým pánom, čo ho mal montovať. On mu uviedol, že nemá certifikát. Poškodený na otázku, či bol zoradiť ten alarm s kľúčom, neodpovedal. On nerozhoduje o tom, kedy a koľko poisťovňa zaplatí, on len objektívne zisťuje skutočnosti. Ako zistil, na internete sú 4 typy obdobných alarmov, ale všade je podmienka, aby sa montovali v značkových servisoch, aby bola zabezpečená ich funkčnosť. Na otázku právneho zástupcu odporcu, že v správe uviedol, že na otázku či bol vozidlo po inštalácii načipovať, tak mu navrhovateľ uviedol, že nie a teraz uviedol, že mu na otázku o zoradení alarmu s kľúčom neodpovedal uvádza, že on má takých vecí 15-20 do mesiaca a nemusí si už teraz pamätať presne, rozhodujúce je to, čo uviedol v správe. Pokiaľ on dostane požiadavku na preverenie, tak ju vybaví spravidla do mesiaca.

Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľa uviedol, že on sa nevyzná v montáži alarmov, alebo spôsoboch ich fungovania. On nevie, čo konkrétne vykonával p. Q.. On však vie, že každý zásah do vozidla by mal byť robený odborne a hlásený poisťovni, napr. aj pri strate a výrobe duplikátu kľúča od auta. Nerieši koľko hodín práce napr. bolo montáži venované, ale ide o to, aby posúdil či ten zásah bol odborný. V danom prípade nejaký autorizovaným pracovníkom, ktorý sa tomu venuje, pretože je rozdiel, či ide o niekoho, kto to robí denne, alebo niekto kto urobí jeden - dva prípady za rok. Na otázku, či zistil že alarm na vozidle bol jednoznačne nefunkčný uvádza, že na to nevie odpovedať. Vozidlo nie je k dispozícii. Na otázku, akým spôsobom v praxi preukazujú, že nejaký alarm bol v čase krádeže funkčný alebo nie, uvádza, že je viacero druhov týchto zariadení, zvyčajne podľa hodnoty vozidla a má sa za to, že jeho funkčnosť je zaistená, pokiaľ ho poistený používa podľa návodu, a to je vecou poisteného. On nevie preukázať funkčnosť alarmu v takýchto prípadoch, to by sa musel poistený sám priznať že ho nepoužil. Pokiaľ robil šetrenie, tak nezistil ohľadne krádeže nič podozrivé, všetko bolo štandardné, teda nebolo žiadnych svedkov, žiadne stopy, nezistili to ani policajti. Ideálne je vtedy, keď je kamerový systém, zvyčajne sa záznamy uchovávajú 7 dní. Na otázku právneho zástupcu odporcu akým spôsobom preukazuje funkčnosť toho alarmu tak uviedol, že v zásade preukazuje nákup tohto zariadenia, resp. jeho inštalovanie a sfunkčnenie v nejakom servise, ktorý mu taktiež preukáže nákup tohto zariadenia, nejaký certifikát a potom samozrejme faktúra, ktorou sa potom zaplatí. Na otázku PZ navrhovateľa ako zisťujú potom tieto skutočnosti u ojazdených vozidiel alebo dovezených z územia mimo SR uviedol, že tu si navrhovateľ vymenil alarm. Nik nespochybňuje, že tam ten alarm predtým bol. Keď však dôjde k takejto udalosti, je potrebné, aby to bolo urobené odborne, nie niekde za humnom, ako príklad možno uviesť airbag, ktorý pri neodbornom inštalovaní by potom pri dopravnej nehode nevystrelil a vyhasol by ľudský život. Svedok uviedol, že tam bol namontovaný nový alarm takého istého typu. Na otázku právneho zástupcu odporcu, že či skutočne trvá na to, že bol vymenený celý alarm, keď v svojej správe uvádza, že bola vymenená len súčiastka svedok uviedol, že správne je to, čo je uvedené v správe.

Firma TSS Group, a. s. vo svojom vyjadrení zo dňa 11.03.2013 uviedla, že autoalarm KEETEC T CAN by mal byť namontovaný odborne vyškoleným technikom podľa inštrukcií v inštalačnom návode. Spôsob opravy závisí od problému riadiacej jednotky. Ak sa jedná o malú závadu, rieši sa prepálením nového softvéru alebo výmenou poškodenej súčiastky. V prípade, že závada je väčšia alebo sa jedná o opakovanú reklamáciu, zariadenie sa vymieňa za novú jednotku. Po výmene novej riadiacej jednotky je potrebné alarm znovu pripojiť, naprogramovať a otestovať jeho funkčnosť. Tieto úkony by mali byť opäť vykonané odborným servisným technikom.

Vo vyjadrení zo dňa 26.03.2013 ohľadne autoalarmu KEETEC T CAN uviedla, že ak je nová riadiaca jednotka autoalarmu KEETEC T CAN nakódovaná na presný model vozidla, do ktorého má byť namontovaný a systémové funkcie sú naprogramované, nie je potrebné autoalarm po odpojení a

zapojení autobatérie znovu nakódovať. Autoalarm je plne funkčný. Všetky nastavenia si uchová až do zmeny alebo resetu riadiacej jednotky.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedka Q., svedka Š., oboznámením sa s vyšetrovacím spisom OO PZ DK ČVS: ORP-989/OO-DK-2011 a listinnými dokladmi založenými v spise, pričom zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ bol vlastníkom osobného mot. vozidla značky Mercedes Benz, evidenčné číslo: N. XXXAU. U odporcu dojednal poistenie tohto motorového vozidla na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.01.2008 a to aj pre prípad krádeže. Ako vyplýva zo zápisu o obhliadke mot. vozidla pri vstupe do poistenia (č.l. 8 spisu) tak pokiaľ ide o zabezpečenie vozidla, tak technik vykonávajúci túto ohliadku pre poisťovňu konštatoval, že vozidlo je zabezpečené autoalarmom, imobilizérom v kľúči a má mechanické zabezpečenie volantu. Ako vyplýva či už z hlásenia škodovej udalosti na mot. vozidle (č.l. 6 spisu), tak aj z citovaného vyšetrovacieho spisu polície, tak dňa 14.10.2011 malo byť predmetné mot. vozidlo navrhovateľovi v N. L. odcudzené z parkoviska. Páchateľa sa nepodarilo ku dňu rozhodnutia súdu nájsť. Navrhovateľ teda dňa 14.10.2011 ohlásil túto škodovú udalosť poisťovni, resp. aj polícii. Zo spisu polície, konkrétne zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 14.10. o 08.15 hod vyplýva, že navrhovateľ uviedol, že vozidlo uzamkol diaľkovým ovládačom, všimol si, že cuplík uzamykania spadol a počul aj mechanizmus uzamykania. Je pravdou, že v tento zápisnici je uvedené, že na uvedenom vozidle bolo najazdené asi 73 tisíc kilometrov, na vozidle autoalarm nebol namontovaný, proti krádeži nebolo istené žiadnym mechanickým uzamknutím. Neuniklo však pozornosti súdu, hoci strany na to súd neupozornili, že tvrdenie navrhovateľa o nenamontovanom autoalarme, resp. neistení žiadnym mechanickým uzamknutím sa nachádza na tej strane zápisnice polície kde je uvedené, na samom jej začiatku, tak ako býva zvykom, že ide o zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného spísanú s Ing. D. H. na Okresnom riaditeľstve PZ V N. L. dňa 04.04.2011, konkrétne o 6. stranu, hoci logicky strane 4 zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného, spísanej s H.Í. L. na OO PZ v N. L. dňa 14.10.2011 by mala nasledovať strana označená číslom 5. Z vyšetrovacieho spisu ešte vyplýva, že navrhovateľ odovzdal najskôr polícii 2 kusy elektronických kľúčov s elektronickým ovládaním, ktorých súčasťou je mechanický kľúč zasunutý v diaľkovom ovládači od predmetného vozidla a znaleckým skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ bolo zistené, že ide o originál kľúčov a z týchto zrejme neboli vyhotovované duplikáty. Dňa 10.02.2012 navrhovateľ doplnil svoju výpoveď na polícii tak že uviedol, že vo vozidle mal namontovaný elektronický zabezpečovací systém, ktorý bol ovládaný originálnymi diaľkovými ovládačmi na uzamykanie vozidla. Toto ako uviedol, bolo už zakotvené aj v obhliadke pri uzatváraní poistnej zmluvy. Uviedol, že doručí aj potvrdenie z opravy tohto zabezpečovacieho systému, kde mu ho v minulom roku vymieňali. Tu treba uviesť, že listom zo dňa 09.02.2012 (č.l. 5 spisu) odporca oznámil navrhovateľovi, že dňa 08.02.2012 ukončil šetrenie poistnej udalosti a v zmysle zmluvných dojednaní článku IV bod 11 poisťovňa uplatňuje 50% zníženie poistného plnenia za porušenie bodu 7 uvedených dojednaní (vozidlo nebolo zabezpečené proti odcudzeniu predpísaným spôsobom), s tým, že poisťovňa poukazuje v zmysle navrhovateľovi sumu 8.473,74 EUR. Z výpovede svedka Q. a to či už pred súdom, alebo pred vyšetrovateľom, ktorého si najala poisťovňa je zrejmé, že v roku 2011 mal navrhovateľ poruchu na autoalarme, konkrétne malo ísť o výmenu riadiacej jednotky autoalarmu KEETEC T CAN. Túto opravu mu mal previesť A. Q., ktorý ako súd zistil z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu N. L. č. XXX-XXXX má živnosť aj na opravu motorových vozidiel od 28.11.1994 v prevádzkarni N. L., G. XXXX/XX. Z jeho výpovede vyplýva, že zistil nefunkčnosť riadiacej jednotky, ktorú svedok vybral a dal navrhovateľovi, aby si zohnal inú, keď ten novú riadiacu jednotku doniesol, on ju tam namontoval, ale nepodarilo sa mu to sfunkčniť, avšak keď po nejakom čase navrhovateľa stretol ten mu uviedol, že už je to funkčné. Z odpovedí výrobcu predmetného autoalarmu je nutné zdôrazniť, že pokiaľ je nová riadiaca jednotka tohto typu autoalarmu nakódovaná na presný model vozidla v zásade nie je potrebné autoalarm znovu nakódovať a je plne funkčný.

V zmysle

(1) Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

V zmysle

(1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

(2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

(3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

V zmysle , z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

V zmysle článku IV bod 7 poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je poistený povinný zabezpečiť, aby vozidlo v čase jeho opustenia bolo riadne zabezpečené proti krádeži spôsobom dohodnutým v poistnej zmluve.

V zmysle článku V bod 2 poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi musí byť vozidlo v novej cene od 600.000 Sk do 2 miliónov Sk zabezpečené autoalarmom s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom v kombinácii s imobilizérom v kľúči, ak motorové vozidlo nemá imobilizér v kľúči, tak mechanickým zabezpečením typu Construct, Mul-T-Lock a pod.

V zmysle článku IV bod 11 poistnej zmluvy ak poistený porušil povinnosť uvedenú v článku IV bod 7 a článku V bod 2, je poisťovňa oprávnená znížiť plnenie až o 50% a to úmerne tomu, aký vplyv malo toto porušenie na vznik poistnej udalosti.

V zmysle článku XII bod 5 ak poistený nesplní niektorú z povinností uložených mu v poistnej zmluve, je poisťovňa oprávnená plnenie z poistnej udalosti znížiť.

V súdenom prípade nebolo medzi účastníkmi sporu o tom, že nastala poistná udalosť - krádež mot. vozidla navrhovateľa, ktoré mal poistené u odporcu a odporca bol povinný plniť z poistnej zmluvy. Odporca však využil sankciu zakotvenú v odseku 3 ustanovenia v spojení s článkom IV bod 11, resp. článkom XII bod 5 poistnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi tohto sporu a poistné plnenie krátil vo výške 50%, čo predstavuje výšku žalovanej sumy. Dôvodom krátenia poistného plnenia mala byť skutočnosť, že vozidlo nebolo zabezpečené proti odcudzeniu predpísaným spôsobom, teda nemalo dva druhy zabezpečenia a to autoalarm a imobilizér v kľúči, alebo mechanické zabezpečenie.

V zmysle štandardnej judikatúry (napr. i rozsudok NS SR sp. zn. ) je zrejmé, že záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku poistného plnenia upravuje ustanovenie , ktoré má povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedome porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Zároveň treba poukázať na skutočnosť, že ustanovenie prenáša dôkazné

bremeno preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia , a tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, na poistiteľa.

Vzhľadom na zistené skutočnosti a vyššie uvedené, súd potom návrh zamietol a to v zásade z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je práve skutočnosť, že odporca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností, že poistený (navrhovateľ) vedome porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia , a zároveň, že tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti. Ani z vyšetrovania polície, resp. súkromného vyšetrovateľa poisťovne nevyplynuli žiadne skutočnosti z ktorých by bolo možné tvrdiť, že prípadné porušenie povinnosti navrhovateľom tak, ako ich opísal odporca mali nejaký podstatný vplyv alebo vôbec vplyv na vznik poistnej udalosti, prípadne na zväčšenie následkov poistnej udalosti a v zásade k tomuto odporca ani neprodukoval žiaden dôkaz. Druhým dôvodom je potom skutočnosť, že podľa názoru súdu ani k žiadnemu vedomému porušeniu povinnosti zo strany navrhovateľa nedošlo. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, predmetné motorové vozidlo malo pri začiatku poistenia požadované zabezpečenie, čo si obhliadkou preverila samotná poisťovňa a túto skutočnosť ani nespochybnila. Navrhovateľ vzhľadom na krádež vozidla prakticky nemusel nič dokazovať ani tvrdiť a poisťovňa by mu vyplatila poistné plnenie bez krátenia, pokiaľ by nevychádzala zo zápisnice polície, kde navrhovateľ mal uviesť nižší štandard zabezpečenia ako bol požadovaný. V danom prípade však súd uveril tvrdeniu navrhovateľa, že takýto opis štandardu zabezpečenia sa tam dostal nepozornosťou príslušníka polície a samotného navrhovateľa, pretože tvrdenie je logické a navyše podporené chybou zápisnice, ktorú súd vyššie opísal a z ktorej je zrejmé, že príslušník polície používal ako matricu pre výpoveď navrhovateľa výpoveď iného svedka - poškodeného. Navyše, pokiaľ ide o samotnú opravu autoalarmu, treba poukázať na skutočnosť, že toto považuje súd za pravdivé, nakoľko oveľa výhodnejšie by pre navrhovateľa bolo poukazovať len na chybu v zápisnici polície a nemalo žiaden zmysel vypracovať nejakú historku o oprave autoalarmu. K tomu však treba uviesť, že nič nebránilo podľa zistenia súdu, dať si opraviť uvedený autoalarm v akomkoľvek autoservise a zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nešlo o montáž celého autoalarmu ale len o výmenu riadiacej jednotky. Tu vzhľadom aj na odpoveď výrobcu je zrejmé, že v danom prípade nová riadiaca jednotka je nakódovaná na presný model vozidla, teda nie individuálne pre každé vozidlo a teda je zrejmé, že je možné ju zakúpiť na presný model vozidla a v zásade opätovne sfunkčniť autoalarm. Samozrejme že je vhodnejšie urobiť to v servise, ktorý má nejaký certifikát od výrobcu o zaškolení, avšak nie je to nutné ani povinné. Doklady vystavené svedkom Q. sú podľa súdu postačujúce. V zásade však súd musí konštatovať, že nepovažuje za seriózny postup poisťovne v danom prípade, kedy v oznámení o poistnom plnení len veľmi stroho konštatuje porušenie dojednaní v poistnej zmluve, čím znižuje možnosť navrhovateľa objasniť okolnosti poistnej udalosti, resp. nezaznamenal súd komunikáciu poisťovne s navrhovateľom pri šetrení poistnej udalosti s cieľom skutočne objasniť objektívne celú poistnú udalosť. Naopak, z postupu poisťovne vzniká skôr dojem využiť každú nejasnosť prípadu na zníženie plnenia, keď využíva tvrdenie navrhovateľa v zápisnici na polícii, bez toho aby uviedla nedostatky tejto zápisnice, ktoré bez problémov zistil súd a ktoré zásadným spôsobom môžu ovplyvniť pohľad na okolnosti poistnej udalosti.

Pokiaľ súd nevykonal dôkazy navrhované účastníkmi či už dopočutie svedka Q., či počul pípnutie autoalarmu, resp. výsluch príslušníka polície, ohľadne prípadného stresu navrhovateľa pri výpovedi, súd takéto dôkazy nepovažoval za podstatné a za také, ktoré by mohli prispieť k objasneniu tejto veci, či už pre odstup času, ktorý uplynul, resp. preto, že svedok Q. sa vyjadril, že navrhovateľa mu povedal o funkčnosti autoalarmu po oprave, prípadne preto, že stres ako psychický stav možno po krádeži v zásade predpokladať, avšak ťažko ho môže potvrdiť či vyvrátiť výpoveď príslušníka polície.

Pokiaľ súd návrh v časti zamietol, zamietol ho v tej časti, v ktorej úrok z omeškania z dlžnej sumy bol požadovaný už od 09.02.2012, teda kedy bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti podľa poisťovne, pretože podľa názoru súdu, vzhľadom na ustanovenie je plnenie splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti. Ak teda poisťovňa šetrenie ukončila 08.02.2012, tak bola povinná plniť do 15 dní, teda do 23.02.2012. Pokiaľ tak neurobila dňom nasledujúcim a to 24.02.2012 jej vzniklo omeškanie, kde v zmysle je povinná potom platiť úrok z omeškania, ktorý si uplatnil navrhovateľa v správnej výške v zmysle právnych predpisov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle a pretože navrhovateľ mal úspech len v nepatrnej časti, rozhodol o náhrade trov konania, ktoré mu vznikli, tak že mu priznal právo na plnú náhradu trov. Trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia a to za 6 úkonov právnej pomoci a 6 x režijný paušál ( 4 x úkon 253,94 + režijný paušál 7,63 EUR, 2 x úkon 253,94 + režijný paušál 7,81 EUR) a to príprava a prevzatie veci, podanie žalobného návrhu, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 07.11.2012, 12.12.2012, 24.04.2013. Zároveň priznal náhradu za cestovné náhrady za účasť na pojednávaní dňa 07.11.2012 vo výške 23,64 EUR ( 6,7/100x82x1,570+(82x0,183)), na pojednávaní dňa 12.12.2012 vo výške 23,31 EUR ( +(82x0,183)), na pojednávaní dňa 24.04.2013 vo výške 23,20 EUR ( 6,7/100x82x1,490+(82x0,183)). Taktiež priznal náhradu za stratu času právnemu zástupcovi a to každé z pojednávaní za 4 začaté polhodiny v roku 2012 po 12,72 EUR za každú začatú polhodinu, v roku 2013 po 13,02 EUR za každú začatú polhodinu. Taktiež priznal aj DPH vo výške 20%. Nepriznal však oproti žiadanému odmenu za úkony právnej pomoci označené ako rokovania s klientom dňa 13.12.2012 a vyjadrenie vo veci samej zo dňa 04.01.2013, pretože išlo o úkony nevyžiadané a podľa názoru súdu neúčelné.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (s. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v znení neskorších predpisov).