Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43CoCsp-20-2023.pdf
PDF · 96.14 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoCsp/20/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu Ahoj, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 48 113 671, právne zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanej J. I., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX P., právne zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec v konaní o zaplatenie 2.700 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti druhej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13Csp/1/2023-132 zo dňa 20. marca 2023 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 13Csp/1/2023-132 zo dňa 20. marca 2023 v druhej výrokovej vete potvrdzuje.
II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd prvou výrokovou vetou zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.600,- Eur s príslušenstvom, v 50-eurových mesačných splátkach splatných vždy k 20. dňu toho-ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vrátane trov konania s tým, že nezaplatením niektorej zo splátok riadne a včas sa stáva celý dlh splatným. Druhou výrokovou vetou okresný súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 147,41 Eur. Treťou výrokovou vetou konanie v časti o zaplatenie istiny 200,- Eur zastavil. O trovách konania štvrtou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 92 %.
2. Okresný súd sa nestotožnil s námietkami žalovanej a uviedol, že preskúmaním obsahových náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou bolo zistené, že zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy, t.j. 04.11.2019. Za nedôvodnú označil aj námietku premlčania a nedodržania postupu veriteľa pri preskúmaní bonity žalovanej pred poskytnutím spotrebiteľského úveru. Na základe uvedeného žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu aj s uplatneným príslušenstvom v zmysle žaloby.
3. Okresný súd druhou výrokovou vetou žalobu zamietol v časti o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Uvedené rozhodnutie odôvodnil tým, že vo vzťahu k uplatneniu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 147,41 Eur tieto súd žalobcovi nepriznal vzhľadom na skutočnosť, že nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývala dôvodnosť a výška takto uplatnených nákladov.
4. Voči druhej výrokovej vete rozhodnutia okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože okresný súd vec nesprávne právne posúdil.
5. Žalobca v odvolaní poukázal na zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní (ZUp) a uviedol, že je zrejmé, že žalobca bol v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 písm. d) ZUp povinný vyzvať žalovaného na úhradu žalovanej pohľadávky, v opačnom prípade by bolo podanie návrhu upomínacím súdom vyhodnotené ako neprípustné. Žalobca viazaný podmienkami stanovenými platnou právnou úpravou zaslal žalovanému predžalobnú výzvu, ktorou ho vyzval na úhradu dlžnej pohľadávky, pričom výzvu bol povinný zaslať v súlade so zmluvnou dokumentáciou na adresu, ktorá bola uvedená ako adresa na doručovanie listín (posledná známa korešpondečná adresa).
6. Žalobca pripomenul, že v časti IV. žalobného návrhu odôvodnil nárok uplatnený žalobou ako náklady spojené s vymáhaním pohľadávky s odkazom na § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (podľa ktorej za poskytovanie právnych služieb patrí advokátovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby) a s odkazom na § 121 ods. 3 OZ (podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením). V návrhu tiež citoval rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 12Csp/102/2021 zo dňa 20.01.2022: "Súd však ešte pre úplnosť dodáva, že aj keď odmenu za predžalobnú výzvu nemožno považovať za trovy súdneho konania, neznamená to, že by žalobca na ňu nemal nárok. Ide však o príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.“." Podľa rozhodnutia Okresného súdu Nitra sp. zn. 36Csp/143/2021 zo dňa 31.03.2022: "Aj keď odmenu za predžalobnú výzvu nemožno v znení vyhlášky považovať za trovy súdneho konania, význam zakotvenia tohto samostatného úkonu právnej služby však podľa názoru súdov spočíva v tom, že si tieto náklady by bolo možno jednoznačnejšie uplatniť ako príslušenstvo pohľadávky. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sa považujú za príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Keďže náklady na predžalobnú výzvu predstavujú príslušenstvo pohľadávky, možno si ich uplatniť priamo v žalobe popri istine, úrokoch či úrokoch z omeškania." V nadväznosti na vyššie uvedené si žalobca uplatnil v konaní 1x úkon právnej služby za predžalobnú výzvu + 1x režijný paušál + DPH ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.
7. Žalobca v odvolaní uviedol, že nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávky sa v tomto prípade rozumejú trovy právneho zastúpenia žalobcu v predsúdnom konaní, ktoré ustanovuje vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Nakoľko ide o nárok vyplývajúci z právneho predpisu, tak ako pri ostatných trovách konania resp. právneho zastúpenia, znáša sa ich v konaní strana, ktorá nebola v konaní úspešná. V tomto prípade pri nákladoch spojených s vymáhaním pohľadávky nemožno vychádzať z doslovného gramatického výkladu pojmu náklady, nakoľko samotný zákonný rámec obsahu tohto pojmu bol kreovaný ustálenou súdnou praxou súdov, ktorá nárok na náhradu trov konania v predsúdnom konaní zahrnula do príslušenstva pohľadávky, tak aby odstránila možný rozpor medzi ustanoveniami CSP a vyhláškou ministerstva spravodlivosti č.655/2004 Z.z. Žalobca mal za to, že nakoľko sa trovy právneho zastúpenia za predžalobnú výzvu považujú za príslušenstvo pohľadávky, analogicky nemusí byť preukazovaná jeho náhrada, tak ako je to pri inom príslušenstve pohľadávky, ako sú úroky, zmluvné pokuty a iné. Ani úhrada iného príslušenstva sa v konaní nepreukazuje. Opodstatnenosť výšky je daná samotnou vyhláškou č. 655/2004 Z. z..
8. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v časti druhej výrokovej vety zrušil a vrátil na ďalšie prejednanie, alebo aby ho v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému (zrejme mal na mysli žalobcu) prizná nárok na náhradu trov nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
9. Žalovaná sa k rozhodnutiu okresného súdu v rozsahu odvolania žalobcu vyjadrila, že rozsudok súd považuje za vecne správny a po právnej stránke zrozumiteľne odôvodnený. Vo vzťahu k nákladom za uplatnenie pohľadávky, uviedla v zhode so súdom prvej inštancie, že tento nárok nevyplýva zo súdneho spisu a nie je úlohou súdu predpokladať z čoho žalobca vyvodzuje svoj nárok, keď nepredloží žiaden relevantný dôkaz. Žalovaná mala za to, že žalobca nesprávne stotožňuje „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ s „trovami právneho zastúpenia“ podľa advokátskej tarify (predžalobnou výzvou). Ide o obsahovo odlišné a jasne rozlíšiteľné pojmy, ktoré nemožno prostredníctvom analógie
legis pripodobňovať. Analógiu legis nemožno aplikovať na určito obsahovo vymedzené pojmy zákona a ani na prípady, keď jednej zo strán „nevyhovuje“ aplikácia právnej normy zo strany súdu. V nadväznosti na uvedené poukázala žalovaná na nález ÚS SR, sp. zn.: IV. ÚS 414/2013-26. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
10. Žalobca právo odvolacej repliky nevyužil.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
12. Odvolací súd bol v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keďže nezistil dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania:
13. Žalobca, ako veriteľ, uzatvoril so žalovaným, ako dlžníkom, Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere dňa 04.11.2019, číslo zmluvy: 1910016652 (č.l. 17-19), v zmysle ktorej poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- Eur. Plnenie bolo rozdelené na 96 splátok vo výške po 54,24 Eur, celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na 2.207,04 Eur, celková čiastka k úhrade 5.207,04 Eur. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 20.12.2019 a následne každej ďalšej splátky vždy k 20. dňu v mesiaci, splatenie poslednej splátky bolo dojednané na 20.11.2027. RPMN bola určená vo výške 16,50 %, rovnako aj fixná úroková sadzba úveru 16,50 % . Z prehľadu splátok a úhrad (č.l. 11-12) predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný uhradil 2 splátky po 50,- Eur (22.06.2020 a 21.07.2020), t.j. spolu 100,- Eur. Po podaní žaloby žalovaný uhradil sumu 100,- Eur dňa 10.11.2022 a dňa 06.12.2022 sumu 100,- Eur. Písomným podaním zo dňa 26.02.2020 (č.l. 16) označeným ako „3. upomienka - výzva na zaplatenie“ veriteľ (žalobca) upozornil dlžníka (žalovaného) na nedoplatok na splátkach v celkovej výške 162,72 Eur, ktorý ho vyzval uhradiť. Zároveň veriteľ upozornil dlžníka, že ak do 20.12.2019 nedôjde k úhrade splátky vo výške 54,24 Eur najneskôr v lehote do 25.03.2020, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Dlžník upomienku neprevzal (č.l. 13). Písomným podaním zo dňa 27.03.2020 (č.l. 16 z opaku) označeným ako „Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“ veriteľ (žalobca) oznamuje dlžníkovi (žalovanému), že dlh zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1910016652 sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 20.12.2019. Zároveň veriteľ vyzval dlžníka k úhrade dlžnej sumy vo výške 224,98 Eur, vrátane dlžných úrokov podľa úrokovej sadzby dohodnutej v Zmluve, a to až do úplného zaplatenia dlžnej istiny, to všetko najneskôr v lehote do 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Žalovaný oznámenie neprevzal (č.l. 14).
14. Písomným podaním zo dňa 12.09.2022 (č.l. 15) označeným ako „Predžalobná výzva“ žalobca vyzýva žalovaného k úhrade dlžnej sumy vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1910016652 vyčíslenej v celkovej výške 4.144,05 Eur najneskôr do 19.09.2022.
15. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
16. Žalobca v odvolaní namietol, že na podanie výzvy žalovanému na úhradu uplatnenej pohľadávky bol povinný v súlade s ust. § 3 ods. 5 písm. d) ZUp, v opačnom prípade by bolo podanie návrhu upomínacím súdom vyhodnotené ako neprípustné. Uvedené konštatovanie je vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu v jeho druhej výrokovej vete irelevantné, pretože okresný súd nezamietol žalobcov návrh na priznanie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky z dôvodu, že by žalobca nebol oprávnený vykonať predžalobnú výzvu. Právo na vykonanie predžalobnej výzvy nie je možné žalobcovi odňať, keďže každý má v medziach zákona právo uplatniť svoju pohľadávku spôsobom, ktorý uzná za vhodný.
17. Dôvod, pre ktorý okresný súd zamietol návrh žalobcu na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky okresný súd uviedol v ods. 56 napadnutého rozhodnutia, vo vzťahu k tomu, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývala dôvodnosť a výška uplatnených nákladov. S uvedeným konštatovaním okresného súdu sa odvolací súd plne stotožnil.
18. Žalobca v žalobnom návrhu odôvodnil uplatnený nárok s poukazom na ust. § 121 ods. 3 OZ. Poukázal pritom na rozhodnutia okresných súdov, z ktorých vyplýva, že tieto v súlade s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka považujú náklady na predžalobnú výzvu za príslušenstvo pohľadávky, ktoré je možné uplatniť priamo v žalobe popri istine, čo je konštatovanie, ktoré reflektuje platnú právnu úpravu a v konaní ani nebolo namietané. Naďalej však platí, že žalobca výšku nákladov, ktoré mu v súvislosti s uplatnením predžalobnej výzvy vznikli, okresnému súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca iba všeobecne skonštatoval, že ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky si uplatnil hodnotu jedného úkonu právnej služby za predžalobnú výzvu + 1 krát režijný paušál + DPH ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.
19. Žalobca si tak v konaní uplatnil výšku nákladov na predžalobnú výzvu, akoby táto predstavovala úkon právnej služby poskytnutý v konaní. Náklady na vymáhanie pohľadávky však nie je možné stotožniť s trovami, ktoré vznikli v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže konanie začína až podaním žaloby. Napriek tomu žalobca má zachovaný nárok na náhradu nákladov, ktoré mu v súvislosti s uplatnením pohľadávky vznikli (teda aj nákladov na predžalobnú výzvu), a to aj v čase, kedy ešte vymáhanie pohľadávky nebolo vymáhaním súdnym. Preto nárok na zaplatenie nákladov predžalobnej výzvy sám o sebe neodmietol ani okresný súd. Okresný súd nekonštatoval, že by žalobcovi nárok na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo fáze konania pred podaním žaloby nemohol vzniknúť. Poukázal iba na to, že neboli preukázané. Náklady na vymáhanie pohľadávky vo fáze pred podaním žaloby nie sú trovami konania, ale považujú sa za príslušenstvo pohľadávky tak, ako na to v konečnom dôsledku upozornil aj žalobca v odvolaní. Uvedené vyplýva z ust. § 121 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého sa za príslušenstvo pohľadávky okrem iného považujú aj náklady spojené s jej uplatnením.
20. Ako už vyplýva z formulácie „náklady spojené s uplatnením“, súd môže priznať uvedený nárok iba vo výške „nákladov“, ktoré pri uplatnení pohľadávky vznikli. Výšku týchto nákladov aj dôvod vzniku týchto nákladov pritom preukazuje žalobca. Nie je možné stotožniť sa s výkladom žalobcu, že pokiaľ sa náklady považujú za príslušenstvo, analogicky nemusí byť preukazovaná jeho náhrada tak, ako je tomu pri iných príslušenstvách pohľadávky, ako sú úroky, zmluvné pokuty a iné. Uvedené konštatovanie úplne abstrahuje od charakteru úrokov, úrokov z omeškania, poplatku z omeškania, ktoré sú spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky označené za príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ. Úroky sú cena peňazí a nárok na ich zaplatenie vzniká dohodou strán, a to vo výške, ako sa strany dohodli. Pokiaľ si ich žalobca v konaní uplatní, tiež dokazuje, že boli dohodnuté a v akej výške. Úroky z omeškania, prípadne poplatok z omeškania vznikajú buď na základe zákona alebo na základe dohody opäť vo výške určenej buď zákonom alebo dohodou. V prípade týchto druhov príslušenstva vyplýva nielen právny dôvod, ale aj výška buď zo zmluvy, alebo zo zákona, pričom ak vyplýva zo zmluvy ich výšku v konaní žalobca tiež preukazuje. Rozdiel je v tom, že tieto druhy príslušenstva (úrok, úrok z omeškania, poplatok z omeškania) je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi bez toho, že by veriteľovi tieto vznikli ako „náklady“, teda že by ich veriteľ vopred vynaložil. Na rozdiel od „nákladov na vymáhanie“, čo v sebe zahŕňa, že na to, aby veriteľ pohľadávku vymohol, musel vynaložiť konkrétne náklady v konkrétnej výške. To pri úrokoch, úrokoch z omeškania ani poplatku z omeškania neplatí. Tvrdenie žalobcu, že „analogicky nemusí byť preukazovaná ich náhrada“ nie je možné akceptovať, keďže úroky, úroky z omeškania, ani poplatok z omeškania veriteľ nikomu nehradí.
21. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú skutočné náklady, ktoré žalobcovi vzniknú v súvislosti s tým, že uplatňuje pohľadávku voči žalovanému. V prípade obchodných vzťahov sú v zmysle Obchodného zákonníka náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur považované za paušálnu výšku nákladov, pokiaľ si ich takto žalobca uplatní. Na základe zákona tak žalobca v obchodnoprávnom spore skutočne nie je povinný preukazovať ani právny dôvod, ani výšku nákladov na vymáhanie pohľadávky, pretože táto vyplýva z Obchodného zákonníka. V prejednávanej veci je však predmetom sporu spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa Obchodný zákonník v tomto zmysle nevzťahuje. Preto si žalobca nemôže uplatniť paušálnu náhradu nákladov na vymáhanie pohľadávky. Pokiaľ si náklady na vymáhanie pohľadávky uplatní, je povinný tieto náklady odôvodniť čo do dôvodnosti aj výšky uplatnených nákladov. Okresný súd správne skonštatoval, že zo strany žalobcu nebol predložený žiaden dôkaz, z ktorého by dôvodnosť a výška uplatnených nákladov vyplývala.
22. Odvolací súd nad rámec toho iba konštatuje, že nebolo predložené ani žiadne skutkové tvrdenie, z ktorého by vyplývala reálna výška nákladov na uplatnenie predžalobnej výzvy. Samotný odkaz na výšku nákladov právneho zastúpenia v prípade jedného úkonu podľa advokátskej tarify sám o
sebe nepostačuje, keďže zo žiadneho vyjadrenia ani dôkazu nie je zrejmé, či si žalobca odmenu za predžalobnú výzvu so svojim právnym zástupcom dohodol vo výške advokátskej tarify a či ju aj právnemu zástupcovi zaplatil, keďže až zaplatením by mu vznikli „náklady“ na uplatnenie pohľadávky.
23. Vo vzťahu k uvedenému tak odvolací súd všeobecne konštatuje, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú príslušenstvo pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka, žalobca si mohol tieto náklady žalobným návrhom voči žalovanej uplatniť, v zásade si ich mohol uplatniť aj vo výške odvodenej z úkonu právnej služby, pokiaľ si takto dohodol odmenu pri zastúpení, avšak pokiaľ chcel v rozsahu uplatneného nároku uspieť, bol povinný predložiť také skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že náklady mu skutočne vznikli (že si dohodol odmenu advokáta za predžalobnú výšku v sume uplatnenej v žalobe a že takúto odmenu aj skutočne zaplatil) a ku skutkovým tvrdeniam predložiť aj dôkazy. Keďže žalobca bremeno skutkových tvrdení, ani dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenej výške nákladov neuniesol, okresný súd rozhodol správne, ak mu ich nepriznal.
24. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd preskúmal iba v rozsahu podstatných dôvodov uvedených v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.
25. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanej voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
27. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).