Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BB-74S-47-2022.pdf
PDF · 106.47 KB
Case nature
Subarea
BB-74S/47/2022
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: ZP Development Plus, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 52 803 538, právne zastúpený: TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXXX/X, XXX XX D., 2/ A. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXXX/X, XXX XX D., v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2022/003302-009 zo dňa 3. marca 2022, takt
rozhodol:
Správny súd žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 16.5.2022 domáha zrušenia opatrenia – „Oznámenia“ žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2022/003302-009 zo dňa 3. marca 2022, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že nevyhovel jeho podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania vo veci vydania kolaudačného rozhodnutia č. SÚ 4250/2018 zo dňa 20.11.2018 na stavbu „Rodinný dom“ na pozemkoch parc. č. F. G. XXXX/XX, XXXX/XX katastrálne územie D., ktorého navrhovateľom boli A. A. B. a A. E. B., H. I. XXXX/XX, D., a to z dôvodu, že žalovaný po preskúmaní spisového materiálu nezistil v konaní stavebného úradu porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo postup podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zákona o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a preto rozhodnutie stavebného úradu mesta Zvolen č. SÚ 4250/20018 zo dňa 20.11.2018 ponechal v platnosti. Žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom pozemkov - parcely registra "J." K. XXXX/X o výmere 103 m2, parcely registra "J." K. XXXX o výmere 14 m2 a parcely registra "J." K. XXXX o výmere 82 m2, evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. D.. Cez uvedené pozemky prechádza súkromná účelová asfaltová cesta, ktorá je vo vlastníctve žalobcu a je využívaná na prístup k súkromnému penziónu so súpisným číslom XXXX z verejnej miestnej komunikácie na L. M.. S týmto účelom užívania bola cesta aj skolaudovaná. Pôvodným vlastníkom asfaltovej cesty žalobcu bola spoločnosť TARQUS, s.r.o., ktorá bola aj jej stavebníkom, čo vyplýva z kolaudačného rozhodnutia k ceste, ktoré je prílohou tejto žaloby. 2 BB-74S/47/2022 V dôsledku predaja celého majetku uvedenej spoločnosti zmluvou o predaji podniku v rámci konkurzu prešlo vlastníctvo cesty na N. O. G. (ako to vyplýva zo zápisu predaja podniku podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosti TARQUS, s.r.o.). O. G. cestu následne previedol na spoločnosť ZP Development, s.r.o. a táto spoločnosť ju previedla na žalobcu (potvrdenie zmluvných strán o zrealizovaných prevodoch tvorí prílohu žaloby). Mesto Zvolen ako príslušný stavebný úrad, viedlo pod sp. zn. SÚ 4250/2018 kolaudačné konanie vo vzťahu k stavbe - rodinnému domu so súpisným číslom 10105, postavenému na parcelách KN-C č. XXXX/XX, G. K. XXXX/XX pre k. ú. D.. V rámci uvedeného kolaudačného konania Mesto Zvolen vydalo dňa 20.11.2018 kolaudačné rozhodnutie, ktorým rozhodlo o skolaudovaní uvedenej stavby a o možnosti jej užívania na účel trvalého bývania. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2018. V kolaudačnom
rozhodnutí Mesto Zvolen upustilo od podmienky č. 12 vyjadrenej v stavebnom povolení (vybudovať cestnú infraštruktúru, ktorá by zabezpečovala bezpečný prístup k stavbe a napojenie na cestnú sieť) a kolaudačné rozhodnutie vydalo aj napriek skutočnosti, že nebol zaistený bezpečný príchod a prístup k stavbe. Tým došlo k podstatnému zhoršeniu právneho postavenia vlastníka účelovej cesty (teda k poškodeniu jeho práv), keďže vlastník skolaudovaného domu získal možnosť úspešne sa domáhať zriadenia vecného bremena v podobe práva prechodu a prejazdu po účelovej ceste, ktorú možnosť by bez nezákonného kolaudačného rozhodnutia nemal. V dôsledku vydania kolaudačného rozhodnutia došlo zo strany vlastníkov rodinného domu k svojvoľnému využívaniu žalobcovej účelovej cesty na príchod k vlastnej panelovej ceste vedúcej k rodinnému domu a k s tým súvisiacemu obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu (a porušovaniu Stavebného zákona). Kolaudačné rozhodnutie označil žalobca je celkom zjavne nezákonné. Z uvedeného vyvodzoval priame dotknutie na svojich právach. Žalobca podal žalovanému podnet na preskúmanie právoplatného kolaudačného rozhodnutia vydaného mestom Zvolen dňa 20.11.2018, pod č. SÚ 4250/2018 mimo odvolacieho konania. Žalobca uviedol, že v podnete riadne odôvodnil, že vydaním kolaudačného rozhodnutia bolo priamo porušené ustanovenie § 81b písm. c) Stavebného zákona, teda že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané aj napriek tomu, že tomu bránila zákonná prekážka, pretože stavebník nezaistil bezpečný prístup a príchod k stavbe. V dôsledku uvedeného v súčasnosti vlastník rodinného domu na dennej báze využíva na prístup k rodinnému domu súkromnú účelovú cestu vo vlastníctve žalobcu, nakoľko ide o prístup k jeho panelovej ceste vedúcej k rodinnému domu. Na prechod po uvedenej súkromnej ceste však jednak nemá vlastník rodinného domu žiadny súhlas ani inú formu oprávnenia, jednak prejazdom po nej porušuje zákon, nakoľko tým dochádza k užívaniu cesty na iný účel, než na aký bola určená (keďže účelová cesta bola naprojektovaná a skolaudovaná výlučne na prechod k súkromnému penziónu, čomu zodpovedá aj jej technické vyhotovenie, kapacita a priepustnosť). Vydaním kolaudačného rozhodnutia k rodinnému domu sa priamo zhoršilo žalobcovo právne postavenie, nakoľko kolaudáciou domu vzniklo jeho vlastníkovi právo dom užívať a keďže prístup k domu vedie cez žalobcovu účelovú cestu, vznikla podľa názoru žalobcu nezákonnou kolaudáciou vlastníkovi paradoxne zákonná možnosť domáhať sa zriadenia vecného bremena - práva prechodu po žalobcovej ceste podľa § 151o ods. 3 OZ. Žalobca v žalobe namietal, že napadnutým opatrením a postupom žalovaný porušil zákon, keď ani napriek podrobne odôvodenému podnetu nevykonal svoju právomoc zrušiť celkom zjavne nezákonné kolaudačné rozhodnutie. Ďalej poukázal na to, že proti uvedenému opatreniu nebolo možné podať opravný prostriedok, a preto je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. V ďalšej časti žalobca podrobne argumentoval, v čom spočívajú dôvody nezákonnosti kolaudačného rozhodnutia. Záverom žaloby žalobca zhrnul tieto námietky nasledovne: Je 3 BB-74S/47/2022 celkom zrejmé, že pri vydávaní kolaudačného konania nebol zaistený (a dodnes nie je) bezpečný príchod a prístup k stavbe tak, ako to vyžaduje § 81b písm. c) Stavebného zákona: l. súkromná účelová cesta (asfaltová cesta žalobcu) nebola skolaudovaná na účel prechádzania k rodinným domom, preto ju na tento účel nemožno legálne používať, 2. vlastník rodinného domu nijako obligačne nezaistil bezpečný prechod a prejazd po súkromnej účelovej ceste (ktorá z tohto titulu môže byť kedykoľvek legálne zneprejazdnená), pričom žalobca preukázal, že správnym orgánom tvrdené vecné bremeno v čase vydania kolaudačného rozhodnutia nebolo už viac ako 2 roky evidované v katastri nehnuteľností, 3. neexistuje rozhodnutie o napojení panelovej cesty na súkromnú účelovú cestu, teda panelová cesta nie je oficiálne napojená na cestnú sieť a navyše faktickým prechádzaním po nenapojenej ceste vzniká neoficiálna križovatka, ktorej bezpečnosť nebola vyhodnotená príslušným orgánom štátnej správy, 4. bez relevantného dôvodu správny orgán upustil od podmienky č. 12 stavebného povolenia rodinného domu, ktorá podmienka mala zabezpečovať dobudovanie cestnej infraštruktúry na panelovej ceste a teda bezpečný prístup k stavbe s technickými parametrami vyžadovanými na príchod bezpečnostných zložiek (záchranná služba, hasiči). Napadnuté rozhodnutie tak trpí nasledovnými vadami: a) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), b) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), c) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP). 2. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedenú legislatívnu zmenu Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) uvádza, že konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/47/2022 sa vedie na Správnom súde v Banskej
Bystrici pod sp. zn. BB-74S/47/2022. 3. Správny súd posúdil podanie žalobcu ako všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023. 4. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 5. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 6. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 4 BB-74S/47/2022 7. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 7 písm. b) SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom od 01.09.2018 (ďalej len „Správny poriadok“) (1) Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). (2) Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. (3) Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. 11. Podľa § 66 Správneho poriadku podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania. 12. Podľa § 68 Správneho poriadku (1) Správny orgán nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. (2) Proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, sa možno odvolať (podať rozklad). Ak správny orgán oznámil, že začal preskúmavať rozhodnutie mimo odvolacieho konania, na preskúmanie a na rozhodnutie o odvolaní sa nevzťahuje lehota podľa odseku 1. 13. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že opatrením č. OU- BB-OVBP2-2022/003302-009 zo dňa 3. marca 2022 (ďalej len „napadnuté opatrenie“) žalovaný oznámil žalobcovi a Mestu Zvolen, že po vyhodnotení dôvodov podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania vo veci vydania kolaudačného rozhodnutia Mestom Zvolen č. SÚ 4250/2018 zo dňa 20.11.2018 na stavbu X P./XX/XXXX „Rodinný dom“ na pozemkoch parc. č. F. G. XXXX/XX, XXXX/XX katastrálne územie D., ktorého navrhovateľom boli A. A. B. a A. E. B., H. I. XXXX/XX, D., a po preskúmaní predloženého spisového materiálu, nezistil v konaní stavebného úradu porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo postup podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, a preto rozhodnutie stavebného úradu Mesta Zvolen č. SÚ 4250/2018 zo dňa 20.11.2018 ponechal v platnosti. Žalovaný v oznámení zhrnul námietky žalobcu uvedené v podnete, tak ako sú vymedzené v úvode správnej žalobe a poukázal na to, že podľa právneho názoru súdov (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/12/20 11 .zo dňa 09.03.20 11 a sp. zn. 3Sžp/28/20 13 zo dňa 03.12.20 3, uznesenie Ústavného súdu SR l V. ÚS 305/07-23 zo dňa 06.12.2007) podnet podaný v zmysle § 65 Správneho poriadku nemožno kvalifikovať ako podanie v zmysle § 19 Správneho poriadku, pretože neexistuje právny nárok na to, aby príslušný správny orgán na základe podaného podnetu začal z úradnej moci procesný postup podľa § 65 Správneho poriadku. Zároveň žalovaný uviedol, že prípadné konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je začaté dňom, keď správny orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Žalovaný zrekapituloval priebeh kolaudačného konania s poukazom na to, že v rámci konania o povolení užívania stavby „Novostavba rodinného domu“ na pozemkoch
parc. č. C KN 5000/50, 5000/48 katastrálne územie D. na základe návrhu A. A. B. a A. E. B., H. I. XXXX/XX, D. (ďalej navrhovatelia) oznámením č. SÚ XXXX/XXXX-XXX. zo dňa 29.10.2018 nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 20.11.2018. Uvedené oznámenie bolo doručené navrhovateľom a dotknutým orgánom, spolu s poučením, že si účastníci konania a dotknuté orgány môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak k ním nebude prihliadnuté. V rámci konania si svoje námietky a pripomienky nikto neuplatnil. Vzhľadom na uvedené stavebný úrad vydal rozhodnutie č. SÚ 4250/2018 zo dňa 20.11.2018, ktorým podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona povolil užívanie predmetnej stavby. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že nebola splnená podmienka č.12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie a konštatoval, že existujúca účelová komunikácia postačuje k prístupu k rodinnému domu. Žalovaný ďalej uviedol, že z úradnej činnosti je mu známe, že v čase kolaudačného konania mali vlastníci rodinných domov právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu cez pozemky KN J. L. K. XXXX/X, XXXX, XXXX peši, osobným aj nákladným motorovým a nemotorovým vozidlom za účelom prístupu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, (Q. XXXX/XX D. XX.XX.XXXX-XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX), teda právo prechodu a prejazdu v prospech nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k. ú. D.. Žalovaný v závere oznámenia uviedol, že pri mimoriadnom opravnom prostriedku ako je mimo odvolacie konanie je potrebné posúdiť intenzitu porušenia zákonnosti vo vzťahu k dobromyseľne nadobudnutým právam vlastníkov nehnuteľnosti. Účelom opravných prostriedkov je odstraňovanie rozporov v rozhodnutí so zákonmi a inými všeobecnými predpismi. Dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia môže byť len nezákonnosť rozhodnutia. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím je relevantné, aby postupom na základe mimoriadnych prostriedkov neboli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. 14. Predmetom prieskumu v správnom súdnictve je zákonnosť napadnutého rozhodnutia (opatrenia, nezákonného zásahu) a zákonnosť postupu orgánu verejnej správy predchádzajúca jeho vydaniu a ochrana pred nečinnosťou a iným zásahom orgánu verejnej správy. Správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť. Základnou procesnou podmienkou konanie je právomoc súdu v správnom súdnictve. 6 BB-74S/47/2022 15. Právomoc správnych súdov je vo všeobecnosti vymedzená v § 6 SSP. Ustanovenie § 7 SSP negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú, ide o tzv. zákonnú enumeráciu absencie právomoci správnych súdov. Oproti veciam vyňatým zo súdneho prieskumu z toho dôvodu, že sa netýkajú preskúmavania zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov, nečinnosti a ďalších veci orgánov verejnej správy, sa veci upravené v § 7 v zásade týkajú činnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v § 7 zo súdneho prieskumu sú však predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu zásady subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnoprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami. 16. Jednou z procesných podmienok konania je právomoc správneho súdu, a preto sa primárne správny súd zaoberal otázkou, či napadnuté opatrenie žalovaného podlieha prieskumu podľa ustanovení § 6 a § 7 Správneho súdneho poriadku z toho hľadiska, či napadnuté opatrenie má za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, resp. či ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. 17. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 05.10.1995 sp. zn. I. ÚS 117/1995: „Oznámenie ústredného orgánu štátnej správy podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o tom, že nezačne mimoodvolacie konanie, nie je právoplatným rozhodnutím v zmysle čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky. Nemá formálne ani vecné náležitosti takého rozhodnutia a riadi sa len vyhláškou č. 150/1958 Ú. v. o vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich.“ Ako vyplýva z jeho odôvodnenia: „Podnety na preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov v mimoodvolacom konaní preto ani nepodliehajú režimu zákona o správnom konaní, ale režimu ustanovenému na vybavovanie sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich podľa vládnej vyhlášky č. 150 /1958 Úradného vestníka. Ak správny orgán nehodlá podnetu vyhovieť, vybaví ho neformálnym oznámením, a nie formou rozhodnutia v správnom konaní. Neformálne vybavenie podnetu tiež nespĺňa ani formálne a ani vecné náležitosti rozhodnutia správneho orgánu o práve alebo povinnosti fyzickej osoby.“ 18. V zmysle nálezov Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. nález ÚS SR zo dňa 22.01.2007, sp. zn. I. ÚS 354/08-50, rozsudok NS SR zo dňa 29.04.2002, sp. zn. 6Sž/196/01) môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia správnych orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práva, právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax zatiaľ ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb. S účinnosťou od 01.07.2016, teda s účinnosťou Správneho súdneho poriadku bola táto ustálená judikatúra premietnutá do právneho
poriadku tak, že spôsobilým predmetom prieskumu sú aj tzv. opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Pojmové znaky opatrenia majú charakter subsidiárnej formy vo vzťahu k rozhodnutiu. Ide o "zberný kôš" pre všetky nepomenované akty orgánov verejnej správy, ktoré v prípade pochybností o ich právnej povahe nebude možné právne kvalifikovať ako rozhodnutie. Opatrenie sa týmto stáva všeobecnou formou súdneho prieskumu zákonnosti. Zabezpečuje, aby v oblasti správneho súdnictva nedošlo k situácii denegatio iustitiae pri poskytovaní právnej ochrany. 19. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. júna 2017, sp. zn. 8 Sžf 75/2015 vo vzťahu k preskúmaniu oznámenia - vybavenia podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 4 Daňového poriadku, 7 BB-74S/47/2022 vyplýva, že „..na posúdenie, či určitý akt podlieha prieskumu, je dôležitá otázka, aké sú jeho dôsledky a aký dopad majú na právnu sféru dotknutého subjektu. Vzhľadom na uvedené potom treba prisvedčiť krajskému súdu, že žalobou označené oznámenie žalovaného nepodlieha súdnemu prieskumu, pretože správny orgán v ňom nevyslovil žiaden záver či názor, ktorým by mohol zasiahnuť do právnej sféry účastníka konania. Uvedené oznámenie nemožno označiť ako právnoaplikačný akt správneho orgánu (v zmysle § 3 ods. 3 správneho poriadku), pretože ním v žiadnom prípade nedošlo k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností účastníka konania, ani ním nemohli byť práva účastníka konania, či jeho právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté, a to z toho dôvodu, že označené oznámenie nemožno považovať za individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami....Ide o mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, na ktoré nemá účastník konania zo zákona právny nárok (nie je to totiž mimoriadny opravný prostriedok).“ 20. Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, takýto úkon súdnemu prieskumu nepodlieha. Základným rozlišovacím znakom takéhoto úkonu je to, že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale v pozícii oznamovateľa, inštruktora alebo orgánu zodpovedného za agendu sťažností, potvrdení, overenia a podobne. Klasifikácia takýchto úkonov je vecou konkrétnej súdnej praxe a vzhľadom na variabilitu býva niekedy problematické bližšie vymedziť znaky úkonov a postupov, ktoré im predchádzajú. 21. Preskúmanie rozhodnutí podľa § 65 Správneho poriadku je procesným prostriedkom dozoru, prejavom právomoci druhostupňového správneho orgánu uskutočňovať kontrolu nad činnosťou podriadených správnych orgánov. Ide o mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, na ktoré nemá účastník konania zo zákona právny nárok (nie je to totiž mimoriadny opravný prostriedok). Uplatňuje sa zo zákonom stanovených podmienok, z úradnej povinnosti, ak okolnosti prípadu nasvedčujú, že vydané rozhodnutie je nezákonné. Na rozdiel od obnovy konania, ktorou sa naprávajú skutkové pochybenia správcu dane, účelom preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania je náprava právnych pochybení, ktorých sa správca dane dopustil pri vydaní pôvodného rozhodnutia. Predmetom preskúmavania rozhodnutia je jeho zákonnosť, to znamená, že ak navrhovateľ považuje právoplatné rozhodnutie za rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom, má možnosť požiadať o jeho preskúmanie v mimo odvolacom konaní. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva u toho orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia dôvody uvedené v podnete nebude považovať za opodstatnené, zašle o tom tomu, kto zaslal podnet, písomné oznámenie. Je potrebné zdôrazniť, že vybavenie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nepodlieha právnemu režimu Správneho poriadku. Rozhodnutie sa v takom prípade nevydáva. Ak správny orgán oznámením vyjadrí svoj zamietavý procesný postoj k dôvodom uplatneným v podnete tak, že nepripustí, aby bola vec znova prejednaná, zostáva pôvodné rozhodnutie právoplatné a sféra materiálnych práv a povinností podávateľa podnetu tým nie je dotknutá. 22. Napadnuté opatrenie žalovaného podľa správneho súdu s poukazom primárne na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení sp. zn. 1. ÚS 117/95 z 5. októbra 1995, nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, je práve takýmto úkonom orgánu verejnej správy informačného charakteru, ktorý nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a 8 BB-74S/47/2022 právnickej osoby, a teda v zmysle § 7 písm. b) SSP nepodlieha preskúmaniu správnym súdom. Žalovaný neformálnym oznámením sa nedotkol právnej sféry žalobcu, jedná sa o vysvetlenie, že žalovaný po preskúmaní spisového materiálu nezistil v konaní stavebného úradu porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo postup podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný nespôsobil žiadnu zmenu právneho postavenia žalobcu, a preto takéto oznámenie nie je spôsobilé vyvolať účinky ako opatrenie vydané správnym orgánom v správnom konaní, a teda nie je preskúmateľné súdom. Napadnuté opatrenie nemožno poväzovať za individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami. 23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcom napadnuté opatrenie nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 7 písm. b) SSP, keďže sa ním nerozhodlo o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach právnickej osoby, a preto
správny súd žalobu ako neprípustnú pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol. 24. Správny súd rozhodol o trovách konania podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu súdu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. 9 BB-74S/47/2022 V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.