Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-53-2023.pdf
PDF · 133.79 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/53/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu DELTA-TRUCK s. r. o., IČO: 47314893, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, zast. JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o., IČO: 36 869 295, so sídlom Poľná cesta 966/9, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému B.B.T.I.R., s.r.o., IČO: 36 719 706, so sídlom J. Cikkera 19/766, 962 31 Sliač, zast. Ulianko & partners, s. r. o., IČO: 36 856 517, so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 14.567,20 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k. 19Cb/22/2022-130 zo dňa 14. marca 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalovaného proti výroku II., výroku IV. a výroku V. rozhodnutia Okresného súdu Zvolen č.k. 19Cb/22/2022-130 zo dňa 14. marca 2023 o d m i e t a .
II. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 19Cb/22/2022-130 zo dňa 14. marca 2023 v napadnutom výroku III. a výroku VII. p o t v r d z u j e .
III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie sumy 40,- Eur s prísl. a v časti o zaplatenie sumy 180,- Eur s prísl. zastavil. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.572,- Eur spolu s úrokom z omeškania v miere 9 % ročne zo sumy 2.280,- Eur od 18.05.2022 do zaplatenia a s úrokom z omeškania v miere 9 % ročne zo sumy 1.292,- Eur od 23.06.2022 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 7.600,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku IV. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.015,20 Eur spolu s úrokom z omeškania v miere 9 % ročne zo sumy 648,- Eur od 18.05.2022 do zaplatenia a s úrokom z omeškania v miere 9 % ročne zo sumy 367,20 Eur od 23.06.2022 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku V. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 40,- Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku VI. žalobcu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.160,- Eur zamietol. vo výroku VII. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 67,32 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou dňa 21.07.2022 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy celkom 14.567,20 Eur s prísl.. Žalobca v konaní tvrdil, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa 28.05.2021 uzatvorená Zmluva o nájme
dopravného prostriedku (ďalej aj len ako „Zmluva o nájme návesu“), na základe ktorej mal žalovaný po dobu 48 mesiacov užívať náves zn. Kögel s EČ O za dohodnuté nájomné vo výške 540,- Eur + DPH na mesiac a dňa 08.02.2022 Zmluva o nájme dopravného prostriedku (ďalej aj len „Zmluva o nájme nákladného vozidla“), na základe ktorej mal žalovaný po dobu 36 mesiacov užívať nákladné vozidlo zn. Ford s EČ F za dohodnuté nájomné vo výške 1.900,- Eur + DPH na mesiac. Nákladné vozidlo a náves užíval žalovaný do 17.06.2022, kedy ich protokolárne vrátil žalobcovi, pričom k ukončeniu zmlúv došlo na základe odstúpenia od zmluvy, v dôsledku neuhradenia faktúr splatných dňa 17.05.2022. Z titulu nájomného a nákladov spojených s nájmom za obdobie máj a jún 2022 žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 22NF1186 na sumu 648,- Eur splatná 17.05.2022, č. 22NF1187 na sumu 2.280,- Eur splatná 17.05.2022, č. 22NF1506 na sumu 648,- Eur (z toho alikvotná, neuhradená časť po odpočítaní 13 dní predstavuje 367,20 Eur), splatná 22.06.2022, č. 22NF1507 na sumu 2.280,- Eur (z toho alikvotná, neuhradená časť po odpočítaní 13 dní predstavuje 1.292 Eur) splatná 22.06.2022, č. 22PI0547 na sumu 180,- Eur splatná 15.07.2022, č. 22PI0558 na sumu 40,- Eur splatná 16.07.2022. Žalobca tiež vystavil žalovanému z titulu zmluvných pokút podľa bodu 7.6 Všeobecných zmluvných podmienok faktúru č. 22PI0551 na sumu 3.240,- Eur (z toho neuhradená časť 2.160,- Eur) splatná 15.07.2022 a č. 22PI0552 na sumu 11.400,- Eur (z toho neuhradená časť 7.600 Eur) splatná 15.07.2022. Zmluvné pokuty boli dohodnuté vo výške zodpovedajúcej 6-im nájomným pre prípad, že z dôvodov na strane žalovaného dôjde k ukončeniu nájomného vzťahu skôr, ako bolo dohodnuté a v danom prípade mal nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v čase jeho ukončenia trvať ešte viac ako 24 mesiacov. Žalobca si zmluvnou pokutou zabezpečil dodržanie zmluvy, čo znamená, že úhrada 36, resp. 48 mesačných nájom je zabezpečená zmluvnou pokutou vo výške 6-mesačného nájomného, čo nie je v žiadnom prípade možné považovať za neprimerané. Aplikácia § 301 Obchodného zákonníka nedáva ani zmysel, nakoľko škoda, ktorú žalobca utrpel v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného je vyššia, než požadovaná zmluvná pokuta, keďže žalobcovi vznikla škoda z titulu ušlého zisku tým, že nedošlo k naplneniu dohodnutej doby nájmu. V danom prípade zmluvná pokuta zabezpečovala približne 15 % z celkového nájomného.
3. Žalovaný sa bránil tvrdením, že faktúry žalobcu na zmluvné pokuty a na úhradu nákladov vo výške 180,- Eur za údajné vrátenie vozidla nespôsobilého na prevádzku z dôvodu chýbajúcej STK považuje za nedôvodné. Výška uplatnených nárokov je nesprávna, keď faktúra č. 22PI0558 je uhradená a bol k nej vystavený dobropis; faktúra č. 22PI0547 je nedôvodná, nakoľko k skončeniu Zmluvy o nájme návesu došlo dňa 13.06.2022, teda skôr, ako vôbec mohla byť STK/EK vykonaná. Žalovaný uplatnené zmluvné pokuty považoval za neprimerane vysoké a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku s tým, že neprimerane vysoké zmluvné pokuty môže súd v zmysle § 301 Obchodného zákonníka znížiť. Žalovaný namietal, že vo Všeobecných obchodných podmienkach absentuje možnosť odstúpenia od zmluvy a v odstúpení od zmluvy nie je ani uvedený dôvod odstúpenia od zmluvy a žalobca nepreukázal Všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorých fakturoval zmluvnú pokutu zo Zmluvy o nájme návesu z 28.05.2021.
4. Súd prvej inštancie z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 40,- Eur s prísl. (z faktúry č. 22PI0558) a v časti o zaplatenie sumy 180,- Eur s prísl. (z faktúry č. 22PI0547) a po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom sporu zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.807,20 Eur z titulu neuhradeného nájomného za náves a nákladné vozidlo za obdobie máj a jún 2022, úrokov z omeškania v miere 9 % ročne z jednotlivých dlžných súm nájomného za tieto mesiace, zmluvných pokút v celkovej sume 9.760 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.
5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že Zmluva o nájme nákladného vozidla, na ktorej sa pri podpisoch strán nenachádzal dátum, bola uzavretá dňa 15.09.2021. Žalovaný neuhradil žalobcovi v lehotách splatnosti podľa vystavených faktúr nájomné vo výške 2.280,- Eur za mesiac máj 2022 a alikvotné nájomné (od 01.06.2022 do 17.06.2022) v sume 1.292,- Eur za mesiac jún 2022, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do omeškania, na základe čoho žalobcovi okrem nároku na zaplatenie dlžného nájomného celkom v sume 3.572,- Eur vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v miere 9 % z dlžných súm nájomného, a to od prvého dňa omeškania (18.05.2022, resp. 23.06.2022) až do zaplatenia (výrok II.) a vzniklo mu aj právo požadovať paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur (výrok V.).
6. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že úkon odstúpenia od zmluvy žalobcom zo dňa 17.06.2022 je platným právnym úkonom, keď dôvodom odstúpenia bola existencia pohľadávky žalobcu vo výške 2.928,- Eur po lehote splatnosti a podľa bodu 7.1 písm. d) Všeobecných podmienok zmluva zanikala aj z ďalších dôvodov uvedených vo všeobecne záväzných právnych predpisoch platných v SR a v danom prípade došlo evidentne k ukončeniu zmluvy v zmysle § 344 a § 345 Obchodného zákonníka odstúpením pre omeškanie dlžníka (žalovaného), ktoré bolo podstatným porušením jeho zmluvných povinností platiť riadne a včas nájomné a keď nezaplatenie nájomného o viac ako 20 dní žalobca i žalovaný považovali nepochybne za podstatné porušenie Zmluvy o nájme nákladného vozidla, čo vyplýva pri aplikácii pravidiel o výklade prejavu vôle z bodu 7.4 písm. (iii) Všeobecných zmluvných podmienok platných pre zmluvy uzatvorené po 01.07.2021, pričom súd prvej inštancie poukázal i na následné správanie strán, keď žalovaný ešte v ten istý deň (17.06.2022) nákladné vozidlo (aj náves) protokolárne žalobcovi odovzdal.
7. Súd prvej inštancie dospel aj k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným podľa bodu 7.6 Všeobecných zmluvných podmienok platných pre zmluvy uzatvorené po 01.07.2021 bola dojednaná povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade takého porušenia jeho povinnosti, ktorá môže mať za následok mimoriadnu výpoveď zo strany žalobcu ako prenajímateľa. Žalobca mal podľa bodu 7.4 písm. (iii) Všeobecných zmluvných podmienok platných pre zmluvy uzatvorené po 01.07.2021 právo zmluvu mimoriadne vypovedať v prípade, že žalovaný ako nájomca bol v omeškaní so splnením jeho peňažného záväzku zo zmluvy o viac ako 20 dní a keďže, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka), bolo v súdenej veci bez právneho významu, že žalobca dňa 17.06.2022 neoznačil svoj právny úkon ako „mimoriadna výpoveď, ale ako „odstúpenie od zmluvy“, pretože podstatné bolo, že nastala samotná skutočnosť predpokladaná zmluvnými stranami pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorou je omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku o viac ako 20 dní a teda nevyžadovalo sa nevyhnutne, aby fakticky aj k ukončeniu zmluvy mimoriadnou výpoveďou došlo.
8. Súd prvej inštancie konštatoval, že výška zmluvnej pokuty bola upravená v závislosti od toho, koľko mesiacov mala nájomná zmluva v čase jej zániku ešte trvať. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške šesťnásobku mesačného nájomného v zmysle bodu 7.6 písm. (iv) Všeobecných zmluvných podmienok platných pre zmluvy uzatvorené po 01.07.2021 a to na základe toho, že v čase zániku nájomnej zmluvy (17.06.2022) mala zmluva trvať viac ako 24 mesiacov, a teda žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške šesťmesačného nájomného, teda v sume 11.400,- Eur (6 x 1.900,- Eur bez DPH). Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že si zmluvnou pokutou nezabezpečil prípadný nedoplatok na nájomnom, ale dodržanie zmluvy, čo znamená, že úhrada 36 mesačných nájmov je zabezpečená zmluvnou pokutou vo výške šesťmesačného nájomného, a teda zmluvná pokuta predstavovala 16,67 % z celkovej výšky nájomného, čo nie je v žiadnom prípade možné považovať za neprimerané a podľa názoru súdu prvej inštancie ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Taktiež sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalobcu, že aplikácia § 301 Obchodného zákonníka neprichádzala do úvahy ani preto, že škoda (ušlý zisk na nájomnom za minimálne 27 mesiacov), ktorú žalobca utrpel v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného je vyššia, než požadovaná zmluvná pokuta (vo výške 6 nájomných). Súd prvej inštancie poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20.01.2009, sp. zn. 29 Cdo 359/2007, podľa ktorého „Korektív zásadami poctivého obchodného styku má byť poslednou možnosťou (ultima ratio), ako vo výnimočných prípadoch zmierniť či odstrániť prílišnú tvrdosť zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku javilo ako krajne nespravodlivé...Citlivosť k aspektom sociálnej spravodlivosti je v režime obchodného práva o niečo slabšia, čo môže viesť k tomu, že za poctivé v obchodnoprávnej rovine možno podľa okolností považovať aj postupy, ktoré by sa vo sfére všeobecného občianskeho práva mohli javiť už ako nemravné... Normatívne systémy poctivého obchodného styku a dobrých mravov sa obsahovo nekryjú.“. Podľa predmetného ustanovenia § 301 Obch. Z. sa neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty posudzuje s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia, porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Pretože žalovaným zloženú kauciu vo výške 3.800,- Eur žalobca započítal so svojou pohľadávkou z titulu zmluvnej pokuty, súd prvej inštancie vyhodnotiť, že si žalobca dôvodne od žalovaného uplatnil zvyšnú časť zmluvnej pokuty vo výške 7.600,- Eur (výrok III.)
9. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodný aj nárok žalobcu titulom nájomného podľa Zmluvy o nájme návesu zo dňa 28.05.2021, a to nájomné vo výške 648,- Eur za mesiac máj 2022 a alikvotné nájomné (od 01.06.2022 do 17.06.2022) za mesiac jún 2022 vo výške 367,20 Eur a keďže žalovaný neuhradil nájomné v lehotách splatnosti (do 17.05.2022 za mesiac máj 2022 a do 22.06.2022 za mesiac jún 2022), v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do omeškania s plnením jeho záväzkov platiť riadne a včas nájomné, na základe čoho žalobcovi okrem nároku na zaplatenie dlžného nájomného za Náves celkom v sume 1.015,20 Eur vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v miere 9 % z dlžných súm nájomného, a to od prvého dňa omeškania (18.05.2022 resp. 23.06.2022) až do zaplatenia (výrok IV.).
10. Súd prvej inštancie napokon dospel k záveru, že žalobca nepredložil listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo dojednanie žalobcu a žalovaného na zmluvnej pokute pre prípad omeškania žalovaného s platením nájomného za náves, a to v písomnej forme, ktorú pod sankciou neplatnosti (§ 40 ods. 1 a § 46 Občianskeho zákonníka) vyžaduje ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka a pretože k platnej dohode na zmluvnej pokute nedošlo, žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu v sume 2.160,- Eur nebol dôvodný (výrok VI.).
11. Súd prvej inštancie o trovách konania podľa pomeru úspechu rozhodoval tak, že žalobca mal v spore úspech v miere 83,66%, žalovaný mal úspech v miere 16,34%, a teda pomerný úspech žalobcu predstavoval mieru 67,32 % (83,66 mínus 16,34).
12. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II., výroku III., výroku IV., výroku V. a výroku VII. odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h), f), d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v časti uplatnených nárokov na zaplatenie istiny spolu vo výške 4.587,20 Eur s príslušenstvom, v časti nároku na úhradu paušálnej náhrady trov konania vo výške 40,- Eur a v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 7.600,- Eur zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania, eventuálne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že naďalej považuje nároky uplatnené žalobcom za sporné a nedôvodné, a to z dôvodov, ktoré uviedol už v priebehu konania na upomínacom súde, ako aj neskôr na súde prvej inštancie. V prvom rade žalovaný považuje za nespravodlivé a nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti uplatnenej zmluvnej pokuty (výrok III.). Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, keď nevzhliadol dôvod na moderáciu výšky zmluvnej pokuty a stotožnil sa s argumentáciou žalobcu, že aplikácia § 301 Obchodného zákonníka neprichádza do úvahy ani preto, že škoda, ktorú mal žalobca utrpieť v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného, je vyššia, než žalobcom požadovaná zmluvná pokuta vo výške 6 nájomných a žalovaný naďalej zotrváva na tvrdení, že nároky žalobcu titulom zmluvnej pokuty sú nedôvodné a výška zmluvnej pokuty je vo vzťahu k porušeniu záväzku neprimeraná. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 6-násobku mesačného nájomného v zmysle bodu 7.6 písm. iv) Všeobecných zmluvných podmienok platných pre zmluvy uzatvorené po 01.07.2021, čo zdôvodnil tým, že v čase zániku Nájomnej zmluvy nákladného vozidla mal nájom tohto vozidla trvať viac ako 24 mesiacov. Súd prvej inštancie ďalej konštatuje, že v tomto smere v celom rozsahu sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý tvrdil, že si zmluvnou pokutou nezabezpečoval prípadný nedoplatok na nájomnom, ale len dodržanie Nájomnej zmluvy nákladného vozidla, t. j. časové obdobie nájmu na obdobie 36 mesiacov. Dohodnutá (predpokladaná) úhrada 36 mesačných nájmov bola teda zabezpečená zmluvnou pokutou vo výške 6-mesačného nájmu, čo predstavuje 1/6 predpokladaného nájomného uhradeného za dohodnuté obdobie nájmu. Na rozdiel od súdu prvej inštancie žalovaný považuje takúto výšku zmluvnej pokuty za neprimeranú a v rozpore so základnými zásadami poctivého obchodného styku. V čase, kedy podľa žalobcu malo dôjsť k zániku Nájomnej zmluvy, pritom zostávalo do ukončenia nájmu necelých 27 mesiacov, tzn. zmluvná pokuta v čase tvrdeného zániku zmluvy predstavovala až približne 2/9 zabezpečovanej sumy. V zmysle ustálenej právnej praxe pritom platí, že pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou. Tieto skutočnosti však zo strany súdu prvej inštancie vôbec neboli zohľadnené a nedošlo k správnemu právnemu posúdeniu tejto veci, keďže súd prvej inštancie mal podľa žalovaného postupovať tak, že
by pre rozpor výšky uplatnenej zmluvnej pokuty so zásadami poctivého obchodného styku pristúpil k aplikácii moderačného práva.
14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že si nie je istý, či súdom prvej inštancie doručené odvolanie je úplné, a to z dôvodu, že doručená listina podpísaná elektronicky má tri strany a je ukončená na tretej strane bez interpunkčného znamienka. Preto žalobca sa bude vyjadrovať k podanému odvolaniu v rozsahu vyplývajúcom z nemu doručenej listiny. Žalobca potom zdôraznil, že ako to vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, zmluvnou pokutou nebol zabezpečený peňažný nárok uplatnený v tomto konaní, t.j. nezaplatené nájomné, ale zmluvná pokuta slúžila na zabezpečenie toho, že žalovaný zotrvá v nájomnom vzťahu so žalobcom po celú pôvodne dohodnutú dobu. Na celkovú sumu zmluvnej pokuty je potrebné preto hľadieť cez túto optiku. Celková výška zmluvnej pokuty je teda viazaná na pôvodné obdobie trvania zmluvy o nájme. Celková hodnota kontraktu zabezpečeného zmluvnou pokutou pre žalobcu tak bola v sume 68.400,- Eur (36 x mesačné nájomné bez DPH 1.900,- Eur), toľko by získal žalobca, ak by žalovaný riadne a včas splnil svoje záväzky zo zmluvy. Tento záujem bol chránený v konkrétnom prípade zmluvnou pokutou v sume 11.400,- Eur. Ide o približne 16 % zmluvnú pokutu za obdobie 3 rokov trvania zmluvy, čo nie je možné považovať za neprimerané. V obchodnom styku je bežné dojednanie zmluvnej pokuty aj vo výške 100 % hodnoty kontraktu. Treba si uvedomiť, že čím dlhšie trvá nájomný vzťah, o to je schopný žalobca ponúknuť pre nájomcu lepšie podmienky nájmu, vrátane finančných. Dlhšie trvajúci nájomný vzťah zabezpečuje žalobcovi istotu využitia prostriedkov a návratnosti investícií. Preto, ak dôjde k predčasnému ukončeniu nájmu z dôvodov na strane nájomcu, uvedené znamená stratu očakávaných príjmov a tým pádom aj istoty na strane žalobcu. Tento výpadok je aspoň čiastočne kompenzovaný zmluvnou pokutou. V tomto prípade zmluvná pokuta bola vo výške 6-násobku mesačného nájomného vzhľadom na pôvodne plánované trvanie nájomného vzťahu (36 mesiacov), čo nie je možné považovať za neprimerané. Dokonca aplikácia § 301 Obchodného zákonníka ani nedáva zmysel, nakoľko škoda, ktorú žalobca utrpel v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného nezotrvať v zmluvnom vzťahu, je vyššia než požadovaná zmluvná pokuta, keď žalovaný nielenže nezaplatil nájomné za obdobie trvania nájmu a užívania predmetu nájmu (3.572,- Eur), ale spôsobil žalobcovi aj ušlý zisk tým, že nedošlo k naplneniu pôvodne dohodnutej doby nájmu. Vzhľadom na uvedené žalobca považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a navrhuje, aby ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
15. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach uvedených pred súdom ako aj v podanom odvolaní.
16. Žalobca možnosť podať odvolaciu dupliku neuplatnil.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 07.08.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).
18. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
19. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 28.05.2021 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzatvorená Zmluva o nájme návesu, na základe ktorej mal žalovaný po dobu 48 mesiacov užívať náves za dohodnuté nájomné vo výške 540,- Eur + DPH (spolu 648,- Eur) na mesiac, pričom na základe predmetnej zmluvy žalovaný zložil (zaplatil) žalobcovi aj kauciu vo výške 1.080 Eur.
20. Medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzatvorená aj Zmluva o nájme nákladného vozidla, na základe ktorej mal žalovaný po dobu 36 mesiacov užívať Nákladné vozidlo za dohodnuté nájomné vo výške 1 900 Eur + DPH (spolu 2 280 Eur) na mesiac, pričom na základe predmetnej zmluvy žalovaný zložil (zaplatil) žalobcovi kauciu vo výške 3.800,- Eur.
21. Dňa 17.06.2022 žalobca odoslal emailom žalovanému Odstúpenie od zmluvy datované na 13.06.2022.
22. Dňa 17.06.2022 žalovaný žalobcovi protokolárne odovzdal Náves ako aj Nákladné vozidlo.
23. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
24. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
25. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
26. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
27. Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
28. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl..
29. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach alebo povinnostiach strany sporu. Pred rozhodnutím o odvolaní je odvolací súd povinný preskúmať i to, či odvolanie obsahuje náležitosti v zmysle § 363 CSP. Zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP je aj uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie totiž podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Odvolanie pritom možno odôvodniť len skutočnosťami a okolnosťami taxatívne upravenými v ustanovení § 365 ods. 1, 2 CSP.
30. Žalovaný ako dôvody, z akých považuje za nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. v rozsahu výroku II., výroku III., výroku IV., výroku V. a výroku VII., uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a teda uviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a teda uviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda uviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
31. V obsahovom vymedzení odvolania žalovaný prioritne považoval za nespravodlivé a nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty, t.j. obsah rozhodnutia vyslovený vo výroku III. napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nevzhliadol dôvod na moderáciu zmluvnej pokuty, žalovaný považoval zmluvnú pokutu za neprimeranú a v rozpore so základnými zásadami poctivého obchodného styku a mal za to, že súd prvej inštancie mal pristúpiť k aplikácii moderačného práva.
32. K ostatným napádaným výrokom vo veci samej, a teda k obsahu rozhodnutia vysloveného súdom prvej inštancie vo výroku II., výroku IV. a výroku V., však žalovaný v odvolaní žiadne obsahové vymedzenie tvrdených odvolacích dôvodov neuviedol. Žalovaný teda v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia a argumenty, ktoré by v rozsahu výroku II., výroku IV. a výroku V. umožnili odvolaciemu súdu preskúmať napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zo žalovaným tvrdených dôvodov. Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody pritom znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda musí uviesť konkrétnu odvolaciu argumentáciu pre ním tvrdené odvolacie dôvody. Účelom odvolacieho konania totiž nie je posúdenie tvrdení a argumentov strán uvádzaných v konaní na súde prvej inštancie, ale účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie výlučne v kontexte odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
33. Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, ustanovenie § 373 ods. 1 veta prvá CSP ukladá súdu prvej inštancie povinnosť vyzvať odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, avšak podľa výslovného zákonného príkazu upraveného v ustanovení § 371 ods. 1 in fine CSP súd nevyzýva odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. Pretože zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP neumožňuje súdu vyzvať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov, lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania, ale aj argumentáciu tvrdenej nesprávnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo.
34. Odvolanie žalovaného obsahovalo všetky zákonné náležitosti podľa § 363 CSP, vrátane odvolacích dôvodov, t.j. dôvodov nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, avšak v rozsahu napadnutého výroku II., výroku IV. a výroku V., žalovaný odvolacie dôvody obsahovo nevymedzil tak, aby umožnil odvolaciemu súdu preskúmať správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej v rozsahu výroku II., výroku IV. a výroku V.. Preto, ak žalovaný v odvolaní neuviedol také konkrétne tvrdenia a argumenty a nepoukázal na také konkrétne dôkazy, ktoré by preukázali existenciu ním uvádzaných dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej v rozsahu výroku II., výroku IV. a výroku V., nešlo o vady odvolania, na odstránenie ktorých by mali súdy žalovaného vyzvať, ale šlo o skutočnosť, ktorá viedla odvolací súd k záveru, že odvolanie v rozsahu výroku II., výroku IV. a výroku V. nemá požadované zákonné náležitosti, pričom pre tieto vady odvolania nemožno v odvolacom konaní v rozsahu výroku II., výroku IV. a výroku V. pokračovať.
35. Odvolací súd podporne poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu z 05.11.2019, sp. zn. IV. ÚS 90/2019, podľa ktorého: „Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“. Relevantná právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania.“.
36. Pretože žalovaný do uplynutia lehoty na podanie odvolania v rozsahu výroku II., výroku IV. a výroku V. neuviedol odvolacie dôvody tak, aby v okolnostiach súdenej veci bolo zrejmé z akých konkrétnych dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu za nesprávne, malo odvolanie vadu, pre ktorú nebolo možné v rozsahu výroku II., výroku IV. a výroku V. v odvolacom konaní pokračovať, pričom súčasne šlo o vadu odvolania, na doplnenie ktorej súd odvolateľa v zmysle
kogentného ustanovenia § 373 ods. 1 in fine CSP nevyzýva, preto odvolací súd musel odvolanie žalovaného v rozsahu výroku II., výroku IV. a výroku V. podľa § 386 písm. d) CSP odmietnuť.
37. Pre úplnosť veci odvolací súd udáva, že žalovaný odvolanie obsahovo nevymedzil ani vo vzťahu k napadnutému výroku VII., šlo však o závislý výrok o trovách konania, a pretože žalovaný odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej aj v rozsahu výroku III., ktorého vecnú správnosť odvolací súd bude vyhodnocovať, na závislý výrok VII. o trovách konania sa dôvod pre odmietnutie odvolania nevzťahoval.
38. Pre úplnosť veci odvolací súd tiež udáva, že tak ako vo vyjadrení k odvolaniu uviedol žalobca, aj odvolací súd je toho názoru, že odvolanie žalovaného nie je úplné, keďže listina odvolania má tri strany a je ukončená na tretej strane bez interpunkčného znamienka, a teda je zrejmé, že žalovaný odvolanie nepodal v celom jeho textovom znení a obsahovom vymedzení tak, ako to mienil, avšak okolnosť, že pochybením žalovaného nebolo odvolanie podané úplne, nepredstavuje dôvod, aby súdy žalovaného vyzývali na odstránenie vád odvolania. Odvolanie žalovaného bolo urobené v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)), a teda žalovaný si mal byť vedomý v akom textovom rozsahu odvolanie podáva a podpisuje a naviac, súdy by museli žalovaného vyzvať, resp. žalovaný by mal doplniť odvolaciu argumentáciu, t.j. obsahové vymedzenie ním tvrdených odvolacích dôvodov, čo ako už odvolací súd uviedol, v zmysle § 373 ods. 1 in fine CSP je neprípustné.
39. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné odvolanie v rozsahu výroku II., výroku IV. a výroku V. odmietnuť, odvolací súd sa nezaoberal a ani sa nemal na základe akých odvolateľom tvrdených dôvodov zaoberať vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia v tomto rozsahu, preto odvolací súd následne preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu výroku III., a to výlučne z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 7.600,- Eur žalobe vyhovel a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil inú vadu konania a nezistil ani vady procesných podmienok.
40. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v rozsahu výroku III. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu výroku III. a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného dopĺňa ďalšie dôvody.
41. Žalovaný zotrval v odvolaní na tvrdení, že výšku zmluvnej pokuty považuje za neprimeranú a v rozpore so základnými zásadami poctivého obchodného styku a mal za to, že pre rozpor výšky uplatnenej zmluvnej pokuty so základnými zásadami poctivého obchodného styku mal súd prvej inštancie pristúpiť k aplikácii moderačného práva.
42. Obchodný zákonník v ustanovení § 301 umožňuje súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. V tomto zákonnom ustanovení je teda upravená možnosť, nie povinnosť súdu zmluvnú pokutu moderovať, a preto toto zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak, že sám súd má nájsť dôvody pre moderáciu zmluvnej povinnosti, ale je na tej strane sporu, ktorá má povinnosť zmluvnú pokutu platiť, aby sa moderácie zmluvnej pokuty domáhala. Keďže súd nemôže uplatniť moderačné právo len zo svojej iniciatívy (obdobne v totožnej právnej otázke za totožnej právnej úpravy rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 5Cno/320/2004 zo dňa 26.10.2004), ak súd má pristúpiť k moderácii zmluvnej pokuty, z hľadiska procesného práva je zároveň potrebné, aby strana, ktorá má sa moderácie zmluvnej pokuty domáha, splnila si k takémuto nároku povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť tak, ako to vyplýva z čl. 8 CSP. Každý má totiž v konaní tvrdiť a preukázať tie skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinností a súd môže rozhodovať len v rozsahu splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti strán, a preto aj moderačné právo môže súd uplatniť len v rozsahu tvrdení a dôkazov tej strany sporu, ktorá má povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
43. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie na konkretizáciu požadovaného dôvodu na moderáciu zmluvnej pokuty uviedol len to, že by malo byť súdom prvej inštancie preskúmané a posúdené, či peňažné vyjadrenie výšky zmluvnej pokuty nie je v zrejmom nepomere k výške zabezpečeného záväzku. Súd prvej inštancie následne v konaní vyhodnocoval obranu žalovaného vo vzťahu k právu súdu moderovať zmluvnú pokutu, pričom dospel k záveru, že zmluvná pokuta zabezpečovala dodržanie trvania zmluvy a v konkrétnych okolnostiach súdenej veci zmluvná pokuta predstavovala 16,67% z celkovej výšky nájomného, čo nie je možné považovať za neprimerané, ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a súčasne súd prvej inštancie dospel k záveru, že moderácia zmluvnej pokuty neprichádza do úvahy ani preto, že škoda, ktorú v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného utrpel žalobca, je vyššia, než zmluvná pokuta.
44. Žalovaný síce v odvolaní považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu zmluvnej pokuty za nespravodlivé a nesprávne, avšak k zisteniam a záverom, ku ktorým súd prvej inštancie dospel a ktoré boli dôvodom, že súd prvej inštancie zmluvnú pokutu nemoderoval, žalovaný v odvolaní konkrétne výhrady a námietky neuviedol. Žalovaný totiž v odvolaní len inými slovami zopakoval tvrdenia uvedené v konaní na súde prvej inštancie s tým, že zmluvná pokuta v čase tvrdeného zániku zmluvy predstavovala až približne 2/9 zabezpečovanej sumy, a preto výška zmluvnej pokuty je neprimeraná a mala byť súdom prvej inštancie moderovaná. Žalovaný teda v odvolaní len zotrval na tvrdeniach a argumentoch uvádzaných v konaní na súde prvej inštancie bez toho, aby konkrétne uviedol, prečo je nesprávny postup a záver súdu prvej inštancie o nemoderovaní zmluvnej pokuty.
45. Žalovaný pritom v konaní na súde prvej inštancie, okrem námietky, že pri posúdení (ne)primeranosti uplatňovanej zmluvnej pokuty je potrebné vychádzať z porovnania výšky zmluvnej pokuty k výške zabezpečovaného záväzku, neuviedol žiadne iné tvrdenia a argumenty, pre ktoré by súd prvej inštancie zmluvnú pokutu mal moderovať, i keď v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP), vyjadrenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/11/2019 zo dňa 17.07.2019, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R/43/2019, platí, že celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nie je jediným kritériom, pre ktoré môže súd postupom podľa § 301 Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu znížiť. Preto, ak okrem námietky, že peňažné vyjadrenie výšky zmluvnej pokuty vzhľadom k výške zabezpečeného záväzku je neprimerane vysoké a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, žalovaný ako strana povinná na zaplatenie zmluvnej pokuty neuviedol v konaní na súde prvej inštancie žiadne iné tvrdenia a argumenty podopreté dôkazmi, nemôže obstáť odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie mal postupovať tak, že by pre rozpor výšky zmluvnej pokuty zo zásadami poctivého obchodného styku pristúpil k aplikácii moderačného práva.
46. Pokiaľ žalovaný v odvolaní zdôraznil, že pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou a že ani túto skutočnosť súd prvej inštancie nezobral do úvahy, odhliadnuc od toho, že tieto tvrdenia a argumenty žalovaný v konaní na súde prvej inštancie ako dôvod pre moderáciu zmluvnej pokuty neuvádzal, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako táto argumentácia mala mať vplyv na uplatnenie moderačného práva, keďže v súdenej veci zmluvná pokuta bola určená pevnou sumou, a teda zmluvná pokuta mala rovnakú výšku tak v čase porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, ako aj v čase doručenia žaloby (začatia tohto civilného sporového konania podľa § 156 CSP) a následne aj v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
47. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. vo veci samej, ako aj v závislom výroku VII. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).