Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-1807-2022.pdf
PDF · 123.08 KB
Case nature
Subarea
24Ek/1807/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., s sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: Ing. Z. Z., nar: X.X.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, XXX XX F. na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 380 eur, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Bertók, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, pod sp. zn. XXXEX XXX/XXXX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Bertókovi, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice trovy exekučného konania vo výške 36 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 05.07.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 380 eur na základe exekučných titulov - rozhodnutie Okresného úradu Košice zo dňa 09.05.2019, číslo: D.-M.-D.-XXXX/XXXXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2019 a vykonateľnosť dňa 05.07.2019, rozhodnutie Okresného úradu Košice zo dňa 09.05.2019, číslo: D.-M.- D.-XXXX/XXXXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2019 a vykonateľnosť dňa 05.07.2019 a blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorú vydalo Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát dňa 30.7.2020, číslo: XXXXXXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07 2020 a vykonateľnosť dňa 14.8.2020 (ďalej len ako „exekučné tituly“).
2. Poverením zo dňa 15.03.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Peter Bertók, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, ktorý ju vykonáva pod sp. zn. XXXEX XXX/XXXX (ďalej len ako „súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor postúpil súdu dňa 12.05.2023 na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami (doručenkou o prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie, výzva na vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie, uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. XXD/XXX/XXXX zo dňa 08.04.2021). Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 11.04.2023 a návrh na zastavenie exekúcie bol osobne doručený súdnemu exekútorovi dňom 26.04.2023. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote.
4. Povinný vo svojom návrhu uvádza, že nemal vedomosť o pokutách uložených jeho bratovi, ktorý zomrel dňa 19.10.2020. V období od XX/2020 do XX/2021 prebehlo dedičské konanie č. k. XXD/ XXX/XXXX, pričom uznesením zo dňa 08.04.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2021 a vykonateľnosť dňa 08.04.2021, Okresný súd Košice I prostredníctvom povereného notára JUDr. P. F. ako súdneho komisára rozhodol, že jediným dedičom po nebohom bratovi je povinný a taktiež určil, že
výška dlhov po nebohom bratovi je 64 066,63 eur, avšak pokuty, ktoré sú predmetom exekúcie č. k. XXXEX XXX/XXXX v uznesení spomenuté neboli. Povinný netušil, že jeho brat má nejaké neuhradené pokuty, ktoré je potrebné za neho uhradiť a preto mu nie je jasné z akého dôvodu má povinný okrem istiny vo výške 380 eur, ktorá predstavuje celkovú výšku pokút uložených jeho bratovi, uhradiť súdnemu exekútorovi aj trovy exekučného konania. Oprávnený podal dňa 05.07.2022 na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na začatie exekúcie, pričom ako povinného uviedol Ing. Z. Z. a nie osobu jeho brata a teda je zrejme, že oprávnený bol informovaný o úmrtí brata, ako aj o tom, že povinný je jediný dedič a napriek tomu nepovažoval za potrebné kontaktovať povinného predtým ako podal návrh na začatie exekúcie. Podľa tvrdení povinného ide o povinnosť viažucu sa na osobu jeho brata. Deliktuálna spôsobilosť je viazaná výlučne na osobu páchateľa a uložený trest nemôže postihovať na základe dedenia inú osobu ako páchateľa. Povinný ďalej uvádza, že na rozdiel od dlhu, čo je nevyplatený peňažný záväzok vyplývajúci z dobrovoľne daného sľubu, resp. dobrovoľne uzavretej zmluvy a pod. je pokuta peňažným trestom za previnenie voči určitým predpisom, resp. ustanoveniam zákona. Je neprípustné, aby povinný ako jediný dedič po jeho nebohom bratovi bol trestaný za to, že on porušil niektoré z ustanovení zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, resp. zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Povinný na záver uviedol, že by kľudne mohla nastať taká situácia, že ak by jeho nebohý brat bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní napr. 2 roky, avšak by zomrel pred nástupom trestu, tak povinný ako jediný dedič, by si tento trest musel ísť „odsedieť“ za neho.
5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie doručil aj vyjadrenie oprávneného, ktorý nesúhlasí so zastavením exekúcie. Okresný súd Košice II prostredníctvom povereného notára JUDr. P. F. ako súdneho komisára, zastúpeného JUDr. M. V.Č., notárskym kandidátom, uznesením sp. zn. XXD/XXX/XXXX-XXX, Dnot XXX/XXXX zo dňa 08.04.2021 v dedičskej veci po poručiteľovi Z. Z. r. Z., nar. XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt XXX XX M. - O. L., F. XXXX/ X, zomretom dňa XX.XX.2020, ktorej účastníkom je: Ing. Z. Z. E.. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt XXX XX, F., P. XXX/XX, XXX XX, brat poručiteľa, rozhodol tak, že: I. určuje: 1. všeobecnú hodnotu majetku: 155 091,95 eur 2. výšku dlhov: 64 066,63 eur 3. čistú hodnotu dedičstva: 91 025,32 eur. II. Potvrdzuje, že dedičstvo v celosti nadobúda Ing. Z. Z. E.. Z., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX F., P. XXX/XX, brat poručiteľa. Zákonný dedič bol podľa § 189 CMP a podľa § 463-467 a § 469 Občianskeho zákonníka upovedomený o svojom dedičskom práve, o možnosti dedičstvo odmietnuť a o náležitostiach a účinkoch odmietnutia dedičstva a o dedičskej nespôsobilosti. Účastník do zápisnice o pojednávaní vyhlásil, že dedičstvo po poručiteľovi neodmieta a je spôsobilý dediť. Podľa ustanovenia § 470 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonník“) dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že čistá hodnota získaného dedičstva povinným je vo výške 91 025,32 eur. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do uvedenej výšky bez ohľadu na to, či boli dlhy prihlásené do dedičského konania a či o nich dedič v čase dedičského konania mal vedomosť. Preto tvrdenie povinného, že do 11.04.2023, kedy prevzal upovedomenie o začatí exekúcie ho nikto, nijakým spôsobom nekontaktoval, že jeho brat má nejaké neuhradené pokuty, ktoré je potrebné za neho uhradiť je nielen irelevantné, ale aj nepravdivé. Vymáhaná pohľadávka v celkovej výške 380 eur bola oprávnenému ako poverenej osoba v zmysle zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov postúpená na konsolidáciu Ministerstvom vnútra SR ako správcom pohľadávky štátu (ďalej len „správca pohľadávky štátu“) na základe: Zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu č. XX/2020/MV SR zo dňa 16.10.2020, ktorou správca pohľadávky štátu postúpil oprávnenému pohľadávku štátu v celkovej výške 330 eur, ktorú evidoval voči dlžníkovi: Z. Z., O..XX.XX.XXXX, na základe rozhodnutia orgánu verejnej správy a územnej samosprávy č. D.- M.-D.-XXXX/XXXXXX zo dňa 09.05.2019, ktorý vydal Okresný úrad Košice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií a rozhodnutia orgánu verejnej správy a územnej samosprávy - rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla za nepodrobenie vozidla emisnej kontrole a na základe rozhodnutia orgánu verejnej správy - rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla za nepodrobenie vozidla technickej kontrole č.D.-M.-D.-XXXX/XXXXXX zo dňa 09.05.2019, ktorý vydal Okresný úrad Košice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu č. XX/2021/MV SR zo dňa 18.10.2021, ktorou správca pohľadávky štátu postúpil oprávnenému pohľadávku štátu vo výške 50 eur, ktorú evidoval voči dlžníkovi: Z. Z., O.. XX.XX.XXXX, na základe bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č.XXXXXXXX zo dňa 30.07.2020, ktorý vydal Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát. Uvedené pohľadávky štátu voči dlžníkovi Z. Z., O..XX.XX.XXXX sú spolu s ďalšou pohľadávkou štátu zverejnené v Centrálnom registri pohľadávok štátu, ktorý je verejne dostupný a v uvedenom registri sú zverejnené všetky pohľadávky štátu, kde je
uvedené meno a priezvisko dlžníka, trvalý pobyt dlžníka, správca pohľadávky, dátumu splatnosti, právny dôvod vzniku, dlžná suma a kontakt na správcu. Telefonicky a následne aj mailom boli povinnému poskytnuté všetky informácie o pohľadávkach postúpených SK, a.s. na vymáhanie a zároveň bol povinný informovaný o podaní návrhu na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 380 eur s tým, že oprávnený informoval dediča, že pokiaľ uhradí vymáhanú pohľadávku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie, oprávnený zoberie návrh na vykonanie exekúcie späť a povinný tak nebude musieť znášať trovy exekúcie. Povinný následne SK, a.s. už nekontaktoval ani mailom, ani telefonicky. Oprávnený ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nemal k dispozícii rozhodnutie v dedičskej veci XXD/XXX/XXXX, preto nemohol povinného ako dediča poručiteľa vyzvať na úhradu postúpených pohľadávok štátu pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Avšak ihneď po získaní informácie, kto je právnym nástupcom poručiteľa urobil všetky dostupné kroky, aby informoval povinného a poskytol mu priestor na úhradu uvedených pohľadávok. Skutočnosť, že povinný nemal informácie do podania návrhu na vykonanie exekúcie, ho ako dediča, ktorý zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva nezbavuje zodpovednosti za dlhy poručiteľa. Na základe vyššie uvedených skutočností je preto tvrdenie povinného, že do 11.04.2023 ho nikto, nijakým spôsobom nekontaktoval, že jeho brat má nejaké neuhradené pokuty, ktoré je potrebné za neho uhradiť je v celom rozsahu nepravdivé. Oprávnený zároveň poukazuje na vyššie uvedenú skutočnosť, že informácie o dlhoch poručiteľa boli verejne prístupné na stránke Centrálneho registra pohľadávok štátu. Podľa uznesenia Okresného súdu Košice II sp.zn. XXD/XXX/XXXX-XXX zo dňa 08.04.2021osobné motorové vozidlo značky KIA SORENTO, rok výroby XXXX, EČV: M., farba: modrá metalíza, VIN: M. vo všeobecnej hodnote 5000 eur nadobúda: C.. Z. Z., O.. XX.XX.XXXX , trvalý pobyt XXX XX F., P. XXX/XX, brat poručiteľa. Povinný ako dedič poručiteľa zdedil uvedené motorové vozidlo (vo všeobecnej hodnote 5000 eur), ku ktorému sa viaže vymáhaná pokuta z dôvodu, že uvedené vozidlo prevádzkovateľ vodidla nepodrobil v stanovenej lehote technickej a emisnej kontrole. Povinný tvrdí, že je neprípustné, aby on ako jediný dedič po nebohom bratovi bol trestaný za to, že on porušil niektoré z ustanovení zákonov, pričom prijal dedičstvo v celosti, preto prijal majetok poručiteľa a zodpovedá tak za poručiteľove dlhy do výšky 91 025,32 eur. K tvrdeniu povinného, že vymáhaná pokuta je trest a nepatrí do dedičstva oprávnený uvádza, že objektom správnych deliktov je zabezpečenie riadneho výkonu verejnej správy a objektom trestných činov sú práva a právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb, záujmov spoločnosti, ústavného zriadenia SR a záujmov Európskej únie, ktoré zákonodarca považoval za potrebné chrániť pod hrozbou trestnoprávnej sankcie. Najprísnejšie sankcie ako trest odňatia slobody, zákaz pobytu a pod. sú vyhradené trestnému právu. V prípade vymáhaných pohľadávok štátu ide o sankciu uloženú orgánom verejnej správy za nedodržanie zákonného ustanovenia. V prípade nevykonania technickej a emisnej kontroly subjekt opomenul splniť povinnosť uloženú zákonom a týmto konaním priamo nezasahoval do práv a právom chránených záujmov iných fyzických a právnických osôb. Vozidlo nemalo platnú emisnú kontrolu pravidelnú v čase od 10. 01. 2019 do 09. 05. 2019. Podľa ustanovenia § 118 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak došlo k zmene držby vozidla, prechádzajú práva a povinnosti držiteľa vozidla vykonaním zápisu prevodu držby vozidla do osvedčenia o evidencii časť II orgánom Policajného zboru na osobu, na ktorú sa držba vozidla previedla. Na základe cit. ustanovenia zákona prechádzajú práva a povinnosti držiteľa vozidla na osobu, na ktorú sa držba vozidla previedla. Pokuta uložená za nedodržaním povinnosti stanovenej zákonom je spojené s osobou, na ktorú sa držba vozidla previedla. Podľa názoru oprávneného, ak by pokuty za správne delikty v prípade úmrtia dlžníka zanikali z dôvodu, že ide o trest, ktorý sa viaže výlučne na osobu dlžníka, zákonodarca by túto skutočnosť zakotvil v zákone o vymáhaní pohľadávok štátu a správca by takéto pohľadávky štátu nepostupoval na konsolidáciu (vymáhanie). Oprávnený tvrdenia povinného považuje za účelové v snahe vyhnúť sa exekučnému vymáhaniu pohľadávok, za ktoré ako dedič poručiteľa zodpovedá v celom rozsahu. Podľa názoru oprávneného povinný nepredložil žiadne dôkazy ani relevantným spôsobom nepreukázal okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie sp. zn. XXXEX XXX/ XX v celom rozsahu zamietol.
6. Oprávnený doplnil svoje vyjadrenie dňa 16.6.2023 a s právnym názorom povinného oprávnený nesúhlasí. Povinný je dedičom po poručiteľovi na podklade uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. XXD/XXX/XXXX-XXX, Dnot XXX/XXXX zo dňa 08.04.2021.Túto skutočnosť uviedol aj samotný povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Tvrdenia povinného, že povinnosť uhradiť uloženú pokutu patrí výlučne poručiteľovi sú bez právneho významu z dôvodu, že o priestupku poručiteľa
bolo exekučným titulom náležite rozhodnuté dňa 07.02.2017, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2017. Okamihom nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu sa uložená sankcia stala peňažnou pohľadávkou, ktorá je spôsobilá byť predmetom majetku poručiteľa, a teda je predmetom dedičstva. Tvrdenia povinného, že ide o deliktuálnu zodpovednosť poručiteľa, za ktorú povinný nezodpovedá možno uplatniť len v prípade, ak by ku smrti poručiteľa došlo v čase pred rozhodnutím o priestupku resp. v čase pred nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu. Pokiaľ by o priestupku poručiteľa nebolo právoplatne rozhodnuté do času jeho smrti, tak súd by s právnym názorom povinného súhlasil a takáto deliktuálna zodpovednosť by na dediča neprešla, keďže správny orgán by konanie o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. i) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zastavil. K tejto skutočnosti avšak v prebiehajúcom exekučnom konaní nedošlo, a uložená sankcia sa právoplatnosťou exekučného titulu stala peňažnou pohľadávkou (záväzkom) podľa § 488 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok, pričom k vzniku tohto záväzku došlo podľa § 489 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. V tomto prípade došlo k vzniku záväzku nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia štátneho orgánu. Takto vzniknutý záväzok predstavuje dlh poručiteľa, ktorý prešiel na povinného okamihom smrti poručiteľa podľa § 460 Občianskeho zákonníka, keďže dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Povinný teda nadobudnutím dedičstva zodpovedá za všetky dlhy poručiteľa podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Inými slovami povinný má povinnosti splniť povinnosť uloženú exekučným titulom nie z dôvodu plnenia sankcie za spáchaný priestupok poručiteľa (keďže zodpovednosť za spáchaný priestupok neprechádza na dedičov), ale z dôvodu prechodu peňažného dlhu (pohľadávky vzniknutej právoplatnosťou rozhodnutia štátneho orgánu) dedením po poručiteľovi.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2023 (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
12. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku je exekučným titulom na účely tohto zákona aj, vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.
13. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
14. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
15. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
16. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
18. Súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých možno vo veci konať a rozhodnúť. Aj keď tieto tzv. „procesné podmienky“ nie sú zákonom výslovne definované, dajú sa vyvodiť z jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku. Sú nimi napr. právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencia) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita strán sporu (§ 61 a nasl. CSP) a iné.
19. Povinný vo svojom návrhu uviedol, že povinnosť uložená exekučnými titulmi sa viaže výlučne na jeho brata, ktorý dňa XX.XX.2020 zomrel, a preto povinný nemôže byť subjektom, ktorý má povinnosť uhradiť uložené pokuty. Súd k námietke povinného uvádza, že sa s právnym názorom povinného sa stotožňuje. Exekučným titulom bola uložená podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. b) prvého bodu v spojení s ustanovením § 108 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov pokuta vo výške 165 eur za správny delikt prevádzkovateľa vozidla za nepodrobenie vozidla technickej kontrole osobe: Z. Z., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X,XXX XX M.-O. L.. Druhým exekučným titulom bola uložená podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. b) prvého bodu v spojení s ustanovením § 117 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov pokuta vo výške 165 eur za správny delikt prevádzkovateľa vozidla za nepodrobenie vozidla emisnej kontrole osobe: Z. Z., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X,XXX XX M.Š.-O. L.. Tretím exekučným titulom bola uložená podľa ustanovenia § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov bloková pokuta nezaplatená na mieste vo výške 50 eur osobe: Z. Z., r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom F.Á. XXXX/ X,XXX XX M.-O. L..
20. Súd má preukázané, že povinný je jediným dedičom po poručiteľovi, a to na podklade uznesenia Okresného súdu Košice II vydaným súdnym komisárom Mgr. P. F. ako povereným notárom, zastúpeného JUDr. M.O. V., notárskym kandidátom, sp. zn. XXD/XXX/XXXX zo dňa 08.04.2021. Okresný súd Košice II rozhodol predmetným uznesením tak, že: I. určuje: 1. všeobecnú hodnotu majetku: 155 091,95 eur 2. výšku dlhov: 64 066,63 eur 3. čistú hodnotu dedičstva: 91 025,32 eur. II. Potvrdzuje, že dedičstvo v celosti nadobúda Ing. Z. Z.F. E.. Z., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX F., P. XXX/XX, brat poručiteľa.
21. Na správne trestanie (t. j. ukladanie sankcií v rámci správneho trestania) je potrebné použiť aj základné zásady trestného konania a ukladania trestov v trestnom konaní. Jednou zo zásad ukladania trestov je zásada personality trestu vyjadrená v ustanovení § 34 ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej len „Trestný zákon“), podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa. Trestná
zodpovednosť fyzických osôb (na rozdiel od právnických osôb) je prísne individualizovaná, tzn. fyzická osoba zodpovedá iba za svoje vlastné protiprávne konanie. Teda trestnú zodpovednosť fyzickej osoby nie je možné „preniesť“ na inú fyzickú osobu a trestná zodpovednosť fyzickej osoby zaniká smrťou páchateľa. Na základe uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nemá majetkovú povahu, ale osobnú povahu a je výlučne spojený s osobou povinného subjektu. Preto exekučný súd v prvom rade musí posúdiť, či povaha veci (v exekučnom konaní vymáhaného nároku) umožňuje pokračovať v exekučnom konaní s dedičmi povinného alebo je potrebné exekučné konanie zastaviť (viď stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 68/2018 zo dňa 22. mája 2019, R 1/2019).
22. Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu s výnimkou práv rýdzo osobnej povahy. Právna veda majetok fyzickej osoby na účely dedenia komplexne vymedzuje ako veci hmotné, nehmotné statky (najmä predmety duševného vlastníctva), záväzky a pohľadávky majetkovej povahy a iné peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré majú majetkovú hodnotu a s ktorými je možné na základe právnych skutočností disponovať. Dedičstvo tvoria majetkové práva a povinnosti (aktíva a pasíva) poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli. Práva osobnej povahy zanikajú najneskôr smrťou resp. zánikom právnej subjektivity subjektu, ktorého sa týkajú, teda neprechádzajú smrťou na právnych nástupcov - dedičov. Medzi práva osobnej povahy možno zaradiť aj zodpovednosť za spáchaný správny delikt spočívajúci v povinnosti páchateľa správneho deliktu niesť zodpovednosť za právny následok spáchaného správneho deliktu, tzn. strpieť sankciu za spáchaný správny delikt.
23. Trestný zákon a rovnako ani zákon o priestupkoch neumožňujú prechod trestov, a to ani ešte nevykonaných, na právnych nástupcov páchateľa. Ani zo žiadneho ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) nevyplýva, že sankcia za protiprávne konanie (napr. peňažný trest podľa Trestného zákona alebo pokuta podľa zákona o priestupkoch) je súčasťou dedičstva a po smrti fyzickej osoby prechádza ako dedičstvo na dediča zomrelej fyzickej osoby. V prípade pokuty ako peňažnej sankcie za spáchaný priestupok (ako správny delikt) ide o osobný nárok, ktorý neprechádza na právnych nástupcov zomrelej fyzickej osoby (dedičov) (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 3 Ads 42/2008 zo dňa 30.04.2008, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Českej republiky pod č. 1592/2008, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/58/2010 zo dňa 30.07.2014).
24. V posudzovanom prípade možno konštatovať, že exekúcia sa vedie na podklade rozhodnutí uložených v režime tzv. správneho trestania. Treba podotknúť, že v oblasti správneho trestania je cieľom verejnej správy prioritne prevencia a ochrana spoločnosti pred protiprávnou činnosťou páchateľov správnych deliktov, uloženie spravodlivej sankcie, odstránenie dôslednej protiprávnej činnosti a potencionálnych páchateľov správnych deliktov odradiť od protiprávnej činnosti. Správnym deliktom je protiprávne a spoločensky škodlivé správanie fyzickej, či právnickej osoby. Správne trestanie má veľa spoločných znakov so súdnym trestaním, ale správne trestanie tvorí súčasť výkonu verejnej správy, a preto správne delikty a ich postih sú predmetom regulácie noriem práva správneho a nie trestného práva. Nakoľko sa však jedná v oboch prípadoch o odvetvia verejného (nie súkromného) práva, možno pri uplatňovaní ich základných zásad a princípov nájsť viaceré paralely. V zmysle štrasburskej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva majú totiž priestupky trestnoprávny charakter, ktorý sa potom logicky vzťahuje aj na správne delikty (zo Zborníka z medzinárodnej vedeckej konferencie Univerzity Komenského, 2021 - Nová právna úprava správneho trestania).
25. S poukazom na uvedené súd v danej veci aplikoval na výklad ohľadom možnosti právneho nástupníctva pri sankciách uložených v správnom konaní princípy správneho trestania v spojení s princípmi súdneho trestania. Sankcia uložená správnym orgánom má osobný charakter a je neoddeliteľne spojená s osobou delikventa. Výkon takejto sankcie nemôže v dôsledku smrti prejsť na inú fyzickú osobu - dediča. Nejedná sa o ani pohľadávku, ktorá by spadala do pasív dedičstva.
26. Vzhľadom k tomu, že pôvodný adresát správnej (administratívnej) sankcie pred začatím exekúcie zomrel, v exekučnom konaní nebola v dôsledku smrti páchateľa správneho deliktu, resp. priestupku splnená jedna z podmienok konania na strane účastníka. Napriek tomu, že nebohý Z. Z. mal dediča, tento nevstúpil do jeho povinností viazaných výhradne k osobe nebohého, ktoré mu boli správnymi
orgánmi uložené pred jeho smrťou. Nie je preto možné na podklade predloženého exekučného titulu viesť proti dedičovi poručiteľa exekúciu.
27. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nie je majetkovým právom, ale rýdzo osobným právom viazaným výlučne na osobu povinného, ktorý nie je predmetom dedenia a teda po smrti fyzickej osoby neprechádza na jeho právneho nástupcu - dediča. Z uvedeného dôvodu nie je možné v tomto exekučnom konaní pokračovať s dedičom povinného. Vzhľadom na to, že toto exekučné konanie nie je možné považovať za konanie, ktoré má povahu konania o majetkovom spore, ale je výlučne spojené s osobou zomrelého povinného, je potrebné toto exekučné konanie zastaviť z dôvodu nedostatku procesnej podmienky, ktorú nie je možné odstrániť (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku).
28. Medzi iné skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu (správnejšie nároku z exekučného titulu - poznámka exekučného súdu), ktoré sú dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného patrí aj nedostatok (absencia) hmotnoprávnej legitimácie oprávneného alebo povinného. Teda dôvodom zastavenia exekúcie je neexistencia alebo strata hmotnoprávnej legitimácie oprávneného alebo povinného, pričom hmotnoprávna legitimácia patrí osobám v exekučnom titule uvedeným a ich právnym nástupcom. Vzhľadom na to, že v dôsledku smrti povinného nenastal prechod povinnosti z exekučného titulu na právneho nástupcu (dediča) povinného, je tu iná skutočnosť brániaca vymáhateľnosti exekučného titulu. Preto exekučný súd túto exekúciu ako celok podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
29. Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil, je potrebné, aby súd zároveň rozhodol o náhrade trov exekúcie vrátane určenia ich výšky (§ 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku).
30. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
31. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
33. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
34. Podľa § 198 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
35. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
36. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu
37. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
38. Podľa § 5 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27.marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“)exekútorovi patrí odmena za
a)výkon exekučnej činnosti 1.pri exekúcii na peňažné plnenie, 2.pri exekúcii na nepeňažné plnenie, b)ďalšiu činnosť exekútora podľa zákona za 1spisovanie návrhov na vykonanie exekúcie do zápisnice na požiadanie oprávneného, 2.prijímanie peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie, 3.doručovanie súdnych písomností a mimosúdnych písomností, ak tak ustanoví osobitný predpis, 4.vykonávanie inej činnosti na základe poverenia súdu alebo, ak tak ustanoví osobitný predpis.
39. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
40. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
41. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
42. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
43. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že náhrada trov konania, a to nielen v základnom konaní, ale aj v konaní vykonávacom, sa riadi princípom úspechu vo veci, resp. princípom zodpovednosti za zavinenie. Exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu a zároveň jeho druhým, fakultatívnym štádiom. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania - trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu (§ 195 Exekučného poriadku). Táto špeciálna právna úprava trov v Exekučnom poriadku zároveň neupravuje dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, ako je to v podmienkach civilného sporového konania, ale exekučný súd rozhoduje súčasne nielen o nároku na náhradu trov exekučného konania, ale aj o ich výške (§ 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku).
44. Táto exekúcia sa zastavila z dôvodu, že tu je iná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu spočívajúca v tom, že nenastal prechod povinnosti z exekučného titulu na právneho nástupcu (dediča) povinného. Vymáhaný nárok zanikol v dôsledku smrti povinného subjektu, nakoľko vzhľadom na osobný charakter nároku vymáhaného v tomto exekučnom konaní tento nemôže byť predmetom dedenia po zomrelom povinnom. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku v prípadoch, v ktorých prináleží súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy exekučného konania súdneho exekútora oprávnený. Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že trovy exekučného konania povereného súdneho exekútora platí oprávnený.
45. K nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora súd vo všeobecnosti uvádza, že spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi v takomto prípade patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená osobitnou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nenadobudol vykonateľnosť, možno konštatovať, že dôvod zastavenia exekúcie je možné pričítať práve oprávnenému.
46. Súd konanie zastavil z dôvodu, ktorý existoval už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, podľa § 22 ods. 1, ods. 2 vyhlášky tak poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov vo výške 36 eur, ktorá pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 30 eur (50% zo sumy 60 eur) a DPH v sume 6 eur. Súd súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov navýšil o 20 % DPH, keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty zverejnenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Súd odkazujúc na svoj predchádzajúci výklad o zavinení oprávneného na zastavení exekúcie zaviazal na úhradu týchto trov oprávneného,
keďže exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a súčasne ide o dôvod, ktorý možno v časti nároku súdneho exekútora na úhradu jeho trov v tomto konaní podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku oprávnenému pričítať.
47. Nakoľko si oprávnený ani povinný neuplatnili nárok na náhradu trov konania, súd o tomto nároku ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.