Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-52-2012.pdf
PDF · 76.2 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/52/2012
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného SR - Obvodný úrad Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. č. 16, 058 44 Poprad, IČO 42077095, proti povinnému B. N., L.. XX.X.XXXX, Ž. XXX/XX, XXX XX Y., G. D. XXX XX G.-C., pre vymoženie 17,- EUR s prísl. a trov exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Róbert Rychtarčík so sídlom Poprad, Ul. 1. mája pod R. XX/XXXX takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi priznáva trovy exekúcie v sume 48,73 EUR a zaväzuje oprávneného k úhrade týchto trov v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
III. Žiaden z ostatných účastníkov (oprávnený a povinný) nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený dňa 17.1.2012 doručil na exekútorský úrad vyššie uvedeného exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. 1/2010/03481-00002 zo dňa 12.4.2010. Exekučný súd dňa 14.2.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
V priebehu výkonu exekúcie súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. V podaní oznámil, že jeho šetrením bola zistená skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a súčasne sa vyslovil, že týmto dáva súdu návrh (podnet) na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súčasne uviedol, že trovy exekúcie si uplatňuje v sume 48,73 €. Podnet súdneho exekútora súd doručil oprávnenému na zaujatie procesného stanoviska; tento uviedol, že s obsahom podnetu súdneho exekútora súhlasí.
Podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a
ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.
Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je aj exekútor. Súd dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie ani nie je potrebné zisťovať, resp. tento nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP v spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov vo výroku I. tohto uznesenia ex offo rozhodol o zastavení exekúcie.
V súvislosti s rozhodnutím súdu súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).
Podľa § 200 ods. 1, ods. 2 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Súd v súlade s vyhl. č. 288/1995 Z.z. priznal exekútorovi účelné trovy exekúcie nasledovne (skutočnosť, že exekútor je v zmysle § 196 EP a zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH platiteľom DPH si súd overil na www.drsr.sk):
- podľa § 14 vyhl. paušálna odmena v sume 33,19 €, k tomu 20% DPH v sume 6,64 €; t.j. odmena spolu v sume 39,83 €,
- podľa § 22 vyhl. náhrada hotových výdavkov za poštovné spolu v sume 8,90 € (1x 1,- €, 5 x 0,40 €, 3 x 1,30 €).
O trovách ostaných účastníkov (§ 37 ods. 1 EP), t.j. oprávneného a povinného, súd rozhodol postupom podobným § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.
Poučenie:
Proti uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, podaním na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku (§ 58 ods. 4 EP pre výrok I, § 58 ods. 5 pre výrok II., III.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.