Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-393-2012.pdf
PDF · 96.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/393/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: D. M., rod. O., nar. X.X.XXXX, bytom M.L., A. X, zastúpená JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19 p r o t i žalovanému: Sweety, s.r.o., so sídlom Hlavná 57, Prešov, IČO: 36447684, zastúpenému JUDr. Milanom Sedlákom, advokátom so sídlom Kukučínova 19, Košice, o zaplatenie 472,72 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 472,72 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 183,57 Eur od 23.2.2012 do zaplatenia a zo sumy 289,15 Eur od 6.6.2012 do zaplatenia a je tiež povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 175,20 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 147,20 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27.2.2012 domáhala zaplatenia istiny vo výške 472,72 Eur s úrokmi z omeškania z tejto sumy vo výške 9% ročne od 22.2.2012 do zaplatenia. V priebehu konania však zmenila žalobu týkajúcu sa príslušenstva pohľadávky tak, že žiadala, aby žalovaný bol zaviazaný k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 183,57 Eur od 23.2.2012 a zo sumy 289,15 Eur od 6.6.2012 do zaplatenia. Súd túto zmenu žaloby pripustil uznesením na pojednávaní, na ktorom bola prítomná aj právna zástupkyňa žalovaného. Nárok žalobkyňa uplatnila titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keďže na základe právoplatných súdnych rozhodnutí uhradila žalovanému trovy konania v žalovanej výške na účet jeho právneho zástupcu. Neskôr však nálezom ústavného súdu Slovenskej republiky a následne uznesením Krajského súdu v Prešove boli príslušné rozsudky zrušené.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil namietajúc vecnú legitimáciu účastníkov v tomto spore. Podľa jeho názoru sporné trovy konania neuhrádzala žalobkyňa, ale tretia osoba M. W., čo možno vyvodiť aj zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 10.5.2005. Uhradené trovy konania nedostal žalovaný, ale spoločnosť Q. X..O.., ktorej ich poukázal právny zástupca žalovaného na základe kúpnej zmluvy - čl. VI. a čl. VII. zo dňa 10.6.2011.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, zápisnicou z pojednávania zo dňa 10.1.2012 zo spisu 13C 39/2012, rozsudkom Okresného súdu Prešov 29C 114/05 zo dňa 28.4.2010, rozsudkom Krajského súdu v Prešove 7Co 144/2010 zo dňa 10.2.2011, nálezom Ústavného súdu SR II. US 249/2011-30, dokladom o vklade v hotovosti, výzvou na vrátenie trov s návratkou, zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.2005, kúpnou zmluvou zo dňa 10.6.2011, uznesením Krajského súdu v Prešove 7Co 51/2012 zo dňa 30.4.2012, rozsudkom tohto súdu č.k. 13C 39/2012-141 zo dňa 10.12.2012 a zistil tento skutkový stav:
V konaní 29C 114/05 sa žalobkyňa spolu s U. O., W. O. X. V. N. domáhajú určenia vlastníckeho práva ku konkrétnym nehnuteľnostiam. Žalovanými v tomto spore sú obchodná spoločnosť Q. X..O.., B. H. a O. O..U..L.. Rozsudkom č.k. 29C 114/05-562 zo dňa 28.4.2010 bola žaloba zamietnutá a žalobcovia (okrem iného) boli zaviazaní nahradiť žalovanému (v pôvodnom konaní žalovanému v 3. rade) trovy konania 289,15 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.3.2011, keďže bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 144/2010 zo dňa 10.2.2011. Zároveň ním boli žalobcovia zaviazaní spoločne a nerozdielne nahradiť každému zo žalovaných trovy odvolacieho konania po 183,57 Eur, opäť na účet ich právneho zástupcu W.. B. O. v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.3.2011.
Na základe vyššie citovaných právoplatných rozsudkov žalobkyňa uhradila dňa 7.4.2011 v UniCredit banke na účet W.. B. O.I. celkovo 6.867,09 Eur, čo predstavovalo náhradu všetkých trov konania za žalobcov všetkých žalovaných, teda aj vrátane žalovaného v 3. rade. Ako vkladateľ je uvedená žalobkyňa, vedľa jej mena, priezviska a rodného čísla sú identifikačné údaje ďalšej osoby - W. M.Ľ., ktorý vkladový lístok aj podpísal. Žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla, že príslušnú sumu si požičala od svojho bratranca M. W. a jej vložením na účet v banke poverila zamestnanca jej veriteľa Juraja Paľa. Ten bol vypočutý ako svedok v spore vedenom na tomto súde pod sp. zn. 13C 39/2012 týkajúceho sa obdobného nároku žalobkyne voči ďalšiemu žalovanému B. H.. Svedok W. M. uviedol, že jeho zamestnávateľ M. W. ho požiadal, aby navštívil žalobkyňu a pomohol jej s úhradou nejakých peňazí v banke, keďže ona s tým nemala skúsenosti. Preto od nej peniaze prevzal, z ňou predložených dokladov zistil sumu, číslo účtu a úhradu v banke realizoval, následne žalobkyni priniesol o tom doklad.
Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky II.US 249/2011-30 zo dňa 29.9.2011 bol rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 144/2010 z 10.2.2011 zrušený a následne uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 51/2012 zo dňa 30.4.2012 bol zrušený aj rozsudok Okresného súdu v Prešove č.k. 29C 114/05-562. Toto uznesenie bolo žalovanému doručené 5.6.2012. V súčasnosti teda prebieha súdne konanie vedené pod sp. zn. 29C 114/05, vo veci po spomínaných zrušeniach ešte nebolo rozhodnuté.
Žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie uhradených trov konania v žalovanej sume listom zo dňa 16.2.2012, s ktorým zaslala žalovanému aj vyššie citovaný nález Ústavného súdu. Zásielka bola žalovanému doručená dňa 22.2.2012.
V už spomínanom konaní 13C 39/2012 súd taktiež žalobe žalobkyni proti B. H. o zaplatenie 1,629,30 Eur s príslušenstvom vyhovel a to z toho istého právneho titulu a totožného skutkového stavu rozsudkom č.k. 13C 39/2012-141 zo dňa 10.12.2012. V dôsledku odvolania je spis na odvolacom súde.
Žalovaný spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobkyne zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.2005 medzi budúcimi predávajúcimi žalobkyňou a jej súrodencami U. a W. O. a M. W. - J. ako budúcim kupujúcim. Jej predmetom sú nehnuteľnosti, ktoré sú aj predmetom sporu v konaní 29C 114/05. V čl. II. sa uvádza, že všetky náklady spojené so súdnym konaním bude znášať budúci kupujúci. Na zmluve však chýba podpis budúceho kupujúceho a žalobkyňa sa k tomu, či zmluvu podpísal aj M. W., nevedela vyjadriť.
Žalovaný doložil aj kúpnu zmluvu zo dňa 10.6.2011 medzi predávajúcim B. H. a žalovaným ako kupujúcim s vedľajším účastníkom zmluvy obchodnou spoločnosťou Q., X..O.., predmetom ktorej sú aj parcely, ktorých vlastníctvo sa rieši v konaní 29C114/05. V čl. VI. zmluvy sa uvádza, že všetky náklady (trovy) advokáta súvisiace so zastupovaním kupujúceho v súdnom alebo inom konaní znáša vedľajší účastník. Čl. VII. obsahuje vyhlásenie vedľajšieho účastníka, že v prípade neúspechu kupujúceho ako žalovaného hradí všetky náklady trovy a ostatné plnenia, ktoré vyplývajú z č.l. VI.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2010 do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V danom prípade žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol. Žalobkyňa totiž plnila náhradu trov konania žalovanému na účet jeho právneho zástupcu na základe právoplatných a vykonateľných rozsudkov a to rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C 114/05-562 zo dňa 28.4.2010 a rozsudku Krajského súdu v Prešove 7Co 114/2010 zo dňa 10.2.2011. Tým, že neskôr boli tieto rozsudky zrušené, vzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie, ktoré musí žalobkyni vydať.
To, že išlo o plnenie žalobkyne je zrejmé z vkladového dokladu príslušného peňažného ústavu, ale tiež z jej výsluchu a výsluchu svedka W. M., ktorý túto platbu na základe ústneho splnomocnenia žalobkyne osobne v banke realizoval. Žalobkyňa jednoznačne prehlásila, že išlo o jej peňažné prostriedky, ktoré si na tento účel požičala od svojho príbuzného M. W.. Svedok W. M. tiež jednoznačne potvrdil, že peniaze mu odovzdala žalobkyňa a preto tieto dôkazy nie je možné vyvrátiť dohodou obsiahnutou v zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, zvlášť ak žalovaný nepreukázal, že by túto zmluvu podpísal aj M. W. a teda, že by zmluva bola platná a účinná.
Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného. Žalobkyňa totiž náhradu trov konania plnila žalovanému tak, ako ju k tomu zaviazali súdy, vrátane platobného miesta, ktorým bol účet právneho zástupcu žalovaného. Nemôže byť žalobkyňa „postihnutá“ za to, ak právny zástupca žalovaného platbu od žalobkyne neodovzdal žalovanému, ale tretej osobe. Právny vzťah totiž existoval len medzi účastníkmi súdneho konania a to vrátane aj tohto následného zodpovednostného vzťahu. Navyše žalovaný (na ktorom je dôkazné bremeno, keďže tvrdí, že platbu, ktorú žalobkyňa relevantne poukázala na účet jeho právneho zástupcu a ten ju mal odovzdať tretej osobe) ani svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Je nelogické, aby žalobkyňa mala skúmať u koho jej platba, ktorú uhradila tak, ako jej to prikázal súd, napokon skončila. Ani kúpna zmluva, na ktorú poukázal v tejto súvislosti žalovaný nepreukazuje, že by právny zástupca žalovaného mal náhradu trov konania poukázať obchodnej spoločnosti Q., X..O.. V kúpnej zmluve sa totiž uvádzajú len trovy advokáta v súdnom konaní, ktoré znáša vedľajší účastník a nespomína sa náhrada trov. Navyše tento záväzok je obsiahnutý v zmluve zo dňa 10.6.2011, pričom sporné trovy vznikli ešte za predchádzajúce obdobie. Jednoznačne kúpna zmluva uzavretá medzi B. H. a žalovaným spolu s vedľajším účastníkom je irelevantná pre
tento spor, nakoľko zaväzuje len účastníkov zmluvy, ktorou žalobkyňa nebola. Súd tiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejnené v systéme ASPI pod č. 21/2012, podľa ktorého zaplatením náhrady trov konania advokátovi (do jeho rúk alebo na jeho účet) podľa neskôr zrušeného súdneho rozhodnutia, vzniká bezdôvodné obohatenie tomu, v mene koho advokát náhradu prijal, t.j. účastníkovi, ktorého v konaní zastupoval a ktorému bola ich náhrada prisúdená. Podľa tohto rozhodnutia nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a pohľadávka na náhradu trov konania vzniká až na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré má v tomto prípade konštitutívnu povahu. Zánik tejto pohľadávky sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi zánik záväzkov. Pohľadávka na náhradu trov konania zaniká predovšetkým jej splnením.
V danom prípade je aplikovateľná aj právna veta z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Cdo 46/09 zo dňa 30.6.2010, podľa ktorej povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol vzniká tomu, kto ho získal. Tým, kto plnenie získal nie je osoba, ktorá predmet plnenia aktuálne drží, prípadne, ktorá ho skutočne spotrebovala. Takýmto subjektom nie je ani osoba, ktorá ho získala na základe platne uzavretej dohody s adresátom plnenia a osobou, ktorá plnenie poskytla. Osobou povinnou vydať majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je výlučne osoba, ktorej plnenie bolo adresované.
V prípade odvolacích trov vo výške 183,57 Eur bol rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušený nálezom Ústavného súdu, ktorý bol žalovanému doručený 22.2.2012. Žalobkyňa pritom písomne vyzvala žalovaného na vrátenie žalovanej sumy výzvou zo dňa 16.2.2012, ktorá bola žalovanému doručená 22.2.2012, preto od nasledujúceho dňa (§ 563 OZ) sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou uvedenej sumy. Rozsudok súdu prvého stupňa bol však zrušený až neskôr a to uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.4.2012, ktoré sa stalo vykonateľným 5.6.2012, preto ohľadom sumy 289,15 Eur sa žalovaný dostal do omeškania až 6.6.2012.
Úspešnej žalobkyni bola v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania. Tieto predstavujú zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 28 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 147,20 Eur. Súd priznal odmenu za tieto úkony právnej služby: prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 12.2.2012, podanie žaloby dňa 23.2.2012 a účasť na pojednávaní dňa 17.4.2013. Aj keď žalobkyňa si uplatnila aj ďalší úkon právnej služby a to ďalšie prevzatie a prípravu zastúpenia terajším právnym zástupcom W.. T. dňa 24.10.2012, súd tento úkon nepovažuje za účelný a odkazuje na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sa priznáva len náhrada účelne vynaložených trov. Nemôže neúspešný účastník konania niesť zodpovednosť aj za opakovaný úkon právnej služby vo forme prevzatia a príprava zastúpenia, keď žalobkyňa sa rozhodla pre zmenu advokáta. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. činí 33,20 Eur, za tri úkony je to suma 99,60 Eur. Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a to 2 x 7,63 Eur a 1 x 7,81 Eur. Úhrne odmena predstavuje 122,67 Eur, k nej bolo pripočítané aj 20% DPH s poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky (24,53 Eur), takže náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 147,20 Eur. Do priznanej náhrady trov konania bolo započítaný aj zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 28 Eur, v špecifikácii náhrady trov konania je uvedené nesprávna výška zaplateného súdneho poplatku 97,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.