Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_7C-281-2012.pdf
PDF · 84.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/281/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce v právnej veci navrhovateľa Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, IČO: 31701914, Bardejovská 6, 040 04 Košice , zastúpený JUDr. Peterom Frajtom, advokátom, so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice 1, proti odporcovi B. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. 3, XXX XX F., zastúpený opatrovníkom A. S., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 55,55 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 55,55 € spolu s 9,5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,55 € od 3.9.2011 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 16,50 € a to na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
odôvodnenie:
Žalobca žalobou došlou na tunajší súd dňa 2.7.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalovanú sumu, nakoľko žalovaný sa pri cestovaní dopravným prostriedkom autobusom žalobcu dňa 2.9.2011 nepreukázal platným cestovným lístkom. Z uvedeného dôvodu žalobca v súlade s predpismi o cestnej doprave a dráhach v súlade platným s Mestským prepravným prostriedkom DPMK, a.s. uložil zaplatiť cestovné 0,55 € a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 55,- €. Spolu sumu vo výške 55,55 €. Žalovaný túto sumu napriek písomnej upomienke neuhradil.
Okresný súd pod sp.zn. 6Ro/171/2012 zo dňa 28.09.2012 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu.
Uznesením Okresného súdu Michalovce sp.zn. 7C/281/2012 zo dňa 4.4.2013 bol žalovanému v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník na jeho zastupovanie v konaní, nakoľko pobyt žalovaného nie je známy.
Okresný súd Michalovce na pojednávaní konanom dňa 24.4.2013 uznesením zrušil platobný rozkaz skôr uvedenej spisovej značky zo dňa 28.9.2012.
V zmysle hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 2.9.2011 číslo dokladu XXXXXX, variabilný symbol XXXXX bola prepravným kontrolórom žalobcu vykonaná kontrola žalovaného, ktorý dňa X.X.XXXX v čase o XX.XX hod. cestoval linkou č. A XX, pásmo J číslo voza XXXX, v smere jazdy B.-K., smer D., bez platného cestovného lístka. Výzvou k úhrade zo dňa 7.9.2011
vyzval žalobca žalovaného k zaplateniu úhrady, cestovného a ostatných nákladov vo výške 57,25 €. Žalovaný však túto sumu doposiaľ neuhradil.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej preprave v znení neskorších predpisov, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu ( § 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu.
Podľa § 12 ods. 4 cit. zákona, cestujúci je povinný mať platný cestovný lístok pri nastúpení do autobusu, ak mu ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu, alebo bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ho vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo ak sa cestovný lístok stáva platným až jeho označením v autobuse, ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní z autobusu.
Podľa § 12 ods. 5 zákona, cestujúci je povinný na výzvu sa preukázať platným cestovným lístkom vodičovi alebo inému členovi osádky autobusu, alebo revízorovi.
Podľa § 14 ods. 2 zákona, úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [ § 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
V súlade so zmluvou o preprave osôb a s Prepravným poriadkom DPMK, a.s., pre mestskú autobusovú, električkovú a trolejbusovú dopravu, vznikla tak povinnosť žalovanému zaplatiť cestovné a úhradu (pokutu) v celkovej sume 55,55 € ( cestovné 0,55 € + úhrada 55,00 €).
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný použil prepravnú službu Dopravného podniku Mesta Košice bez zaplatenia cestovného, čím v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení ako aj prepravného poriadku a tarify MHD Košice mu tak vznikla povinnosť zaplatiť sankciu 55.- € a cestovné 0,55.- € v zmysle výroku tohto rozsudku, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 3.9.2011 do zaplatenia, lebo nesplnením svojej povinností sa dostal do omeškania, pričom výška priznaných úrokov z omeškania je v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.., keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu predstavovala 1,5%.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., s tým, že úspešnému žalobcovi priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50.- €.
Najvyšší súd SR vo veci sp.zn. 4Mcdo21/2009 uviedol, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je podľa § 142 ods.1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania pretože každý úkon, alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.
Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, vznikol bolo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 €.
Súd náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na jednej strane a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré spolu síce úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedený §142 ods.1 O.s.p. je nevyhnutné pomenovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli a teda aj náklady vynaložené v súvislosti s jeho zastúpeným advokátom.
Súd náklady zastúpenia žalobcu, advokátom považoval za neúčelne po zistení, že sa jednalo o vec (ohľadne tzv. hmotného) typovo veľmi jednoducho po skutkovej i právnej stránke, pričom uplatňovanie týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa mení iba identifikačné údaje žalovanej strany, čísla vyúčtovacích faktúr a žalovaná suma. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok, žeby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá.
Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí a pretože aj keď súd vo veci nariadil pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastňujú, vychádzajúc z toho, že súd sa pravdepodobnosťou hraničiacou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.
K rovnakému záveru k akému dospel súd aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p. súd dospel aj za použitia § 150 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak sú trovy konania drobných sporov neprimerané voči pohľadávke môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania, ktorý vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.
Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.Us988/2012 podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navýšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať hoci bol účastník vo veci samej úspešný.
Súd nevyhovel požiadavke na zaplatenie 1,70.- € ako poštovného nakoľko ide o náklady žalobcu, ktoré mu nevznikli v rámci súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.