Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-273-2006.pdf
PDF · 72.13 KB
Case nature
Subarea
10Er/273/2006
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, Šumperská 1, Prievidza, IČO:37 916 289 proti povinnému: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Q. V. X, zomr. X.XX.XXXX o zaplatenie 129,46 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e
Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Renému Matuškovi, Exekútorský úrad so sídlom Prievidza, Kalinčiaka 5 náhradu trov exekúcie vo výške 60,22 €.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na sumu 129,46 €.
Poverením tunajšieho súdu 10Er/273/2006-8 zo dňa 1.3.2006 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor Mgr. Renému Matuškovi, Exekútorský úrad so sídlom Prievidza, Kalinčiaka 5 (ďalej len exekútor).
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.5.2011 exekútor navrhol zastavenie konania z dôvodu, že povinný zomrel. V podaní vyúčtoval trovy exekúcie sumou 68,18 €.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V danom prípade exekučné konanie začalo dňa 30.1.2007, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku)
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z pripojeného spisu tunajšieho súdu XXD/XXXX/XXXX bolo zistené, že dedičské konanie po poručiteľovi (po povinnom) bolo zastavené pre jeho nemajetnosť. Z daného teda možno konštatovať, že nemajetnosť povinného existovala už v čase jeho života a nie je preto možné zastaviť exekúciu s poukazom na iné ustanovenie Exekučného poriadku, nakoľko prvotná príčina zastavenia exekúcie by spočívala v nemajetnosti povinného. Uznesenie tunajšieho súdu o zastavení dedičského konania iba potvrdilo fakt, že povinný bol už v čase života nemajetný.
Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení 7MCdo 5/2011 zo dňa 13.5.2011 okrem iného konštatoval aj, že „...V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej ( § 203 ods. 2 Exekučného poriadku )...“
V podaní exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008 /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 19,92 € (3 hodiny exekučnej činnosti), podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 29,88 € (9 úkonov, získanie poverenia, doručenie upovedomenia, zisťovanie bydliska, 4x zisťovanie platiteľa mzdy, 2x zisťovanie účtu povinného ), náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 7,02 € (poštovné) a DPH vo výške 11,36 €. Celkovo tak súdnym exekútorom vyčíslené trovy predstavujú sumu 68,18 €.
Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade povinný zomrel, teda neexistuje a logicky nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd je toho názoru, že trovy exekúcie by mal znášať oprávnený a v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku mu túto povinnosť uložil, nakoľko konanie bolo zastavené na podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Ako vyplýva z predošlej časti odôvodnenia nemajetnosť povinného trvala v čase života povinného a bolo ju možné predpokladať už za jeho života (nesplnenie povinnosť uloženej exekučným titulom) a uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bolo dedičské konanie zastavené iba potvrdilo nemajetnosť povinnej. Je preto nutné zhodnotiť danú situáciu tak, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a teda tieto má znášať v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený, a to bez ohľadu na dôvod zastavenia konania.
Súdnemu exekútorovi súd priznal odmenu podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení v spojitosti s § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky vo výške 13,28 € (2 hodiny exekučnej činnosti), podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a), c), g), h), i), citovanej vyhlášky vo výške 29,88 € (9 úkonov, získanie poverenia, doručenie upovedomenia, zisťovanie bydliska, 4x zisťovanie platiteľa mzdy, 2x zisťovanie účtu povinného, teda 9x 3,32 €), náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 7,02 € (poštovné) a DPH vo výške 10,04 € (20% DPH zo sumy 50,18 €). Celkovo teda priznal náhradu trov exekúcie vo výške 60,22 €.
Súd nepriznal exekútorovi odmenu za podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky za založenie spisu žiadosť o udelenie poverenia, nakoľko túto si duplicitne uplatňoval v náhrade podľa § 15 a táto mu bola v plnej výške priznaná (získanie poverenia). Súd je toho názoru, že oba úkony spolu úzko súvisia a založenie spisu je nepochybne základný krok pre vedenie exekúcie.
Ďalej nepriznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky za vyhotovenie správy o stave exekúcie, vrátenie poverenia, vyhotovenie výzvy na platbu, vyhotovenie vyúčtovania, nakoľko sa nejedná o úkony potrebné na účelné vymáhanie nároku tak, ako to má na mysli ustanovenie § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, teda sa jedná o úkony, ktoré nie sú úkonmi exekútora pri výkone exekučnej činnosti.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.