Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/2520/2012

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: IUSA 1, s.r.o., Mraziarenská 6, 821 08 Bratislava, IČO: 44 299 371, právne zastúpený: Mgr. Andrej Maar, Dunajská 6, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1180829/2012/5085-r zo dňa 08.10.2012, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh obce Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 17, 900 25 Chorvátsky Grob na vstup do konania v zmysle ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.12.2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1180829/2012/5085-r zo dňa 08.10.2012, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane obce Chorvátsky Grob č. 1022100136-2/DZ zo dňa 05.12.2011, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2011 vo výške X XXX,XX eura podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

Dňa 26.02.2013 Krajskému súdu v Bratislave bol doručený návrh obce Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 17, 900 25 Chorvátsky Grob, prostredníctvom ktorého navrhoval svoj vstup do konania na strane žalovaného podľa ako vedľajšieho účastníka konania. Uviedol, že predmetom súdneho konania je preskúmanie takého rozhodnutia, ktoré ovplyvňuje hmotnoprávne postavenie obce, nakoľko týmto rozhodnutím bol potvrdený platobný výmer vydaný obcou, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť daň z nehnuteľností, ktorá je príjmom obce. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného má priamy vplyv na hmotnoprávne postavenie obce aj z toho dôvodu, že obec na základe právoplatného rozhodnutia pristúpila k vymáhaniu dane z nehnuteľností v exekučnom konaní, ktorú žalobca nezaplatil, pričom na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -42 bola odložená vykonateľnosť predmetného rozhodnutia.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Podľa ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia na svojich právach ukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu. Účastníkmi konania sú tiež tí, na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv so žalobcom musí tiež vzťahovať rozhodnutie súdu ().

Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V prejednávanej veci ide o konanie podľa piatej časti (Správne súdnictvo), konkrétne podľa druhej hlavy piatej časti (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov), ktoré je upravené v až Základná charakteristika tohto konania je vymedzená v ustanovení , v zmysle ktorého sa podľa ustanovení druhej hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predmetom konania je súdny prieskum konkrétneho rozhodnutia správneho orgánu - individuálneho správneho aktu a postup správneho orgánu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Úlohou súdu je posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, teda to, či správny orgán pri vydávaní rozhodnutia rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

V konaní podľa druhej hlavy piatej časti je okruh účastníkov taxatívne stanovený v ustanovení Účastníkmi konania podľa druhej hlavy piatej časti sú žalobca a žalovaný. v ustanovení navyše definuje, koho možno za žalobcu a žalovaného považovať. Účastníkmi konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Novelou s účinnosťou od 15.10.2008 bolo ustanovenie doplnené druhou vetou, podľa ktorej súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Pôjde tak o účastníkov správneho konania, ktorí nepodali žalobu, pretože sú s rozhodnutím správneho orgánu spokojní, avšak jeho zrušením by mohli byť ich práva a povinnosti dotknuté.

Ustanovenie veta prvá umožňuje, aby sa na konania podľa piatej časti primerane aplikovali aj ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti , avšak iba za predpokladu, že určitá otázka nie je priamo upravená v piatej časti . Do okruhu otázok priamo neupravených v druhej hlave piatej časti nespadá otázka účastníkov, resp. vedľajších účastníkov konania. Na účely konania podľa druhej hlavy piatej časti zákonodarca jednoznačne vymedzil okruh účastníkov tohto konania s možnosťou pribratia do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Predpokladom prípustnosti iného účastníka, vrátane vedľajšieho účastníka, do konania podľa druhej hlavy piatej časti je, že bol účastníkom už v správnom konaní, v ktorom bolo vydané preskúmavané rozhodnutie, a že jeho práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Okruh účastníkov v správnom súdnictve je viazaný na účasť v administratívnom konaní, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie. Ak by v konaní podľa druhej hlavy piatej časti bolo aplikovateľné ustanovenie , potom vedľajším účastníkom by mohol byť aj ten, kto nebol podľa predpisov o konaní pred správnym orgánom účastníkom administratívneho konania. Vzhľadom na široké vymedzenie účastníkov konania v , nemalo by dochádzať k tomu, že sa v konaní pred súdom ocitne osoba, ktorá v administratívnom konaní bola celkom nečinná. Ak netvrdí osoba už pred správnym orgánom, že môže byť rozhodnutím na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutá a svojou nečinnosťou sa vzdá svojich práv v administratívnom konaní, nie je dôvod poskytovať jej potom možnosť uplatňovať tieto práva až v súdnom konaní, pretože ochrana poskytovaná súdmi v správnom súdnictve má subsidiárnu povahu vo vzťahu k ochrane poskytovanej správnymi orgánmi.

Naviac súd v tomto prípade poukazuje na skutočnosť, že v konaní, ktoré má byť na základe podanej žaloby predmetom súdneho prieskumu, vystupuje obec Chorvátsky Grob ako správny orgán, ktorý v prvom stupni platobným výmerom č. 1022100136-2/DZ zo dňa 05.12.2011 vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností na rok 2011 vo výške X XXX,XX eura.

Ak obec Chorvátsky Grob vydalo v daňovom konaní rozhodnutie z pozície konajúceho správneho orgánu (správca dane), teda z pozície subjektu verejnej správy s rozhodovacou právomocou, ktorý je v autoritatívnom postavení vo vzťahu k účastníkom konania, o právach a povinnostiach ktorých sa v konaní rozhoduje, nemôže sa zároveň v tom istom konaní domáhať postavenia účastníka konania. Účastníkmi správneho konania sú subjekty, o právach a povinnostiach ktorých sa v správnom konaní rozhoduje, resp. tí, ktorým toto postavenie priznáva záväzná právna norma. Na druhej strane, subjektom, ktorý o týchto právach a povinnostiach rozhoduje, je správny orgán. V prejednávanom prípade bol v postavení správneho orgánu rozhodujúceho v prvom stupni daňového konania obec Chorvátsky Grob ako správca dane, a preto nemohol byť zároveň v tom istom konaní aj účastníkom tohto konania.

Správny orgán ako subjekt pôvodného verejnoprávneho vzťahu, v ktorom mal postavenie subjektu s rozhodovacou právomocou, má v rámci súdneho prieskumného konania postavenie pasívne legitimovaného subjektu. V prípade dvojinštančného správneho konania je pasívne legitimovaným subjektom v konaní pred súdom ten správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni. Súdny prieskum správneho rozhodnutia sa však neobmedzuje len na konanie pred správnym orgánom druhého stupňa, ale posudzuje zákonnosť správneho konania ako celku; zákonite je teda predmetom súdneho prieskumu aj postup a rozhodovanie prvostupňového správneho orgánu.

Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné priznať navrhovateľovi obci Chorvátsky Grob postavenie, či už vedľajšieho alebo tzv. ďalšieho účastníka, preto Krajský súd v Bratislave návrh obce Chorvátsky Grob na vstup do konania v zmysle ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované ( O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( a/ ); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.