Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/165/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodní banka a.s., Radlická 335/150, Praha, ČR, IČO: 00001350 proti odporcovi: L. U., nar. X.X.XXXX, I. XXXX, V. Q., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom: V. A., pracovníčka Okresného súdu Senica, o zaplatenie 16. 894,25 Kč s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti zamietajúcej časti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 29. júna 2011 v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.10.2011 č.k. -114, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 14. 351,11 Kč spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.700 Kč od 21.6.2010 do zaplatenia a s 18,9 % ročným úrokom zo sumy 10.000,- Kč od 21.6.2010 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi tiež uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 39,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil s použitím § 497 zákona č. 513/1991 Sb., § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2, § 504, § 506 zákona č. 513/1997 Sb, a , ustanovením Nariadenia vlády č . 142/ 1994 Sb. a vecne tým, že z vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že návrh navrhovateľa je podaný dôvodne. Medzi navrhovateľom a odporcom došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy zakladajúcej úverový vzťah. Z predmetnej zmluvy plnil navrhovateľ, ktorý poskytol odporcovi spotrebiteľský úver, vo výške 10.000,- Kč. Odporca si svoje povinnosti zo zmluvy nesplnil, pretože neplatil splátky úveru riadne a včas, čím sa stal splatný celý zostatok úveru, vrátane úrokov a úrokov z omeškania. Súd preto navrhovateľovi priznal žalovanú istinu v sume 10.000,- Kč, vyčíslený úrok za obdobie od 30.11.2008 do 21.6.2010 vo výške 2867,07 Kč, úrok vo výške 18,9% ročne zo sumy 10.000,- Kč od 21.6.2010 do zaplatenia. Vyslovil záver, že navrhovateľovi bez pochybnosti vzniklo právo popri istine a úrokov, aj na úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Súd mu priznal úrok z omeškania vo výške 8% ročne, zo sumy 11.700 Kč od 21.6.2010 do zaplatenia, nakoľko ku dňu 1.1.2010 bola Repo sadzba Českej národnej banky stanovená vo výške 1,00%. Súd však nepriznal navrhovateľovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy rovnajúcej sa súčtu dlžnej istiny a dlžného úroku, ktoré od 3.12.2008 do 21.6.2010 vyčíslil navrhovateľ na sumu 2.327,18 Kč z dôvodu, že úrok z omeškania uplatnený navrhovateľom vo výške 15% ročne je v rozpore so zákonom. Súd mu za obdobie od 3.12.2008 do 21.6.2010, priznal len zákonný úrok z omeškania počítaný zo súčtu dlžnej istiny a úrokov, tzn. zo sumy 1.486,04 Kč a vo zvyšku týkajúceho sa uplatneného úroku z omeškania nad zákonný úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od 3.12.2008 do 21.6.2010 v sume 841,14 Kč zamietol. Rozhodnutie v časti o trovách konania odôvodnil s použitím v zmysle, ktorého odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech náhradu trov konania vo výške 39,50 Eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, z ktorého vyplýva, že súd zamietol žalobu, len v časti týkajúceho sa uplatneného úroku z omeškania nad zákonný úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od 3.12.2008 do 21.6.2010 v sume 841,14 Kč. Poukázal na to, že súčasťou žalovanej sumy 16. 894,25 Kč boli aj dlžné poplatky vo výške 1.700,- Kč. V žalobe uviedol, že za upomienku účtoval odporcovi 200,- Kč a za výzvy k úhrade účtoval vždy po 500,- Kč. K návrhu priložil relevantnú časť sadzobníka poplatkov, ktorou preukázal výšku poplatkov za upomienky a výzvy a tiež doložil upomienku zo dňa 3.12.2008 a výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky vrátane doručeniek. Za upomienku navrhovateľ účtoval jeden krát 200,- Kč a za výzvy k úhrade tri krát 500,- Kč, teda celkove 1.700,- Kč. Oprávnenie účtovať uvedené poplatky doložil navrhovateľ Obchodnými podmienkami pre povolenie prečerpania bežného účtu zo dňa 1.5.2009. Záverom konštatoval, že súd nerozhodol o časti nároku navrhovateľa, konkrétne o poplatkoch vyčíslených k dátumu 21.6.2010. Vzhľadom k zneniu výroku rozsudku, tzn. v časti, že súd vo zvyšku návrh zamieta, žiadal, aby odvolací súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi čiastku 1.700,- Kč, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporca odvolanie nepodal, a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania - teda v časti zamietnutia návrhu a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej zamietnutia návrhu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V zmysle , rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.

V zmysle rozsudkom má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Predmetom konania pred odvolacím súdom bolo, v súlade s dôvodmi podaného odvolania, v prvom rade sa zaoberať námietkou nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa súdu pre nedostatok dôvodov a posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol o celom predmete konania, ktorý bol obsiahnutý v žalobnom návrhu.

Súd prvého stupňa vychádzajúc z návrhu, ktorého predmetom bolo zaplatenie 16.894,25 Kč s príslušenstvom, návrhu vyhovel čiastočne, odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi 14.353,11 Kč s 8%- ným ročný úrokom z omeškania zo sumy 11.700 Kč od 21.6.2010 do zaplatenia a 18,9%-ným úrokom zo sumy 10.000,- Kč od 21.6.2010 do zaplatenia. Návrh vo zvyšku zamietol. V zamietajúcej časti potom rozsudok odôvodnil len tým, že nepriznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 2327,18 Kč, nakoľko takto uplatnený úrok z omeškania je v rozpore so zákonom.

Suma 16894,25 Kč podľa návrhu predstavuje: dlžnú sumu (istinu) 10.000 Kč, úroky 2.867,07 Kč úroky z omeškania 2.327,18 Kč, náhrada za poplatky 1.700 Kč ( 1x200 Kč, 1x za upomienku,3x500 Kčs za výzvy na zaplatenie).

Z vyššie citovaného ust. vyplýva rozhodovanie vo veci samej rozsudkom, pričom povinnosťou súdu je rozhodnúť o celom uplatnenom nároku, ktorá je zakotvená v zásade vyčerpanie celého predmetu konania a len v prípade účelnosti môže rozhodnúť najskôr len o časti nároku, alebo len o jej základe, pričom takýto spôsob rozhodnutia musí z obsahu rozsudku nesporne vyplývať.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného , pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s vyššie citovaným ustanovením a uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa ním dôsledne neriadil. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku v jeho napadnutej zamietajúcej časti nie je možné zistiť pre rozhodnutie relevantné skutočnosti, tzn. či súd rozhodol o celom návrhu nad jeho vyhovujúcu časť, tzn. či návrh zamietol aj ohľadne sumy 1.700,- Kč. Ak tak mienil urobiť, toto z rozhodnutia pre nedostatok dôvodov vôbec nevyplýva, v dôsledku čoho sa rozhodnutie stáva i nepreskúmateľným a nesie znaky arbitrárnosti.

V dôsledku toho bolo nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti s použitím , keďže ním došlo k odňatiu účastníkovi možnosť konať pred súdom, ako aj v závislom výroku o trovách konania zrušil, a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne rozhodnúť o návrhu, v časti nad právoplatne rozhodnutú časť návrhu, tzn. nad časť, v ktorej súd návrhu vyhovel, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. riadne odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.