Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_0T-26-2022.pdf
PDF · 75.8 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/26/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Košice I, JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. augusta 2023 v Košiciach takto
rozhodol:
Obžalovaný:
A. B. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v D., trvale bytom D., C. XXX/XX,
za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, v ktorom rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 24. augusta 2022 sp. zn. 0T/26/2022 zostal nedotknutý
s a o d s u d z u j e
podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j, l) a § 56 ods. 2 Tr. zákona na peňažný trest vo výške šesťsto Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na jeden rok.
odôvodnenie:
Súd s poukazom na skutočnosť, že predmetná trestná vec bola uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To/86/2022 zo dňa 29. marca 2023 podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušená vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie vykonával ďalšie dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu smerujúcich k rozhodnutiu o treste.
Prehľad vykonaných dôkazov:
Z charakteristiky na čl. 218 je zrejmé, že obžalovaný v obci Kavečany vykonáva funkciu starostu od roku 2014, je otcom troch nezaopatrených detí a býva s manželkou v rodinnom dome. Jeho správanie je hodnotené kladne, požíva dobrú povesť, nebolo voči nemu vedené priestupkové ani iné disciplinárne konanie.
Zo správy o povesti na čl. 220 vyplýva, že obžalovaný býva s rodinou v mieste bydliska a jeho správanie je bezproblémové, nekonfliktné, pričom na OO PZ Košice Sever nemá evidovaný žiaden priestupok.
Zo záznamu zo služby OO PZ Ždiar na čl. 243 nevyplývajú skutočnosti v spojitosti s osobou obžalovaného.
Zo záznamu z informačného systému Mestskej polície Košice na čl. 246 je zrejmé, že obžalovaný sa dňa 9.1.2019 dopustil dopravného priestupku a bol vyriešený napomenutím.
Zo záznamu z informačného systému Mestskej polície Košice na čl. 247 je zrejmé, že obžalovaný sa dňa 11.2.2020 dopustil dopravného priestupku a bol vyriešený blokovou pokutou vo výške 15 Eur.
Zo záznamu z informačného systému Mestskej polície Košice na čl. 248 je zrejmé, že obžalovaný sa dňa 7.6.2021 dopustil dopravného priestupku a bol vyriešený napomenutím.
Zo správy OO PZ Košice Sever na čl. 251 vyplýva, že blok na pokutu za priestupok, ktorého sa dopustil obžalovaný dňa 29.12.2019 sa už nenachádza v evidencii, nakoľko v zmysle interných predpisov bol skartovaný.
Zo správy KR PZ Košice čl. 276 vyplýva, že bloky na pokutu za priestupky, ktorých sa dopustil obžalovaný dňa 15.5.2019 a 29.11.2019 sa už nenachádzajú v evidencii, nakoľko v zmysle interných predpisov boli skartované.
Z úradného záznamu čl. 5 je zrejmý priebeh skutkového deja pri kontrole obžalovaného dňa 9.3.2022 hliadkou PZ.
Z odpisu z registra trestov na čl. 278 je zrejmé, že obžalovaný nemá záznam v odpise z registra trestov.
K výroku o treste
Pri ukladaní trestu obžalovanému súd dôsledne vychádzal zo základných zásad ukladania trestu v zmysle § 34 Tr. zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie pohnútku, poľahčujúce okolnosti pri neexistencii priťažujúcej okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a na možnosti jeho nápravy. V tejto súvislosti súd poukazuje na správanie sa obžalovaného počas skutku, prakticky neexistujúci následok jeho konania, zavinenie vo forme nepriameho úmyslu, i keď uvedená skutočnosť bola predmetom dokazovania k výroku o vine, poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j, l) Tr. zák. teda, že obžalovaný priznal spáchanie skutku, svoje konanie oľutoval a pred spáchaním skutku viedol riadny život a skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ žil prakticky bezúhonným životom, keďže sa dopustil len menej závažných priestupkov na úseku dopravy a skutočnosť, že už počas samotného trestného konania došlo k dosiahnutiu jeho nápravy o čom svedčí sebakritický postoj obžalovaného k svojej trestnej činnosti, ktorý dal viackrát, bez akýchkoľvek pochybností, najavo.
Súd obžalovanému A. B. C. uložil podľa § 289 ods. 2, v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j, l) a § 56 ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 600,- Eur, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby. Súd takto uložený trest považuje za dostačujúci na naplnenie účelu trestu, ktorým je v prípade obžalovaného výchovne pôsobiť na neho, aby v budúcnosti viedol riadny život.
V prípade obžalovaného súd nezistil priťažujúce okolnosti. Obžalovanému poľahčuje okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona, pretože viedol pred spáchaním činu riadny život a podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, pretože sa k trestnému činu priznal a svoj čin úprimne oľutoval.
Súd zároveň v súlade s ustanovením § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov, ktorý považuje za adekvátny k výške uloženého peňažného trestu, ako aj k trestnej sadzbe trestného činu.
Súd podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní jedného roka a to z toho dôvodu, že v prípade predmetného trestného činu ide o výnimku z ústavnej zásady prezumpcie neviny, v zmysle ktorej sa každý považuje za nevinného, pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím súdu uznaný za vinného,
čo v praxi znamená, že ten kto sa ako vodič motorového vozidla, na výzvu príslušníka PZ podrobiť sa dychovej skúške prípadne inej odbornej skúške na spôsobilosť zistí prítomnosť návykovej látky v tele (hoci návykovú látku pred vykonávaním uvedených činností ani nepožil), bude automaticky niesť trestnoprávnu zodpovednosť za spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Uloženie trestu zákazu činnosti v takejto výške preto považuje za dostatočné. Skutočnosť, že obžalovaný v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní uviedol, že faktické zadržanie vodičského preukazu je pre neho stresujúcim a frustrujúcim zážitkom, je podľa názoru súdu výsledkom dĺžky trestného konania, ktorá je objektívne zapríčinená využívaním práv obžalovaného, podávaním opravných prostriedkov, ktoré so sebou nevyhnutne prinášajú aj predĺženie prejednania a rozhodnutia vo veci.
Súd neakceptoval návrh obžalovaného o podmienečné zastavenie trestného stíhania a to s poukazom na štádium konania, v ktorom sa vec nachádza po zrušení výroku o treste a ponechaní výroku o vine, resp. jeho zachovaní. S poukazom na takéto štádium trestného konania je teda vylúčené iné rozhodnutie o treste ako rozsudkom. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo systematiky Trestného poriadku - šiesty diel rozhodnutia súdu na hlavnom pojednávaní, ako aj z ústavného princípu zakotveného v článku 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány (teda aj súd pozn. samosudcu) môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Je prakticky vylúčené, aby súd o vine rozhodol rozsudkom a o treste rozhodol tak, že prípadne by podmienečne trestné stíhanie zastavil. Takýto, obžalovaným navrhovaný, postup nevyplýva ani z obsahu čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého obsahom je základné právo na súdnu a inú právnu ochranu, pretože právo na súdnu ochranu nie je možné vykladať tak, že by garantoval úspech v trestnom konaní, či zaručovalo právo na rozhodnutie, ktoré zodpovedá predstavám obžalovaného (III. ÚS 372/2017, III. ÚS 237/2021).
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Mestský súd Košice . Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.