Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/11/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: N.. R. J., R.. XX.XX.XXXX, D. V. XXX/A, XXX XX I. Z., právne zastúpená advokátskou kanceláriou Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place, EC4P 4GD Londýn, Spojené Kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, reg. č. OC340214, vykonávajúca činnosť prostredníctvom svojej organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 391, proti žalovanej: Základná škola s materskou školou, IČO: 31 816 860, so sídlom Školská 11, 900 26 Slovenský Grob, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. - 63 zo dňa 04.08.2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. - 63 zo dňa 04.08.2023, p o t v r d z u j e .

Odvolací súd žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% .

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Bratislava IV svojím uznesením sp. zn. - 63 zo dňa 04.08.2023, vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým pozastavil účinnosť Výpovede z pracovného pomeru z organizačných dôvodov zo dňa 19.04.2023 a Rozhodnutia o plate zo dňa 12.04.2023, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok I.), uložil žalobkyni povinnosť podať proti žalovanej žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danú žalovanou dňa 19.04.2023 a rozhodnutia o plate zo dňa 12.04.2023, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.) a priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobkyňa so žalovanou uzatvorili dňa 29.03.2018 pracovnú zmluvu, na základe ktorej bola žalobkyňa zamestnaná u žalovanej najprv ako učiteľka základnej školy a neskôr po dohode o zmene pracovnej zmluvy ako zástupkyňa riaditeľa školy. S prácou žalobkyne boli všetci spokojní jak zo strany vedenia školy, kolegov, či rodičov žiakov. Situácia sa zmenila až dňom oznámenia žalobkyne z podozrenia na sexuálne obťažovanie žiačok učiteľom informatiky, riaditeľovi školy ako štatutárnemu zástupcovi žalovanej a následným zasadzovaním sa o riadne prešetrenie incidentu. Napriek dlhodobej spokojnosti s prácou žalobkyne, mala žalovaná zrazu záujem ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer a to doručením výpovede dňa 19.04.2023 podľa v platnom a účinnom znení (ďalej len ,ď“). V súvislosti s výpoveďou následne žalovaná so spätnou účinnosťou

jednostranne rozhodla o znížení platu žalobkyne dňa 12.04.2023. Žalobkyňa má za to, že výpoveď je neplatná z dôvodu, že bola daná v príčinnej súvislosti s oznámením protispoločenskej činnosti, pričom odôvodnenie organizačných zmien vykazuje znaky nekonzistentnosti a neurčitosti a žalovaná si súčasne riadne nesplnila svoju ponukovú povinnosť voči žalobkyni, keď jej dala iba dve pracovné ponuky na voľné pracovné miesto napriek tomu, že ich mala k dispozícii preukázateľne viac. Žalobkyňa uviedla, že dňa 28.04.2023 požiadala Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len ,,Úrad“), o ochranu podľa zákona o ochrane oznamovateľov, ktorý dňa 19.06.2023 vydal potvrdenie pod č.: B., ktorým pozastavil účinnosť pracovnoprávnych úkonov t.j. výpovede a rozhodnutia o plate, podľa § 12 ods. 2 v nadväznosti na § 13 ods. 6 písm. a) zákona o ochrane oznamovateľov (ďalej len „potvrdenie o pozastavení účinnosti“). O neprípustnom konaní učiteľa informatiky, žalobkyňa informovala riaditeľa školy s požiadavkou, aby uvedenú situáciu z titulu svojej funkcie riešil. Žalobkyňa sa niekoľkokrát ústne dopytovala riaditeľa školy, či túto situáciu riešil, ten však opakovane sľuboval, že podozrenia voči učiteľovi informatiky prešetrí. Dňa 10.10.2020 sa žalobkyňa opätovne obrátila na riaditeľa školy tentokrát písomne prostredníctvom e-mailu, ktorý len stručne oznámil, že sa o tom porozprávajú zajtra, pričom situáciu ďalej žiadnym spôsobom neriešil. Následne v dôsledku šírenia ochorenia COVID-19 školy prešli na dištančné vzdelávanie. No nevhodné správanie učiteľa informatiky pokračovalo aj v roku 2022, čo potvrdzuje zápisnica zo stretnutia rodičov s riaditeľom školy zo dňa 29.09.2022, ako aj zápisnica zo stretnutia rodičov s vedením školy zo dňa 04.10.2022 a sťažnosti rodičov dotknutých žiačok. Dňa 12.12.20222 v mene rodičov, podala pani Z. sťažnosť na Štátnu školskú inšpekciu a podľa tvrdenia žalobkyne bolo v tejto veci poslankyňou obecného zastupiteľstva podané dňa 12.12.2022 trestné oznámenie na učiteľa informatiky. Rovnako bolo Ministerstvom vnútra SR, odborom prevencie kriminality kancelárie ministerstva vnútra SR, Informačnou kanceláriou pre obete trestných činov Bratislava, podané dňa 11.01.2023 trestné oznámenie týkajúce sa údajného obťažovania žiačok učiteľom. Žalobkyňa uviedla, že v súvislosti s inšpekciou, počas vykonávania kontroly ohľadne nevhodného správania učiteľa informatiky, sa riaditeľ školy snažil žalobkyňu ovplyvniť tým, že ju osobne požiadal, aby inšpekcii neposkytla e-mailovú komunikáciu medzi ním a žalobkyňou z októbra 2020, čo žalobkyňa rázne odmietla. Následne mal byť žalobkyni znemožnený prístup do školského e-mailu, čím jej obmedzil prístup k informáciám týkajúcim sa chodu školy, ktorý bol pre ňu ako zástupkyňu školy veľmi dôležitý. Podľa vyjadrenia žalobkyne, dňa 27.03.2023 jej prišiel riaditeľ školy spolu so zástupkyňou K.. I. J. osobne oznámiť, že od 01.04.2023 končí vo funkcii zástupkyne školy, čo odôvodnil sťažnosťou jednej učiteľky a petíciou piatich pedagogických zamestnancov, ktorí tvrdili, že sú nespokojní s prácou žalobkyne a hrozia hromadnou . Dňa 04.04.2023 vydal riaditeľ školy Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 1/2023, v zmysle ktorého sa z dôvodu zníženia mzdových nákladov a zefektívnenia práce jedno pracovné miesto označené v organizačnej štruktúre ako zástupkyňa riaditeľa školy s miestom, výkonu práce: elokované pracovisko so sídlom T. XX/A, XXX XX I. Z., ruší. Odôvodnenie uvedeného rozhodnutia žalobkyňa nepovažuje za dostatočné, nakoľko v rozhodnutí sa žalovaná odvoláva na zníženie mzdových nákladov a zefektívnenie práce zamestnávateľa, avšak v konaní pred Úradom svoje rozhodnutie argumentovala sťažnosťami iných zamestnancov. Žalobkyňa poukázala na to, že sám Úrad v potvrdení o pozastavení účinnosti poukázal na to, že konanie žalovanej bolo zjavne neproporcionálne k osobe žalobkyne a k osobe učiteľa informatiky, kým v prípade učiteľa informatiky riaditeľ školy argumentoval princípom prezumpcie neviny a neuplatnil žiaden pracovnoprávny úkon, a to i napriek dokumentu Inšpekcie, že časť sťažnosti, ktorá sa týka nevhodného správania učiteľa informatiky bola dôvodná, no pri žalobkyni na základe sťažnosti a výpovedí zamestnancov, riaditeľ školy okamžite pristúpil k organizačnej zmene, ktorá mala prispieť k ukľudneniu pomerov na elokovanom pracovisku. Žalovaná ponúkla žalobkyni voľné pracovné miesto na pozícii učiteľ doporučeným listom dňa 05.04.2023 a následne osobne dňa 13.04.2023. Prvotná ponuka bola uskutočnená bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, o ktorú musela žalobkyňa sama požiadať, pričom okrem týchto dvoch ponúk jej zo strany žalovanej nebola predložená žiadna ďalšia ponuka práce napriek tomu, že počas obdobia od vydania rozhodnutia o organizačnej zmene dňa 04.04.2023 doposiaľ, bolo u žalovanej preukázateľne uvoľnených viacero pracovných miest celkovo 14, či už na pozícii vychovávateľ alebo učiteľ. Obe ponuky inej vhodnej práce zo strany žalovanej žalobkyňa odmietla, nakoľko mala za to, že výpoveď žalovanej bola účelová a súvisí s aktivitou žalobkyne vo vzťahu k riešeniu nevhodného správania učiteľa informatiky. Výpoveď z organizačných dôvodov si žalobkyňa prevzala osobne dňa 19.04.2023, pričom riaditeľ školy informoval žalobkyňu o tom, že od tohto momentu bude platená len za vyučovanie 15 vyučovacích hodín týždenne. Za týmto účelom tak mala žalobkyňa podpísať dohodu o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej mala s účinnosťou od 12.04.2023 vykonávať funkciu učiteľky a tomu zodpovedajúci funkčný plat, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Žalobkyňa takéto konanie žalovanej považuje

za neakceptovateľné, keďže sa žalovaná snažila uzatvoriť dohodu so spätnou účinnosťou ku dňu 12.04.2023, čomu zodpovedá aj rozhodnutie o plate, ktoré bolo žalobkyni doručené a ktorého účinnosť je pozastavená Úradom. Žalobkyňa tiež poukázala, že ak počas plynutia výpovednej doby zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu, ide o prekážku na strane zamestnávateľa, ktorá nesmie byť na ťarchu zamestnanca a zamestnancovi patrí za tento čas náhrada mzdy v sume priemerného mesačného platu. Poukázala aj na ďalší nedostatok rozhodnutia o organizačnej zmene, ktorý spočíva v tom, že rozhodnutie o organizačnej zmene nemôže nadobudnúť účinnosť skôr ako uplynie výpovedná doba po riadnom doručení výpovede, nakoľko účinnosť rozhodnutia sa viaže ku skončeniu pracovného pomeru, pričom žalovaná nemôže platne vypovedať pracovnú zmluvu so žalobkyňou z organizačných dôvodov v čase, kým nenadobudlo účinnosť rozhodnutie o organizačnej zmene, na základe ktorého sa stala žalobkyňa nadbytočnou. Na základe žiadosti žalobkyne vydal dňa 28.04.2023 Úrad potvrdenie o pozastavení účinnosti, ktorým pozastavil účinnosť pracovnoprávnych úkonov vykonaných voči žalobkyni - výpoveď a rozhodnutie o plate, z dôvodu, že žalovaná dostatočne nepreukázala, že výpoveď ako aj rozhodnutie o plate neboli v príčinnej súvislosti s jej oznámením, nakoľko vzniká pochybnosť či úkony ako rozhodnutie o organizačnej zmene, ponuka inej vhodnej práce, rozhodnutie o plate a výpoveď, neboli len formálnymi úkonmi, s cieľom naplniť literu zákona o ochrane oznamovateľov, pričom v skutočnosti mali žalobkyňu postihovať za to, že sa podieľala na riešení incidentu u žalovanej. Uvedené rozhodnutie prevzala žalobkyňa dňa 23.06.2023, pričom v ňom bola poučená o skončení pozastavenia účinnosti pracovnoprávnych úkonov uplynutím 30 dní od doručenia potvrdenia a o možnosti obrátiť sa na súd s návrhom na naradenie neodkladného opatrenia. Z právneho posúdenia skutočností ako aj predložených listinných dôkazov a v nadväznosti na potvrdenie o pozastavení účinnosti má žalobkyňa za to, že pracovnoprávny úkon, ktorým mal byť skončený pracovný pomer a znížený plat, bol urobený v príčinnej súvislosti s oznámením žalobkyne, ktorým upozornila žalovanú na podozrenie so sexuálneho odťažovania maloletých žiačok učiteľom informatiky. Žalobkyňa považuje nariadenie neodkladného opatrenia za nevyhnutné z dôvodu, aby boli zachované jej práva a oprávnené záujmy, ktoré jej vyplývajú z pracovnoprávneho pomeru a aby sa tak žalovanej zabránilo v uplatňovaní účinkov výpovede ako aj rozhodnutia o plate voči žalobkyni v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania s poukazom na ust. § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o ust. , , , , , , , , , , (ďalej len „“) v spojení s , , o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len ,v“), o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (ďalej len ,“).

4. Súd prvej inštancie na predmetný právny návrh o.i. aplikoval protispoločenskej činnosti s tým, že právna úprava neodkladného opatrenia obsiahnutá v tomto zákone je lex specialis k právnej úprave neodkladného opatrenia obsiahnutej v a v , a tak použitie ustanovenia má v danej veci prednosť resp. jeho aplikácia je prioritná. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o dôvodnosti ako aj potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, oprel o listinné dôkazy a to oznámenie žalobkyne adresované riaditeľovi školy zo dňa 10.10.2020 (o podozrení na možné sexuálne obťažovanie neplnoletých žiačok), potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu Úradom č. B. U. A. XX.XX.XXXX (že žalobkyňa je oznamovateľkou protispoločenskej činnosti, ktorej prislúcha ochrana podľa ), výpoveď žalovanej zo dňa 19.04.2023 v zmysle zo dňa 05.04.2023 o zrušení pracovnej pozície žalobkyne.

5. Súd prvej inštancie dôvodil, že po oznámení žalobkyne riaditeľovi školy v roku 2020 o nevhodnom správaní učiteľa informatiky k maloletým žiačkam a následných sťažností na uvedenú osobu v roku 2022, sa žalobkyňa intenzívne podieľala na riešení tohto incidentu, keď poskytla ústne ale i písomné vyjadrenia Štátnej školskej inšpekcii ale i orgánom činným v trestnom konaní za účelom prešetrenia podozrenia zo sexuálneho obťažovania neplnoletých žiačok učiteľom informatiky (február, marec 2023), nasledujúce udalosti ako je rozhodnutie žalovanej o organizačnej zmene č. 1/2023 a na ňu nadväzujúca výpoveď daná žalobkyni (apríl 2023), považoval súd príčinnú súvislosť za nanajvýš pravdepodobnú.

V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie aj na odlišné odôvodnenie žalovanej pre vydanie rozhodnutia o organizačnej zmene č. 1/2023 zo dňa 04.04.2023, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pracovné miesto žalobkyne sa ruší z dôvodu zefektívnenia práce a znižovania mzdových nákladov, pričom Úradu ako hlavný dôvod pre vydanie rozhodnutia o organizačnej zmene žalovaná uviedla, nespokojnosť (sťažnosť) viacerých zamestnancov na osobu žalobkyne s nezvládaním jej pozície po manažérskej a ľudskej stránke a snahou o zachovanie zmieru na pracovisku. Z potvrdenia Úradu je zrejmý odlišný prístup žalovanej k osobe učiteľa informatiky a k osobe žalobkyne. Kým závažné podozrenia voči učiteľovi informatiky žalovaná ponechala bez akejkoľvek sankcie z dôvodu prezumpcie neviny, sťažnosti voči žalobkyni v súvislosti s jej správaním na pracovisku, žalovaná sankcionovala , čo vyvoláva domnienku porušenia zásady rovnakého zaobchádzania na pracovisku.

6. Nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu súd prvej inštancie oprel o samotnú výpoveď z pracovného pomeru, nakoľko uplynutím výpovednej doby žalobkyni hrozí uplatnenie účinkov výpovede, rozhodnutia o plate a ohrozenie práv a oprávnených záujmov žalobkyne vyplývajúcich z pracovného pomeru so žalovanou vrátane uplatnenia práva podľa . Žalobkyňa osvedčila dôvodnosť nároku i tým, že jej bola poskytnutá ochrana ako oznamovateľovi protispoločenskej činnosti a to rozhodnutím Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti pod č. B. zo dňa 19.06.2023, ktorým bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu - skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.04.2023 a rozhodnutie o plate zo dňa 12.04.2023. Či na výpoveď boli splnené zákonné podmienky a či výpoveď žalovanej súvisela s podaním oznámenia o protispoločenskej činnosti žalobkyňou, tieto otázky budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, za predpokladu, že žalobkyňa podá žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a rozhodnutia o plate, tak ako súd prvej inštancie žalobkyni uložil.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako zjavne nedôvodný. V odvolaní žalovaná citovala ods. 28. rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu ktorému uviedla chronológiu skutkových udalostí s tým, že oznámenie zo dňa 07.10.2020 na nevhodné správanie učiteľa bolo podané žalobkyňou viac ako dva roky pred vydaním rozhodnutia o organizačnej zmene a nemá žiadny súvis s aktuálnym riešením pracovno-právnych vzťahov u žalovanej. Na podnet rodičov, riaditeľ školy dočasne prerušil činnosť pedagóga na škole a zároveň požiadal rodičov, aby podali na pedagóga trestné oznámenie. Keďže rodičia v tejto veci nekonali a trestné oznámenie nepodali, nebolo právne možné naďalej trvať na prerušení výchovno - vzdelávacej činnosti a pedagóg sa vrátil späť na pracovisko, pričom mu bol upravený úväzok, tak aby nevyučoval v triedach, v ktorých sa vyskytli sťažnosti na jeho správanie. O nevhodnom správaní pedagóga pred pandémiou vedenie školy nedostalo od rodičov žiadny podnet a samotné žiačky uviedli, že rodičia nepovažovali za potrebné situáciu s vedením školy riešiť. Riaditeľ ZŠ sa s plnou vážnosťou zaoberal s podnetmi žiačok a ich zákonných zástupcov na nevhodné správanie pedagóga z dôvodu, že akékoľvek možné prejavy sexuálneho obťažovania mladistvých žiačok sa považujú za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, etického kódexu učiteľa, školského poriadku. Preto riaditeľ ZŠ opakovane apeloval, aby rodičia podali na dotyčného pedagóga trestné oznámenie, ak sa objektívne domnievajú, že z jeho strany prišlo k nevhodnému správaniu voči žiačkam, k čomu však do dnešného dňa nedošlo. V zmysle platných právnych predpisov, školského zákona a interných predpisov ZŠ, nemožno ukončiť pracovný pomer s pedagógom, pretože platí princíp prezumpcie neviny. Vedenie ZŠ urobilo všetky opatrenia, aby zamedzilo nevhodnému správaniu pedagóga, bolo mu dané písomné a ústne upozornenie na nevhodné správanie, bol upravený úväzok tak aby nevyučoval v triedach, v ktorých sa vyskytli sťažnosti na jeho správanie. Žalovaná zdôraznila, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi podaným oznámením zo dňa 07.10.2020 na nevhodné správanie pedagóga a pracovnoprávnym úkonom - rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa 05.04.2023 a súvisiacich právnych úkonov (ponuka inej vhodnej práce, odmietnutie ponuky žalobkyňou, výpoveď z organizačných dôvodov). Žalovaná tiež uviedla, že žalobkyňa podpísala dňa 14.06.2023 dohodu o zmene pracovnej zmluvy, ktorou súhlasila so zmenou pôvodnej pracovnej zmluvy zo dňa 29.03.2018 a jej dodatkov s tým, že súhlasila so zmenou pracovnej pozície z funkcie zástupkyne ZŠ s MŠ Slovenský Grob na pracovnú pozíciu učiteľka v škole, a v bode 5 tejto dohody podpísala súhlas s pracovným úväzkom v počte 15 hodín/týždenne (oproti navrhovanému úväzku ZO strany zamestnávateľa v počte 23 hodín/týždenne, ako je obvyklé u pedagógov pracujúcich na obdobnej pozícii za tých istých podmienok v škole).

V závere svojho odvolania žalovaná uviedla, že ochrana toho, proti komu má neodkladné opatrenie smerovať, nesmie dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožnilo ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ústavný súd zhrnul, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zaoberať sa aj tým, či zásah do základných práv účastníka konania vyvolaný neodkladným opatrením je primeraný. Zmyslom neodkladného opatrenia, ktoré má len dočasný charakter je - na rozdiel od neodkladného opatrenia, ktorého výrok je totožný s výrokom vo veci samej - poskytnúť ochranu iba do určitého momentu, spravidla do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z toho dôvodu je vylúčené, aby súd neodkladným opatrením s limitovaným časovým trvaním navodil nezvratný stav, ktorý bude pretrvávať aj potom, ako uplynutím času toto neodkladné opatrenie zanikne.

8. Žalobkyňa reagovala na odvolanie podané žalovanou, podaním zo dňa 11.09.2023 s tým, že opísaný chronologický priebeh udalostí žalovanou nezodpovedá skutočnosti a je účelovo vytrhnutý z kontextu, preto žalobkyňa odkázala na opis skutkových okolností v časti B svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. K vyjadreniu žalovaného v odvolaní, že žalobkyňa oznámila možné nevhodné správanie učiteľa informatiky dňa 07.10.2020, teda viac ako dva roky pred vydaním rozhodnutia o organizačnej zmene, žalobkyňa uviedla, že uvedené oznámenie nebolo zďaleka jediným úkonom, ktorý uskutočnila v snahe o riadne prešetrenie nevhodného správania učiteľa informatiky, a viaceré úkony v tejto veci vykonala aj v krátkom čase pred samotným rozhodnutím o organizačnej zmene na ktoré poukázala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to písomné vyjadrenie žalobkyne k sťažnosti rodičov na školu, výpoveď žalobkyne pred orgánmi činnými v trestnom konaní vo veci trestného oznámenia týkajúceho sa správania učiteľa informatiky, vyjadrenie žalobkyne pre Slovenské národné stredisko pre ľudské práva k sťažnosti rodičov týkajúcej sa nevhodného správania učiteľa informatiky. Preto žalobkyňa zotrváva na tvrdení, že náhla a nelogická organizačná zmena, ktorá sa priamo dotkla žalobkyne, bola odvetným opatrením voči žalobkyni za jej snahu o riadne prešetrenie správania učiteľa informatiky. Žalovaná rozhodnutie o organizačnej zmene č. 1/2023 odôvodňuje dvomi protichodnými skutočnosťami

- sťažnosťou na N.. R. J. a podaním hromadných výpovedí zo strany 10 zamestnancov, ktoré mali byť údajne podané z dôvodu „pretrvávajúceho mobbingu a bossingu v ZŠ zo strany N.. R. J.“ a - potrebou „znižovania mzdových nákladov za účelom zefektívnenia práce zamestnávateľa“. Uvedené pôsobí zmätočne a vyvoláva podozrenie, že ide len o vymyslené dôvody, ktoré majú zakryť skutočný dôvod predstieranej organizačnej zmeny a následnej výpovede.

9. Žalobkyňa opäť poukázala na diskriminačný prístup riaditeľa ZŠ, ako v bode 28. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď pri učiteľovi informatiky riaditeľ školy argumentoval princípom prezumpcie neviny a neuplatnil žiaden pracovnoprávny úkon (napriek tomu, že z dokumentu Inšpekcie vyplýva, že časť sťažnosti, ktorá sa týka nevhodného správania učiteľa informatiky je dôvodná), pri žalobkyni žalovaná len na základe sťažnosti a výpovedí zamestnancov, ktoré mali byť odôvodnené údajným nevhodným správaním žalobkyne, okamžite pristúpil k organizačnej zmene. Diskriminačný prístup možno pozorovať aj v odvolaní žalovanej, keď pri učiteľovi informatiky sa žalovaná odvoláva na princíp prezumpcie neviny, kým pri žalobkyni účelovo opomína skutočnú chronológiu udalostí smerujúcich k organizačnej zmene a výpoveď obhajuje sťažnosťami na údajne nevhodné správanie žalobkyne, ktoré nikdy neboli zo strany žalovanej riadne prešetrené. V tejto súvislosti žalobkyňa citovala ust. s tým, že ako vyplýva z chronológie uvedenej v odvolaní žalovanej, žalovaný prerokoval organizačnú zmenu so zástupcom zamestnancov až po vydaní rozhodnutia o organizačnej zmene (rozhodnutie o organizačnej zmene je zo dňa 04.04.2023, ktoré bolo prerokované so zástupcami zamestnancov dňa 05.04.2023). Prerokovanie organizačnej zmeny so zástupcom zamestnancov bolo iba formálne, čo posilňuje podozrenie, že nešlo o dlho potrebnú organizačnú zmenu, ale iba o odvetné opatrenie voči žalobkyni.

10. Žalobkyňa opäť zdôraznila, ako už uviedla v bodoch 31. až 36. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že žalovaná k splneniu ponukovej povinnosti (podobne ako k prerokovaniu organizačnej zmeny) pristúpila čisto formalisticky a žalobkyni neponúkla všetky voľné pozície, aj napriek tomu, že ich mala v tom čase preukázateľne viac. Ďalej žalovaná v rozpore so skutočnosťou na strane 3 odvolania tvrdí, že „Súčasťou odpovede na e-mail žalobkyne zo dňa 13.04.2023 boli tri prílohy: dohoda o zmene pracovnej zmluvy, návrh nového pracovného úväzku v dĺžke 23 hodín / týždenne na pozícii učiteľa a tiež rozhodnutie o plate.“ Na tomto mieste žalobkyňa uviedla, že prílohou uvedeného e-mailu neboli dokumenty označené žalovanou. O ich obsahu sa žalobkyňa

dozvedela až nahliadnutím do spisu Úradu. Keďže žalovaná si riadne nesplnila ponukovú povinnosť voči žalobkyni, nie je splnená hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede a aj z tohto dôvodu je výpoveď daná žalobkyni neplatná, čo bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.

11. K tvrdeniu žalovanej na strane 5 odvolania, že žalobkyňa dňa 14.06.2023 podpísala dohodu o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej súhlasila so zmenou pracovnej pozície z funkcie zástupkyne ZŠ s MŠ Slovenský Grob na pracovnú pozíciu učiteľka v škole, vrátane súhlasu s pracovným úväzkom v počte 15 hodín týždenne, žalobkyňa odkázala na svoju argumentáciu uvedenú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti žalobkyňa zdôraznila, že v júni 2023 svojim podpisom potvrdila len prevzatie dohody o zmene pracovnej zmluvy, ktorej kópiu si prevzala na preštudovanie, nakoľko s jej znením nebola dovtedy oboznámená, a to aj napriek tomu, že návrh dohody predpokladal účinnosť k 12.04.2023. Úmyslom žalobkyne nebolo potvrdiť predmetnú dohodu a zmenu pracovnej zmluvy, čo potvrdzuje fakt, že k podpisu je pripojená veta „prevzala 14/06-2023“. Žalobkyňa dala do pozornosti súdu, že obsahové znenie dohody je neurčité, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy nebola platne uzavretá ani po formálnej ani po materiálnej stránke a je neplatná, čo bude predmetom konania vo veci samej.

12. V závere vyjadrenia žalobkyňa poukázala na absenciu zákonných náležitostí odvolania, keď žalovaná navrhuje: „aby Mestský súd Bratislava IV na základe hore uvedených skutočností celý návrh navrhovateľa o týkajúceho sa nariadenia neodkladného opatrenia zamietol ako zjavne nedôvodný“. Žalobkyňa je názoru, že odvolanie žalovanej neobsahuje všetky náležitosti vyžadované v . Z odvolania žalovanej nie je zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje; aj napriek tomu, že podanie je označené „Odvolanie voči Uzneseniu týkajúceho sa nariadenia neodkladného opatrenia“. Žalovaná neuvádza žiaden odvolací dôvod pre ktorý uznesenie považuje za nesprávne, a obmedzuje sa len na vyjadrenie k argumentom žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V neposlednom rade žalovaná v odvolaní neuvádza ani rozsah, v ktorom uznesenie napáda. Vzhľadom na uvedené, odvolanie žalovanej nemá zákonné náležitosti a preto sú splnené podmienky na jeho odmietnutie odvolacím súdom podľa v spojení s a . Alternatívne, ak by Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je možné odmietnuť, žalobkyňa navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 04.08.2023 pod sp.zn. - 63 ako vecne správne potvrdil.

13. Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou žalobkyne uvedenú v odseku 12. tohto rozhodnutia, a to absenciou zákonných náležitostí odvolania. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podanie uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Na tomto mieste odvolací súd je názoru, že hoci odvolanie žalovanej vykazuje isté formálne nedostatky a to, že z odvolacej argumentácie vo vzťahu k dôvodom napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov považuje žalovaná rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, ako aj vo vzťahu k odvolaciemu návrhu, t.j. ako má odvolací súd o napadnutom uznesení rozhodnúť, je možné rozhodnúť o podanom odvolaní (žalovaná jasne uviedla, že napáda uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, označila obranné mechanizmy vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) ako aj s poukazom na význam neodkladného opatrenia pri nariaďovaní ktorého prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení (rýchla úprava/ zabezpečenie pomerov).

15. Vo vzťahu k dôvodom podaného odvolania uvedených v odseku 7. tohto rozhodnutia, odvolací súd konštatuje, že tieto sú takého vecného charakteru, že budú predmetom súdneho prieskumu až v konaní vo veci samej. Pre konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je predmetom tohto konania je esenciálnym základom skutočnosť, že žalobkyňa sa domáha dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, a to ochrany svojho pracovnoprávneho vzťahu so žalovanou, keďže ako oznamovateľka protispoločenskej činnosti v zmysle má zato/domnieva sa, že žalovaná ako zamestnávateľ vykonala „odvetné opatrenia“ vo forme pracovnoprávnych úkonov -

rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 05.04.2023 v spojení ponuky inej vhodnej práce, rozhodnutia o plate a výpoveď z organizačných dôvodov zo dňa 19.04.2023.

16. Pre dočasnú úpravu pomerov medzi stranami sporu je postačujúce, ak strana sporu, ktorá sa úpravy pomerov domáha legitímnym spôsobom osvedčí, že protistrana zasahuje do jej práv upravených zmluvou alebo priamo zákonom. Žalobkyňa osvedčila zásah žalovanou do jej práv, tak ako uviedol i súd prvej inštancie, a to potvrdením Úradu pod č. B. U. A. XX.XX.XXXX, ktorým pozastavil účinnosť pracovnoprávnych úkonov - výpovede a rozhodnutia o plate v súlade s v spojení s , pričom žalovaná ani v predmetnom súdnom konaní relevantne neosvedčila, že jej úkony (výpoveď a rozhodnutie o plate) nemajú príčinnú súvislosť s oznámením žalobkyne o nekalej praktike do vnútra zamestnávateľa. Aj odvolací súd dáva do popredia, rovnako ako súd prvej inštancie, že poskytuje zákonnú ochranu podávateľom oznámenia nekalej praktiky dovnútra zamestnávateľa, ako aj podávateľom kvalifikovaného oznámenia prokurátorovi alebo príslušnému správnemu orgánu.

17. Odvolací súd po preskúmaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, zohľadniac skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu a listín ktoré sú jeho súčasťou, sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ( ), že žalobkyňa osvedčila potrebu navrhovanej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Odvolacia argumentácia žalovanej nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( ).

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s (per analogiam) a plne procesne úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).