Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/182/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová, členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Eva Bracajová, v právnej veci navrhovateľa: UniCredit Bank Slovakia, a.s., so sídlom Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 00 681 709, zastúpeného spoločnosťou: HMG & PATRTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, proti odporcovi: G. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom V., G. XXX/X, o zaplatenie 1.600,13 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.2.2012 č.k. - 84 - v zamietajúcej časti, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd sčasti vyhovel žalobe navrhovateľa a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 963,95 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 10.6.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým odsekom výroku vo zvyšku súd návrh zamietol. Tretím odsekom výroku odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 93,71 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , Zákona o spotrebiteľských úveroch, , , , , , , , , , , , , . Vecne prvostupňový súd argumentoval v podstate tým, že z vykonaného dokazovania zistil, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť v mesačných splátkach, čo ale v celom rozsahu neurobil. Vzťah vzniknutý medzi účastníkmi na základe predmetnej zmluvy prvostupňový súd vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, v ktorom má navrhovateľ postavenie dodávateľa a odporca spotrebiteľa, ktorý podlieha predpisom na ochranu spotrebiteľa, teda súdom prvého stupňa aplikovaných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch a . Po posúdení predmetnej zmluvy podľa citovaných ustanovení, prvostupňový súd dospel k záveru, že úverová zmluva medzi účastníkmi neobsahuje údaj podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a teda ročnú úrokovú sadzbu. Naviac samotná formulácia v obchodných podmienkach je uvedená tak, že bežný spotrebiteľ z nej nezistí, aká je vlastne ročná úroková sadzba, alebo ako sa má určovať. Ak by sa aj akceptovalo, že ide o variabilnú úrokovú sadzbu podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, tak potom nielen v samotnej zmluve, ale ani v obchodných podmienkach nie je obsiahnutý povinný index alebo referenčná sadzba, nie sú tam obsiahnuté podmienky zmeny variabilnej úrokovej sadzby. Okrem toho prvostupňový súd bol toho názoru, že predmetná zmluva neobsahuje ani náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a teda výšku splátok, termíny

splátok, istiny úrokov a iných poplatkov s tým, že v zmluve o tom nie je žiadna zmienka. V obchodných podmienkach v časti VII. ods. 1 je uvedené, že pravidelné mesačné splátky sú splatné 15. deň odo dňa zúčtovania, ktorým je 9. deň každého kalendárneho mesiaca, z čoho nevyplýva termín splátok. Naviac podľa poslednej vety ods. 3 časti VII. obchodných podmienok presný dátum splatnosti splátky má banka oznámiť odporcovi prostredníctvom výpisu z kartového účtu, čiže až potom keď bola zmluva uzavretá. Obdobne súd uzavrel, že v zmluve nie je uvedená ani výška povinnej mesačnej splátky, keď podľa čl. VII. ods. 2, 3 obchodných podmienok, výška povinnej mesačnej splátky sa rovná súčtu 10 % z istiny a 100 % úrokov a 100 % poplatkov, pokiaľ dôjde k nepovolenému prečerpaniu, tak sa navýši výška minimálnej splátky, výšku povinnej minimálnej splátky a presný dátum jej splatnosti oznámi banka klientovi prostredníctvom výpisu z kartového účtu. Túto formuláciu prvostupňový súd nepovažoval za dostatočne jasnú a zrozumiteľne koncipovanú a nie je z nej zrejmé aká bola stanovená výška splátok, naviac výška splátok mala byť oznámená odporcovi až po uzavretí zmluvy vo výpise z kartového účtu. Keďže potom podľa záverov prvostupňového súdu v zmluve aj vo všeobecných podmienkach absentujú náležitosti ust. § 4 ods. 2 písm. h) a i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona. Z toho potom vyplýva, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi len výšku úveru a nie úroky z neho a poplatky k nemu. Predmetom zmluvy bola výška úverového rámca 995,82 Eur, z ktorého odporca vyčerpal celkom sumu 1.078,95 Eur a uhradil 115,- Eur. Keďže úver bolo treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, nemohol navrhovateľ účinne započítať vykonané platby aj na úhradu úrokov a poplatkov, ale mali byť započítané jedine a výlučne len na úhradu istiny úveru. Preto ak odporca uhradil 115,- Eur, dlh úveru sa znížil na sumu 963,95 Eur a preto i úroky z omeškania sú dôvodné iba z tejto sumy. Výrokom vo zvyšku súd návrh zamietol v časti o zaplatenie 636,18 Eur istiny, 26,89 istiny včítane úrokov z omeškania z tejto sumy.

, v sume 51,46 Eur poplatkov, v sume 557,83 Eur ako úroky z úveru, okrem toho aj úhradu percentuálne vyjadrených úrokov z úveru vo výške 17,88% ročne zo sumy 990,84 Eur od 10.6.2011 až do zaplatenia. Pokiaľ navrhovateľ žiadal úroky z omeškania 9% ročne zo sumy 990,84 Eur od 10.6.2011 do zaplatenia, v tejto časti mu bolo vyhovené s tým, že tento úrok bol priznaný zo sumy 963,95 Eur, keďže iba v tejto časti istiny bol návrh dôvodný.

Keďže navrhovateľ mal v konaní úspech len čiastočný, prvostupňový súd s použitím mu priznal iba pomernú náhradu trov konania s tým, že jeho úspech vyčíslil na 60, Eur a neúspech 39, Eur, pričom rozdiel úspechu a neúspechu predstavuje 20,48%, čo je miera úspechu navrhovateľa a v tomto rozsahu mu priznal náhradu trov.

Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil náhradu trov v sume 456,38 Eur a súdny poplatok 96,- Eur, spolu 552,38 Eur. Z uplatnených trov súd uznal za dôvodnú iba sumu 457,58 Eur spočívajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 96,- Eur a odmenu a náhradu hotových výdavkov advokáta vrátane 20 % DPH v sume 361,58 Eur, keď ako dôvodné posúdil len 3 úkony právnej pomoci a za nedôvodné a neúčelné považoval trovy vyčíslené v sume 71,37 Eur spolu s režijným paušálom a 20 % DPH, spolu 94,80 Eur a to za úkon - vyjadrenie k výzve súdu. Prvostupňový súd skonštatoval, že toto vyjadrenie obsahuje údaje, ktoré mali byť obsahom návrhu navrhovateľa, ale chýbali v ňom, tak ich bolo potrebné doplniť. Preto vyčíslenú náhradu za tento úkon nepovažoval za účelne vynaloženú. Z uznanej sumy 457,58 Eur súd navrhovateľovi priznal 20,48 %, čomu zodpovedá 93,71 Eur. S poukazom na odporcovi uložil povinnosť uvedenú náhradu zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Proti tomuto rozsudku, výlučne proti druhému odseku výroku - teda v zamietajúcej časti, podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody obsiahnuté v a Nesúhlasil so záverom súdu, že zmluva neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Odporca bol oboznámený s tým, že súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky, pričom v čl. VII. body 5, 6, 7 obchodných podmienok sa odporca zaviazal platiť úroky za podmienok uvedených v ustanoveniach bodu 6 a 7. V bode 6 obchodných podmienok je uvedené, že výška splatných úrokov sa vypočíta ako percento pohyblivej úrokovej sadzby z dlžnej sumy s tým, že úroky zo sumy vyčerpaného úverového rámca sú splatné spolu s pravidelnou mesačnou splátkou v deň jej splatnosti. V čl. I. obchodných podmienok je potom uvedený výklad pojmu pohyblivá úroková sadzba, ktorá je vyhlasovaná bankou a zverejnená formou vývesky v pobočkách a na internetovej stránke banky s tým, že jej výšku oznamuje banka písomne

vo výpise z kartového účtu. Navrhovateľ vyslovil názor, že na základe vyššie uvedeného je potrebné považovať podmienku podľa § 4 ods. 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch za splnenú. Okrem toho odporcovi bola uplatňovaná úroková sadzba oznamovaná aj v mesačných výpisoch z kartového účtu. Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom prvostupňového súdu, že predmetná zmluva neobsahuje výšku splátok, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Opätovne poukázal na čl. VII. bod 1 obchodných podmienok, v ktorom je uvedené, že pravidelné mesačné splátky sú splatné 15. deň odo dňa zúčtovania, ktorým je 9. deň každého kalendárneho mesiaca, pokiaľ nie je dohodnuté inak, pričom deň zúčtovania je spravidla dňom v mesiaci, kedy banka pravidelne vystavuje výpis z kartového účtu, ak potom 9. deň v mesiaci je deň zúčtovania a 15. deň odo dňa zúčtovania je deň splatnosti, tak potom dňom splatnosti je 24. v kalendárnom mesiaci. Deň splatnosti každej nasledujúcej mesačnej splátky bol okrem toho odporcovi vopred písomne oznamovaný v mesačnom výpise z kartového účtu. Odvolateľ má za to, že tým bola dostatočne určená splatnosť splátok a odporca v dostatočnom predstihu pred dňom splatnosti bol písomne upozornení výpisom na presný dátum splatnosti najbližšej minimálnej splátky. S poukazom na čl. VII. bod 2 a 3 obchodných podmienok, v ktorých je uvedené, že výška povinnej minimálnej splátky sa v zásade rovná súčtu 10 % z istiny a 100 % úrokov a 100 % poplatkov, pričom minimálna výška povinnej minimálnej splátky je 9,96 Eur, pokiaľ je výška dlžnej sumy vyššia ako 9,96 Eur mal za to, že tým bola dostatočne určená výška splátok, čo do istiny úrokov a poplatkov. Považoval za potrebné zobrať do úvahy tú skutočnosť, že výška minimálnej splátky ako aj počet splátok závisí nevyhnutne od správania sa odporcu, teda od toho kedy a v akom rozsahu bude poskytnutý úverový rámec čerpať a v akom rozsahu bude čerpaný rámec splácať. Navrhovateľ tieto skutočnosti nemôže poznať už v čase uzatvorenia zmluvy, preto nie je objektívne možné, aby už v čase uzavretia zmluvy vedel stanoviť presný počet a výšku splátok istiny úrokov a poplatkov pevnou sumou. Vzhľadom na to navrhovateľ môže v čase uzatvorenia zmluvy uviesť len určité pravidlá, resp. spôsob pre stanovenie výšky splátok, pričom tieto pravidlá dostatočne podrobne upravil. V obchodných podmienkach odvolateľ považoval za potrebné tiež upozorniť, že navrhovateľ každý mesiac vyhotovil výpis, v ktorom uviedol všetky údaje k tomu, aby odporca mohol riadne a včas zaplatiť minimálnu splátku a to výšku minimálnej splátky, dátum splatnosti minimálnej splátky, č. účtu navrhovateľa, variabilný symbol a konštantný symbol. A okrem toho aj údaj o výške ročnej úrokovej sadzby. Podľa odvolateľa prvostupňový súd vzhľadom na jeho argumentáciu nepostupoval správne, ak predmetný úver posudzoval ako bezúročný a bez poplatkov. Mal priznať navrhovateľovi uplatnený nárok v celom rozsahu.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, i ak by bolo potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, súd prvého stupňa mal z uplatnenej sumy úrokov 557,83 Eur priznať navrhovateľovi najmenej 160,44 Eur a to sumu zodpovedajúcu zákonnému úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej istiny 963,95 Eur za obdobie od splatnosti úveru 4.8.2009 do 9.6.2011 s tým, že zákonný úrok z omeškania od 10.6.2011 bol navrhovateľovi priznaný. Odvolateľ poukázal na výpis z kartového účtu kreditnej karty - transakcie zo dňa 6.2.2012, v ktorom majú byť presne špecifikované úroky, ktoré boli navrhovateľom účtované, pričom z toho jednoznačne vyplýva, že odo dňa 9.6.2011 boli navrhovateľovi účtované aj úroky z omeškania. Na základe uvedeného je nárok v časti 160,44 Eur nespochybniteľne oprávneným nárokom navrhovateľa.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, teda v zamietajúcej časti rozsudku včítane závislého výroku o náhrade trov konania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k názoru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti včítane závislého výroku o náhrade trov konania je vecne správny a sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v primeranom rozsahu, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval náležité zákonné ustanovenia, ktoré i správne vyložil, s poukazom na ust. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od právnych záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu sa žiada dodať už iba nasledovné:

Súdom prvého stupňa aplikované ust. § 4 ods. 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem iného obsahovala i ročnú úrokovú sadzbu a v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby podmienky jej zmeny ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú ročnú úrokovú sadzbu. Odvolací súd sa pritom plne stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že v časti VII. body 5, 6, 7 obchodných podmienok tvoriacich súčasť predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, tento údaj nie je obsiahnutý. Nestačí totiž odkaz na úrokovú sadzbu, „ktorú banka uverejňuje“. A ak by predmetnú úrokovú sadzbu, ktorá je v predmetnom článku označená ako pohyblivá, bolo potrebné považovať za variabilnú, tak potom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zmluva by musela obsahovať podmienky zmeny variabilnej úrokovej sadzby, ako aj index a referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú ročnú úrokovú sadzbu, čo v zmluve ani v obchodných podmienkach uvedené nie je. Navrhovateľ ani v odvolaní pritom nepoukazuje na existujúce dojednanie o ročnej úrokovej sadzbe v zmysle § 4 ods. 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ale argumentuje tým, ako sa vypočíta výška splatných úrokov, čo zodpovedá ust. § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona. Nie je pritom postačujúce ak odporcovi bola uplatňovaná úroková sadzba oznamovaná v mesačných výpisoch z kartového účtu, teda po uzavretí predmetnej spotrebiteľskej zmluvy ako na to správne poukázal prvostupňový súd, v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, úroková sadzba musí byť obsiahnutá v uzavretej zmluve. Už táto samotná skutočnosť postačovala pre záver, že pre absenciu povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ročnej úrokovej sadzby, je potrebné predmetný úver v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd sa ale tiež stotožnil, s tým, že i náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sú v predmetnej spotrebiteľskej zmluve uvedené nejasne, nezrozumiteľne a nejednoznačne, ako bolo uvedené vyššie. Určenie dňa splatnosti vo výpise z kartového účtu, teda po uzavretí zmluvy je vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy podľa citovaných ustanovení, irelevantné. S poukazom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd rozhodol správne, ak navrhovateľovi priznal iba nezaplatenú časť istiny 963,95 Eur spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania 9 % ročne od 10.6.2011 až do zaplatenia, pričom vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Správny bol názor odvolateľa, že hoci bolo potrebné predmetný úver v zmysle vyššie uvedeného považovať za bezúročný a bez poplatkov, v prípade omeškania odporcu mu ale vznikal nárok na zákonné úroky z omeškania. Z výpisu kartového účtu kreditnej karty navrhovateľa - transakcie zo dňa 6.2.2012, na ktorý ako na dôkaz navrhovateľ v odvolaní poukazuje vyplýva, že z období od 9.9.2009 do 9.6.2011 boli odporcovi účtované i úroky z omeškania. Je zrejmé, že v predmetnom výpise sú pod „sumou“ uvedené nielen úroky z omeškania, ale aj ďalšie platby v súhrne. Z tejto listiny a ani z iných dôkazov založených v spise, ale nevyplýva kedy a s akými sumami sa odporca dostal do omeškania, po akú dobu omeškanie trvalo a aká bola navrhovateľom uplatňovaná samotná výška úrokov z omeškania za celé rozhodné obdobie. Vzhľadom na to je potrebné uzavrieť, že navrhovateľ v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal skutočnosti rozhodné pre záver, že na strane odporcu došlo k omeškaniu, ani s platbou akých súm a za aké konkrétne obdobie, ani aký úrok z omeškania si navrhovateľ uplatňoval. I v žalobe totiž úroky (teda úroky z úveru i úroky z omeškania) vyčíslil súhrnnou sumou 557,83 Eur, pričom ich zloženie bližšie nešpecifikoval. V zmysle je pritom odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7,

ktoré sa ale na daný prípad nevzťahujú. Nové dôkazy neuplatnené pred prvostupňovým súdom sú v predmetnom odvolacom konaní neprípustné i s poukazom na ust.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd potom rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, včítane správneho závislého výroku o náhrade trov konania, ktorý ale odvolacími argumentmi napadnutý ani nebol, s použitím a ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný odporca a preto jemu v zmysle v spojení s ust. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale odporca si nárok na náhradu trov konania návrhom v zmysle neuplatnil a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní zrejme ani žiadne nevznikli, náhrada trov odvolacieho konania mu priznaná nebola.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.