Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_48Cpr-2-2023.pdf
PDF · 113.77 KB
Case nature
Area
Subarea
48Cpr/2/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: N.. R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/A, XXX XX I. Z., právne zast.: Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place, EC4P 4GD Londýn, Spojené Kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, reg. č. OC340214, vykonávajúca činnosť prostredníctvom svojej organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 391, proti žalovanej: Základná škola s materskou školou, IČO: 31 816 860, so sídlom Školská 11, 900 26 Slovenský Grob, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd pozastavuje účinnosť Výpovede z pracovného pomeru z organizačných dôvodov zo dňa 19.04.2023 a Rozhodnutia o plate zo dňa 12.04.2023, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
II. Súd ukladá žalobkyni povinnosť podať proti žalovanej žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danú jej žalovanou 19.04.2023 a rozhodnutia o plate zo dňa 12.04.2023, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým podpísanému súdu dňa 24.07.2023 sa žalobkyňa domáhala pozastavenia účinnosti výpovede z pracovného pomeru z organizačných dôvodov zo dňa 19.04.2023 a rozhodnutia o plate zo dňa 12.04.2023 daných žalobkyni žalovanou a to až do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Zároveň žiadala zaviazať žalovanú na trovy konania.
2. Návrh zdôvodnila žalobkyňa tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 29.03.2018 pracovnú zmluvu, na základe ktorej bola žalobkyňa zamestnaná u žalovanej najprv ako učiteľka základnej školy a neskôr po dohode o zmene pracovnej zmluvy ako zástupkyňa riaditeľa školy. Svoju prácu vykonávala svedomito, brala ju a stále berie ako poslanie a vykonáva ju s radosťou. S jej prácou boli všetci spokojní a to tak zo strany vedenia ako aj kolegov, či rodičov žiakov. Situácia sa zmenila až dňom oznámenia podozrenia na sexuálne obťažovanie žiačok zo strany učiteľa informatiky riaditeľovi školy ako štatutárnemu zástupcovi žalovanej a následným zasadzovaním sa žalobkyne o riadne prešetrenie incidentu. Napriek dlhodobej spokojnosti s prácou žalobkyne, mala žalovaná zrazu záujem ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, na základe čoho bola dňa 19.04.2023 žalobkyni doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom a účinnom znení zo dňa 19.04.2023 (ďalej len ,,výpoveď“). Výpoveď bola žalobkyni doručená práve v čase, keď sa intenzívnejšie začalo riešiť potenciálne nevhodné správanie učiteľa informatiky k maloletým žiačkam žalovanej. V súvislosti s výpoveďou následne žalovaná so spätnou účinnosťou jednostranne rozhodla o znížení platu žalobkyne dňa 12.04.2023. Žalobkyňa mala za to, že výpoveď daná žalovanou je neplatná z dôvodu, že bola uskutočnená v príčinnej súvislosti s oznámením protispoločenskej činnosti, pričom odôvodnenie organizačných zmien vykazuje znaky nekonzistentnosti a neurčitosti a žalovaná si súčasne
riadne nesplnila svoju ponukovú povinnosť voči žalobkyni, keď jej dala iba dve pracovné ponuky na voľné pracovné miesto, aj napriek tomu, že ich mala k dispozícii preukázateľne viac. Uviedla, že dňa 28.04.2023 požiadala Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len ,,Úrad“) o ochranu podľa zákona o ochrane oznamovateľov, ktorý dňa 19.06.2023 vydal potvrdenie pod č.: UOO/2023/1634, ktorým pozastavil účinnosť pracovnoprávnych úkonov - výpovede a rozhodnutia o plate, podľa § 12 ods. 2 v nadväznosti na § 13 ods. 6 písm. a) zákona o ochrane oznamovateľov (ďalej len „potvrdenie o pozastavení účinnosti“). Žalobkyňa bližšie uviedla, že o neprípustnom konaní učiteľa informatiky, informovala riaditeľa školy, ako štatutárny orgán žalovanej, s požiadavkou, aby uvedenú situáciu z titulu svojej funkcie riešil. Žalobkyňa sa niekoľkokrát ústne dopytovala riaditeľa školy, či túto situáciu riešil, ten jej však opakovane sľuboval, že podozrenia voči učiteľovi informatiky prešetrí. Dňa 10.10.2020 sa žalobkyňa opätovne obrátila na riaditeľa školy tentokrát písomne prostredníctvom emailu, pričom jej len stručne oznámil, že sa o tom porozprávajú zajtra a situáciu ďalej žiadnym spôsobom neriešil. Následne v dôsledku šírenia ochorenia COVID-19 školy prešli na dištančné vzdelávanie. Nevhodné správanie učiteľa informatiky pokračovalo aj v roku 2022, čo potvrdzuje aj zápisnica zo stretnutia rodičov s riaditeľom školy zo dňa 29.09.2022, ako aj zápisnica zo stretnutia rodičov s vedením školy zo dňa 04.10.2022 a súčasne viedlo k podaniu niekoľkých sťažností rodičov dotknutých žiačok. Dňa 12.12.20222 v mene rodičov podala pani Z. sťažnosť na Štátnu školskú inšpekciu a podľa tvrdenia žalobkyne bolo v tejto veci dňa 12.12.2022 poslankyňou obecného zastupiteľstva podané trestné oznámenie na učiteľa informatiky. Rovnako bolo Ministerstvom vnútra SR, odborom prevencie kriminality kancelárie ministerstva vnútra SR, Informačnou kanceláriou pre obete trestných činov Bratislava podané trestné oznámenie zo dňa 11.01.2023 týkajúce sa údajného obťažovania žiačok učiteľom. Uviedla, že v súvislosti s inšpekciou, počas vykonávania kontroly ohľadne nevhodného správania učiteľa informatiky, sa ju riaditeľ školy snažil ovplyvniť tým, že ju osobne požiadal, aby inšpekcii neposkytla e-mailovú komunikáciu medzi ním a žalobkyňou z októbra 2020, čo rázne odmietla. Následne mal byť žalobkyni znemožnený prístup do školského emailu, čím jej obmedzil prístup k informáciám týkajúcim sa chodu školy, ktorý bol pre ňu ako zástupkyňu školy veľmi dôležitý. Podľa vyjadrenia žalobkyne, dňa 27.03.2023 jej prišiel riaditeľ školy spolu so zástupkyňou K.. I. J. osobne oznámiť, že od 01.04.2023 končí vo funkcii zástupkyne školy, čo odôvodnil sťažnosťou jednej učiteľky a petíciou piatich pedagogických zamestnancov, ktorí tvrdili, že sú nespokojní s prácou žalobkyne a hrozia hromadnou výpoveďou. Dňa 04.04.2023 vydal riaditeľ školy Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 1/2023, v zmysle ktorého sa z dôvodu zníženia mzdových nákladov a zefektívnenia práce jedno pracovné miesto označené v organizačnej štruktúre ako zástupkyňa riaditeľa školy s miestom, výkonu práce: elokované pracovisko so sídlom Tichá 37/A, 900 26 Slovenský Grob ruší. Odôvodnenie uvedeného rozhodnutia však žalobkyňa nepovažuje za dostatočné, nakoľko v rozhodnutí sa žalovaná odvoláva na zníženie mzdových nákladov a zefektívnenie práce zamestnávateľa avšak v konaní pred Úradom svoje rozhodnutie argumentovala sťažnosťami iných zamestnancov. Poukázala na to, že sám Úrad v potvrdení o pozastavení účinnosti poukázal na to, že konanie žalovanej bolo zjavne neproporcionálne k osobe žalobkyne a k osobe učiteľa informatiky, kým v prípade učiteľa informatiky riaditeľ školy argumentoval princípom prezumpcie neviny a neuplatnil žiaden pracovnoprávny úkon a to i napriek skutočnosti, vychádzajúc pritom z dokumentu Inšpekcie, že časť sťažnosti, ktorá sa týka nevhodného správania učiteľa informatiky bola odôvodnená, pri žalobkyni na základe sťažnosti a výpovedí zamestnancov, riaditeľ školy okamžite pristúpil k organizačnej zmene, ktorá mala prispieť k ukľudneniu pomerov na elokovanom pracovisku. Žalovaná ponúkla žalobkyni voľné pracovné miesto na pozícii učiteľ doporučeným listom dňa 05.04.2023 a následne osobne dňa 13.04.2023. Prvotná ponuka bola uskutočnená bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, o ktorú musela žalobkyňa sama požiadať, pričom okrem týchto dvoch ponúk jej zo strany žalovanej nebola predložená žiadna ďalšia ponuka práce napriek tomu, že počas obdobia od vydania rozhodnutia o organizačnej zmene dňa 04.04.2023 doposiaľ bolo u žalovanej preukázateľne uvoľnených viacero pracovných miest celkovo 14, či už na pozícii vychovávateľ alebo učiteľ. Obe ponuky inej vhodnej práce zo strany žalovanej žalobkyňa odmietla, nakoľko mala za to, že výpoveď žalovanej bola účelová a súvisí s aktivitou žalobkyne vo vzťahu k riešeniu nevhodného správania učiteľa informatiky. Výpoveď z organizačných dôvodov si žalobkyňa prevzala osobne dňa 19.04.2023, pričom riaditeľ školy ju zároveň informoval, že od tohto momentu bude platená len za vyučovanie 15 vyučovacích hodín týždenne. Za týmto účelom mala podpísať dohodu o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej mala s účinnosťou od 12.04.2023 vykonávať funkciu učiteľky a za svoju prácu dostávať tomu zodpovedajúci funkčný plat, s čím však žalobkyňa nesúhlasila. Konanie žalovanej v tomto prípade považuje za neakceptovateľné, keďže žalovaná sa s ňou snažila uzatvoriť dohodu so spätnou účinnosťou ku dňu 12.04.2023, čomu zodpovedá aj rozhodnutie o plate, ktoré bolo žalobkyni
doručené a ktorého účinnosť je pozastavená Úradom a v druhom rade, ak počas plynutia výpovednej doby zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu, ide o prekážku na strane zamestnávateľa, ktorá nesmie byť na ťarchu zamestnanca a zamestnancovi patrí za tento čas náhrada mzdy v sume priemerného mesačného zárobku. Poukázala aj na ďalší nedostatok rozhodnutia o organizačnej zmene, ktorý spočíva v tom, že rozhodnutie o organizačnej zmene nemôže nadobudnúť účinnosť skôr ako uplynie výpovedná doba po riadnom doručení výpovede zo strany žalovanej žalobkyni, nakoľko účinnosť rozhodnutia sa viaže ku skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou, pričom žalovaná nemôže platne vypovedať pracovnú zmluvu so žalobkyňou z organizačných dôvodov v čase, kým nenadobudlo účinnosť rozhodnutie o organizačnej zmene, na základe ktorého sa stala žalobkyňa nadbytočnou. Na základe žiadosti žalobkyne dňa 28.04.2023 vydal Úrad potvrdenie o pozastavení účinnosti, ktorým pozastavil účinnosť pracovnoprávnych úkonov urobených voči žalobkyni - výpovede a rozhodnutia o plate, z dôvodu, že žalovaná dostatočne nepreukázala, že výpoveď ako aj rozhodnutie o plate neboli v príčinnej súvislosti s jej oznámením, nakoľko vzniká pochybnosť či úkony ako rozhodnutie o organizačnej zmene, ponuka inej vhodnej práce, rozhodnutia o plate a samotná výpoveď neboli len formálnymi úkonmi, s cieľom naplniť literu zákona o ochrane oznamovateľov, pričom v skutočnosti mali žalobkyňu postihnúť za to, že sa podieľala na riešení incidentu u žalovanej. Uvedené rozhodnutie prevzala žalobkyňa dňa 23.06.2023, pričom v ňom bola poučená o skončení pozastavenia účinnosti pracovnoprávnych úkonov uplynutím 30 dní od doručenia potvrdenia a o možnosti obrátiť sa na súd s návrhom na naradenie neodkladného opatrenia. Z právneho posúdenia skutočností ako aj predložených listinných dôkazov a v nadväznosti na potvrdenie o pozastavení účinnosti má žalobkyňa za to, že pracovnoprávny úkon, ktorým mal byť skončený pracovný pomer a znížený plat bol urobený v príčinnej súvislosti s oznámením žalobkyne, ktorým upozornila žalovanú na podozrenie so sexuálneho odťažovania maloletých žiačok učiteľom informatiky. Nariadenie neodkladného opatrenia považuje za nevyhnutné, aby boli zachované jej práva a oprávnené záujmy, ktoré jej vyplývajú z pracovnoprávneho pomeru a aby sa tak žalovanej zabránilo v uplatňovaní účinkov výpovede ako aj rozhodnutia o plate voči nej v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania s poukazom na ust. § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona.
3. K návrhu pripojila pracovnú zmluvu zo dňa 29.03.2018 uzatvorenú medzi žalovanou, ako zamestnávateľom, a žalobkyňou, ako zamestnankyňou, dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 20.08.2018 a zo dňa 29.03.2018, výpoveď z pracovného pomeru z organizačných dôvodov zo dňa 19.04.2023, rozhodnutie o plate zo dňa 12.04.2023, rozhodnutie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti č. UOO/2023/1634 zo dňa 19.06.2023, emailovú komunikáciu zo dňa 10.10.2020, zápisnicu zo stretnutia rodičov s riaditeľom školy ZŠ MŠ Slovenský Grob zo dňa 29.09.2022, zápisnicu zo stretnutia rodičov s vedením školy zo dňa 04.10.2022, sťažnosť K.. Z. na ZŠ MŠ Slovenský Grob zo dňa 12.12.2022, písomné vyjadrenie žalobkyne k sťažnosti K.. Z. zo dňa 03.02.2023, oznámenie MV SR, odbor prevencie kriminality kancelárie MV SR, informačná kancelária pre obete trestných činov Bratislava, o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin zo dňa 11.01.2023, sťažnosť žalobkyne k rozhodnutiu riaditeľa školy neposkytnúť prístup do školského emailu zo dňa 05.02.2023, vyjadrenie žalobkyne k sťažnosti rodičov adresovanej vedeniu ZŠ MŠ Slovenský Grob zo dňa 06.02.2023, rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 1/2023 zo dňa 04.04.2023, Ponuku inej vhodnej práce zo strany zamestnávateľa zo dňa 05.04.2023, 10x výpoveď zamestnancov žalovanej z pracovného pomeru, informáciu o voľných pracovných miestach u žalovanej, písomnú výpoveď dvoch svedkov o negatívnom dopade celej tejto situácie na zdravie a rodinný i pracovný život žalobkyne.
4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods.2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
12. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
13. Podľa § 337 ods. 1, 2, 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
14. V prejednávanom spore bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej.
15. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav (princíp dočasnosti), e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
16. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom
súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, je porušená zásada rovnosti strán. Žiadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené, a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
17. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených navrhovateľom neodkladného opatrenia, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia s tým, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom navrhovateľovi neodkladného opatrenia poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Uvedenú povinnosť musí navrhovateľ neodkladného opatrenia splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou, pričom by súd však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.
18. Spoločným znakom neodkladných opatrení vydaných pred začatím konania vo veci samej a rovnako aj v priebehu takéhoto konania je ich predbežný - dočasný charakter, t.j. že sa nimi upravujú právne (nielen faktické) pomery strán sporu alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia len do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci samej, a neodkladné opatrenie preto musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania o žalobe. Z procesného hľadiska je pritom zásadným determinantom práve obsah samotného návrhu, ktorý smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti nariadenia neodkladného opatrenia.
19. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovnáva len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva.
20. Aj keď teda z dočasného charakteru inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri zisťovaní týchto skutočnosti ani nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie v konaní pred súdom, tak nemožno z toho vyvodiť záver, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby navrhovateľ osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Na to, aby súd mohol pristúpiť k dočasnej úprave pomerov medzi stranami teda musí existovať dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože u niektorej zo strán hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.
Je teda vždy na navrhovateľovi, aby osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a osvedčil, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia, že existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami vždy spočíva výlučne na strane, ktorá nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje. Navyše, ako už bolo uvedené, samotná existencia právneho pomeru (nároku) medzi účastníkmi, resp. osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.
21. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len ako ,,zákon o ochrane oznamovateľov“), ak sa oznamovateľ domnieva, že v súvislosti s oznámením bol voči nemu urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadať úrad do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu.
22. Podľa § 12 ods. 2 zákona o ochrane oznamovateľov, úrad bezodkladne pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa odseku 1, ak bola dodržaná lehota podľa odseku 1 a ak zamestnávateľ v primeranej lehote určenej úradom nepreukáže, že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením. Úrad vydá potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu a doručí ho zamestnávateľovi a oznamovateľovi.
23. Podľa § 12 ods. 6 zákona o ochrane oznamovateľov, pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa skončí uplynutím 30 dní od doručenia potvrdenia podľa odseku 2 oznamovateľovi. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.
24. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (ďalej len ako ,,zákon 365/2004 Z.z.“), každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.
25. Ustanovenie § 12 zákona o ochrane oznamovateľov rieši ex post ochranu oznamovateľa, a to bez ohľadu na to, či urobil kvalifikované oznámenie alebo nie. Ochrana spočíva v možnosti úradu pozastaviť účinnosť pracovnoprávneho úkonu voči oznamovateľovi, ak je dôvodné podozrenie, že bol takýto úkon urobený v súvislosti s oznámením. Aj pri tejto možnosti ochrany sa navrhuje obrátené dôkazné bremeno, t.j. ak zamestnávateľ nepreukáže, že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením, tak sa účinnosť pracovnoprávneho úkonu pozastaví. V prípade rozhodnutí v pracovnoprávnych vzťahoch to bude znamenať odklad vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Pri právnych úkonoch v pracovnoprávnych vzťahoch bude pozastavenie znamenať dočasnú neúčinnosť úkonu, teda pracovnoprávny úkon nebude mať po dobu pozastavenia žiadne právne dôsledky na osobu, ktorej sa týka. Ochrana poskytovaná úradom je dočasná a jej pokračovanie sa viaže na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že ak sa podá takýto návrh, ochrana trvá až do právoplatného rozhodnutia o takomto návrhu.
26. Na predmetný právny vzťah sa vzťahuje právna úprava obsiahnutá v zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, právna úprava neodkladného opatrenia obsiahnutá v tomto zákone je vo vzťahu lex specialis k právnej úprave neodkladného opatrenia obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku a Zákonníku práce, použitie ustanovenia § 12 zák. č. 54/2019 Z.z. má v danej veci prednosť resp. jeho aplikácia je prioritná.
27. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi doloženými k tomuto návrhu má za to, že žalobkyňa pre účely rozhodovania o podanom návrhu osvedčila jeho dôvodnosť ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu. Súd mal z predložených listinných dôkazov, a to predovšetkým
z oznámenie žalobkyne adresované riaditeľovi školy, ako štatutárnemu orgánu žalovanej, zo dňa 10.10.2020 (o podozrení na možné sexuálne obťažovanie neplnoletých žiačok) ako aj z potvrdenia o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu č. UOO/2023/1634 zo dňa 19.06.2023 vystaveného Úradom za preukázané, že žalobkyňa je oznamovateľkou protispoločenskej činnosti, ktorej prislúcha ochrana podľa zákona o ochrane oznamovateľov. Žalovaná so žalobkyňou skončila pracovný pomer výpoveďou zo dňa 19.04.2023 v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce t.j. z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačnej zmeny č. 1/2023 zo dňa 05.04.2023 o zrušení pracovnej pozície žalobkyne. V danej veci možno konštatovať, že po oznámení žalobkyne o nevhodnom správaní učiteľa informatiky k maloletým žiačkam riaditeľovi školy ako štatutárnemu orgánu žalovanej v roku 2020 a následne z dôvodu pokračovania sťažností na uvedenú osobu v roku 2022, sa žalobkyňa intenzívne podieľala na riešení tohto incidentu, keď jednak poskytla ústne ale i písomné vyjadrenia či už Štátnej školskej inšpekcii ale i orgánom činným v trestnom konaní za účelom prešetrenia podozrenia zo sexuálneho obťažovania neplnoletých žiačok učiteľom informatiky (február, marec 2023). Z nasledujúcich udalostí, ku ktorým došlo po tejto súčinnosti žalobkyne, ako je vydanie rozhodnutia žalovanej o organizačnej zmene č. 1/2023 a na ňu nadväzujúcej výpovede danej žalobkyni (apríl 2023), súd považoval príčinnú súvislosť za nanajvýš pravdepodobnú. Súd zároveň poukazuje na odlišnosť odôvodnenia žalovanej pre vydanie rozhodnutia o organizačnej zmene č. 1/2023 zo dňa 04.04.2023, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pracovné miesto žalobkyne sa ruší z dôvodu zefektívnenia práce a znižovania mzdových nákladov, pričom Úradu ako hlavný dôvod jeho vydania uviedol, nespokojnosť (sťažnosť) viacerých zamestnancov na osobu žalobkyne s nezvládaním jej pozície po manažérskej a ľudskej stránke a snahou o zachovanie zmieru na pracovisku. Z potvrdenia Úradu je rovnako zrejmý tiež odlišný prístup žalovanej k osobe učiteľa informatiky a k osobe žalobkyne. Kým závažné podozrenia voči učiteľovi informatiky žalovaná ponechala bez akejkoľvek sankcie z dôvodu prezumpcie neviny, sťažnosti vedené zo strany zamestnancov žalovanej voči žalobkyni v súvislosti s jej správaním na pracovisku, sankcionoval výpoveďou, čo vyvoláva domnienku porušenia zásady rovnakého zaobchádzania na pracovisku.
28. Nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu bola odôvodnená existenciou výpovede z pracovného pomeru, lebo uplynutím výpovednej doby žalobkyni hrozí uplatnenie účinkov výpovede a rozhodnutia o plate a ohrozenie jej práv a oprávnených záujmov vyplývajúcich jej z pracovného pomeru so žalovanou vrátane uplatnenie práva podľa zák. č. 365/2004 Z.z.. Dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, žalobkyňa osvedčila tým, že jej bola poskytnutá ochrana ako oznamovateľovi protispoločenskej činnosti, podaním zo dňa 19.04.2023 jej bola daná výpoveď podľa ust. § 63 ods. 1 pím. b) Zákonníka práce a ďalej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu - skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.04.2023 a rozhodnutie o plate zo dňa 12.04.2023, rozhodnutím Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti č. UOO/2023/1634 zo dňa 19.06.2023. Súd na záver dodáva, že pri posudzovaní dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou, nie je jeho úlohou podrobne skúmať, či na podanie výpovede boli splnené zákonné dôvody a či výpoveď zamestnávateľa (žalovanej) súvisela s podaním oznámenia o protispoločenskej činnosti žalobkyňou. Tieto otázky budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, za predpokladu, že žalobkyňa podá žalobu vo veci samej (určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a rozhodnutia o plate). Z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, postačuje skutočnosť, že nejde o nárok očividne vylúčený.
29. Z vyššie uvedených dôvodov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne považoval za dôvodný a preto mu vyhovel.
30. Súd žalobkyňu zároveň s poukazom na ust. § 336 ods. 1 CSP poučuje, že ak v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia nepodá žalobu vo veci samej, súd aj bez návrhu uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zruší. Trvanie pozastavenia účinnosti výpovede nariadeného týmto uznesením súd ohraničil nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, teda právoplatným skončením konania o určenie neplatnosti výpovede a rozhodnutia o plate.
31. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 47.
32. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).