Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/443/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, D., o vymoženie 103,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. -23 zo dňa 23.08.2012, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o náhrade trov exekúcie.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 216,29 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora súd v konaní vydal dňa 14.03.2005 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala pre vymoženie istiny 103,57 Eur, úrokov z omeškania spolu vo výške 135,60 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 103,57 Eur od 13.04.2004 do zaplatenia, poplatku za zasielanie upomienok 2,99 Eur, trov za spísanie notárskej zápisnice 83,32 Eur, trov právneho zastúpenia 57,77 Eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 23,73 eur, poplatku za vydanie poverenia 16,50 Eur a trov exekúcie. Exekučným titulom je v danej veci notárska zápisnica N 4012/2004, NZ 77896/2004 zo dňa 23.10.2004. Oprávnený podal dňa 31.05.2012 návrh na zmenu súdneho exekútora a navrhol poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave. Z obsahu uvedenej notárskej zápisnice súd prvého stupňa zistil, že bola spísaná s Mgr. Tomášom Kušnírom konajúcim v mene povinného na základe plnej moci spísanej v úverovej zmluve, ktorá je prílohou notárskej zápisnice. v bode 1. notárskej zápisnice sa konštatuje, že oprávnený uzavrel dňa 19.12.2003 s povinným Zmluvu o úvere, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 331,94 Eur. Podľa bodu 2. povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie tejto zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z uvedeného úveru tak, aby notárska zápisnica bola vykonateľným titulom pre exekúciu. V ďalšom bode je obsiahnuté vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra, že uznáva v mene povinného záväzok voči oprávnenému v celkovej výške 349,20 Eur, z ktorej úver a poplatok predstavujú 103,57 Eur, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 13.07.2004 do zaplatenia. Uvedený záväzok bol v tomto bode uznaný v plnom rozsahu čo do základu aj čo do uvedenej výšky. Z pripojenej Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa

19.12.2003 bolo zistené, že povinnému bol oprávneným poskytnutý úver vo výške 331,94 Eur, pričom povinný sa zmluvne zaviazal splatiť úver v 9-tich dvojtýždňových splátkach po 54,44 Eur, t. j. celkove sa zaviazal splatiť poskytnutý úver spolu s príslušným poplatkom vo výške 483,94 Eur. V zmluve nie je uvedený účel poskytnutia finančných prostriedkov ani ročná percentuálna miera nákladov. zmluva obsahuje splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra, aby v mene povinného uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa a a , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), , , , , a nariadenia vlády SR č. , a uviedol, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským a zmluva o úvere účastníkov konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V rozpore s ustanovením a však boli dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne. Súd prvého stupňa tiež poukázal na znenie Exekučného poriadku, v zmysle ktorého jednou z požiadaviek na to, aby bolo možné vykonať exekúciu na podklade notárskej zápisnice je, že táto obsahuje právny záväzok, teda dohodu oboch strán záväzkovo-právneho vzťahu. Z toho vyplýva, že exekučným titulom nemôže byť notárska zápisnica, ktorej účastníkom bola len jedna strana, v tomto prípade povinný, lebo notárska zápisnica môže byť spôsobilým exekučným titulom len vedy, ak sú jej účastníkmi obe strany, okrem súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Keďže posudzovaná notárska zápisnica neobsahovala záväzok, ale len prehlásenie povinného, nebola spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Ďalším dôvodom, pre ktorý nebolo možné uznať predmetnú notársku zápisnicu ako exekučný titul bola neprijateľná podmienka uvedená v zmluve o úvere, a to v časti, ktorej povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice za účelom uznania dlhu. Vzhľadom na vopred predtlačenú zmluvu však dlžník nemohol ovplyvniť, koho splnomocní na spísanie notárskej zápisnice a tiež nemohol vylúčiť takéto zastúpenie. Zmluvu mohol len ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť. Advokáta pritom na zastupovanie splnomocnil oprávnený, ktorý mu zrejme poskytol aj odmenu za jeho úkony, a preto súd prvého stupňa konštatoval rozpor medzi záujmom zástupcu a zastúpeného v zmysle ustanovenia . Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Z toho dôvodu zamietol aj návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že predložil notársku zápisnicu, ktorá nie je spôsobilým exekučným titulom. Po preskúmaní výšky trov exekúcie podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.04.2008 súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi účelne vynaložené trovy exekúcie 216,29 Eur. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny v zmysle , vyhlášky vo výške 16 Eur za 5 úkonov po 3, Eur - získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie zamestnávateľa povinného - sociálna poisťovňa 2x, Katastrálny úrad, z odmeny za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť v zmysle vyhlášky vo výške 132,76 Eur, z náhrady hotových výdavkov v zmysle vyhlášky vo výške 5,38 Eur, poštovné, cestovné dňa 20.06.2012 Košice - Gelnica a späť vo výške 21,56 Eur. súvislosti s cestovným exekútorovi súd priznal aj náhradu za stratu času vo výške 9,96 Eur, a DPH vo výške 20% zo sumy 180,24 Eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, konanie podľa ust. prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré naformuloval pod bodom 1, 2 na str. 2 odvolania.

Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako

exekučnému súdu neprináleží. Podľa jeho názoru exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo navyše za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného súdu) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Poukázal na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkol, že všeobecný súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zdôraznil, že povinnej nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupovala, nie je možné za súčasného stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ak by sa súd nestotožnil s touto interpretáciou ust. Exekučného poriadku oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa ust. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ust. Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá . Ďalej namietal, že súd prvého stupňa svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinnou na strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy povinná mala zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnej však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnej v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnej vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení . Poukázal na to, že plnomocenstvo udelené v Zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinná nestratila právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinná udelila svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelila plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore a s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa ust. je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu. Za nesprávny považoval aj názor súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto záver je v priamom rozpore so súdnou praxou, konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ. K návrhu na prerušenie konania podľa ust. poukázal na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd s tým, že citoval ust. , v zmysle ktorého je všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú základných ľudských práv a slobôd. Tiež citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -12 zo dňa 14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo posúdenie náležitosti notárskej zápisnice. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa ust. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej

únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

"1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?"

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa prípustnosťou podať odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Podľa odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný priadok), ak tento exekučný poriadok neustanovuje inak.

V prejednávanej veci bolo exekučné konanie začaté dňa 18.02.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1.9.2005.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku platného do 31.8.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Z citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiam v exekučnom konaní všeobecne nie je prípustné. Je prípustné iba voči tým rozhodnutiam, kde to výslovne Exekučný poriadok pripúšťa. Keďže odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora, nie je prípustné, odvolací súd nemohol tento výrok v odvolacom konaní preskúmať a odvolanie oprávneného proti tomuto výroku odmietol.

Odvolací súd následne prejednal odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým exekúciu zastavil a proti výroku o trovách exekúcie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o také odvolanie podľa , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie, lebo zastával názor, že notárska zápisnica, ktorá je v tomto konaní exekučným titulom, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a exekučný súd preskúmavaním jej náležitostí prekročil právomoc zverenú mu zákonom.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 19.12.2003 zmluvu o úvere č. XXXXXXX podľa a nasl. , na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 331,94 Eur (10.000,- Sk) a povinný sa zaviazal úver vrátiť spolu s poplatkom celkovo v sume 483,94 Eur (14.760,- Sk). Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jeho mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. Tomáš Kušnír uznal za povinného záväzok z tohto úveru do notárskej zápisnice pred notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom v Bratislave č. N 4012/2004, Nz 77896/2004 zo dňa 23.10.2004 a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť, ako to uviedol súd prvého stupňa. Uznanie dlhu a súhlas dlžníka s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú totiž jednostranné právne úkony, preto pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je nevyhnutná prítomnosť dlžníka osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V danej veci povinného pri spisovaní notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír na základe plnomocenstva udeleného mu povinným v zmluve o úvere.

Právny názor oprávneného, že notárska zápisnica má rovnaké účinky, ako rozsudok všeobecného súdu, nie je správny. Notárska zápisnica, pokiaľ obsahuje formálne náležitosti stanovené Notárskym poriadkom a súhlas dlžníka s jej vykonateľnosťou v exekúcii, nie je rozhodnutím, ako to vyplýva z ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája. Notárska zápisnica má povahu verejnej listiny ( Notárskeho poriadku) a nemá preto účinky právnej moci ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ako majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní ( ). Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica so súhlasom povinnej osoby s jej vykonateľnosťou má len formálny charakter, lebo obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné pre to, aby bola ako titul pre súdny výkon rozhodnutia vykonateľná. Notár spíše notársku zápisnicu na základe prehlásenia povinnej osoby, ktorým súhlasí s jej vykonateľnosťou bez toho, aby bol oprávnený (a povinný) skúmať jej podklad v hmotnom práve (napríklad, či zmluva, z ktorej plnenie je predmetom notárskej zápisnice, bola účastníkmi skutočne uzavretá, či plnenie, na ktoré sa povinný zaviazal, zodpovedá hmotnému právu, či povinný splnomocnil advokáta na zastupovanie v súlade s hmotným právom a pod.).

Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa , zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve predpokladá dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektmi a to medzi splnomocniteľom na jednej strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné plnomocenstvo je už iba jednostranným úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ. má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je preto vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov ( ). Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa pritom nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia. Takáto zmluva je potom podľa absolútne neplatná a nemôžu z nej vzniknúť žiadne práva a povinnosti.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď pri preskúmavaní predmetného exekučného titulu a podmienok, za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere dospel k záveru, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, v predtlači zmluvy o úvere a teda povinný, ak chcel, aby mu bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, v ktorom ho splnomocnil súčasne na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto správne súd prvého stupňa poukázal na to, že takéto konanie splnomocneného zástupcu povinného Mgr. Tomáša Kušníra, voči povinnému je v rozpore so zákonom o advokácii. Navyše, nie je preukázané, že podľa , o advokácii dal povinný Mgr. Tomášovi Kušnírovi skutočne takéto pokyny, ako sú uvedené v predtlači zmluvy o úvere a či sa Mgr. Tomáš Kušnír mohol riadiť pokynmi povinného pri presadzovaní práv a záujmov povinného v prejednávanej veci, či povinný s Mgr. Tomášom Kušnírom osobne prejednával spôsob presadzovania práv a záujmov povinného a vôbec či povinný bol niekedy v kontakte s Mgr. Tomášom Kušnírom, pretože plnomocenstvo ako súčasť zmluvy o úvere nie je osobitne podpísané povinným. Vzhľadom na to, že povinný plnomocenstvo ako samostatný právny úkon nepodpísal, platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojim zastupovaním, a preto tento advokát nebol oprávnený v jeho mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

Vzhľadom na to, že pre rozhodnutie o odvolaní bolo podstatné posúdenie otázky spôsobilosti predloženého exekučného titulu na vykonanie exekúcie, odvolací súd sa ďalšími odvolacími námietkami nezaoberal a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie podľa ako vecne správne potvrdil, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.

Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu v celom rozsahu, nakoľko však proti výroku o trovách exekúcie nič nenamietal, odvolací súd tento výrok tiež potvrdil podľa ako vecne správny.

K návrhu oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa a predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázok, odvolací súd udáva:

Podľa súd konanie preruší, ak sa rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je súd povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj "ZFEÚ") má povahu osobitného nesporového a medzitímneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia to taktiež nevyplýva. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Zároveň prejudiciálna otázka nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú.

Odvolací súd poukazuje na ustanovenie Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie nemožno prerušiť. Preto v tomto konaní nie je daný zákonný dôvod na prerušenie exekučného konania podľa návrhu odvolateľa, v zmysle .

Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Oprávnený v odvolaní tiež žiadal, aby súd konanie vo veci prerušil a predložil Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ustanovenia vety prvej a druhej exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 vety prvej SR, či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočňovanie revízneho postupu podľa Exekučného poriadku bez akejkoľvek časovej limitácie.

Podľa súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, kedy podá návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Prerušenie konania z tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; názor účastníka konania je v tomto smere právne irelevantný.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa pri posudzovaní súladu exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval v súlade so zákonom a súdnou praxou, preto nie je dôvod predložil oprávneným navrhovanú otázku na posúdenie Ústavnému súdu SR.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a súdnemu exekútorovi a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.