Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/267/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: CASH COLLECTORS SK s.r.o., IČO: 44 703 015, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., IČO: 36 856 584, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti povinnému: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, B., vykonávanej súdnou exekútorkou: JUDr. Denisa Uhríková, IČO: 35 552 115, so sídlom Tomášikova 5/ A, Bratislava, pod sp. zn. EX 1975/2012, o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -45 zo dňa 13. augusta 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo zdôvodnil aplikáciou Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), , a , a a (ďalej len „“), , , , a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, čl. 3 ods. 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 1 písm. q) prílohy citovanej Smernice.

Prvostupňový súd svoje uznesenie odôvodnil tým, že primárny právny vzťah medzi majiteľom pohľadávky a povinným vznikol na základe Zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty z 3. 5. 2005, na ktorú je nutné aplikovať režim spotrebiteľských zmlúv, pretože sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Z obsahu zmluvy vyplýva, že povinný nie je podnikateľským subjektom a v danej veci pri uzatváraní a plnení zmluvy preukázateľne nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na rozdiel od oprávneného, ktorý má poskytovanie úverov ako predmet obchodnej činnosti riadne zapísaný v Obchodnom registri. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Peňažná pohľadávka poskytnutá oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Podľa v znení do 31. 12. 2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Jediným exekučným titulom, pri ktorom súd v zmysle jednoznačných ustanovení vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ak tento vykazuje niektorú z vád vymedzených v príslušnom paragrafe, t. j. preskúmava exekučný titul tak, ako keby nenadobudol právoplatnosť. Exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a primárneho zmluvného vzťahu. Prvostupňový súd v odôvodnení poukázal na ochranu spotrebiteľa podporovanú Európskou úniou a v tejto súvislosti na rozsudok Súdneho dvora Oceáno Grupo Editorial, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu sp. Zn. , podľa ktorého je súd oprávnený a povinný skúmať exekučný titul počas celého

exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Vychádzajúc z uvedeného sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou, či exekučný titul, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie naozaj spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Predmetom skúmania súdu bola najmä rozhodcovská doložka. Súd v konaní zistil, že súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých bod 18. obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmluvy bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, pričom rozhodnutia rozhodcovského súdu budú pre obidve zmluvné strany záväzné. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu tým, že určuje na prejednanie rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka je súčasťou predtlačeného formulára, čiže sa nedá považovať za individuálne dojednanú. Spotrebiteľ svojím podpisom vyjadrí súhlas s podmienkami poskytnutia pôžičky vrátane akceptácie rozhodcovskej doložky. Predtlačenú zmluvu mohol spotrebiteľ prijať buď ako celok alebo ju úplne odmietnuť. V čase uzavretia zmluvy nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Toto bolo doplnené až novelou vykonanou účinným od 1. 1. 2008. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie , podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako v členskom štáte Európskej únie, minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica Rady 93/13/EHS. V zmysle prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q) podmienkou, ktorá sa môže považovať za nekalú, je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu zaručujú kogentné ustanovenia vykladané v súlade so smernicou č. 93/13/ EHS. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovký rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Tým je daný rozpor exekučného titulu so zákonom, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa EP. Na základe uvedeného súd prvého stupňa žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená prostredníctvom právneho zástupcu, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zmenil a udelil súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie alebo aby napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom tým, že zamietol žiadosť súdnej exekútorky o vydanie poverenia, čím oprávnenej odoprel právo na výkon vykonateľného rozhodnutia a že nesprávne právne vec posúdil, keď dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa názoru oprávnenej rozhodcovský rozsudok a rozsudok všeobecného súdu sú rovnocennými rozhodnutiami, čo vyplýva z rozhodnutí NS SR č. , , . Tým, že exekučný súd by neakceptoval rozhodcovský rozsudok, porušil by zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že k posúdeniu rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v konkrétnom prípade nemožno dôjsť eurokomfortným výkladom, pretože zo strany Slovenskej republiky došlo k nesprávnemu prekladu časti prílohy Smernice, bod 1 písm. q) Zo správneho prekladu ustanovení možno vyvodiť záver, že klauzula v spotrebiteľskej zmluve nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne takým druhom arbitráže, na ktorú by sa nevzťahovali ustanovenia právnych predpisov. Slovenské rozhodcovské

konanie je však regulované v , v rámci ktorého je rozhodca priamo zo zákona povinný aplikovať právo Slovenskej republiky () a tiež je povinný aplikovať právne normy na ochranu spotrebiteľa () a rozhodne nie je arbitrážou o ktorej hovorí smernica. V zmysle citovanej prílohy nie je možné klasifikovať predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú. Oprávnená ďalej poukázala na to, že ust. v danom prípade nemožno použiť, pretože bolo zavedené novelou s účinnosťou od 1. 1. 2008 a právne vzťahy vzniknuté pred uvedeným dátumom sa posudzujú podľa doterajších právnych predpisov. Zmyslom neprijateľnej podmienky je skutočnosť, že jej dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade tomu však nie je z nasledovných dôvodov: dáva záruky, že práva spotrebiteľa ako účastníka rozhodcovského konania budú rešpektované v plnej miere; dáva záruky zabezpečenia rovnosti účastníkov v rámci rozhodcovského konania ako aj v štádiu súdneho konania o zrušení rozhodcovského rozsudku; ZoKR poskytuje možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku v súdnom konaní; štatút a rokovací poriadok rozhodcovského súdu neobsahujú ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, naopak obsahujú viaceré zvýhodnenia pre spotrebiteľa; poplatok za rozhodcovské konanie je nižší ako súdny poplatok a neplatí sa poplatok za podanie žalobnej odpovedi na rozdiel od súdneho poplatku za odpor; rozhodcovský súd zasiela spotrebiteľom ako účastníkom konania poučenie o ustanoveniach na ochranu spotrebiteľa; ako rozhodcovia pôsobia uznávaní odborníci v oblasti práva; Slovenská sporiteľňa a.s. (ako právna predchodkyňa oprávnenej, ktorá zmluvu uzatvárala) ako banka mala v zmysle o bankách pri uzatváraní zmluvy povinnosť ponúknuť svojim klientom uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, plnila si teda svoju zákonnú povinnosť, pričom zákon o bankách je špeciálnou právnou úpravou oproti všeobecným ustanoveniam . Oprávnená dala do pozornosti argumentáciu JUDr. Jaroslava Krajča v publikácii Spotrebiteľská zmluva v aplikačnej praxi SR a EÚ, Eurounion 2011, ktorý uvádza k , že neprijateľná je iba rozhodcovská doložka, ktorá od spotrebiteľa požaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Pod výlučným riešením v rozhodcovskom konaní však nie je možné rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v . Oprávnená poukázala na judikatúru ESD vo veciach Eco Swiss (C-126/97) body 47 a 48, Kapferer (C-234/04) bod 20, Fallimento Olimiclub (C-2/08) bod 22, Asturcom (C-40/08) body 36 až 37, Pohotovosť (C-76/10) body 45 až 48. Z rozsudkov ESD vyplýva, že teoreticky je možné preskúmanie právoplatného rozhodcovského rozsudku v štádiu exekučného konania týkajúceho sa spotrebiteľského vzťahu, avšak je to len v prípadoch, ak rozsudok bol vydaný bez účasti spotrebiteľa a vnútroštátny právny poriadok vo svojej procesnej právnej úprave umožňuje vykonať posúdenie nekalej povahy rozhodcovskej doložky v rámci opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy a to pri zabezpečení rovnocennosti. Právny poriadok Slovenskej republiky však neumožňuje v štádiu exekučného konania skúmať, či právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu alebo rozsudok rozhodcovského orgánu, je inak vecne správny. Vo všetkých uvedených rozhodnutiach ESD je zdôraznená potreba rešpektovania zásady rovnocennosti, ktorej porušenie by znamenalo neprípustný rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom. Oprávnená v odvolaní poukázala tiež na právnu úpravu zastavenia exekúcie v , na a , z čoho vyvodila záver, že za určitých okolností pripúšťa kontrolu rozhodcovských rozsudkov všeobecnými súdmi a to inštitútom žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V prípade, ak vnútroštátne exekučné súdy môžu vecne preskúmať právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok, právny inštitút žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku stráca zmysel. V zmysle všeobecný súd nie je koncepčne postavený nad rozhodcovský súd. Nie je možné súhlasiť s tým, že rozhodcovský súd je súkromný subjekt a nemôže mať postavenie podobné štátnemu orgánu. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Oprávnená pripustila, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či rozhodnutie vydal orgán s právomocou na jeho vydanie a či je rozhodnutie vykonateľné z materiálnej a formálnej stránky.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné ( EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že je vecne správne uznesenie súdu prvého stupňa.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

Exekučné konanie predstavuje postup súdu, súdneho exekútora, účastníkov konania pri nútenom výkone judikovaného práva vyjadreného exekučným titulom, ktorého povaha určuje rozsah materiálneho preskúmania exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu ako to vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 EP. Exekučný súd sa v rámci materiálneho preskúmania exekučného titulu zameriava na skúmanie hmotno-právnych predpokladov exekučného titulu ako sú dovolenosť, možnosť plnenia a jeho súlad s dobrými mravmi a teda skúma, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Ustanovenie umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v alebo b) , a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Exekučný súd je pri postupe podľa oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v aj čo do jeho materiálnej správnosti.

Zo Zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty pripojenej v spise vyplynulo, že právny predchodca oprávnenej (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 25. 4. 2005 úverovú zmluvu, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla povinnému úverový rámec vo výške 10 000,- Sk, s úrokovou sadzbou 16,80 % p. a., so splatnosťou úrokov mesačne, k poslednému dňu v mesiaci a so splátkami pohľadávky, ktorá vznikne na základe čerpania prostriedkov z poskytnutého úverového rámca vo výške najmenej 5 % z úverového rámca, teda 500,- Sk mesačne, vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, až do splatenia pohľadávky. Oprávnená nadobudla pohľadávku voči povinnému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0919/2010/CE z 21. 10. 2010. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. V bode 18. je obsiahnutá rozhodcovská doložka, z ktorej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, pri vydávaní a používaní platobných kariet, pri poskytovaní a používaní elektronických služieb, prípadne iných elektronických platobných prostriedkov určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd. Strany sa zaviazali podriadiť rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktoré bude pre obe zmluvné strany záväzné.

Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mala oprávnená už pripravený a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil.

Podľa znenia v období od 1. 4. 2004 do 31. 12. 2007, teda v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty, zmluva o úvere, ktorá je upravená v , nespadala pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa . Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 25. 11. 2004, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z a nasl. nie je možné vyvodiť, že 5. hlava sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú

definované v , odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa a nasl. je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v o ochrane spotrebiteľa.

Keďže právny predchodca oprávnenej bol osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, právny predchodca oprávnenej pri uzatvorení zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho v zmysle v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle Vzhľadom na to, že predmetnou Zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty sa zaviazal právny predchodca oprávnenej ako dodávateľ povinnému ako spotrebiteľovi dočasne poskytnúť peňažné prostriedky vo forme úveru a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s odmenou, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle a , keď zároveň nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v , nie je vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi založený Zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty je nevyhnutné posudzovať podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( ). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je o spotrebiteľských úveroch, ako i a nasl. , má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa citovaných ustanovení a príslušných ustanovení o spotrebiteľských úveroch.

Súd sa nestotožnil s právnym názorom oprávnenej vyjadrenom v odvolaní, že banka si takouto úpravou rozhodcovskej doložky vo všeobecných podmienkach splnila zákonnú povinnosť vyplývajúcu jej z o bankách. Citované ustanovenie uložilo banke povinnosť ponúknuť svojim klientom uzatvoriť rozhodcovskú doložku. Slovné spojenie povinnosť ponúknuť je však potrebné vyložiť tak, že povinnosťou banky bolo ponúknuť klientovi možnosť rozhodnúť sa (vybrať si), či v prípade sporu bude rozhodovať spor všeobecný súd a ktorákoľvek zmluvná strana podá návrh na tento súd alebo spor bude rozhodovať rozhodcovský súd a návrh podá ktorákoľvek zmluvná strana na takýto súd. Ak však banka naformulovala rozhodcovskú doložku v hore uvedenom znení, klientovi nič neponúkla, ale sama určila, že oprávnený rozhodovať spory je rozhodcovský súd. Navyše banka upravila rozhodcovskú doložku len v obsiahlych prílohách zmluvy, ktoré tvorili obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s.

Odvolací súd berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú doložku a tu dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K tejto otázke súd prvého stupňa zaujal rovnaké stanovisko.

V zmysle , v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Toto citované ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje iba na predmet plnenia, alebo na cenu plnenia (ods. 2). V ods. 3 demonštratívne vymenúva niektoré neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. V ods. 4 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Článok 1 písm. q) prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 účinnej od 21. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú

zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS, na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods.1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od nariadenia pritom nemá priamu právnu záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich zásady neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

ESĽP v rozsudku z 27. 6. 2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA nariadil, že národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu smernice. Požiadavka o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá.

V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí z 24. 2. 2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle a nasl. za použitia ich

výkladu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.

Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi zmluvy je v priamom rozpore s v aktuálnom znení. Keďže ale v čase uzavretia predmetnej zmluvy (ku dňu 28. 6. 2005) citované ustanovenie, ktoré bolo zavedené až novelou účinnou od 1. 1. 2008 neobsahoval a v zmysle vznik právnych vzťahov a nároky vzniknuté pred 1. 1. 2008 je potrebné posudzovať podľa doterajších predpisov, neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil s použitím za použitia jeho eurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú smernicu, závery Súdneho dvora EÚ i Ústavného súdu SR.

Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle , a preto je neplatná. Keďže medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle a nasl. , nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle EP poriadku a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný (Pozri rozhodnutie NS SR pod sp. zn. ). Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (, , ), súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle EP poriadku zamietne.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti v zmysle potvrdil, keď povinnosťou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania ( a ), nakoľko zamietnutie žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je konečným rozhodnutím, ale len podkladom pre následné zastavenie exekúcie ( EP) s povinnosťou vyporiadania sa s aj otázkou trov v tomto rozhodnutí ( a EP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.