Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5C-141-2012.pdf
PDF · 114.68 KB
Case nature
Subarea
5C/141/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľky: S.. Z. Q., H.. XX.X.XXXX, C. Z., S. XX, právne zastúpená JUDr. Petrom Hríbom, advokátom so sídlom v Bratislave, Metodova 7, proti odporcovi: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, so sídlom Martin, Novomeského 4, v konaní o zaplatenie 43.088,08 Eur takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľke sumu 18.933,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.051,61 Eur od 11.5.2009 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.051,61 Eur od 11.6.2009 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.051,61 Eur od 11.7.2009 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.051,61 Eur od 11.8.2009 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.051,61 Eur od 11.9.2009 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.051,61 Eur od 11.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.051,61 Eur od 11.11.2009 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.051,61 Eur od 11.12.2009 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.051,61 Eur od 11.1.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.058,11 Eur od 11.2.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.058,11 Eur od 11.3.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.058,11 Eur od 11.4.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.058,11 Eur od 11.5.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.058,11 Eur od 11.6.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.058,11 Eur od 11.7.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.058,11 Eur od 11.8.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.058,11 Eur od 11.9.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.003,81 Eur od 11.10.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku .
II. Súd zastavuje konanie v časti návrhu o zaplatenie v sumy 20.293,91 Eur s príslušenstvom.
III. Vo zvyšku nároku súd návrh navrhovateľky zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde pôvodne domáhala zaplatenia sumy 43.088,08 Eur s príslušenstvom, z titulu uhradenia funkčných platov za obdobie od februára 2007 do septembra 2010.
Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 1.2.2004 jej vznikol štátnozamestnanecký pomer u odporcu, v dočasnej štátnej službe bola poverená vedením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) Martin. Na základe výsledkov výberového konania bola dňa 1.6.2004 vymenovaná do funkcie hlavný
radca - predstavený, riaditeľka ÚPSVaR Martin. Dňa 10.1.2007 ju vláda uznesením odvolala z funkcie riaditeľky. Odporca vydal dňa 24.1.2007 rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky, ktoré odôvodnil tým, že po odvolaní z funkcie riaditeľky ju nebolo možné preložiť na iné štátnozamestnanecké miesto, keďže žiadne nebolo voľné. Navrhovateľka sa voči tomuto rozhodnutiu odvolala a odvolací pôvodné rozhodnutie odporcu potvrdil. Navrhovateľka následne podala žalobu na Krajský súd v Žiline, ktorou sa domáhala, aby súd obe tieto rozhodnutia zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. XXS/XX/XXXX-XX T. X.X.XXXX, právoplatným 23.6.2009, ktorým žalobe navrhovateľky vyhovel, napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. Dňa 30.9.2010 bola navrhovateľka vymenovaná vládou do funkcie riaditeľky ÚSPVaR Martin. Týmto došlo k zmene jej stále trvajúceho štátnozamestnaneckého pomeru a bola v zmysle zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe dočasne preložená na základe vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca
Navrhovateľka tvrdí, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odporcom bolo neplatné, štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky neskončil a naďalej trval, preto jej za toto obdobie, t.j. od 6.2.2007 do 29.9.2010, patrí aj funkčný plat.
V reakcii na výzvu súdu navrhovateľka podaním doručeným dňa 23.5.2012 upravila žalobný návrh a žiadala zaviazať odporcu na uhradenie sumy 43.262,16 Eur. Súd návrhu vyhovel a dňa 25.5.2012 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým odporcu zaviazal na úhradu žalovanej sumy.
Odporca podal proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor. V jeho odôvodnení uviedol, že za daných skutkových okolností je na rozhodnutie, či štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky trvá alebo netrvá príslušný prvostupňový súd v súlade s § 80 písm. c/ O.s.p., t.j. Okresný súd Martin, kde by sa mala navrhovateľka návrhom domáhať, aby súd určil, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné a že tento pomer naďalej trvá. Navrhovateľka zatiaľ takýto návrh nepodala, doteraz teda absentuje právoplatné rozhodnutie o neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky. A nič na tom nemení ani predchádzajúci rozsudok Krajského súdu Žiline vydaný vo veci, keďže krajský súd nebol vecne príslušný konať o tejto záležitosti. Uplatňovaný finančný nárok sa viaže k rozhodnutiu o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a podľa názoru odporcu takéto rozhodnutie doteraz nebolo vydané. Na podporu svojho právneho názoru odkázal odporca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. XNds/X/XXXX.
Odporca ďalej nesúhlasil s výškou žalovanej sumy a obdobím, za ktoré je nárok uplatňovaný. Zároveň vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku na sumy, ktoré si navrhovateľka uplatnila pred 27.4.2009, t.j. viac ako tri roky pred podaním návrhu na súd.
Navrhovateľka v reakcii na vyjadrenie odporcu podaním doručeným súdu dňa 16.8.2012 upravila svoj žalobný návrh tak, že sa už nedomáhala premlčaných súm. Svoj návrh vzala späť v časti 20.119,83 Eur a žiadala priznať už len náhradu funkčných platov splatných po 27.4.2009, spolu v sume 22.968,25 Eur.
Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením odporcu, že rozhodnutím vlády došlo k skončeniu jej štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona, poukázala pritom na rozhodnutie krajského súdu, kde bola táto skutočnosť riešená a skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru malo predchádzať rozhodnutie podľa § 42 ods. 2 písm. b) zákona č. 311/2001 o štátnej službe a malo jej byť ponúknuté iné miesto v organizácii, k čomu však nedošlo.
Uviedla, že aj v období roku 2007, keď bola XX. X. XXXX odvolaná, jej bol úradom práce vyplácaný funkčný plat. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 44 zákona č. 311/2001 o štátnej službe, s tým, že z tohto ustanovenia vyplýva, že jej patrí funkčný plat. Na rok 2007 poukázala aj z toho dôvodu, že v tomto období jej bol úradom práce vyplácaný funkčný plat.
Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka zobrala časť svojho návrhu späť ako reakciu na námietku premlčania, zároveň žiadala, aby súd zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. Navrhovateľka si síce uplatňuje svoj funkčný plat v pozícii, ktorý mala ako riaditeľka úradu práce, odporca je však toho názoru, že v prípade úspechu by toto nebol správny výpočet a navrhovateľke by v prípade úspechu prináležal len základný plat ako nezaradenému zamestnancovi štátnozamestnaneckého pomeru. Splatnosť platov u odporcu je k 10. dňu v mesiaci. Pokiaľ ide o rozhodnutie, ktoré bolo zrušené Krajským súdom v Žiline v predmetnej veci a vrátené na ďalšie konanie, odporca je toho názoru, že vec je neskončená a je potrebné vo veci vydať rozhodnutie. Dosiaľ tak urobené nebolo.
V roku 2009 sa vychádzalo pri výpočte platu navrhovateľky z oznámenia o výške a zložení funkčného platu vypracovaného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave dňa 3. 7. 2006, ide o účinnosť od 1. 7. 2006 s tým, že príplatok za riadenie predstavoval 40 % tarifného platu. Pre obdobie Q. XXXX X. K. XXXX odkedy bola navrhovateľka riaditeľkou úradu práce, oznámenie o výške a zložení funkčného platu jej bolo vypracované a zaslané Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Funkčný príplatok bol vo výške 60 % tarifného platu. Odporca teda dospel k predpokladu, že pre rok 2010 by sa malo vychádzať z príplatku za riadenie tak, ako to je uvedené v oznámení zo dňa 4. 10. 2010. Iné oznámenie o výške a zložení platu vo vzťahu k navrhovateľke nebolo vypracované. Odporca od platu navrhovateľky navrhol odrátať príplatok za riadenie za rok 2009 v zmysle oznámenia zo dňa 3. 7. 2006 v sume 6.760,- Sk (224,39 Eur) a za rok 2010 príplatok za riadenie vo výške 379 Eur.
Súd vykonal aj dokazovanie listinnými dôkazmi a to rozsudkom Krajského súdu v Žiline Č..E.. XXS/XX/ XXXX-XX, rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. XSob/XXX/XXXX, výzvou navrhovateľky, výpočtom funkčného platu od januára 2007 predloženým navrhovateľkou, oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 3.7.2006, oznámením o výške funkčného platu zo dňa 4.10.2010, potvrdením o štátnej službe zo dňa 17.5.2012, Dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 17. 5. 2012, vyjadrením k ponuke voľného miesta, záznamom zo 17.5.2012, úradným záznamom zo dňa 14.5.2012 a Dodatkom č. 1 k služobnej zmluve zo dňa 30.9.2010.
Z vykonaného dokazovania bol zistený tento skutkový stav. Navrhovateľke vznikol na základe rozhodnutia o vymenovaní z X.X.XXXX štátnozamestnanecký pomer u odporcu. V dočasnej štátnej službe bola poverená vedením ÚPSVaR Martin. Na základe výsledkov výberového konania bola dňa 1.6.2004 vymenovaná do funkcie hlavný radca - predstavený, riaditeľka ÚPSVaR Martin. Dňa 10.1.2007 ju vláda uznesením odvolala z funkcie riaditeľky. Odporca vydal dňa 24.1.2007 Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky sp.č. XXXX/XXX-XX. Navrhovateľka sa voči tomuto rozhodnutiu odvolala, odvolací orgán rozhodnutím sp.č. XXXX/XXX-XX T. XX.X.XXXX pôvodné rozhodnutie potvrdil. Navrhovateľka následne podala žalobu na Krajský súd v Žiline, ktorou sa domáhala, aby súd obe tieto rozhodnutia zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. XXS/XX/XXXX-XX T. X.X.XXXX, právoplatným 23.6.2009, ktorým žalobe navrhovateľky vyhovel, napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. Odporca podal voči rozsudku dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. XSdo/XXX/XXXX T. XX.X.XXXX dovolacie konanie zastavil. Dňa 30.9.2010 bola navrhovateľka vymenovaná vládou do funkcie riaditeľky ÚSPVaR Martin. Následne Dodatkom č. 1 k Služobnej zmluve č. XXXX/XX bola dočasne preložená na základe vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca. Dňom zmeny štátnozamestnaneckého pomeru bol XX.X.XXXX. Od tohto dátumu jej bol určený aj nový funkčný plat v sume 1.300,- Eur. Uznesením vlády zo dňa XX.X.XXXX bola navrhovateľka odvolaná a dňa 17.5.2012 uzatvorila s odporcom dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Ešte predtým navrhovateľka písomne oznámila odporcovi, že neprijíma ponuku na voľné štátnozamestnanecké miesta ako aj na dočasne neobsadené štátnozamestnanecké miesta v dočasnej štátnej službe.
Zákon o štátnej službe: č. 312/2001 Z.z. v znení neskorších prepisov, účinný do 31.10.2009:
Podľa § 44 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa § 125 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej služby a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa § 138 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.
Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. právoplatné rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru podľa tohto zákona sú preskúmateľné súdom 30). (Zákon tu odkazuje na § 244 až 250k Občianskeho súdneho poriadku t.j. správne súdnictvo.)
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je
a) tarifný plat (platová tarifa a zvýšenie platovej tarify),
b) príplatok za riadenie,
d) osobný príplatok,
Podľa § 78 ods. 1 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. b) až e).
Podľa § 82 ods. 1 prvá veta zákona č. 312/2001 Z.z. štátnemu zamestnancovi patrí tarifný plat, ktorý je súčtom platovej tarify priznanej podľa odseku 2 alebo podľa § 105 a sumy zvýšení podľa odseku 3 a podľa § 159b ods. 2.
Podľa § 82 ods. 2 prvá veta zákona č. 312/2001 Z.z. štátnemu zamestnancovi patrí platová tarifa podľa prílohy č. 2 alebo podľa § 105 v závislosti od platovej triedy podľa § 79.
Podľa § 82 ods. 3 prvá veta zákona č. 312/2001 Z.z. platová tarifa podľa odseku 2 na základe záverov služobného hodnotenia (§ 48) pri dosiahnutí bodovej hodnoty
a) 4 sa zvýši o 3 %,
b) 3 sa zvýši o 2 %,
c) 2 sa zvýši o 1 %,
d) 1 a 0 zostáva bez zmeny.
Zákon o štátnej službe: č. 400/2009 Z.z. v znení neskorších prepisov, účinný od 1.11.2009:
Podľa § 125 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
Podľa § 142 bod 1 zákona č. 400/2009 Z.z. zrušuje sa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Podľa § 129 ods. 1 prvá veta po bodkočiarku zákona č. 400/2009 Z.z. štátny zamestnanec, ktorý na základe vymenovania podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 vykonáva štátnu službu k 31. októbru 2009, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona;
Podľa § 131 zákona č. 400/2009 Z.z. v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1. novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. októbra 2009.
Podľa § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú (okrem iných aj) ustanovenia § 77 až § 80 Zákonníka práce („Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru“).
Podľa § 83 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. funkčný plat štátneho zamestnanca tvorí mesačne súčet tarifného platu a
a) príplatku za riadenie,
c) osobného príplatku.
Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. tarifný plat na účely tohto zákona tvorí
a) platová tarifa
1. v príslušnej platovej triede podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 113,
b) zvýšenie platovej tarify za služobnú prax podľa odseku 2.
Podľa § 84 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. platová tarifa podľa odseku 1 písm. a) sa za každý rok služobnej praxe zvýši o 1 %, najviac však za 32 rokov.
Podľa § 133 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. služobný úrad určí štátnemu zamestnancovi ku dňu účinnosti tohto zákona nový funkčný plat podľa tohto zákona. Ak funkčný plat určený podľa prvej vety je nižší ako funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi k 31. októbru 2009, patrí mu vyrovnanie do sumy funkčného platu priznaného štátnemu zamestnancovi k 31. októbru 2009; to neplatí, ak dňom účinnosti tohto zákona dôjde u štátneho zamestnanca k zmene štátnozamestnaneckého pomeru na funkciu s nižšou náročnosťou činnosti alebo k zániku dôvodu na priznanie platovej náležitosti podľa § 83 ods. 1 písm. a), b), d) až f) alebo ak ide o štátneho zamestnanca, ktorý k 31. októbru 2009 vykonáva štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti určenom vedúcim úradu a ktorý nemá funkčný plat podľa prvej vety určený podľa § 83 ods. 3. Suma vyrovnania sa počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru nemení.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že je rozdiel v koncepciách štátnozamestnaneckého pomeru podľa „starého“ zákona a „nového“ zákona o štátnej službe. Nová úprava vychádza zo zmluvného princípu štátnozamestnaneckého pomeru. Rozdiel je teda aj v úprave režimov zániku štátnozamestnaneckého pomeru. Kým podľa pôvodnej úpravy zanikal štátnozamestnanecký pomer napr. aj odvolaním, podľa novej úpravy je možné so štátnym zamestnancom skončiť pracovný pomer spôsobmi analogickými ako podľa Zákonníka práce (teda dohoda, výpoveď, okamžité skončenie a pod.). Kým podľa „starej“ úpravy sa určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dalo
domôcť len prostriedkami správneho práva, a to odvolaním proti rozhodnutiu vedúceho služobného úradu, podľa aktuálnej úpravy sa neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru uplatňuje klasickými prostriedkami súkromného práva - žalobou na všeobecnom súde v občianskom súdnom konaní.
Uvedený názor potvrdzuje aj dôvodová k zákonu č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe - všeobecná časť: Štátna služba (jej nová právna úprava) je založená na inej koncepcii - je budovaná na princípe zmluvnosti..... Vzhľadom na opustenie systému osobitného správneho konania v štátnozamestnaneckých vzťahoch a prechod na zmluvný princíp sa navrhuje, aby spory zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávali a rozhodovali súdy v občianskom súdnom konaní.
K tomu istému záveru dospela aj judikatúra (H. K. X H. X/XXXX T. XX.X.XXXX): Zo zákonných zmien vyplýva, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo strany služobného úradu stratilo charakter individuálneho správneho aktu a pretransformovalo sa na jednostranný právny úkon zamestnávateľa obdobný výpovedi v pracovnoprávnom vzťahu.
Ak teda v prípade štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky nastala situácia, že o neplatnosti rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru rozhodoval súd (KS v Žiline rozsudkom č.k. XXS/XX/XXXX-XX), išlo tu o rozhodnutie v rámci správneho súdnictva a týkalo sa preskúmania zákonnosti a postupu orgánu verejnej správy, t.j. orgánu, ktorý rozhodol o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a orgánu, ktorý rozhodoval o odvolaní navrhovateľky podanom proti tomuto rozhodnutiu.
Odporca v konaní opakovane tvrdil, že aktuálna situácia je taká, že neexistuje právoplatné rozhodnutie o tom, že štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky bol skončený neplatne. Je podľa neho potrebné najprv podať určovaciu žalobu na súd (v občianskom súdnom konaní), ktorou by sa navrhovateľka mala domáhať určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odporcom. Podľa názoru odporcu by si až v prípade úspechu takejto žaloby mohla navrhovateľka uplatniť náhradu nevyplatených platov. Odporca si však nesprávne zamenil režim ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa pôvodnej úpravy a podľa novej úpravy štátnej služby. V danom prípade však ide o štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky, ktorý bol (aj keď neplatne) skončený ešte v režime „starého“ zákona o štátnej službe. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. XXS/XX/XXXX-XX T. X.X.XXXX právoplatným 23.6.2009 bolo zrušené rozhodnutie vedúceho služobného úradu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky ako aj rozhodnutie ÚPSVaR Martin, ktorý toto pôvodné rozhodnutie v odvolacom (správnom) konaní potvrdil. Keďže tieto rozhodnutia boli zrušené, štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky nezanikol, v zmysle § 44 zákona č. 312/2001 Z.z. naďalej trval a skončil až XX.X.XXXX. Navrhovateľke teda patril funkčný plat aj v období odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa preloženia do funkcie vedúceho zamestnanca, t.j. 30.9.2010.
Súd sa ďalej zaoberal výškou funkčného platu, ktorý za uvedené obdobie patril navrhovateľke. Keďže odporca úspešne uplatnil námietku premlčania na časť nároku a navrhovateľka sa namiesto 43.262,16 Eur domáhala už len 22.968,25 Eur, súd poslednú zmenu návrhu z 13.8.2012 vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie návrhu v rozsahu 20.293,91 Eur a konanie o tejto časti návrhu zastavil.
Suma 22.968,25 Eur je podľa navrhovateľky súčtom funkčných platov, ktoré boli splatné po 27.4.2009, ide teda o platy za obdobie X. X.X.XXXX B. M. XX.X.XXXX. Plat za apríl 2009 bol splatný dňa 11.5.2009 a plat za september 2010 bol splatný dňa 11.10.2010.
Navrhovateľka bola ako hlavný radca zaradená v 8. platovej triede. Uvedené zaradenie platí pre právnu úpravu podľa pôvodného zákona o štátnej službe a rovnaké je aj podľa nového zákona o štátnej službe. Navrhovateľka mala podľa posledného rozhodnutia zamestnávateľa z 3.7.2006 mesačný funkčný plat v sume 36.490,- Sk (1.211,24 Eur). Tento funkčný plat pozostával z tarifného platu, zvýšenia platovej tarify, príplatku za riadenie a osobného príplatku.
Platové tarify zamestnancov štátnej služby boli postupne valorizované a to s účinnosťou postupne od 1.7.2007, 1.1.2008, 1.1.2009 a 1.12010. Valorizáciu upravovali nariadenia vlády č. 237/2007 Z.z., č. 613/2007 Z.z. č. 602/2008 Z.z. a č.550/2009 Z.z..
Pre nárok uplatňovaný navrhovateľkou sú podstatné nariadenie vlády č. 602/2008 Z.z., účinné od 1.2.2009, podľa ktorého bola platová tarifa v 8.platovej triede 625,- Eur a nariadenie vlády č. 550/2009 Z.z., účinné od 1.1.2010, podľa ktorého bola platová tarifa v 8.platovej triede 631,50 Eur.
Od 1.11.2009, keď nadobudol účinnosť zákon č. 400/2009 Z.z sa zmenil spôsob výpočtu funkčného platu zamestnanca v štátnej službe. Tarifný plat totiž podľa § 84 ods. 1 citovaného zákona pozostáva z platovej tarify a zvýšenia platovej tarify za služobnú prax (za každý rok služobnej praxe zvýšenie o 1% platovej tarify). Navrhovateľka mala k 1.11.2009 ukončených 5 rokov služobnej praxe (od 1.2.2004), preto by jej platová tarifa spolu so zvýšením platovej tarify za služobnú prax bola v sume 656,25 Eur (od 1.11.2009 do 31.12.2009) a v sume 663,07 Eur (od 1.1.2010). Vzhľadom na ustanovenie § 133 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. by navrhovateľke podľa novej úpravy od 1.11.2009 nemohol byť priznaný nižší funkčný plat, než podľa „starého“ zákona o štátnej službe.
Bolo potrebné sa tiež zoberať otázkou, či navrhovateľka mala nárok za uvedené obdobie aj na úhradu príplatku za riadenie. Príplatok za riadenie ako súčasť funkčného platu patril navrhovateľke z titulu vykonávania funkcie riaditeľky služobného úradu (t.j. predstaveného). Bol teda viazaný na túto funkciu. Navrhovateľka bola uznesením vlády odvolaná z funkcie riaditeľky ÚPSVaR Martin. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po odvolaní vládou síce jej štátnozamestnanecký pomer stále trval, avšak možno konštatovať, že už nevykonávala funkciu, s ktorou bol spojený nárok na príplatok za riadenie. Podľa § 44 zákona č. 312/2001 Z.z o štátnej službe patrí štátnemu zamestnancovi za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa názoru súdu v prípade navrhovateľky je týmto funkčným platom predchádzajúci funkčný plat avšak už bez príplatku za riadenie.
Navrhovateľka sa domáhala sumy 22.968,25 Eur, ktorá bola súčtom funkčných platov. Podľa návrhu navrhovateľky bol jej funkčný plat v sume 1.276 Eur mesačne pre rok 2009 a 1.282,50 Eur mesačne pre rok 2010. Tieto platy boli vyčíslené správne až na skutočnosť, že v sumách platov bol uplatnený aj príplatok za riadenie v sume 224,39 Eur mesačne. Súd však vzhľadom na uvedené dôvody navrhovateľke nárok na príplatok za riadenie nepriznal a výšku priznaných funkčných platov vypočítal tak, že z ich sumy odrátal príplatky za riadenie. Preto priznal navrhovateľke sumu 18.933,18 Eur ako súčet funkčných platov za obdobie od 1.4.2009 do 29.9.2010. Funkčný plat navrhovateľky bol preto v roku 2009 vo výške 1.051,61 Eur mesačne, v období od 1.1.2010 do 31.8.2010 vo výške 1.058,11 Eur mesačne a v období od 1.9.2010 do 29.9.2010 (alikvotná čiastka mesačného platu) vo výške 1.003,81 Eur mesačne. Priznaný funkčný plat pozostáva z platovej tarify, zvýšenia platovej tarify a z osobného príplatku 398,33 Eur. Súd návrh navrhovateľky vo zvyšku ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Úrok z omeškania za každý čiastkový nárok (funkčný plat) sú uplatnené navrhovateľkou od 11. dňa v príslušnom mesiaci. Takéto uplatnenie vychádza zo skutočnosti, že plat bol u odporcu splatný v 10. deň
príslušného mesiaca, 11. deň v príslušnom mesiaci preto nastávalo omeškanie. Výška úroku z meškania je vyčíslená správne. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 8.4.2009 vo výške 1,25% a od 13.5.2009 vo výške 1,00%.
Podľa § 142 ods. 2 prvá veta (Občianskeho súdneho poriadku ďalej len O.s.p.) ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľka sa v návrhu na začatie konania domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 43.262,16 Eur s príslušenstvom. Následne zobrala svoj návrh v časti späť a domáhala sa už len 22.968,25 Eur. Z tejto sumy jej bolo rozsudkom napokon priznané 18.933,18 Eur s príslušenstvom, vo zvyšku bol jej návrh zamietnutý. Navrhovateľka teda nebola úspešná v celom rozsahu svojho pôvodného nároku ale len v 43,76 %, čiže jej neúspech bol v rozsahu 56,24 %. Z uvedeného vyplýva, že pomer úspechu a neúspechu je u oboch účastníkov približne rovnaký (blízky 50%). Za tejto situácie súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.