Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/35/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: VERUM, spol. s r.o. Košice, Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 175 854, zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti žalovanému: TV KOŠICE:DNES PRODUCTION, družstvo, Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 48 183 270, o zaplatenie 4.401,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 11. októbra 2022, č. k. - 109, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I z 11. októbra 2022, č. k. – 109 v napadnutom prvom a treťom výroku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.396,25 eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

III. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou dňa 27.4.2017 uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie 4.401,75 eur, titulom zmluvnej pokuty a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur.

3. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 10.7.2015 písomnú Zmluvu o nájme nebytových priestorov HV0055/2015, v znení jej neskorších dodatkov (ďalej len „Zmluva o nájme“), na základe ktorej bol žalovaný povinný platiť nájomné a úhrady za energie a služby (zálohové platby) v dohodnutej výške mesačne, so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa nájomné uhrádza. Pre prípad porušenia tejto povinnosti nájomcu (aj iných uvedených v Zmluve o nájme) sa strany dohodli na sankcii - zmluvnej pokute vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania (článok V bod 10. Zmluvy o nájme). Keďže žalovaný neuhrádzal v dohodnutých lehotách splatnosti nájomné a úhrady za energie a služby (zálohové platby), vyúčtovania za energie a služby a iné peňažné plnenia minimálne od splatnosti nájmu za mesiac 4/2017 do splatnosti nájmu za mesiac

12/2020, vznikol žalobcovi za uvedené obdobie nárok na zmluvnú pokutu, ktorú vyčíslil a špecifikoval uplatnenou sumou 4.401,75 eur.

4. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznal. Vzniesol námietku premlčania zmluvnej pokuty vo výške 228,77 eur za oneskorenú úhradu nájomného za 04/2017 (z faktúry VS 00551704 na sumu 1.733,14 eur, splatnej dňa 15.3.2017, uhradenej dňa 6.9.2017) a zmluvnej pokuty vo výške 250,88 eur za oneskorenú úhradu nájomného za 05/2017 (z faktúry VS 00551705 na sumu 1.900,63 eur, splatnej dňa 15.4.2017, uhradenej dňa 6.9.2017). Ďalej namietal dôvodnosť nároku na zmluvnú pokutu vo výške 60,82 eur za oneskorenú úhradu nájomného za 12/2020 (z faktúry VS 00552012 na sumu 1.900,63 eur, splatnej dňa 15.11.2020, uhradenej dňa 17.12.2022), ktorý nárok si žalobca už uplatnil v inom konaní. Žalovaný poukázal, že žalobca vychádza z nesprávnych výpočtov, pretože do omeškania započítal aj deň splatnosti pohľadávok a deň ich úhrady, pričom v uvedené dni už k omeškaniu dlžníka s plnením peňažného záväzku nedochádza. Ďalej žalovaný namietal nedôvodnosť uplatneného nároku na zmluvnú pokutu vyčíslenú za oneskorenú úhradu faktúr č. S2017028, č. S2017039, č. S2017052, č. S2017064, č. S2018028, č. S2018043, č. S2019022, č. S2019064, č. S2020062 dôvodiac, že uvedenými faktúrami neboli účtované náklady spojené so skončením nájmu, ktoré predpokladá dohoda o zmluvnej pokute v článku V bod 10 Zmluvy o nájme.

5. Žalobca v priebehu konania uviedol, že žalovaným namietané premlčanie už zohľadnil v podanej žalobe, keď pri faktúrach VS 00551704 a VS 00551705 zmluvnú pokutu uplatnil až za obdobie od 27.4.2017 (t. j. 4 roky pred podaním žaloby) do dňa úhrady peňažného plnenia. Reagujúc na obranu žalovaného spočívajúcu v duplicitnom uplatnení nároku k faktúre VS 00552012 uviedol, že v inom konaní si voči žalovanému uplatnil pohľadávku s príslušenstvom (aj dohodnutú zmluvnú pokutu), ktorá vznikla porušením povinnosti žalovaného uhradiť riadne a včas nájomné a úhrady za energie a služby za 01 – 03/2021 (splatnosť peňažného plnenia 12/2020 – 02/2021). K vyčísleniu zmluvnej pokuty z neuhradených peňažných plnení z faktúr č. S2017028, č. S2017039, č. S2017052, č. S2017064, č. S2018028, č. S2018043, č. S2019022, č. S2019064 a č. S2020062 žalobca uviedol, že postupoval v zmysle dohody a účelu vyplývajúceho z ustanovenia článku V bodu 10 Zmluvy o nájme.

6. Súd prvej inštancie poukázal, že vzal do úvahy nesporné skutkové tvrdenia týkajúce sa uzavretej Zmluvy o nájme; určenia vzájomných práv a povinností jej účastníkov (dohody o výške mesačného nájomného a úhrady za energie a služby spolu s dohodou o ich splatnosti; dohody o zmluvnej pokute a jej výške - konkrétne článku V zmluvy); dátumov úhrad peňažného plnenia žalovaným v zmysle žalobcom uvedenej špecifikácie v žalobe.

7. Ďalej súd prvej inštancie k námietke premlčania uplatneného nároku na zmluvnú pokutu 228,77 eur a 250,88 eur (za omeškanie s platbou nájomného za 04/2017 a 05/2017) uviedol, že záväzok z faktúry VS 00551704 a VS 00551705 zanikol ich úhradou dňa 6.9.2017, teda nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie s ich úhradou trval za obdobie od 16.3.2017 (pri nájomnom za 04/2017) a od 16.4.2017 (pri nájomnom za 05/2017) do 6.9.2017. Žalobca v špecifikácii uplatnenej zmluvnej pokuty (jej vyčíslení) v žalobe zohľadnil plynutie premlčacej doby v zmysle hmotnoprávnych ustanovení obchodného práva ( v spojení s ), keďže uplatnená a vyčíslená zmluvná pokuta zodpovedá obdobiu omeškania žalovaného s úhradou predmetných faktúr od 27.4.2017 do 6.9.2017.

8. K námietke duplicitného uplatnenia nároku na zmluvnú pokutu vo výške 60,82 eur za oneskorenú úhradu nájomného za 12/2020 (z faktúry VS 00552012), súd prvej inštancie poukázal, že v konaní vedenom pod sp. zn. mal preukázané, že žalobca sa mimo iného domáha na žalovanom zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.900,63 eur od 16.12.2020 do zaplatenia; zo sumy 1.900,63 eur od 16.1.2021 do zaplatenia a zo sumy 1.900,63 eur od 16.2.2021 do zaplatenia, z dôvodu omeškania s úhradou nájmu za mesiace 01 - 03/2021, teda nejde o duplicitné uplatnenie rovnakého nároku, preto túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že strany sporu sa v článku V bod 10 Zmluvy o nájme dohodli, že „V prípade omeškania zaplatenia nájomného, záloh a platieb za Energie a služby, nedoplatku za Energie a služby, aj iných peňažných plnení vyplývajúcich z užívania predmetu nájmu Nájomcom, sa Nájomca zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.“ a zároveň, že „Zmluvná pokuta nezahŕňa náklady spojené so skončením nájmu, vyprataním nájomcu, a pod. Tieto náklady je Prenajímateľ oprávnený fakturovať samostatne na základe skutočne vynaložených nákladov

spojených so skončením nájmu (náklady na doručovanie, či už poštou, alebo kuriérom á = 5,- eur bez DPH, poplatky za vystavenie upomienky a poplatky za iné administratívne úkony á = 4,- eur bez DPH, prípadne iné administratívne a ostatné poplatky, poplatok bude účtovaný za každý úkon samostatne), a tiež poplatky s vyprataním predmetu nájmu (napr. poplatky za úschovu vecí, doručovanie a pod.).“

10. Z faktúry č. S2017028 súd prvej inštancie zistil, že ňou žalobca vyúčtoval žalovanému energie za obdobie 1.1.2016 do 31.12.2016 s určenou lehotou splatnosti 14.4.2017 (kde žalobca pri vyúčtovaní zmluvnej pokuty zohľadnil plynutie premlčania, čo vyplýva z výpočtu vyčíslenej zmluvnej pokuty); faktúrou č. S2017039, č. S2017052, č. S2017064, č. S2018028 a č. S2019064 vyúčtoval administratívny poplatok a poplatok za doručenie. Faktúrou č. S2018043 žalobca vyúčtoval energie za obdobie 1.1.2017 do 31.12.2017 so splatnosťou 14.6.2018; faktúrou č. S2019022 za obdobie 1.1.2018 do 31.12.2018 so splatnosťou 15.05.2019 a faktúrou č. S2020062 za obdobie 1.1.2019 do 31.12.2019 so splatnosťou 16.7.2020.

11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , a nasl., a nasl., ; ( a nasl.); o nájme a podnájme nebytových priestorov a procesných ustanovení vyplývajúcich zo (ďalej len „“).

12. Konštatoval súd prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že nárok žalobcu na zmluvnú pokutu z faktúry č. S2017028, č. S2018043, č. S2019022 a č. S2020062 je dôvodný, pretože patrí pod peňažné plnenia, ku ktorým si zmluvné strany dohodli sankciu v podobe zmluvnej pokuty (článku V bod 10. Zmluvy o nájme, veta prvá). Nárok žalobcu na zmluvnú pokutu z faktúry č. S2017039, č. S2017052, č. S2017064, č. S2018028 a č. S2019064 a to v uplatnenej výške 5,50 eur nepovažoval za dôvodný, pretože patrí pod peňažné plnenia (administratívne poplatky a poplatky súvisiace s nákladmi na doručovanie), na ktoré sa dohoda o zmluvnej pokute neviaže (článok V bod 10 Zmluvy o nájme, veta druhá a nasledujúca).

13. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 4.396,25 eur a podľa v spojení s ust. Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. na úhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur, z dôvodu omeškania žalovaného s platením peňažného záväzku (výrok I.) a v prevyšujúcej časti uplatnenej zmluvnej pokuty (5,50 eur) žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).

14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, z ktorého obsahu vyplýva, že napadol vyhovujúci výrok (výrok I.) a výrok o trovách konania (III.). Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces / /; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / /; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené / /.

16. Žalovaný v odvolaní zopakoval svoju obranu produkovanú v konaní na súde prvej inštancie spočívajúcu na námietke premlčania uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 228,77 eur za oneskorenú úhradu nájomného za 04/2017 a vo výške 250,88 eur za oneskorenú úhradu nájomného za 05/2017. Ďalej namietal nedôvodnosť nároku na zmluvnú pokutu vo výške 60,82 eur za oneskorenú úhradu nájomného za 12/2020, ktorý nárok si žalobca uplatnil duplicitne aj v inom konaní. Zotrval na nesprávnom vyčíslení uplatnenej zmluvnej pokuty, pretože žalobca do omeškania pre účely vyčíslenia uplatnenej zmluvnej pokuty započítal aj deň splatnosti a deň úhrady dlhu žalovaným, pričom v uvedené dni k omeškaniu dlžníka s plnením peňažného záväzku nedochádza a nedôvodnosti nároku na zmluvnú pokutu vyčíslenú za oneskorenú úhradu faktúr č. S2017028, č. S2017039, č. S2017052, č. S2017064,

č. S2018028, č. S2018043, č. S2019022, č. S2019064, č. S2020062 s poukazom na znenie dohody o zmluvnej pokute uvedenej v článku V bod 10 Zmluvy o nájme.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalovaný v podanom odvolaní poukázal na tie isté skutočnosti a tvrdenia, ako v konaní pred súdom prvej inštancie. K námietke premlčania poukázal, že nárok na zmluvnú pokutu uplatnený žalobcom v žalobe nie je premlčaný, keďže bol uplatnený za obdobie 4 roky pred podaním žaloby, teda od 27.4.2017 do okamihu úhrady istiny žalovaným. Uviedol, že nárok na zmluvnú pokutu vzniká za každý deň porušenia povinnosti a premlčacia doba začína a plynie podľa vždy od každého porušenia povinnosti samostatne. Pokiaľ žalovaný poukazoval na iné prebiehajúce súdne konanie, jeho predmetom nie je totožný nárok, keďže sa týka iného obdobia a to mesiacov 01/2021 – až 3/2021, nie obdobia 12/2020, ktoré je predmetom tohto konania. K nesprávnemu vyčísleniu zmluvnej pokuty uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je dôvodný odo dňa porušenia povinnosti do okamihu, keď došlo k úhrade istiny, z toho ktorého nároku. Žalobca sa napokon nestotožnil ani s interpretáciou článku V bod 10 Zmluvy o nájme žalovaným poukazujúc, že žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu za omeškanie s úhradou peňažných plnení vyplývajúcich z užívania predmetu nájmu, ako aj ďalších nákladov.

18. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal. Výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 21.2.2023.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa , a Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Z hľadiska procesnej ekonómie odvolací súd primárne upriamuje pozornosť žalovaného na zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu principiálnu viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania ( ). Odvolací súd nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za odvolateľa (resp. za sporovú stranu) z vlastnej iniciatívy dotvoriť/vymyslieť právnu argumentáciu slúžiacu na spochybnenie záverov súdu prvej inštancie.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / / a či zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

24. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa kritériá vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery odvolaním napadnutého rozhodnutia sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

25. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle

26. Odvolací súd pritom udáva, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (občianskoprávnom spore).

27. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje ( ).

28. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní odvolací súd uvádza:

29. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku posúdiť správnosť postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne správnosť jeho záverov vo veci samej o nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 4.396,25 eur, titulom uplatnenej zmluvnej pokuty, ktorú pohľadávku súd prvej inštancie uložil uhradiť žalovanému.

30. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný sa na základe uzatvorenej Zmluvy o nájme zaviazal uhrádzať nájomné a ďalšie platby spojené s nájmom, ktorá povinnosť bola v prípade jej nesplnenia zabezpečená zmluvnou pokutou dohodnutou v článku V bod 10 Zmluvy o nájme. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný bol s platbami podľa Zmluvy o nájme v omeškaní, jeho doba ako aj dátum úhrady dlhu.

31. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu za porušenie povinností žalovaného uhrádzať riadne a včas jednotlivé platby v zmysle uzatvorenej Zmluvy o nájme.

32. Zmluvná pokuta predstavuje samostatné majetkové právo a na rozdiel od úrokov z omeškania nie je príslušenstvom pohľadávky. Keďže vzniklo ako dôsledok porušenia zabezpečenej povinnosti, je potrebné aplikovať ustanovenie , pretože spája začiatok plynutia premlčacej doby s okamihom, keď bola povinnosť porušená. K porušeniu povinnosti dochádza opakovane, až kým nedôjde k splneniu zabezpečenej povinnosti alebo k jej zániku iným spôsobom. Preto aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká opakovane, t. j. porušením povinnosti v určenom časovom intervale. Rozhodujúcim kritériom pre začiatok plynutia premlčacej doby v týchto prípadoch je celkom jednoznačne porušenie povinnosti, a nie doba splatnosti. Od porušenia povinnosti potom pri obchodných vzťahoch plynie štvorročná premlčacia doba ().

33. Žalovaný namietal, že časť uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 228,77 eur za oneskorenú úhradu nájomného za 04/2017 a vo výške 250,88 eur za oneskorenú úhradu nájomného za 05/2017 je premlčaný. Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nevyplýva, že predmetný nárok je premlčaný, teda že ide o nárok na zmluvnú pokutu vyčíslenú za obdobie, ktoré predchádza dátumu 27.4.2017. Z obsahu žaloby a skutkových tvrdení žalobcu v priebehu konania vyplýva, že žalobca tento uplatnený a vyčíslený nárok na zmluvnú pokutu vymedzil časovým obdobím omeškania žalovaného od 27.4.2017 (dátumu podania žaloby) do 6.9.2017 (dátumu úhrady pohľadávok), za ktoré obdobie uplatnená zmluvná pokuta nie je premlčaná, keďže bola uplatnená za obdobie 4 rokov pred podaním žaloby, tak ako to správne posúdil aj súd prvej inštancie. V žalobe vyčíslená a uplatnená zmluvná pokuta vo výške 228,77 eur a 250,88 eur zodpovedá jej vyčísleniu za obdobie omeškania žalovaného s úhradou dlhu za obdobie od 27.4.2017 do splnenia povinnosti a to uhradením dlhu žalovaným a nie za obdobie omeškania s úhradou dlhu (od 16.3.2017, resp. 16.4.2017 do 6.9.2017), keďže výška uplatnenej pokuty v žalobe je nižšia.

34. Súd prvej inštancie správne neprihliadal ani na obranu žalovaného, že zmluvnú pokutu vo výške 60,82 eur za oneskorenú úhradu nájomného za 12/2020 si žalovaný uplatnil duplicitne. Odvolací súd poukazuje na súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie, z ktorého vyplýva, že v spore vedenom pod sp. zn. si uplatnil žalobca voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie s úhradou nájomného za iné obdobie (01 - 03/2021) a nie za 12/2020.

35. K námietke žalovaného o nesprávnosti vyčíslenia uplatnenej zmluvnej pokuty, odvolací súd udáva, že z podanej žaloby a obsahu spisu nevyplýva, že by si žalobca uplatňoval nárok na zmluvnú pokutu aj za deň uvedený ako deň splatnosti vystavených faktúr. Takýto záver nie je možné prijať bez ďalšieho iba z toho, že žalobca v podanej žalobe uvádzal dátumy splatnosti jednotlivých vystavených faktúr, keďže vyčíslené sumy zmluvných pokút zodpovedajú (sú nižšie) obdobiu vymedzeného dňu po dni splatnosti jednotlivých faktúr, teda obdobiu omeškania žalovaného s ich úhradou. Odvolací súd sa zároveň nestotožňuje s názorom žalovaného, že tento nebol v omeškaní s úhradou dlhu v deň jeho zaplatenia, keďže v deň úhrady dlhu je dlžník ešte v omeškaní s jeho úhradou.

36. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovaného, že v prípade omeškania s úhradou faktúr č. S2017028, č. S2017039, č. S2017052, č. S2017064, č. S2018028, č. S2018043, č. S2019022, č. S2019064, č. S2020062 žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nevznikol, odvolací súd zvýrazňuje, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok na zmluvnú pokutu za oneskorenú úhradu u faktúr č. S2017039, č. S2017052, č. S2017064, č. S2018028 a č. S2019064 nevznikol, čo malo za následok zamietnutie žaloby o zaplatenie 5,50 eur. Voči zamietajúcemu výroku žalobca odvolanie nepodal, tento nadobudol právoplatnosť a nie je predmetom odvolacieho prieskumu.

37. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že za omeškanie s úhradou faktúry č. S2017028, č. S2018043, č. S2019022 a č. S2020062, ktorými žalobca fakturoval žalovanému vyúčtovanie energií vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu v zmysle článku V ods. 10 Zmluvy o nájme, podľa ktorého: „v prípade omeškania zaplatenia... nedoplatku za energie a služby... nájomcom, sa nájomca zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.“

38. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie okrem iného, z dôvodu nesprávnych skutkových zistení. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého „...dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( )“. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého „...dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opieralo o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

39. Žalovaný v podanom odvolaní pritom neuplatnil odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností).

40. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd udáva, že žalovaný v podanom odvolaní ani neuviedol a neoznačil tzv. ďalšie prípustné prostriedky procesnej

obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, čoho sa majú týkať, ako aj, že ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

41. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty 4.396,25 eur za omeškania žalovaného s úhradou záväzkov podľa článku V bod 10 Zmluvy o nájme, vrátane práva na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa .

42. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvom výroku je vecne správne, preto ho podľa potvrdil. Taktiež potvrdil tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

43. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).