Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4To-33-2013.pdf
PDF · 90.88 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/33/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného J. Y. , pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného J. Y. proti rozsudku Okresného súdu Levice zo 16.01.2013, sp. zn. 4T/58/2012 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 16. apríla 2013 takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a
obžalovaný
J. Y. , narodený XX.XX.XXXX v S., trvale bytom
Y. W., W. ulica číslo X/X,
o d s u d z u j e :
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a po nezistení žiadnej v ustanovení § 37 Trestného zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti) na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona s a výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona s a u r č u j e skúšobná doba na 5 (päť) rokov.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s a u k l a d á povinnosť podľa svojich schopností zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné.
odôvodnenie:
Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci samosudkyňou, napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného J. Y. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona na tom skutkom základe, že:
napriek tomu, že mu vyživovacia povinnosť na maloletého W., narodeného XX.XX.XXXX vyplýva z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine a bola mu určená rozsudkom súdu prvého stupňa sp. zn. 10P/10/2008 z 18.01.2008, právoplatným 07.01.2009 sumou 4.000,- Sk (132,77 eur) mesačne, túto vyživovaciu povinnosť si od 01.08.2011 do 16.01.2013 neplnil v Y. W., okres S., takto dlhuje na výživnom sumu 2.389,86 eur P. Y., hoci bol trestným rozkazom súdu prvého stupňa sp. zn. 2T/134/2011 z 19.07.2011, právoplatným 02.09.2011 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní dva roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní štyri roky.
Za tento prečin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému uložil podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písmeno l/ Trestného zákona a po nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 37 Trestného zákona) nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere pätnásť mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Napadnutý rozsudok bol obžalovanému a prokurátorovi oznámený vyhlásením v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 16.01.2013 ihneď po ktorom, teda včas, obžalovaný podal odvolanie smerujúce proti výroku o treste napadnutého rozsudku, ktoré do konania verejného zasadnutia Krajského súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) neodôvodnil.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa po splnení všetkých v § 293 odsek 5 Trestného poriadku ustanovených podmienok a predpokladov uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý síce svoju neúčasť na ňom ospravedlnil (a písomne odvolací súd požiadal, aby sa uskutočnilo za jeho prítomnosti), avšak podľa názoru odvolacieho súdu spôsobom, ktorý vzhľadom jednak na to, že tak učinil prostredníctvom tretej osoby (totožnosť ktorej nebolo možné zistiť a ktorá mala byť s obžalovaným iba v telefonickom kontakte), jednak na dôvody jeho neúčasti na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu (údajné vycestovanie do cudziny za prácou) a napokon aj s prihliadnutím na to, že sa už v konaní súdu prvého stupňa účasti na hlavnom pojednávaní vyhýbal (a po jeho zatknutí na základe príkazu na zatknutie vydaného súdom prvého stupňa 13.09.2012 svoje nedostavovanie sa naň tiež odôvodňoval pracovným pobytom v cudzine), nebolo možné považovať za hodnoverný.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí považujúc aj výrok o treste uloženom napadnutým rozsudkom obžalovanému za zákonný a primeraný, a preto spôsobilý splniť svoj účel z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie, v konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Plnením svojej prieskumnej povinnosti v prejednávanej veci (v ktorej bola obžaloba podaná 12.03.2012 a ktorá bola odvolaciemu súdu predložená na rozhodnutie 11.03.2013) v rozsahu vyplývajúcom mu z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd na podklade odvolania podaného obžalovaným preskúmal iba výrok o treste napadnutého rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a to aj z hľadiska výskytu takých prípadných chýb, ktoré neboli odvolaním obžalovaného vytýkané, ktoré by však mohli odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Plnením z dôvodov vyššie uvedených na výrok o treste napadnutého rozsudku uloženom obžalovanému obmedzenej prieskumnej povinnosti odvolací súd následne zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dostupných dôkazov nevyhnutne potrebných na objasnenie všetkých skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré dôkazy súd prvého stupňa ako potrebné pre svoje rozhodnutie o treste ukladanom obžalovanému na hlavnom pojednávaní v prejednávanej veci aj vykonal (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).
Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov zameraných na objasnenie skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by boli porušením ustanovení majúcich zabezpečiť v hore uvedenom smere objasnenie veci alebo právo obhajoby.
Zistenia súdu prvého stupňa dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktoré mohol mať za preukázané, tak mohli vychádzať (a z podstatnej časti aj vychádzajú) z výsledkov z vyššie uvedených hľadísk úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, zodpovedajúceho všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, avšak súd prvého stupňa pri hodnotení všetkých týchto vykonaných dôkazov dôsledne nepostupoval aj podľa ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pretože podľa názoru odvolacieho súdu bolo obžalovanému potrebné priznať aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a to vzhľadom na jeho v prejednávanej veci podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku učinené a súdom prvého stupňa podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijaté vyhlásenie bolo možné priznať (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku).
Plnením z dôvodov vyššie uvedených iba na výrok o treste napadnutého rozsudku uloženom obžalovanému obmedzenej prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci s výnimkou právnej úvahy súvisiacej s vyššie uvedenou v ustanovení § 36 písmeno n/ Trestného zákona uvedenou poľahčujúcou okolnosťou, ktorú podľa názoru odvolacieho súdu bolo možné a potrebné obžalovanému priznať, všetky ostatné zistené a dokázané skutočnosti právne posúdil podľa všetkých, do úvahy prichádzajúcich ustanovení zákona v otázke trestu ukladaného (§ 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku).
Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o treste uloženom obžalovanému však nie je v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, nielen preto, že súd prvého stupňa v ňom neuviedol žiadne skutočnosti, o ktoré oprel u obžalovaného nezistenie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písmeno n/ Trestného zákona, ale ani všetky tie, z ďalej uvedených hľadísk relevantné skutkové zistenia a právne úvahy, ktorými sa spravoval keď v prejednávanej veci dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona), ktorý sa čo do druhu podľa názoru odvolacieho súdu javí byť neprimerane prísny (§ 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku) a to s prihliadnutím na to, že v prejednávanej veci zažalovaný skutok súd prvého stupňa vo výroku o vine napadnutého rozsudku právne posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona spáchaný z nedbanlivosti, teda rovnako ako v prípade oboch posledných skorších odsúdení obžalovaného (rozsudkom súdu prvého stupňa zo 03.06.2010 sp. zn. 4T/43/2010 a trestným rozkazom súdu prvého stupňa z 19.07.2011 sp. zn. 2T/134/2011), ktorými súd prvého stupňa v tomto smere ako jeho špeciálnou recidívou obžalovaného dôvodil.
Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:
- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (písmeno b/);
- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/).
Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo odsek 2 Trestného poriadku, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/ odsek 2 Trestného poriadku na podklade odvolania obžalovaného, zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o uloženom mu treste a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom tak, že na podklade súdom prvého stupňa zistených skutočností a okolností majúcich vplyv a význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery, avšak po ich zákonu zodpovedajúcom vyhodnotení (a následnom zákonu zodpovedajúcom právnom posúdení) obžalovanému podľa zákonnej trestnej sadzby ustanovenej v § 207 odsek 3 Trestného zákona (na jeden rok až päť rokov), s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (v dôsledku zistenia dvoch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona) upravenej znížením jej hornej hranice o jednu tretinu (na tri roky a štyri mesiace) uložil trest odňatia slobody vo výmere dva roky, výkon ktorého však podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil, určiac podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona skúšobnú dobu na päť rokov a súčasne podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona uložiac obžalovanému povinnosť podľa svojich schopností zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné.
Odvolací súd mal za to, že tento odvolacím súdom obžalovanému uložený druh trestu (odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu) a jeho výmera (temer v polovici vyššie uvedeným spôsobom ustanovenej trestnej sadzby), vrátane dĺžky určenej skúšobnej doby (úplne na hornej hranici jej v § 50 odsek 1 Trestného zákona ustanovenej výmery na jeden rok až päť rokov) a spolu s podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona uloženou povinnosťou (podľa svojich schopností v skúšobnej dobe zaplatiť dlžné výživné) zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, zistené dve poľahčujúce okolnosti a nezistená priťažujúca okolnosť, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) a preto je spôsobilý aj na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov, zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou a naviac (a v prvom rade) podľa názoru odvolacieho súdu prihliada na záujem maloletého dieťaťa spočívajúci v zaplatení dlžného výživného obžalovaným, pretože v prípade ak túto uloženú mu povinnosť v priebehu skúšobnej dodatočne zavinene nesplní, súd prvého stupňa podľa § 50 odsek 4 veta druhá za bodkočiarkou Trestného zákona nariadi nepodmienečný výkon v prejednávanej veci odvolacím súdom obžalovanému uloženého trestu odňatia slobody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.