Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6CoE-36-2013.pdf
PDF · 84.87 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/36/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO : 35 807 598, zastúpená Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 , proti povinnej : L. G., nar. X.X.XXXX, bytom v F. V. XX, pre vymoženie 987,01 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 4Er/911/2012-12 zo dňa 4.9.2012
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodol tak s poukazom na ust. § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 44 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04011/11 zo dňa 30.5.2011, ktorý zaväzoval povinnú k zaplateniu sumy 1.017,01 € spolu s 0,25 % zmenkovým úrokom denne zo sumy 1.017,01 € od 3.2.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.017,01 € od 21.3.2011 do zaplatenia a nahradeniu trov konania v sume 308,76 €. Po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie povinná zaplatila sumu vo výške 30 €, ktorá bola použitá na čiastočnú úhradu istiny, takže oprávnená žiadala vykonať exekúciu v rozsahu sumy vo výške 987,01 €. Podkladom pre vydanie rozsudku bola zmluva o úvere zo dňa 29.1.2010, uzavretá medzi účastníkmi konania, na základe ktorej oprávnená poskytla povinnej úver vo výške 500 €. Poskytnutý úver sa povinná zaviazala splatiť v 12 mesačných splátkach po 78 € (spolu 936 €).
Úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považoval za preukázané, že povinná mala v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Konštatoval, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka prijal záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Konštatoval, že v bode 15. Všeobecných obchodných podmienok (správne Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - poznámka odvolacie súdu, ďalej len „VP“) upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátene sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 15. VP bolo, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnená podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojim dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza ( in fraudem legis). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že bol vydaný v rozpore so zákonom, preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie oprávnená a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverejnenej mu Exekučným poriadkom. Uviedla, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržiavanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) tak, ako ich vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Namietala, že exekučný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu (keďže nemôže vyplývať z vady konania ako je odôvodnené vyššie). Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedla, že súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie stanovených podmienok. Súd tak neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej normy (in concrecto ust. § 52 OZ). V odôvodnení absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Nezohľadňoval a ani nevykonával dokazovanie (na dokazovanie ani v exekučnom konaní nemá priestor) o skutočnostiach svedčiacich o závere, k akému dospel. Rozhodnutie súdu je tak založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Uviedla, že na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať § 54 ods. 2 OZ. Uviedla, že súd musí pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári, je v skutočnosti spotrebiteľom, týmto sa však súd neriadil a v tomto smere dokazovanie nevykonával.
Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Košiciach pred rozhodnutím o odvolaní oprávnenej vyzval oprávnenú v zmysle ust. § 213 ods. 2 O.s.p., aby sa vyjadrila k možnému použitiu ust. § 3 a 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré pri doterajšom rozhodovaní vo veci neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce
s tým, že odvolací súd bude skúmať, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme a či teda bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku.
Oprávnená sa k výzve do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadrila.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu oprávnenej nie je možné vyhovieť.
Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, aj keď z iných dôvodov.
Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme a či teda bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku.
V zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa ust. § 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
V zmysle ust. § 4 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
V zmysle ust. § 4 ods. 2 cit. zák. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
V zmysle ust. § 4 ods. 3 cit. zák. nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa opomenul sa zaoberať riešením tejto otázky, a preto sa riešením tejto otázky zaoberal odvolací súd po poučení účastníkov v zmysle ust. § 213 ods. 2 O.s.p..
Oprávnená k návrhu na vykonanie exekúcie pripojila rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, Karlovarského rameno 8, sp. zn. SR 04011/11 zo dňa 30. mája 2011, v ktorom rozhodcovský súd uviedol, že účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej doložky dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.
Z obsahu spisu je zrejmé, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahujú citovanú rozhodcovskú doložku v bode 15., nie sú podpísané oprávnenou a povinnou.
Keďže rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, lebo Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, nespĺňa podmienku písomnej formy, a je preto neplatná. Inú platnú rozhodcovskú zmluvu oprávnená nepredložila.
Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).
Ak rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal právomoc, takéto ním vydané rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, lebo ide o nulitný právny akt.
Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, aj keď z iných dôvodov.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Oprávnená bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.