Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/304/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľa: A. Č. I.

- S. A., I., K. E. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou LEGAL CARTEL s.r.o., Bratislava, Ľubinská č. 18, IČO: 36 677 175, za ktorú koná JUDr. Radoslav Kačur, proti odporkyni: E. I. W. P. W. Š. F. K. Á. , naposledy bytom I., Na G. Č.. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom W. K., Y. Okresného S. I. U.., o zaplatenie sumy 89,62 €, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18. júna 2012, č.k. -57, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 18.6.2012, č.k. -57, zamietol návrh navrhovateľa. Ním sa domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 89,62 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne odo dňa 16.8.2007 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že dňa 15.8.2007 na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície I.-S. A. bolo odstránené osobné motorové vozidlo EVČ: XXXXMBA, ktorého prevádzkovateľom bola odporkyňa, nakoľko vozidlo stálo v zóne D-56a a zároveň tvorilo prekážku cestnej premávky. Technický odťah vozidla vykonala obchodná spoločnosť W. S.. S. X..F.., I., v zmysle zmluvy o výkone odťahovacej služby uzatvorenej medzi organizáciou K. I.-S. A. zriadenej navrhovateľom. Sume 89,62 € zodpovedajú vynaložené náklady súvisiace s núteným odtiahnutím vozidla, ktoré odporkyňa nezaplatila. Odporkyni uznesením zo dňa 4.1.2011 súd prvého stupňa ustanovil opatrovníka v osobe W. K.C., zamestnankyne súdu prvého stupňa, postupom podľa ustanovenia Na adrese trvalého bydliska sa odporkyňa nezdržiavala, miesto jej pobytu sa nepodarilo overiť šetrením ani prostredníctvom Centrálnej evidencie pobytov obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, lustráciou v Sociálnej poisťovni, dopytom na Ústrednej evidencii väzňov ZVJS Slovenskej republiky.

Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že Miestne zastupiteľstvo mestskej časti I.-S. A. zriadilo dňom 1.2.1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu K., ktorá vykonávala správu a údržbu miestnych komunikácií III. a IV. triedy v mestskej časti S. A.. K. I.-S. A. ako príkazca a spoločnosť W. S.. S. X..F.., I., ako príkazník uzavreli dňa 23.10.2006 zmluvu o výkone odťahovacej služby, na základe ktorej príkazca osvedčil a splnomocnil príkazníka výkonom odstraňovania a následným premiestňovaním motorových vozidiel na území A. Č. I.-S. A. na cestách patriacich do jeho správy. Dňa 15.8.2007 motorové vozidlo EČV: XXXXMBA bolo odstránené z ulice M. K. I. z dôvodu státia v zóne D-56a na základe nariadenia správcu

komunikácií I.-S. A.. Spoločnosť W. S.. S. X..F.. vykonala odťah vozidla a dňa 15.8.2007 ho vydala odporkyni a zároveň ju poučila, že spoločnosti vznikla voči nej za nútený odťah vozidla pohľadávka v sume 2.700,-- Sk. Na podnet spoločnosti W. S.. S. X..F.. znalecký ústav C. Q. K. I., Inštitút ekonomického znalectva a expertíz, vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX; z neho vyplýva, že vo veci stanovenia kalkulácie odťahovej služby bola stanovená výsledná kalkulácia nákladov na odťah jedného motorového vozidla na sumu 3.112,-- Sk. V tejto časti súd zdôraznil, že zmluvou o výkone odťahovacej služby organizácia K. osvedčila a splnomocnila spoločnosť W. S.. S. X..F.. výkonom odstraňovania a následným premiestnením motorových vozidiel na území A. Č. I.-S. A., pričom uvedená spoločnosť mala vystupovať pri odstraňovaní vozidla ako orgán verejnej moci, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za úradný postup pri výkone odtiahnutia motorového vozidla s tým, že zmluvné strany vyslovili, že nepovažujú odstránenie vozidla za prenesenie právomoci správcu komunikácie z orgánu verejnej moci - príkazcu na príkazníka, ale iba za technický úkon a jeho následnú realizáciu, ktorý nemôže z objektívnych dôvodov realizovať sám príkazca. Súd vychádzal pri posudzovaní danej veci z právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.2.2004, sp.zn. , že správca cesty vystupuje pri odstraňovaní vozidla ako orgán verejnej moci, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť W. S.. S. X..F.. nebola oprávnená vykonať odťah predmetného vozidla odporcu, a preto navrhovateľovi nepatrí náhrada nákladov naň vynaložených. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že v zmysle o premávke na pozemných komunikáciách sa všeobecné predpisy o správnom konaní nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla, nakoľko ide iba o vylúčenie procesnoprávnych predpisov na stanovené prípady a uvedený zákon je aj pri použití daného ustanovenia právnym predpisom verejného práva. Na správcu komunikácie ako orgánu verejnej správy sa vzťahuje , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V súlade s uvedeným by správca verejnej komunikácie mohol jemu zákonom zverený výkon verejnej moci zmluvne previesť na podnikateľské alebo iné subjekty iba vtedy, ak by mu to zákon dovoľoval alebo ukladal.

V zmysle bol však správca pozemných komunikácií oprávnený zveriť správu komunikácií iba právnickej osobe ním na tento účel založenej alebo zriadenej. Pokiaľ správca komunikácie zveril zmluvou výkon núteného odťahu inej osobe (navrhovateľovi), postupoval v rozpore s uvedeným zákonom, čím je zmluva o výkone odťahovacej služby neplatná pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu, keď odťah vozidla bol vykonaný v rozpore so zákonom na základe neplatnej zmluvy, nevznikla správcovi komunikácie ani pohľadávka predstavujúca náklady odťahu vozidla. Pokiaľ sa jednalo o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.2.2008, sp.zn. , z jeho odôvodnenia vyplýva, že dôvodom zrušenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave boli len procesné dôvody, to znamená, že rozhodnutie nebolo zrušené pre nesprávne právne závery, čo sa týka merita veci, ale v časti vyhlásenia zmluvy o výkone odťahovej služby za neplatnú nebolo riadne zdôvodnené a nespĺňalo tak požiadavky na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ navrhovateľ argumentoval inými rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave sp.zn. , a Krajského súdu v Trnave sp.zn. , v ktorých bol odlišne posúdený nárok navrhovateľa, v prospech navrhovateľa, tieto nie sú pre rozhodnutie v danej veci právne významné a záväzné. Rozsudok odôvodnil ustanovením ods. l, 2, 3 4, 5 o premávke na pozemných komunikáciách účinného v čase odtiahnutia vozidla, , 2 . Úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia ods. l , keďže ich náhradu nežiadala.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; súd nesprávne právne posúdil vec. Striktný výklad ustanovenia § 40 zákona o pozemných komunikáciách by viedol k rôznym absurdnostiam. Ak by sa pripustilo, že aj samotný odťah po stránke technickej by bol oprávnený vykonať len správca komunikácie, bol by správca komunikácie nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku Slovenskej republiky sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov. Takýto stav by bol nemysliteľný a nebolo by ho možné realizovať z hľadiska personálnej, ako aj vecnej vybavenosti správcov komunikácií. Obchodná spoločnosť W. S.. S. X..F.. ako zmluvný partner navrhovateľa vykonávala len technickú realizáciu samotného rozhodnutia správcu komunikácie o odťahu motorového vozidla spolu s činnosťami s tým priamo súvisiacimi, bez ktorých by odťah motorového vozidla nebolo

možné vykonať. Nerozhodovala o odťahu motorového vozidla a rovnako ani nevymáhala náklady tohto odťahu, a teda žiadnym spôsobom nezasahovala do práv jednotlivcov. Na preukázanie oprávnenosti obchodnej spoločnosti W. S.. S. X..F.. na vykonanie technického odťahu motorových vozidiel zdôraznil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.12.2011, sp.zn. , rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.12.2010, sp.zn. , zo dňa 8.7.2009, sp.zn. , zo dňa 16.9.2009, sp.zn. , rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.3.2009, sp.zn. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.2.2008, sp.zn. . Má jednoznačne za to, že zmluva č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby uzatvorená dňa 23.10.2006 medzi rozpočtovou organizáciou K. I.-S. A. zriadenou navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou W. S.. S. X..F.. neodporuje o premávke na pozemných komunikáciách, ani inému právnemu predpisu Slovenskej republiky. Nejde teda o neplatný právny úkon a navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaný. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Žiadal náhradu trov konania, ktoré súčasne vyčíslil.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ods. l v znení účinnom od 1.1.2013, ďalej len ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané

zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia ods. l (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 17. apríla 2013 (, ). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ako správnymi dôvodmi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje ( ods. l, 2 ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a vec aj právne správne rozhodol. Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku je však potrebné ešte uviesť pre vec tieto podstatné skutočnosti (okrem dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa). Treba prisvedčiť navrhovateľovi v tom, že súd je, o.i., viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd ( ods. l veta prvá ). Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.2.2008, sp.zn. , na ktorý sa navrhovateľ vo svojom odvolaní odvoláva, však nevyplýva odpoveď na tú podstatnú otázku, resp. Ústavný súd Slovenskej republiky sa v danej veci nezaoberal tou otázkou, ktorá je podstatná v predmetnom konaní, a síce, či zmluvou (právnym úkonom) na fyzickú alebo právnickú osobu, ktorou je v predmetnom konaní spoločnosť W. S.. S. X..F.., ktorá na odťahovanie vozidiel nebola založená alebo zriadená správcom komunikácie, môže správca komunikácie, v danej veci navrhovateľ, ktorému osobitný právny predpis ( o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom dňa 15.8.2007, o pozemných komunikáciách v znení účinnom dňa 15.8.2007, kedy bolo osobné motorové vozidlo odporkyne odtiahnuté) zveril aktívnu legitimáciu na odtiahnutie vozidla, môže preniesť aktívnu legitimáciu na odtiahnutie vozidla. Pri výklade a uplatňovaní zákonov (rovnako ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov) treba postupovať tak, aby boli v súlade s ( ). Gramatickým, logickým, systematickým výkladom citovaných zákonov odvolací súd dospel k tomu právnemu záveru, že tam, kde zákonodarca povolal v presne vymedzených veciach označenú osobu aktívne legitimovanou, táto nemôže preniesť svoje právo zmluvou na iný subjekt, ktorý sám pre dané veci nezaložil, nezriadil; takáto zmluva je potom absolútne neplatným právnym úkonom. Inú odpoveď na túto otázku nedáva ani nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.10.2001,

sp.zn. (o súlade všeobecne záväzného nariadenia mesta S. E. K. Č.. X/XX, ktorým sa upravuje státie, parkovanie a odťahovanie motorových vozidiel na území mesta S. E. K.), na ktorý sa odvolával aj Ústavný súd Slovenskej republiky už vo vyššie uvedenom náleze (z roku 2008). Totiž Ústavný súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní vychádzal z ústavného a právneho stavu platného v čase rozhodovania, ako to sám v náleze aj uvádza (bod II. ods. 2). Správca komunikácie všeobecne môže postupovať len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach. Ak len jemu osobitný právny predpis zveroval aktívnu legitimáciu na odťahovanie motorových vozidiel, aj len po technickej stránke (alebo právnickej osobe na tento účel správcom komunikácie zriadenej alebo založenej), zmluvou a ani podzákonným normatívnym právnym aktom bez splnomocnenia v zákone nemohol svoje práva a povinnosti prenášať na iný subjekt. Inými slovami povedané preto, aby správca komunikácie tak mohol robiť, musel mať výslovné zákonné zmocnenie, ktoré však v danom rozhodnom čase neexistovalo. Ak napriek tomu tieto práva a povinnosti správca komunikácie bez zákonného základu zmluvou zveril spoločnosti W. S.. S. X..F.., stalo sa tak v rozpore s . Za tohto skutkového a právneho stavu potom nemožno použiť navrhovateľom označené rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.12.2010, sp.zn. , zo dňa 8.7.2009, sp.zn. , zo dňa 16.9.2009, sp.zn. , rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.3.2009, sp.zn. , ktoré vyslovili právny názor zhodný s navrhovateľom, resp. spoločnosťou W. S.. S. X..F.. Spoločnosť W. S.. S. X..F.. teda nebola subjektom oprávneným odťahovať motorové vozidlá, a teda ani odporkyne. Okrem toho treba uviesť, že navrhovateľ a daná spoločnosť sú samostatné právnické osoby so všetkými dôsledkami. Navrhovateľ ani len netvrdil, žeby náklady na daný odťah znášal sám, resp. žeby náklady odťahu nahradil spoločnosti W. S.. S. X..F.., žeby mu akékoľvek náklady na odťah predmetného motorového vozidla v danom čase a mieste vznikli. Navrhovateľovi preto nemôže svedčať aktívna legitimácia v predmetnom súdnom spore ani z daného dôvodu.

Odvolací súd odporkyni úspešnej aj v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, keďže túto nežiadala ( ods. l, ods. l, ods. l ).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.