Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6S-12-2022.pdf
PDF · 73.97 KB
Case nature
Subarea
6S/12/2022
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpený advokátskou kanceláriou BAKO LEVRINC - advokáti, s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO 36 859 842, proti žalovanému: Poľovníckeho združenia PRIESEK Ipeľské Úľany, so sídlom 935 82 Plášťovce 105, IČO: 50 173 235, právne zastúpenému JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, IČO: 30 958 300, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.02.2022, takto
rozhodol:
Správny súd p o s t u p u j e vec vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Levice.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 21.04.2022 na Krajský súd v Nitre sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.02.2022, ktorým bol uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia, za ktoré mu bolo uložené disciplinárne opatrenie v podobe vylúčenia z Poľovníckeho združenia PRIESEK Ipeľské Úľany. Konanie o tejto žalobe bolo vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 6S/12/2022.
2. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 6S/12/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) a je vedená pod sp.zn. NR-6S/12/2022.
3. Správny súd v Bratislave sa oboznámil s obsahom spisu a dospel k záveru, že v uvedenej právnej veci nemá právomoc na jej prejednanie a rozhodnutie, nakoľko nejde o vec správneho súdnictva.
4. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 6 ods. 2 SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách,
b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.
7. Podľa § 10 SSP /v znení účinnom do 31.05.2023/, na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 10 SSP, v znení účinnom od 01.06.2023, na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné správne súdy ustanovené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. V nadväznosti na vyššie uvedenú právnu úpravu Správny súd v Bratislave skúmal, či rozhodnutie, proti ktorému smeruje vyššie uvedená žaloba, je rozhodnutím vydaním v oblasti verejnej správy, a či sa žalobca touto žalobou domáha ochrany svojich verejných subjektívnych práv.
10. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti právny názor, ktorý vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. ÚS 19/2014-43 zo dňa 16.03.2016, z ktorého vyplýva, že (zákon o poľovníctve) „..žiadne prerogatíva verejnej moci poľovníckym organizáciám nepriznáva. Eventuálne rozhodnutie stanovami určeného orgánu poľovníckej organizácie o vylúčení svojho člena nie je výkonom verejnej moci (ani verejnej správy), pretože ide o rozhodnutie súkromno-právneho subjektu (poľovníckej organizácie ako právnickej osoby) o svojom členovi, a teda o súkromno-právnych pomeroch tohto člena. Na tom nič nemení skutočnosť, že zákon o združovaní sa na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva nevzťahuje, čo je z hľadiska združovacej podstaty poľovníckych organizácií iba formálna záležitosť. Nič na tom nemení dokonca ani skutočnosť, že výkon práva poľovníctva vykazuje evidentný verejnoprávny rozmer. V slovenskom právnom prostredí existuje množstvo občianskych združení a iných subjektov tzv. tretieho sektora, ktorých nezisková aktivita je vecne orientovaná na sféru priraditeľnú k verejnému záujmu (oblasť starostlivosti o sociálne odkázaných, oblasť zdravotníctva, sféra starostlivosti a ochrany o životné prostredie, o kultúrne pamiatky a pod.). U žiadneho z týchto subjektov to však ipso facto nemá za následok jeho právnu kvalifikovateľnosť ako subjektu záujmovej samosprávy podieľajúceho sa na výkone verejnej moci. Samotná orientácia aktivity príslušného subjektu na spoločenské vzťahy zahŕňajúce evidentný prvok verejného záujmu nepostačuje pre záver o danosti verejno- mocenského postavenia tohto subjektu. K popísanej orientácii nevyhnutne musí pristúpiť aj explicitné zákonné zakotvenie pôsobnosti a právomoci, v súhrne teda kompetencie ako nevyhnutnej podmienky verejnomocenského postavenia. V právnom štáte je totiž iba zákonodarca oprávnený takéto postavenie priznať.“
11. Správny súd v Bratislave s poukazom na relevantnú právnu úpravu ustanovenú predovšetkým v zákone č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a prihliadajúc na vyššie uvedený právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky uvádza, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa práv členov takéhoto združenia je vzťahom súkromnoprávnym, o ktorom je potrebné v zmysle § 3 CSP konať a rozhodnúť v civilnom sporom konaní. Aplikácia ustanovení SSP v danom prípade neprichádza do úvahy, pretože rozhodnutia, resp. opatrenia členskej schôdze bezpochyby nemožno považovať za vydané v oblasti verejnej správy. Uvedené v plnom rozsahu platí aj vo vzťahu k rozhodnutiu o vylúčení člena z poľovníckeho združenia.
12. Otázke právomoci správnych súdov preskúmavať rozhodnutia, resp. opatrenia orgánov poľovníckych združení v rámci správneho súdnictva a otázke vzťahu poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa práv členov združenia, sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane venoval aj kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade sa jedná o súkromnoprávny vzťah, ktorý nespadá do oblasti verejnej správy, a preto je pri prejednávaní vecí súvisiacich s prieskumom rozhodnutí orgánov poľovníckych organizácií potrebné postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku (k uvedenému bližšie
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/33/2017 zo dňa 10.10.2017, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/54/2017 zo dňa 10.10.2017, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/35/2018 zo dňa 8.11.2018 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/4/2020 zo dňa 08.06.2021).
13. Správny súd v Bratislave osobitne poukazuje rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/35/2018 zo dňa 08.11.2018, ktoré bolo vydané v súvislosti so žalobou, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia uznesenia členskej schôdze poľovníckeho združenia vo veci zrušenia jeho členstva. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci bol dôvodný a vecne príslušným súdom na konanie v prvej inštancii je Okresný súd Žilina, teda vec nemá byť prejednávaná v rámci správneho súdnictva, ale v rámci civilného súdnictva.
14. Správny súd v Bratislave dospel na základe uvedeného k záveru, že vo veci nie je daná právomoc Správneho súdu v Bratislave na konanie, keďže v danom prípade nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, ale jedná sa o súkromnoprávny vzťah, resp. súkromnoprávny spor, ktorý nespadá do oblasti verejnej správy.
15. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
16. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“), na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
18. Podľa § 15 ods. 1 CSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
19. Z uvedeného dôvodu s poukazom na § 12 ods. 1, § 13 a § 15 ods. 1 CSP správny súd vec postúpil na rozhodnutie vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Levice, v územnom obvode ktorého sa nachádza sídlo žalovaného.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. d/ SSP).