Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/123/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci navrhovateľky: PhDr. Z. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., S. XX, právne zastúpená JUDr. Petrom Hríbom, advokátom so sídlom v C., Z. X, proti odporcovi: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, so sídlom Martin, Novomeského 4, v konaní o zaplatenie 43.088,08 Eur, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -101, zo dňa 5.12.2012, takto

rozhodol:

Rozsudku okresného súdu vo výroku II., ktorým konanie v časti o návrhu o zaplatenie sumy 20.293,91 Eur s príslušenstvom zastavil, s a n e d o t ý k a .

Vo zvyšku, vo výrokoch I., III., IV. rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľke sumu 18.933,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.051,61 Eur od 11.5.2009 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.051,61 Eur od 11.6.2009 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.051,61 Eur od 11.7.2009 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.051,61 Eur od 11.8.2009 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.051,61 Eur od 11.9.2009 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.051,61 Eur od 11.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.051,61 Eur od 11.11.2009 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.051,61 Eur od 11.12.2009 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.051,61 Eur od 11.1.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.058,11 Eur od 11.2.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.058,11 Eur od 11.3.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.058,11 Eur od 11.4.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.058,11 Eur od 11.5.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.058,11 Eur od 11.6.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.058,11 Eur od 11.7.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.058,11 Eur od 11.8.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.058,11 Eur od 11.9.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.003,81 Eur od 11.10.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd konanie zastavil v časti návrhu o zaplatenie v sume 20.293,91 Eur s príslušenstvom, výrokom III. vo zvyšku nárok navrhovateľky zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Okresný súd poukázal na rozdiel v koncepciách štátnozamestnaneckého pomeru podľa starého zákona () a nového zákona o štátnej službe (). Ak v prípade štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky nastala situácia, že o neplatnosti rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru rozhodoval súd (Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. -99), išlo tu o rozhodnutie v rámci správneho súdnictva a týkalo sa preskúmania zákonnosti a postupu orgánu verejnej správy. Odporca poukazoval na to, že neexistuje právoplatné rozhodnutie o tom, že štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky bol skončený neplatne. Vysvetlil si však nesprávne režim ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa pôvodnej úpravy. V danom prípade bol štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky neplatne skončený ešte v režime starého zákona o štátnej službe. Tieto rozhodnutia boli zrušené, štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky nezanikol, naďalej trval a skončil až 17.5.2012. Navrhovateľke teda patril funkčný plat aj v období odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa preloženia do funkcie vedúceho zamestnanca, t.j. 30.9.2010.

Súd sa ďalej zaoberal výškou funkčného platu, ktorý za uvedené obdobie patril navrhovateľke. Keďže odporca úspešne uplatnil námietku premlčania na časť nároku a navrhovateľka v rozsahu 20.293,91 Eur vzala návrh čiastočne späť, súd konanie o tejto časti nároku zastavil a predmetom konania sa stala suma 22.968,25 Eur ako súčet funkčných platov, ktoré boli splatné po 27.4.2009 a ide teda o platy za obdobie od 1.4.2009 do 29.9.2010. Pričom plat za apríl 2009 bol splatný dňa 11.5.2009 a plat za september 2010 bol splatný dňa 11.10.2010.

Navrhovateľka bola ako hlavný radca zaradená v 8. platovej triede. Uvedené zaradenie platí pre právnu úpravu podľa pôvodného zákona o štátnej službe a rovnaké je aj podľa nového zákona o štátnej službe. Navrhovateľka mala podľa posledného rozhodnutia zamestnávateľa z 3.7.2006 mesačný funkčný plat v sume 36.490,- Sk (1.211,24 Eur). Tento funkčný plat pozostával z tarifného platu, zvýšenia platovej tarify, príplatku za riadenie a osobného príplatku.

Platové tarify zamestnancov štátnej služby boli postupne valorizované a to s účinnosťou postupne od 1.7.2007, 1.1.2008, 1.1.2009 a 1.12010. Valorizáciu upravovali nariadenia vlády č. , č. č. a č..

Pre nárok uplatňovaný navrhovateľkou sú podstatné , účinné od 1.2.2009, podľa ktorého bola platová tarifa v 8.platovej triede 625,- Eur a , účinné od 1.1.2010, podľa ktorého bola platová tarifa v 8.platovej triede 631,50 Eur.

Od 1.11.2009, keď nadobudol účinnosť Z.z sa zmenil spôsob výpočtu funkčného platu zamestnanca v štátnej službe. Tarifný plat totiž podľa citovaného zákona pozostáva z platovej tarify a zvýšenia platovej tarify za služobnú prax (za každý rok služobnej praxe zvýšenie o 1% platovej tarify). Navrhovateľka mala k 1.11.2009 ukončených 5 rokov služobnej praxe (od 1.2.2004), preto by jej platová tarifa spolu so zvýšením platovej tarify za služobnú prax bola v sume 656,25 Eur (od 1.11.2009 do 31.12.2009) a v sume 663,07 Eur (od 1.1.2010). Vzhľadom na ustanovenie by navrhovateľke podľa novej úpravy od 1.11.2009 nemohol byť priznaný nižší funkčný plat, než podľa "starého" zákona o štátnej službe.

Bolo potrebné sa tiež zoberať otázkou, či navrhovateľka mala nárok za uvedené obdobie aj na úhradu príplatku za riadenie. Príplatok za riadenie ako súčasť funkčného platu patril navrhovateľke z titulu vykonávania funkcie riaditeľky služobného úradu (t.j. predstaveného). Bol teda viazaný na túto funkciu. Navrhovateľka bola uznesením vlády odvolaná z funkcie riaditeľky ÚPSVaR Martin. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po odvolaní vládou síce jej štátnozamestnanecký pomer stále trval, avšak možno konštatovať, že už nevykonávala funkciu, s ktorou bol spojený nárok na príplatok za riadenie. Podľa Z.z o štátnej službe patrí štátnemu zamestnancovi za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa názoru súdu v prípade navrhovateľky je týmto funkčným platom predchádzajúci funkčný plat avšak už bez príplatku za riadenie.

Navrhovateľka sa domáhala sumy 22.968,25 Eur, ktorá bola súčtom funkčných platov. Podľa návrhu navrhovateľky bol jej funkčný plat v sume 1.276 Eur mesačne pre rok 2009 a 1.282,50 Eur mesačne pre rok 2010. Tieto platy boli vyčíslené správne až na skutočnosť, že v sumách platov bol uplatnený aj príplatok za riadenie v sume 224,39 Eur mesačne. Súd však vzhľadom na uvedené dôvody navrhovateľke nárok na príplatok za riadenie nepriznal a výšku priznaných funkčných platov vypočítal tak, že z ich sumy odrátal príplatky za riadenie. Preto priznal navrhovateľke sumu 18.933,18 Eur ako súčet funkčných platov za obdobie od 1.4.2009 do 29.9.2010. Funkčný plat navrhovateľky bol preto v roku 2009 vo výške 1.051,61 Eur mesačne, v období od 1.1.2010 do 31.8.2010 vo výške 1.058,11 Eur mesačne a v období od 1.9.2010 do 29.9.2010 (alikvotná čiastka mesačného platu) vo výške 1.003,81 Eur mesačne. Priznaný funkčný plat pozostáva z platovej tarify, zvýšenia platovej tarify a z osobného príplatku 398,33 Eur. Súd návrh navrhovateľky vo zvyšku ako nedôvodný zamietol.

V zmysle ust. , Nariadenia vlády č. súd navrhovateľke priznal správne vyčíslený úrok.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. prvá veta Navrhovateľka bola úspešná len v rozsahu 43,76 %, čiže jej neúspech bol v rozsahu 56,24 %. Z uvedeného vyplýva, že pomer úspechu a neúspechu je u oboch účastníkov približne rovnaký, blízky 50 % a za tejto situácie súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Poukazuje na ust. ako aj . V súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami patrí navrhovateľke náhrada mzdy za čas od apríla 2009 do júla 2010. To znamená, že čas presahujúci 9 mesiacov je náhrada mzdy za august 2010 a september 2010. Z uvedeného vyplýva, že by navrhovateľke patrila náhrada mzdy vo výške 16.871,26 Eur. Odporca tiež považuje za potrebné, aby sa súd pri posudzovaní nároku na mzdu zaoberal aj tou skutočnosťou, že podľa tvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin, zo dňa 22.11.2012 bola navrhovateľka aj zamestnancom v pracovnom pomere v Akadémii vzdelávania, Gorkého 10, Bratislava od 1.1.2008 doposiaľ. Z toho vyplýva, že navrhovateľka bola v pracovnom pomere v období, za ktoré si uplatňuje nárok na náhradu mzdy. Keďže predpokladajú, že navrhovateľka bola z tohto pracovného pomeru odmeňovaná, za uvedené obdobie jej preto náhrada mzdy nepatrí. V čase od 30.9.2010 do 17.5.2012 vykonávala navrhovateľka funkciu riaditeľky a vedúcej služobného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin. Na výkon tejto verejnej funkcie bola navrhovateľka svojím zamestnávateľom - Akadémiou vzdelávania uvoľnená z funkcie riaditeľky pobočky akadémie vzdelávania v Martine. Na základe uvedených skutočností žiadajú, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a navrhovateľke neprizná trovy konania.

V zákonnej lehote podala odvolanie voči výroku III., ktorým súd vo zvyšku nárok navrhovateľky zamietol a výroku IV., ktorým žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, odvolanie navrhovateľka. Má za to, že okresný súd v napadnutých výrokoch vec nesprávne právne posúdil. Navrhovateľka v priebehu konania preukázala, že jej štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe nepretržite trval odo dňa 1.2.2004, pričom dňa 30.9.2010 došlo k zmene jej štátnozamestnaneckého pomeru a tento trval až do 17.5.2012. Poukazuje na ust. , , , o štátnej službe. Nesúhlasí s nepriznaním príplatku za riadenie navrhovateľke, ktorý bol odpočítaný z uplatnenej výšky funkčných platov a v tejto časti súd nárok navrhovateľky zamietol. Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie, že príplatok za riadenie ako súčasť funkčného platu patril navrhovateľke z titulu vykonávania funkcie riaditeľky služobného úradu, t.j. predstaveného a bol teda viazaný na túto funkciu. Takýto názor považuje za nesprávny a rozporný s príslušnými ustanoveniami. Predovšetkým ust. zákona o štátnej službe, podľa ktorého patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhovateľka v priebehu konania predložila súdu ako listinný dôkaz oznámenie o zložení a výške funkčného platu zo dňa 3.7.2006. Stanovený funkčný plat jej patrí a bol vyplácaný až do neplatného skončenia jej

štátnozamestnaneckého pomeru dňa 6.2.2007. Aj potom, ako bola vládou dňa 11.1.2007 odvolaná z funkcie riaditeľky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, jej bol ponechaný a vyplácaný funkčný plat, v ktorom bol zahrnutý príplatok za riadenie a z toho aj vychádzala navrhovateľka pri uplatnení svojho nároku. V zmysle ust. § 83 ods. 1 zákona o štátnej službe príplatok za riadenie patrí predstavenému. Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o štátnej službe jasne definuje, kto je predstavený, pričom je zrejmé, že nejde len o vedúceho služobného úradu. Je presvedčená, že z vyššie uvedených právnych predpisov nie je možné vyvodiť záver, že by navrhovateľka aktom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru prestala byť v pozícii predstaveného. Predpokladom by totiž bolo jej zaradenie na inú funkciu, k čomu však nikdy nedošlo. Súd postupoval pri hodnotení veci arbitrárne. Vzhľadom na uvedené námietky voči nesprávnemu odpočítaniu časti uplatneného nároku považujú za nesprávne aj rozhodnutie o trovách konania, ktoré vychádza z pomeru úspešnosti. Žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že zaviaže odporcu uhradiť navrhovateľke okrem priznanej sumy sumu 4.035,02 Eur s príslušenstvom a náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uvádza opätovne rovnaké skutočnosti, ako uviedol vo vyššie citovanom odvolaní.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu udáva, že hoci odporca cituje ust. ako aj ust. , neuviedol, k akému dátumu je platné takto citované ustanovenie. Poukazuje na ust. v znení platnom ku dňu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľkou, keď u štátneho zamestnanca, ktorý bol do 31. decembra 2006 vymenovaný do funkcie štatutárneho orgánu v služobnom úrade podľa osobitného predpisu a súčasne do funkcie vedúceho úradu, v tomto služobnom úrade sa postupuje podľa predpisov platných do 31. decembra 2006. Aplikovanie ust. v akomkoľvek znení na vyporiadanie predmetného štátnozamestnaneckého pomeru nie je možné použiť. V otázke ďalšieho pracovného pomeru navrhovateľky je toho názoru, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýval v danom čase pre navrhovateľku zákaz dvoch alebo viacerých súbežných pracovných vzťahov. Pracovný pomer v akadémii vzdelávania, kde pracovala v nerovnomerne rozloženom pracovnom čase, hlavne v sobotu, nie je právnym dôvodom, prečo by jej náhrada mzdy z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemala patriť. Odvolanie odporcu považujú za nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaných odvolaní v rozsahu danom ustanovením (z ktorého dôvodu sa rozhodnutie krajského súdu nedotýka rozsudku okresného súdu vo výroku II. o zastavení konania, ktorý odvolaním nebol napadnutý) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ustanovenia ,

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého prvostupňového rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov, ku ktorým sa pripája.

Odvolacie námietky účastníkov považuje krajský súd za nedôvodné.

Okresný súd správne vyhodnotil otázku trvania a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky. Za účinnosti „starého zákona“ o štátnej službe () došlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľkou, keď rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľkou boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -99 z 2.6.2009. Štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky teda nezanikol a trval až do 17.5.2012, kedy došlo k jeho skončeniu na základe dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Okresný súd správne vyhodnotil obdobie, po ktoré navrhovateľke patril funkčný plat, t.j. odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa preloženia do funkcie vedúceho zamestnanca, t.j. do 30.9.2010.

Odporca spochybňuje výšku priznaného funkčného platu navrhovateľke z dôvodu, že v predmetnom období mala uzatvorený aj iný pracovný pomer, a to v Akadémii vzdelávania Bratislava, pobočka Martin, z ktorého zamestnania poberala plat.

Vo vzťahu k tejto skutočnosti krajský súd poukazuje na ust. , podľa ktorého skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V danej veci boli účastníci riadne poučení podľa o povinnosti označiť alebo predložiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, a to na pojednávaní dňa 14.11.2012. Napriek tomu sa odporca uvedenej skutočnosti v prvostupňovom konaní nedomáhal, nenavrhol vykonať dokazovanie na pracovné zaradenie a odmeňovanie navrhovateľky v Akadémii vzdelávania. V odvolacom konaní v zmysle vyššie citovaného ustanovenia krajský súd na túto novotvrdenú skutočnosť prihliadnuť nemôže. Krajský súd sa preto nezaoberá posúdením, že by táto skutočnosť mala relevanciu vo vzťahu k priznaniu funkčného platu.

Okresný súd správne vyčíslil výšku funkčného platu, na ktorý navrhovateľke v predmetnom období vznikol právny nárok. Pokiaľ navrhovateľke nepriznal za predmetné obdobie nárok na príplatok za riadenie, jeho závery sú logicky odôvodnené a majú podklad vo vykonanom dokazovaní.

Za obdobie od 1.4.2009 do 29.9.2010, za ktoré obdobie bol navrhovateľke priznaný funkčný plat, jej nepatril príplatok za riadenie. Hoci štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky v tomto období trval, riadiacu funkciu v tomto období navrhovateľka nevykonávala a rovnako ju nevykonávala pred dňom, ku ktorému došlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Riadiaca funkcia predstaveného zanikla navrhovateľke odvolaním z funkcie riaditeľky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin ku dňu 10.1.2007. Týmto dňom stratila nárok na príplatok za riadenie, ktorý je hmotnoprávne viazaný na vykonávanie riadiacej činnosti vo funkcii predstaveného.

Krajský súd sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľky, že odvolaním z funkcie riaditeľky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin jej nezanikla funkcia predstaveného. Funkcia predstaveného bola spätá s funkciu riaditeľky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pričom do tejto funkcie bola vymenovaná rozhodnutím o zmene štátnozamestnaneckého pomeru osobné číslo 37/2004 - OSÚ zo dňa 1.1.2004. Potom na základe rozhodnutia vlády zo dňa 10.1.2007 uznesením č. 28/2007, keď bola navrhovateľka odvolaná z funkcie riaditeľky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, zanikla jej funkcia riaditeľky ÚPSVaR Martin, teda zároveň aj funkcia vedúcej služobného úradu a predstaveného. Počnúc týmto odvolaním sa na navrhovateľku nazeralo ako na štátnu zamestnankyňu vo funkcii hlavný radca bez zaradenia, počnúc od odvolania do dňa 10.1.2007 teda navrhovateľke príplatok za riadenie nepatril.

Na základe ustanovenia potom navrhovateľke odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patril funkčný plat, ktorý by jej patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Ten však už v čase pred neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru nezahŕňal príplatok za riadenie, na ktorý nárok navrhovateľka stratila jej odvolaním z funkcie 10.1.2007.

Okresný súd potom správne v časti uplatneného nároku spočívajúcom v príplatku za riadenie, návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý zodpovedá pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. s poukazom na ust. V danej veci obidvaja účastníci podali odvolanie. Ani jeden z účastníkov v odvolacom konaní nebol úspešný, preto odvolací súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.