Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/7/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého T. K., R.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa rodičov: matka S. K., R.. XX.X.XXXX, T. D. F. XX, XXX XX D. X, právne zastúpenej JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, Sibírska 4, Bratislava, a otec X.. T. K., R.. X.X.XXXX, T. D. N.R. XXXX/X, H., právne zastúpeného Mgr. Vladimírou Doničovou, advokátkou, so sídlom Lipová 1, 066 01 Humenné, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. -32 zo dňa 19.5.2023 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého T. na čas do skončenia konania vedeného na súde pod sp. zn. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého vo výške 250,- eur mesačne do právoplatného skončenia konania vo veci so sp.zn. a upravil styk otca s maloletým synom vždy od tretej soboty v danom kalendárnom mesiaci do nedele nasledujúceho kalendárneho týždňa a to tiež do právoplatného skončenia konania vo veci sp.zn.8P/228/2022.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. , , , , , (ďalej len „“), , , (ďalej len „“).

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že matka podala v poradí tretí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo veci prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému synovi, v ktorom pre úplné zistenie skutočného stavu konania bolo nariadené znalecké dokazovanie. Uviedol, že matka sa sama pred rozhodnutím súdu o rozvode manželstva rozhodla opustiť dovtedy spoločnú domácnosť a rozhodla sa žiť v D. s iným partnerom, teda matka svojim odchodom narušila stabilitu prostredia, lebo odišla z miesta, v ktorom dieťa od svojho narodenia vyrastalo a dovtedy poznalo. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie nie je nástroj na dosiahnutie skoršieho želaného rozhodnutia, a preto aj v poradí tretí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení účastníkov konania

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého. Namietala, že odôvodnenie súdu prvej inštancie je neštandardné, nakoľko vôbec nereaguje na návrh matky, a ani na stanovisko kolízneho opatrovníka maloletého, ktorý sa k vydaniu neodkladného opatrenia priklonil. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s popisovanými problémami. Poukázala na skutočnosť, že súdu prvej inštancie už dňa 6.4.2023 navrhovala, aby zabezpečil do spisu vyšetrovací spis alebo aspoň výsledné rozhodnutie ČVS: V. N.-H. V. X-XXX/XXXX- N.. Zdôraznila, že súd prvej inštancie opomenul, že matka sa najprv odsťahovala k svojim rodičom, t.j. cca 30 km od pôvodného bydliska, a až potom odišla do D., keďže zo strany jej manžela (otca maloletého) neprichádzalo žiadne zlepšenie. V blízkosti manžela sa necítila bezpečne. Má za to, že nefunkčná striedavá osobná starostlivosť nie je dobrým modelom výchovy pre dieťa, a nie je ani v jeho najlepšom záujme. Poukázala na skutočnosť, že otec maloletého jej robí problémy aj naďalej pri snahe zapísať maloletého T. do K. Š. C. D., ako aj pri platení výživného. Napadnuté uznesenie považuje za tendenčné a smerujúce proti matke, nezdôvodňujúce, prečo nebolo zohľadnené stanovisko kolízneho opatrovníka maloletého. Nakoľko napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vzhľadom pre krátkosť času žiadala, aby o jej návrhu rozhodol priamo odvolací súd tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého. Uviedol, že je rozčarovaný zo správania matky, ktorá podľa neho nekoná v najlepšom záujme ich maloletého syna a sleduje iba svoje ciele. Zdôraznil, že je to práve matka, ktorá maloletého syna pravidelne vystavovala stresu, keď v nepravidelných turnusoch opakovane cestovala raz zbalená a následne vybalená s maloletým dieťaťom medzi spoločným bydliskom v H. a rodičovským domovom vo C.Š. Ž.. Následne matka maloletého syna opäť vytrhla z jeho prostredia bez toho, aby otec o tom čo i len vedel a odišla aj s maloletým T. za priateľom do D., kde ich maloletého syna vystavila cudziemu prostrediu a odtrhla ho od otca a rodiny. Práve uvedený postoj a konanie matky považuje otec za konanie, ktoré maloletého syna neprimerane psychicky zaťažuje. Má za to, že zo strany matky ide o pomstu voči jeho osobe. Vo vzťahu k adaptácii maloletého na K. školu uviedol, že je to práve matka, ktorá neustále atakovala K. školu a vytvárala negatívnu atmosféru u pedagógov, ako aj u samotnej riaditeľky, čo prerástlo do „rezignovania“ K. školy, kedy sama riaditeľka otcovi uviedla, že K. škola ešte nikdy nebola taká zatiahnutá do rozvodového konania. Zdôraznil, že maloletého syna dával pravidelne do K. školy na adaptáciu, ktorá prebiehala štandardne s tým, že maloletý začlenenie zvládal a boli dohodnutí, že krátke 2-hodinové intervaly sa postupne budú zvyšovať. Má za to, že maloletý T. prijal striedavú osobnú starostlivosť rodičov bezproblémovo, na otca sa vždy veľmi teší, čo dokazujú aj videohovory, na ktorých sa maloletý syn pýta „domov k tatovi“. Pokiaľ matka namieta striedavú starostlivosť a časté zmeny u maloletého, poukázal na to, že to bola práve matka, ktorá opakovane odchádzala od svojho maloletého syna a cestovala za svojím priateľom do D.. Otec ďalej uviedol, že o maloletého T. sa stará od jeho narodenia a nikdy nemal problém zabezpečiť maloletému synovi plnohodnotnú starostlivosť aj v čase, kedy bol ešte batoľa a jeho matka netrávila čas doma a odchádzala na víkendy do D.. Uviedol, že pracuje formou „home-office“, v čase, kedy má syna, je neustále s ním, takže nie je pravdou, že starostlivosť o maloletého zabezpečujú jeho rodičia. Nie je pravdou, čo uvádza matka; maloletý sa na otca teší, pri odovzdávaní od matky ho víta s úsmevom na tvári bez plaču a ľútosti, pričom práve, keď má maloletý odísť k matke, začne plakať s tým, že nechce k nej ísť. Poukázal na konanie matky, ktorá svojvoľne zmenila maloletému synovi pediatričku bez toho, aby to otcovi čo i len oznámila. Ďalej sa podrobne vyjadril k jeho majetkovej situácii a k jeho postoju k prispievaniu na výživu svojho maloletého syna. Zdôraznil, že voči jeho osobe nebolo začaté žiadne trestné ani priestupkové konanie. Pokiaľ matka označuje ich spoločné bývanie, ich spoločnú domácnosť za toxické prostredie, poukázal na to, že matka sa niekoľkokrát do tohto prostredia vracala, aj v ňom prespávala. S napadnutým uznesením sa plne stotožňuje, navrhol ho potvrdiť ako vecne správne.

7. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého. Uviedol, že od posledného podania správy na súd ho kontaktovala matka maloletého, ktorá ho žiadala o pomoc pri kontaktovaní sa s otcom maloletého dieťaťa, keďže podľa jej slov otec nereaguje na jej správy, ani emaily, ktoré sa týkali podpísania čestného vyhlásenia pre K. školu v D.. Uviedol, že rodičia maloletého majú medzi sebou stále problém komunikovať o dôležitých veciach týkajúcich sa maloletého T.. Z tohto dôvodu zotrval na svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach zdôrazňujúc, že prihliada na najlepší záujem maloletého

dieťaťa a tým je mať stabilné prostredie, nebyť vystavený častým zmenám a rôznym pravidlám vo výchove a starostlivosti. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

8. K vyjadreniu otca zaslala repliku matka. Uviedla, že pokiaľ sa aj snaží s otcom konštruktívne komunikovať, nie je to možné, no problém vidí najmä na strane otca. Vo vzťahu k priestupku prejednávanému na Okresnom úrade H. uviedla, že nemala vedomosť o tom, že ešte dňa 31.1.2023 bola táto priestupková vec odložená a ani nepozná dôvody takéhoto postupu. Napriek tomu uviedla, že popisované správanie otca reálne zažila, okrem toho zažila aj jeho neochotu, podceňovanie jej osoby a neúctu a podobné správanie, ktoré odôvodnili jej rozhodnutie podať návrh na rozvod manželstva. Vo vzťahu k vyjadreniu otca uviedla, že nevidí dôvod sa k nemu obšírne vyjadrovať z toho dôvodu, že neobsahuje žiadny dôkaz, či žiadny hmatateľný dokument, všetko je založené len na tvrdeniach otca a jeho očierňovaní jej osoby. Pokiaľ otec poukazuje na vyjadrenie matky, ktorá si má diktovať podmienky a znepríjemňovať mu život, poukázala na chronológiu jej jednotlivých úkonov, ako aj jej návrhy a vysvetlenia a doložené dôkazy. Pridržiava sa doterajších vyjadrení a dôkazov, ktoré riadne súdu predložila. Naopak, otec k svojim očierňujúcim tvrdeniam nepredložil ani jediný dôkaz. V ďalšom uviedla nové okolnosti ohľadne K. školy v D. a H.. Zdôraznila, že na to, aby bol maloletý prijatý do Š., nie je postačujúce len podpísať súhlas podaním prihlášky zo strany otca, ale aj podpísanie čestného vyhlásenia, ktorý zavŕši úspešné prijatie maloletého T. do D. Š.. Otec maloletého však aj naďalej uvedené dokumenty odmieta podpísať bez toho, aby uviedol jediný relevantný dôvod. Má za to, že takéto správanie otca ju nepriamo núti vrátiť sa späť, čo jednoznačne odmieta. Zásah súdu považuje za naliehavý, no zároveň žiadnym spôsobom nenarúšajúci práva otca na dieťa, resp. práva dieťaťa na otca. Opätovne zdôraznila, že žiada odvolací súd, aby vo veci rozhodol, nakoľko o necelé 2 mesiace už musí mať vyriešené všetky predložené problémy, aby mohla začať nový život, a teda aby dieťa malo zabezpečenú lekársku starostlivosť, Š., výživné a pod.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. (ďalej len „“), v spojení s ust. (ďalej len „“), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

10. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že rodičia mal. T. nežijú v spoločnej domácnosti, ktorú matka pre nezhody s otcom opustila aj s maloletým T., pričom najskôr sa odsťahovala do domácnosti svojich rodičov, no následne odišla aj s maloletým do D., ktorá je takmer 500 km vzdialená od doterajšieho bydliska mal. T. v H.. Mal. T. je aj naďalej v striedavej starostlivosti oboch rodičov, ktorý si syna striedajú v pravidelných intervaloch po dvoch týždňoch.

11. V priebehu odvolacieho konania sa skutočný stav v rodine mal. dieťaťa nezmenil. Mal. T. aj naďalej býva striedavo v domácnosti matky, ktorá sa zdržiava v D. a plánuje sa tam usadiť a začať tam „nový život“ a v domácnosti svojho otca, ktorá bola predtým spoločnou domácnosťou rodiny K., eventuálne domácnosti svojich starých rodičov zo strany otca.

12. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

14. Odvolací súd uvádza, že potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva aj z ustanovení o rodine. Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím , ktorým sa mení a dopĺňa . V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa; bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa

dieťa zdržiava; ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa; ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.

15. Nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie ( a nasl. ). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 5.8.2010).

16. Z priebehu jednotlivých udalostí v rodine je zrejmé, že matka bez súhlasu otca vzala mal. syna so sebou do D., čím zmenila miesto jeho doterajšieho obvyklého pobytu. Otec výkon svojich rodičovských práv a povinností v konaní aktívne bráni tým, že nesúhlasí so zverením mal. T. do osobnej starostlivosti matky, trvá aj naďalej na ponechaní doterajšej úpravy, t. j. striedavej starostlivosti, ktorá sa realizuje v dvojtýždňových intervaloch.

17. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že matka si uzurpovala výkon rodičovských práva povinností a jednostranne prijíma rozhodnutia, ktoré za štandardných okolností podliehajú dohode rodičov, resp. rozhodnutiu súdu na návrh niektorého z rodičov, v súlade s ust. . Matka však svoje konanie odôvodňuje konfliktnou povahou otca, s ktorým sa nie je možné na ničom, čo sa týka starostlivosti o ich maloletého syna, dohodnúť. Malo dôjsť aj k fyzickému napadnutiu matky zo strany otca, čo však v priebehu konania nebolo preukázané (spisový materiál pod č. V.-H.-V.-XXX/ XXXX-N. bol po skončení objasňovania priestupku predložený na Okresný úrad H., odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie priestupku, teda na konečné rozhodnutie vo veci, pričom Okresný úrad H., odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 31.1.2023 odložil vec v súlade s ust. o priestupkoch). Pretrvávajúce problémy a hádky mali vyústiť do takej situácie, že matka bola nútená aj s mal. dieťaťom odísť z domácnosti svojich rodičov vo C. Ž. do D., aby sa vyhla ďalším hádkam s otcom, ďalšiemu pnutiu, ďalšej nervozite, či provokácií.

18. Vzhľadom na osvedčenú situáciu v rodine, odvolací súd rešpektuje nateraz rozhodnutie matky opustiť stabilné a mal. T. dôverne známe prostredie a odsťahovať sa aj s mal. T. do D.. Každopádne, ak matka opustila spoločnú domácnosť, voľba miesta jej nového bydliska s mal. dieťaťom je limitovaná simultánnym výkonom rodičovských práv a povinností zo strany otca. V preskúmavanom prípade sa matka rozhodla odísť s mal. T. zo spoločnej domácnosti najskôr do domácnosti svojich rodičov vo C. Ž. a následne do D., čím však vytvorila vzdialenostnú priepasť bydlísk rodičov, komplikujúc tak otcovi výkon osobnej starostlivosti o svoje mal. dieťa. Okrem toho, mal. T. bol vytiahnutý zo svojho prirodzeného prostredia, kde navštevoval K. školu a mal aj svoju ďalšiu rodinu, s ktorou mal vytvorené citové väzby. Pretrvávajúce hádky a nezhody medzi rodičmi nijako neospravedlňujú porušenie ust. .

19. Podľa ust. : „Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.“.

20. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že konanie v zmysle ust. je možné začať len na návrh jedného z rodičov. Rodič, ktorého sa takéto konanie druhého rodiča dotkne, môže sa cestou súdu domáhať, aby druhému rodičovi bola uložený zákaz vysťahovania dieťaťa, resp. jeho premiestnenia.

21. V kontexte uvedeného dáva odvolací súd účastníkom konania do pozornosti SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.

22. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia ( prvá veta a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon o rodine“).

23. Odvolací súd opakovane vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy mal. T. ( druhá veta ), v ktorého záujme rozhodne nie je obmedzovanie, či sťažovanie kontaktu so žiadnym z jeho rodičov. Za situácie, kedy sa matka aj s mal. T. presťahovala do D. však bezpochyby k sťaženiu kontaktu mal. T. s jeho otcom došlo a stále dochádza. Odvolací súd má tiež za to, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech ich mal. dieťaťa, a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o mal. T., no predovšetkým na jeho rodičov, aby nadradili záujmy a prospech ich mal. dieťaťa nad vlastné záujmy a nad negatívne postoje voči druhému rodičovi mal. dieťaťa.

24. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ustanovenia , najmä na ustanovenie , podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na ustanovenie , z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.

25. Vyššie uvedené potvrdil aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 15.3.2016, č.k. , v ktorom zdôraznil, že: „Obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada naplnená v čo najväčšej možnej miere.“.

26. Je potrebné si uvedomiť, že výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. Z tohto dôvodu, aj vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní osvedčené, by matka mala v prvom rade myslieť na najlepší záujem svojho mal. dieťaťa, v ktorého záujme je nepochybne pravidelne sa stretávať so svojím otcom. Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. ). Uvedené sa však v danom prípade bude len veľmi ťažko napĺňať vzhľadom na rozhodnutie matky presťahovať sa do mesta vzdialeného takmer 500 km od bydliska otca mal. dieťaťa.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Má za to, že na rozhodnutie, akého sa matka domáha, t. j. zverenie mal. T. do osobnej starostlivosti, je potrebné vykonať riadne dokazovanie, z ktorého by bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, aká úprava rodičovských práv a povinností je najvhodnejšia pre mal. T..

28. Súčasne dáva súdu prvej inštancie a kolíznemu opatrovníkovi mal. T. na zváženie možnosť poskytnutia odborného poradenstva rodičom maloletého dieťaťa s ohľadom na ich pretrvávajúci konflikt, na základe ktorého bude tiež možné vyhodnotiť postoje oboch rodičov a posúdiť, ktorý z nich hľadí na najlepší záujem mal. T., a kto z rodičov uprednostňuje predovšetkým svoj záujem.

29. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie postupom podľa ust. a ako vecne správne potvrdil.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).