Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-74Csp-26-2023.pdf
PDF · 103.35 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-74Csp/26/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom, v sporovej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, C., o zaplatenie 1.489,37 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.083,17 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne:
- zo sumy 220,57 Eur od 10.03.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 241,17 Eur od 07.04.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 314,71 Eur od 08.05.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 26,80 Eur od 09.06.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 7,- Eur od 08.07.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 105,- Eur od 07.08.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 167,92 Eur od 07.04.2021 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca v sume 20 Eur mesačne, počínajúc mesiacom bezprostredne nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek mesačnej splátky včas sa stáva splatným celý dlh.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,40 %. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 20.11.2022 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 23.02.2023 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.489,37 Eur s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Slovak Telekom, a.s.) poskytol žalovanému služby, za ktoré žalovaný nezaplatil. Uviedol, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak telekom vystavil žalovanému faktúry dňa XX.XX.XXXX vo výške 220,57 Eur, dňa XX.XX.XXXX vo výške 241,17 Eur, dňa XX.XX.XXXX vo výške 314,71 Eur, dňa XX.XX.XXXX vo výške 26,80 Eur, XX.XX.XXXX vo výške 7 Eur, dňa XX.XX.XXXX vo výške 105 Eur a dňa XX.XX.XXXX vo výške 167,92 Eur. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade dlžných faktúr. K ich úhrade
doposiaľ nedošlo. Keďže žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní, žalobca si uplatnil takisto zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Žalobca ďalej uviedol, že dňa XX.XX.XXXX došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. V prípade, ak si uplatňuje zmluvnú pokutu, bola vypočítaná nasledovne: zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nárok žalobcu v konaní nespochybnil. Žaloba s prílohami spolu s výzvou na vyjadrenie k nej bola žalovanému doručená dňa 03.04.2023.
3. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 03.08.2023, na ktoré predvolal obe sporové strany. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu 25.07.2023 a žiadal o prejednanie veci v jeho neprítomnosti. Dostavil sa žalovaný, ktorý uviedol, že si je vedomý nezaplatených faktúr, nakoľko v danom čase prišiel o prácu. V súčasnosti pracuje na dohodu, mesačne zarába 300 až 350 Eur. Je ochotný dlžnú sumu splácať podľa svojich možností a schopností v splátkach v sume 20 Eur mesačne.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil nasledovné skutočnosti:
5. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril Slovak Telekom a.s. so žalovaným dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXX, ktorými boli žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby „Mobilný hlas“ k t.č. XXXXXXXXXX a k t.č. XXXXXXXXXX s viazanosťou na 24 mesiacov.
6. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril Slovak Telekom a.s. so žalovaným ďalšiu zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXXXX, ktorou bola žalovanému poskytnutá telekomunikačná služba „Mobilný hlas“ k t.č. XXXXXXXXXX, s viazanosťou na 24 mesiacov.
7. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalovaný so spoločnosťou Slovak Telekom a.s., Dodatok k zmluve č. XXXXXXXXXXXX, týkajúci sa t.č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bolo poskytnuté koncové zariadenie. Základ zmluvnej pokuty bol dohodnutý v sume 518 Eur.
8. Z uzatvorených zmlúv Slovak Telekom vystavil žalovanému nasledovné faktúry: č. XXXXXXXXXX, splatná XX.XX.XXXX na sumu 314,71 Eur, ktorou fakturoval služby mobilnej siete k t.č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX v sume 307,71 Eur a splátku zariadenia 7 Eur, ďalej faktúru č. XXXXXXXXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX v sume 26,80 Eur, ktorou fakturoval užívanie mobilného programu mobilný hlas 19,80 Eur a splátku zariadenia 7 Eur, ďalej fa. č. XXXXXXXXXX, splatná XX.XX.XXXX v sume 241,17 Eur, spotreba mobilného programu k t.č. XXXXXXXXXX a t.č. XXXXXXXXXX spolu 210,28 Eur, splátka zariadenia 7 Eur, náklady vymáhania 18,90 Eur a náklady na upomienku 4,99 Eur, fa č. XXXXXXXXXX, splatná XX.XX.XXXX v sume 105 Eur, pozostávajúce zo splátky zariadenia, fa č. XXXXXXXXXX, splatná XX.XX.XXXX v sume 7,- Eur, za splátku zariadenia, fa č. XXXXXXXXXX, splatná XX.XX.XXXX v sume 574,12 Eur, išlo o úhradu koncového zariadenia 167,92 Eur a zmluvnú pokutu pozostávajúcu zo zmluvnej pokuty 73,80 Eur označená telefónnym číslom XXXXXXXXXX, zmluvná pokuta 87,61 Eur označená tč. XXXXXXXXXX a zmluvná pokuta 244,78 Eur označená identifikačným číslom XXXXXXXXXXXXXXX, fa č. XXXXXXXXXX, splatná XX.XX.XXXX v sume 220,57 Eur, za spotrebu k t.č. XXXXXXXXXX a t.č. XXXXXXXXXX v celkovej sume 208,58 Eur, splátka zariadenia 7 Eur a náklady vymáhania 4,99 Eur.
9. Listom zo dňa XX.XX.XXXX Slovak Telekom odstúpil od zmluvy so žalovaným s účinnosťou od XX.XX.XXXX. Záväzok vyčíslil z faktúr, ktoré predložil vo výške 1.489,37 Eur.
10. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili Slovak Telekom a.s., ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie štandardných a osobitných pohľadávok podľa prílohy č. 1 zmluvy.
11. Listom zo dňa XX.XX.XXXX Slovak Telekom informoval žalovaného o postúpení pohľadávky žalobcovi.
12. Listom - predžalobná výzva, zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
13. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
14. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z. z.“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
16. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
17. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
18. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23. Podľa § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
24. Na základe vykonaného dokazovania a aplikujúc citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 1.083,17 Eur. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovaným ako účastníkom bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z. z., predmetom ktorej bol záväzok podniku poskytnúť žalovanému dohodnuté elektronické komunikačné služby a záväzok žalovaného platiť podniku mesačne dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Podnik si svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému plnil, keď mu poskytol elektronické komunikačné služby v rozsahu vymedzenom v zmluvách a tieto zároveň vyúčtoval príslušnými faktúrami. Podnik vyfakturoval žalovanému cenu za poskytnuté služby do ktorých zahrnul aj splátky poskytnutých zariadení, náklady na vymáhanie dlžnej sumy ako aj zasielané upomienky spolu vo výške 1.083,17 Eur (314,71 Eur + 26,80 Eur + 241,17 Eur + 105 Eur + 7 Eur + 167,92 Eur + 220,57 Eur). Žalovaný túto sumu doposiaľ neuhradil, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť ju žalobcovi ako právnemu nástupcovi spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 1X.XX.XXXX, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky žalobcovi.
25. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, bola žalovanému vyfakturovaná zmluvná pokuta v celkovej výške 406,19 Eur. Súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobca neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní tohto nároku, vyplývajúcu mu z čl. 8 CSP a z § 132 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca totiž v žalobe neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu (resp. jeho právnemu predchodcovi) vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v požadovanej výške. Žalobca v žalobe uviedol len toľko, že v prípade, ak si uplatňuje zmluvnú pokutu, tak jej výpočet je nasledovný, pričom následne uviedol všeobecný vzorec výpočtu zmluvnej pokuty, vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Žalobca teda neuviedol konkrétne skutočnosti potrebné na uskutočnenie tohto výpočtu, najmä počet dní uplynutých z doby viazanosti, resp. okamih ukončenia zmluvy alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Žalobca v žalobe neuviedol ani len to, na základe akej zmluvy či dodatku si zmluvnú pokutu uplatňuje, akú povinnosť táto zmluvná pokuta zabezpečovala, akú povinnosť žalovaný porušil, aký bol základ zmluvnej pokuty a ako dospel k výpočtu konečnej výšky zmluvnej pokuty. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Súd preto nemohol ustáliť, či podnik vyfakturoval zmluvnú pokutu v správnej (t. j. v zmluvne dohodnutej) výške a či nárok na jej zaplatenie vôbec vznikol. Súd nemohol posúdiť ani to, či zmluvná pokuta nie je v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, napr. či nebola neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute v zmysle § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka. Nemohol tiež posúdiť, či nie je daný priestor na moderáciu zmluvnej pokuty v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka.
26. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. I. ÚS 246/2019). Ako však súd uviedol už vyššie, žalobca vo svojej žalobe neuviedol ani základné skutočnosti, z ktorých by vyplývali dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 CSP. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 CSP). Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať všetky rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku.
27. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 CSP, teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 CSP, keďže nedostatok spočívajúci v neuvedení rozhodujúcich skutočností nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale jej zamietnutie pre neunesenie bremena tvrdenia. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle § 138 CSP, súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia (teda z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení), a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512).
28. Nielen však vo vzťahu k súdu boli tvrdenia žalobcu ohľadne zmluvnej pokuty nepostačujúce. Právny predchodca žalobcu síce žalovanému vyfakturoval zmluvnú pokutu, na rozdiel od faktúr za telekomunikačné služby, ktoré obsahujú rozpis jednotlivých položiek za účelom preukázania ich odpodstatnenosti, akékoľvek bližšie identifikačné informácie vo faktúre o zmluvnej pokute chýbajú. Z vystavenej faktúry nie je zrejmé, akú povinnosť žalovaný porušil ani, a to predovšetkým, ako právny predchodca žalobcu dospel k výslednej sume zmluvnej pokuty. Ani žalovaný ako spotrebiteľ si tak nemohol overiť správnosť výpočtu zmluvnej pokuty a byť oboznámený s tým, porušenie akej povinnosti mu bola zo strany poskytovateľa služieb vlastne sankcionovaná.
29. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 406,19 Eur zamietol. Súd teda priznal žalobcovi len nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nezaplatené splátky poskytnutých elektronických zariadení ako aj nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, v celkovej výške 1.083,17 Eur.
30. Nezaplatením dlžných súm v lehotách splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ho súd zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) z jednotlivých súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry až do zaplatenia.
31. Keďže žalovaný súdu uviedol, že sa nachádza v nepriaznivej životnej situácii, jeho mesačný príjem je len 300-350 Eur, pričom pracuje na dohodu a požiadal súd o možnosť splnenia dlhu v splátkach v sume 20 Eur, súd sa musel vysporiadať s týmto návrhom žalovaného. Žalovaný požadoval plnenie v splátkach z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie. Žalovaný si uvedomoval, že je dlžníkom žalobcu a prejavil vôľu vzniknutý dlh zaplatiť. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a žalovanému umožnil zaplatiť dlžnú sumu
žalobcovi v splátkach vo výške 20,- Eur mesačne. Výšku mesačnej splátky stanovil súd s ohľadom na návrh žalovaného zohľadňujúc výšku jeho mesačného príjmu, zohľadňujúc tiež výšku dlžnej sumy a primeranú dobu, v ktorej bude dlh s danou výškou splátky splatený. Súd tiež možnosť plnenia v splátkach neposúdil ako neprimerané zhoršenie postavenia veriteľa z hľadiska vymožiteľnosti jeho peňažného nároku, obzvlášť, ak vo výroku podmienil možnosť plnenia dlhu v splátkach včasnosťou úhrad zo strany žalovaného. V prípade, ak sa žalovaný dostane do omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky, jeho dlh voči žalobcovi sa stane splatným v celom rozsahu.
32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.083,17 Eur, žalovaný bol v konaní úspešný v zamietnutej časti o zaplatenie sumy 406,19 Eur. Žalobcov úspech v pomere k celkovej žalovanej sume predstavuje úspech v rozsahu 72,70%. Úspech žalovaného vo zvyšnej (zamietnutej) časti prestavuje pomer 27,30%. Čistý úspech žalobcu v konaní tak predstavuje rozsah náhrady trov konania v pomere 45,40% (72,70%
- 27,30%). Uvedené predstavuje rozsah náhrady trov konania, na ktoré má žalobca nárok.
33. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).