Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoP-2-2013.pdf
PDF · 95.87 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľky Q. K., bytom XXX XX U. O., C. XX, občianka SR proti odporcovi P. P., bytom U. O. Z. XXX/XX, občan SR, zastúpený JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Stará Ľubovňa, ul. Garbiarska 20, v konaní o určenie otcovstva k mal. U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. O., C. XX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 2C 124/2011-319 zo dňa 06. 12. 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III.
II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku IV., V., VI. a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový súd“) určil, že odporca P. P., nar. XX.XX.XXXX je otcom mal. U. K., nar. XX.XX.XXXX z matky Q. K., nar. XX.XX.XXXX. Ďalším výrokom zveril mal. U. K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky Q. K., ktorá ju bude zastupovať spravovať jej majetok. O výživnom rozhodol tak, že odporca je povinný prispievať na výživu mal. U. K., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 Eur mesačne od 12.07.2011, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-ého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky Q. K.. Ďalej vyslovil, že dlžné výživné za obdobie od 12.07.2011 do 30.11.2012 v sume 764,52 eur je odporca povinný splácať spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne k rukám matky Q. K. pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 66 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Posledným výrokom návrh odporcu na odňatie navrhovateľke oslobodenia od platenia súdnych poplatkov zamietol.
Vychádzal zo zistenia, že „zverenie mal. U. do osobnej starostlivosti matky je v jej záujme. Mal. U. je v starostlivosti matky od narodenia, doposiaľ neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o dieťa. Odporca sa o dieťa ako to vyplýva nielen z výpovede navrhovateľky, ale aj z vyjadrenia dieťaťa pred kolíznou opatrovníčkou nezaujíma. Preto súd zveril dieťa do starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd ustálil moment počiatku vyživovacej povinnosti dňom podania návrhu t.j. dňom 12.07.2011, keďže nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine pre ktorý by výživne mal priznať predo dňom podania návrhu na súd.
Navrhovateľka od narodenia dieťaťa vedela, kto je jeho otcom, vedela miesto jeho pobytu, dokonca do marca 2011 s ním udržiavala známosť. Napriek tomu, že mal. U. sa narodila v Y. XXXX návrh na určenie otcovstva podala až v júli 2011, čo bolo podľa názoru súdu motivované zistením navrhovateľky, že odporca má známosť s inou ženou. Táto skutočnosť, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval priznať výživné predo dňom podania návrhu na súd. Takýmto dôvodom nie je ani skutočnosť, ktorú uvádzala navrhovateľka a to, že návrh na súd nepodala skôr, pretože sa hanbila, a že tak urobila po tom, čo jej to navrhol odporca. Bolo povinnosťou navrhovateľky ako matky hájiť záujmy svojho maloletého dieťaťa a už v čase, kedy odporca otáľal s uznaním otcovstva dožadovať sa jeho určenia súdom spolu s určením výživného. Navrhovateľka sa nemala uspokojiť tak, ako to uvádzala pred súdom so sľubmi odporcu, že sa o ňu a jej detí postará, mala sa hneď, respektíve po uplynutí krátkeho časového obdobia od narodenia dieťaťa dožadovať súdneho rozhodnutia, a nie až po uplynutí X rokov. Keďže navrhovateľka tak neučinila, súd priznal výživné pre mal. U. odo dňa podania návrhu, t. j. od 12.07.2011.
Pri určení výšky výživného, súd v zmysle citovaných §§ 62 ods. 4 a 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal jednak z potrieb oprávneného, teda mal. dieťaťa, ako aj z možností a schopností otca dieťaťa.
Maloleté dieťa má v súčasnosti X rokov, teda je vo veku, kedy sa rýchlo vyvíja, rastie s čím súvisia náklady na zakupovanie či už oblečenia, obuvi, stravy, hygienických potrieb a pod. Ďalšie výdavky samozrejme súvisia s návštevou školy, t.j. so zabezpečením školských potrieb na rôzne predmety. Dieťa sa v minulosti venovalo mimoškolskej činnosti /navštevovalo umeleckú školu/.
Matka na pojednávaniach vyčíslila náklady na mal. U. sumou cca 40 eur mesačne, keďže do tejto sumy nezahrnula stravu mimo školskej jedálne, náklady na oblečenie, ošatenie a obuv sú tieto náklady vyššie a súd ich ustálil na sumu cca 70 až 100 eur mesačne.
Matka je v súčasnosti nezamestnaná jej príjem pozostáva z vdovského dôchodku a rodinných prídavkov.
Príjem odporcu za rok 2011 bol vo výške 626,89 eur a za rok 2012 vo výške 478,36eur. Odporca deklaruje výdaje v celkovej výške 621 eur s tým, že rozdiel medzi jeho príjmami a výdajmi mu vykrývajú jeho rodičia.
Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že je v schopnostiach odporcu prispievať na výživu mal. U. sumou 100 eur mesačne. Súd okrem potrieb mal. dieťaťa, osobnej starostlivosti matky o dieťa, prihliadol aj na schopnosti a možnosti otca a skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, v danom prípade odporcu v zmysle § 62 ods. 3 druhá veta Zákona o rodine. Podľa názoru súdu nie je v schopnostiach odporcu platiť výživné v sume požadovanej navrhovateľkou t.j. 400 eur mesačne, vzhľadom na jeho zárobkové pomery. Pokiaľ by aj súd pripustil, že odporca má aj iný príjem z obchodnej spoločnosti, ktorej je spoločníkom / čo však súd nemal preukázané/ vzhľadom na jeho súdom zistené oprávnené náklady, jeho majetkové pomery mu neumožňujú platiť navrhovateľkou požadovanú sumu výživného.
Na druhej strane suma 400 eur neodzrkadľuje ani odôvodnené potreby mal. dieťaťa, keďže výdaje, ktoré súvisia s jeho starostlivosťou súd ustálil v sume 70-100 eur mesačne.
Za daného stavu, súd zaviazal odporcu prispievať na výživu mal. U. sumou 100 eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu t.j. dňom 12.07.2011.
Súd má za to, že výživné v takomto rozsahu zodpovedá odôvodneným potrebám mal. U. ale aj schopnostiam a možnostiam otca.
Súd zároveň zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 12.07.2011 do 30.11.2012 vo výške 764,52 eur.
Takto určené dlžné výživné vzhľadom na majetkové pomery odporcu súd povolil odporcovi v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p splácať spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne, pod hrozbou straty výhod splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z priznaného mesačného výživného vo výške100 eur, čo za uvedené obdobie činí sumu 1664,52 eur ( júl 2011 - 20 dní čo je 64,52 eur, 08-12/2011 čo je 500 eur, rok 2012 - 11x 100 čo je 1.100 eur, rok 2011 - 3 x 200 čo je 600 eur).
Podľa tvrdenia odporcu za uvedené obdobie na výživnom uhradil sumu 900 eur, navrhovateľka na pojednávaní dňa 26.01.20012 uviedla, že jej odporca prispel na výživné pre dcéru sumou 800 eur, na pojednávaní dňa 15.11.2012 túto skutočnosť poprela, uviedla, že odporca jej na výživu dieťaťa prispel len sumou 100 eur a donútil ju podpísať doklady na úhradu výživného vo výške 800 eur.
Z predložených dokladov súd zistil, že žalovaný dňa 02.08.2011 poukázal navrhovateľke sumu 100 eur, dňa 03.08.2011 navrhovateľka podpísala odporcovi čestné prehlásenie a výdavkový pokladničný doklad na sumu 200 eur titulom výživného za obdobie 8-9/2011, dňa 03.09.2011 na sumu 100 eur titulom výživného za 10/2011, dňa 03.10.2011 na sumu 100 eur titulom výživného za 11/2011, dňa 4.10.2011 na sumu 100 eur titulom výživného za obdobie 12/2011, dňa 04.12.2012 na sumu 100 eur titulom výživného za obdobie 01/2012, dňa 03.01.2012 na sumu 100 eur titulom výživného za 02/2012 a dňa 03.02.2012 na sumu 100 eur titulom výživného za 03/2012, spolu 900 eur.
Vzhľadom na tieto listinné doklady ako aj vyjadrenie matky mal. dieťaťa na pojednávaní dňa 26.01.2012 súd ustálil, že odporca na výživu dieťaťa za obdobie od augusta 2011 do marca 2012 zaplatil sumu 900 eur. Súd neuveril tvrdeniu matky mal. dieťaťa na pojednávaní dňa 15.11.2012, keďže toto jej tvrdenie je v rozpore so skôr ponúknutým tvrdením a predloženými listinnými dôkazmi.
Keďže navrhovateľka si podaným návrhom uplatnila nárok na priznanie vyššieho výživného pre mal. dcéru ako bolo priznané súdom, súd v časti prevyšujúcej priznaný nárok t.j. v sume nad 100 eur mesačne do 12.07.2011 ako nedôvodný, prevyšujúci odôvodnené potreby maloletej dcéry ale aj schopnosti a možnosti odporcu zamietol.“
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Proti rozsudku v časti o výživnom podala včas odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že pomery odporcu neboli dostatočným spôsobom preverené. Mala za to, že sú tu dôvody pre priznanie výživného 3 roky spätne.
K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca i kolízny opatrovník. Odporca navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Kolízny opatrovník uviedol, že na svojich vyjadreniach trvá a poukázal na preukázané potreby maloletého dieťaťa, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie jeho zdravého vývinu.
Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ustanovení § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že rozsudok je
potrebný, čo do výroku o výživnom potvrdiť. Vo vzťahu k výroku o dlžnom výživnom, výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v nadväzujúcom výroku o trovách konania dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v tejto časti zrušiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Poľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu o výkon rodičovských práv a povinností k mal. U..
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.
Pri posudzovaní schopnosti a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
Na určení výživného zo strany povinnej osoby (odporcu) vplývajú viaceré faktory. Predovšetkým sú to jej zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku ostatných povinných k oprávnenej osobe.
Ako vyplýva z obsahu spisu, odporcov priemerný čistý plat za rok 2008 bol 15 943,42 Sk, za rok 2009 vo výške 761,31 Eur, za rok 2010 vo výške 765,43 Eur, za rok 2011 626,89 Eur a za rok 2012 vo výške 478,36 Eur.
Príjem navrhovateľky pozostáva z vdovského a sirotského dôchodku a rodinných prídavkov.
Mal. U. má toho času X rokov. Je žiačkou X. ročníka základnej školy.
Súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, správne zistil majetkové pomery oboch rodičov (navrhovateľky i odporcu), ich príjmy a nevyhnutné výdavky, ako aj preukázané nevyhnutné výdavky mal. U.. Správne tieto zistenia zohľadnil pri rozhodovaní o výške výživného.
Vzhľadom na výšku mesačného príjmu odporcu, z ktorého súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí správne vychádzal, nie je v jeho možnostiach a schopnostiach hradiť požadované výživné, a to výživné vo výške 400 Eur mesačne. Je potrebné súhlasiť s konštatovaním súdu prvého stupňa v tom smere, že výživné v tejto výške nezodpovedá odôvodnených potrebám mal. U..
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok vo výroku III. ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Všeobecne platí, že je vecou súdu, aby starostlivo skúmal, či sú dané podmienky pre novú úpravu výživného za dobu 3 rokov od podania návrhu. V danom prípade matka žiadala priznať výživné spätne odo dňa narodenia mal. U., t.j. odo dňa 21.7.2005. V odvolaní žiadala priznať výživné 3 roky spätne (č. l. 333 spisu).
Nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci nebol daný dôvod hodný osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného za dobu 3 rokov od podania návrhu, keďže navrhovateľka vedela, kto je otcom mal. U.. Bolo povinnosťou hájiť záujmy mal. U. a už v čase, kedy odporca otáľal s uznaním otcovstva, dožadovať sa jeho určenia súdom spolu s určením výživného. Odvolací súd je toho názoru, že uvedená okolnosť určenia otcovstva k mal. U. je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného pre maloleté dieťa (§ 77 ods. 1 ZoR).
Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Súd posudzuje skutočný stav, aký existoval v minulosti.
Odvolací súd preto v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnutý rozsudok vo výroku IV., V., VI. zrušil a v rozsahu zrušenia sa vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní bude rozhodnúť vo vyššie naznačených intenciách s tým, že posúdi možnosť započítania preukázaných plnení zo strany odporcu.
Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.