Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/2/2013

Potvrdené rozhodnutím 11Co/100/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: KVANTUM Slovakia, s. r. o., so sídlom Matice Slovenskej 8, Prievidza, IČO: 36 334 359, právne zastúpený JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou, so sídlom A. X, W., proti odporcovi: V. S., nar. XX. X. XXXX, bytom C. č. XXX, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 1.038,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/2/2013-61 zo dňa 22. apríla 2013, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Vo zvyšku s a rozsudku n e d o t ý k a . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: KVANTUM Slovakia, s.r.o. so sídlom Matice Slovenskej 8, Prievidza, IČO 36 334 359, právne zastúpený JUDr. Mária Habalčíková, advokátka so sídlom Bakalárska 4, Prievidza, proti odporcovi: V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom C. č. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 1.038,40 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 611,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 611,02 eur od 23.5.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.10.2012 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť istinu 1.038,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 968,40 eur od 23.5.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 968,40 eur od 23.5.2012 do zaplatenia a trovy konania. Návrh skutkovo odôvodnil s tým, že s odporcom uzatvoril dňa 24.10.2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi peňažný úver v sume 700,- eur s dohodnutým úrokom z úveru v sume 538,40 eur, splatný v 24 mesačných splátkach po 51,60 eur, vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom 11/2011. Odporca do dňa podania návrhu uhradil len časť svojho záväzku z úverovej zmluvy vo výške 270,- eur. Neuhradené teda zostalo 968,40 eur. Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 04.07.2012 vyhlásil úver v jeho zostatku za predčasne splatný dňom 22.5.2012. Účastníci si v zmluve dohodli pre prípad omeškania sa dlžníka so splácaním úveru zmluvnú pokutu v sadzbe 0,3 % denne z jednotlivých dlžných splátok, navrhovateľ si túto sankciu uplatnil iba v sadzbe 0,05 % denne a až počnúc dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa zostatok úveru stal predčasne splatným, pričom takúto sadzbu zmluvnej pokuty považuje za primeranú hodnote a významu zabezpečenej povinnosti. Tiež si dohodli paušálnu sumu náhrady za každú upomienku zaslanú veriteľom dlžníkovi po 10,- eur/1 upomienka. Navrhovateľ ich zaslal odporcovi 7 ks, teda jeho nárok z tohto titulu je 70,- eur. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na zákonnú sankciu na úrok z omeškania zo sumy istiny dlhu počnúc dňom nasledujúcom po dni, v ktorom sa zostatok úveru stal splatným v celom zvyšku, t.j. od 23.5.2012.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ ani odporca. Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Odporca doručenie

predvolania mal riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, a preto súd v súlade s ustanovením prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa so spisovým materiálom a to zmluvou o úvere č. XXXXX, všeobecnými obchodnými podmienkami úveru, výdavkovým pokladničným dokladom, príjmovým pokladničným dokladom, žiadosťou o poskytnutie úveru, formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upomienkami, fotokópiami poštových podacích hárkov, ako i celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXX zo dňa 24.10.2011 uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom mal súd preukázané, že veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške 700,- eur pri výške úroku 3,2 % mesačne t.j. na dva roky 76,8 % v sume 538,40 eur. Celková dlžná suma predstavovala 1.238,40 eur, pričom splácanie bolo dohodnuté v 24 mesačných splátkach vo výške 51,60 eur k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky do 20.11.2011 a konečnou splatnosťou 20.10.2013. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 94,46 %, ročná fixná úroková sadzba 84,41 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky úveru, s ktorými sa odporca oboznámil a súhlasil s nimi.

Výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 24.10.2011 odporca potvrdil prevzatie úveru vo výške 700,- eur a príjmovým pokladničným dokladom navrhovateľ potvrdil úhradu 30,- eur ako poplatok za poskytnutie úveru.

Upomienkami zo dňa 16.1.2012, 6.2.2012, 9.3.2012, 3.4.2012, 3.5.2012, 4.6.2012, 4.9.2012 (7 krát) navrhovateľ vyzýval odporcu na úhradu neuhradených mesačných splátok. Odporca na výzvy navrhovateľa nereagoval. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou minimálne jednej mesačnej splátky viac ako 3 mesiace a nereagoval na predchádzajúce upomienky, navrhovateľ listom zo dňa 3.5.2012 podľa čl. IV., bod 4 vyzval odporcu ku dňu 22.5.2012 na okamžité splatenie celého dlhu zo zmluvy a oznámil stratu výhody splátok.

Podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSU) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. d) ZoSU, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Navrhovateľ ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako tzv. typovú zmluvu, je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Zmluva bola uzavretá za účinnosti v znení jeho zmien a doplnkov, ktorý v ustanovení definuje, že

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je preto potrebné na ňu aplikovať ustanovenia .

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa a , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 24.10.2011 uzatvorená predmetná zmluva, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi peňažnú pôžičku vo výške 700,- eur, ktorú sa zaviazal zaplatiť spolu s dohodnutou výškou úroku 3,2 % mesačne t.j. na dva roky 76,8 % vo výške 538,40 eur. Celková dlžná suma predstavovala 1.238,40 eur, v 24 mesačných splátkach vo výške 51,60 eur k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci a konečnou splatnosťou 20.10.2013. Odporca ako dlžník porušil svoj záväzok uhradiť navrhovateľovi poskytnuté peňažné prostriedky riadne a včas. V konaní nebolo sporné, že odporca uhradil celkom sumu 270,- eur. V danom prípade sa súd zaoberal výškou dohodnutého úroku z istiny úveru, ktorý činil za 2 roky sumu 538,40 eur (z úveru 700,- eur), čo je 38,45 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval priemerné úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 rok do 5 rokov za IV. štvrťrok 2011 predstavuje 12,93 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol viac ako dvojnásobne vyšší. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2009). Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov nad 12,93 % ročne za neplatnú. Ako primerané súd určil úroky vo výške 12,93% ročne, čo pri úvere 700,- eur za 2 roky predstavuje sumu 181,02 eur. Odporca teda mal vrátiť 881,02 eur (700,- + 181,02) a keďže celkove uhradil navrhovateľovi sumu 270,- eur jeho dlh predstavuje sumu 611,02 eur a k zaplateniu tejto sumy súd aj odporcu zaviazal.

Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil i úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 23.5.2012 do zaplatenia. Navrhovateľ vyhlásil splatnosť celého úveru k 22.5.2012. Nasledujúcim dňom sa dostal odporca do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu vo výške 611,02 eur. Okrem istiny preto súd odporcu zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 9 % zo sumy 611,02 eur od 28.2.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Navrhovateľ si uplatnil zmluvnú pokutu zo sumy 968,40 eur od 23.5.2012 a to vo výške 0,05 % denne, pričom poukázal na to, že táto bola dohodnutá vo výške 0,3 % denne. Uplatnenú výšku zmluvnej pokuty považoval navrhovateľ za primeranú hodnote a významu zabezpečenej povinnosti. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje. Súd však posúdil platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Výška dohodnutej zmluvnej pokuty (čl. IV.) predstavuje 0,3 % denne zo sumy každej dlžnej splátky resp. jej časti. Súd pri posudzovaní žalobného návrhu v tejto časti vychádzal z toho, že uplatnená zmluvná pokuta vo výške 0,3 % denne predstavuje 109,50 % ročne a ide totiž o neprimeranú sankciu, ktorú znáša spotrebiteľ. Úrok z omeškania 0,3 % denne je navyše v rozpore s právnymi predpismi, keďže pri občianskoprávnych vzťahoch (ktorým je aj vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy) možno dohodnúť úroky z omeškania len v súlade s vládnym nariadením SR č. V danom prípade za to isté porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami) bol dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania, zmluvná pokuta, náhrada škody, ale dokonca aj poplatky za upomienku a za odstúpenie od zmluvy. Ak spotrebiteľ sa omešká s viacerými splátkami, zmluvná pokuta môže dosiahnuť výšku celej splátky a nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach. Pre úplnosť súd dodáva, že neurčitosť a tým aj neprijateľnosť podmienky ohľadom platenia paušálnych poplatkov a zmluvnej pokuty je zrejmá aj z tej skutočnosti, že sám navrhovateľ nemal ujasnenú výšku zmluvnej pokuty ( uplatňoval vo výške 0,05 % denne, pričom poukázal na to, že táto bola dohodnutá vo výške 0,3 % denne). Paušálny poplatok výdavkov v sume 10,- eur za upomienku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to minimálne pre rozpor s dobrými mravmi podľa . Predmetná zmluva bola totiž odporcovi predložená vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými všeobecnými obchodnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s navrhovateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Preto súd návrh navrhovateľa vo zvyšku uplatnenej pohľadávky (zmluvnú pokutu, paušálne poplatky) považoval za právne nedôvodný.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa procesného výsledku hodnota uplatňovaného nároku navrhovateľa predstavovala sumu 1.038,- eur a navrhovateľ bol úspešný v sume 611,02 eur, čiže jeho úspech predstavoval 58 % a neúspech 42 %, čo predstavuje úspech odporcu. Súd preto pre pomeru úspechu a neúspechu účastníkov žiadnemu právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).