Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Ek-3445-2022.pdf
PDF · 91.71 KB
Case nature
Subarea
9Ek/3445/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Peter Kocian, INEX - WOOD, so sídlom Partizánska ulica 369/21, 951 95 Obyce, IČO: 41 723 929, práv. zast.: JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, proti povinnému: AXIS computers s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 51/A, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 532 169, o vymoženie 1.592,-EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Jozef Buri, so sídlom exekútorského úradu Ku Bratke 3, 93405 Levice, IČO: 42 048 192, pod číslom 306EX 1243/22, v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd návrh povinného na prerušenie konania z a m i e t a.
III. Oprávnenému sa voči povinnému n e priznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol konajúcemu súdu doručený dňa 02. 12. 2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.592,-EUR s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32Up/1774/2020 zo dňa 11. 11. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. 12. 2020 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 28. 12. 2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, so sídlom exekútorského úradu Ku Bratke 3, 93405 Levice, IČO: 42 048 192, ktorý exekúciu vedie pod číslom 306EX 1243/22.
3. Súdny exekútor vydal dňa 10.01.2023 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 27. 01. 2023.
4. Dňa 28. 02. 2023 súdny exekútor súdu postúpil návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 09. 02. 2023. V tomto podaní povinný za dôvod zastavenia exekúcie označil že platobný rozkaz, na podklade ktorého sa vedie toto exekučné konanie, je nulitným súdnym rozhodnutím. Nulitné rozhodnutie je rozhodnutie, ktoré trpí tak extrémnou vadou, že nevyvoláva právne účinky napriek tomu, že nebolo formálne zrušené. Vážna vada rozhodnutia tkvie v nezákonnom postupe Okresného súdu Banská Bystrica pri vydávaní platobného rozkazu. Okresný súd Banská Bystrica nepostupoval v súlade s Civilným sporovým poriadkom, nakoľko pri vydávaní platobného rozkazu neskúmal, či sú splnené procesné podmienky konania. Ak by tak súd učinil, musel by zistiť že vydaniu platobného rozkazu bráni litispendencia (tzv. prekážka veci začatej). Povinný dáva do pozornosti súdu, že už v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu prebiehalo medzi oprávneným a povinným na Okresnom súde v Nitre súdne konanie, spis zn. 29Cb/47/2020, predmetom ktorého je prejednanie totožnej právnej veci
- totožného právneho nároku, priznanie ktorého si oprávnený uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu. Nakoľko súd si nesplnil svoju povinnosť skúmať podmienky konania, nevykonal lustráciu v súdnych registroch, vydal rozhodnutie ktoré nemalo byť nikdy vydané nakoľko Civilný sporový poriadok výslovne zakazuje vydanie meritórneho rozhodnutia v neskôr začatom súdnom konaní. Predmetná skutočnosť spôsobuje nulitu súdneho rozhodnutia - exekučného titulu. Povinný doplnil, že pohľadávka priznaná exekučným titulom - platobným rozkazom - by mala predstavovať druhú časť ceny diela, ktoré mal oprávnený zhotoviť pre povinného. Oprávnený však porušil svoje povinnosti pri zhotovovaní diela nakoľko dielo nezhotovil riadne (dielo malo a stále má vady) a dielo ani nikdy nedokončil. V dôsledku uvedeného povinný ako objednávateľ odstúpil od zmluvy o dielo a žiadal oprávneného o vrátenie zaplatenej zálohy. Výsledok prebiehajúceho súdneho konania bude mať značný vplyv na zákonnosť celého exekučného titulu a tým pádom aj exekučného konania. V prípade, že súd v súdnom konaní právoplatným rozsudkom rozhodne, že dielo malo vady a oprávnený ako žalovaný nemé nárok na zaplatenie ceny diela v dôsledku odstúpenia od zmluvy, oprávnený nemôže mať nárok na doplatenie zvyšnej časti ceny diela, ktorý si uplatnil platobným rozkazom. Platobný rozkaz je nulitným súdnym rozhodnutím, ktoré nemôže spôsobovať žiadne právne následky, hoci nebolo formálne zrušené. Povinný konanie oprávneného označil za značné zneužitie práva, ktoré by nemalo požívať právnu ochranu. K vydaniu platobného rozkazu a jeho správoplatneniu došlo len v dôsledku skutočnosti, že povinný nebol nedopatrením po dlhšiu dobu prihlásený do elektronickej schránky. O pohľadávke priznanej exekučným titul tak neprebehlo kontradiktórne dokazovanie, povinný nemal možnosť sa voči tvrdeniam oprávneného uvedeným v návrhu na vydanie platobného rozkazu brániť. Zároveň povinný poukázal na to, že Okresný súd Banská Bystrica nemal ani splnené zákonné podmienky pre vydanie platobného rozkazu, nakoľko návrh neobsahoval náležitosti predpísané zákonom č. 307/2016 Z.z. Povinný zdôraznil, že exekučný súd je povinný skúmať rozpor exekučného titulu so zákonom, a to nie iba po formálnej stránke. Je neakceptovateľný taký právny stav, v ktorom budú existovať dve súdne rozhodnutia vyvodzujúce dva odlišné právne závery vo vzťahu k totožnému právnemu nároku (v tomto prípade sa jedna o nárok na zaplatenie ceny diela). Na základe vyššie uvedeného povinný navrhol zastavenie exekúcie. Eventuálne, ak súd exekučné konanie ihneď nezastaví, povinný navrhuje aby exekučný súd prerušil toto exekučné konanie až do právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní prebiehajúcom na Okresnom sude v Nitre, spis. zn. 29Cb/47/2020, nakoľko v súdnom konaní sa rieši otázka, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie exekučného súdu o návrhu na zastavenie exekučného konania a zároveň exekučný súd nie je oprávnený si túto otázku posúdiť sám.
5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že skutočnosti, ktoré teraz uvádza povinný v už prebiehajúcom exekučnom konaní na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu mohol uplatniť riadne a včas v upomínacom konaní, v ktorom sa nimi mohol súd, vo všeobecnom civilnom súdnom konaní, zaoberať. Napriek tomu, že oprávnený poukázal na to, že povinným namietaná údajná prekážka konania nie je daná a predstavuje podľa názoru oprávneného účelové zavádzanie súdu. Zo vzájomne podaných žalobných návrhov je zrejmé, že v konaniach sp. zn. 32Up/1774/2020 (o zaplatenie dohodnutej ceny diela), resp. sp. zn. 29Cb/47/2020 (o uplatnenie vád diela a vydanie veci) nejde o tú istú vec, teda o ten istý nárok, ako účelovo zavádza povinný. Vzájomne uplatňované nároky nie sú identické, nejde o ten istý spor, aj keď skutkovo ide o rovnakým záväzkový vzťah oprávneného a povinného. Uvedené tak nepochybne nepredstavuje neodstrániteľnú prekážku konania začatej veci a v tomto zmysle nie je exekučný titul, ani konanie ktoré mu predchádzalo, a ktoré vlastnou chybou povinný nevyužil, postihnuté žiadnou vadou, nie to vážnou, ktorá by mohla viesť k nulite súdneho rozhodnutia. V dôsledku uvedeného sú preto všetky úvahy povinného, ktoré o prekážke veci začatej - litispendencii uvádza v svojom návrhu, pre vec bezpredmetné. Zároveň oprávnený poukázal na to, že povinný, ako žalobca, nebol aktuálne ani úspešný v svojej žalobe, keď ju Okresný súd Nitra v konaní vedenom na uvedenom súde pod sp. zn. 29Cb/47/2020 zamietol, aj keď zatiaľ neprávoplatne. Výsledok tohto konania, v ktorom nejde o ten istý nárok, ktorý súd oprávnenému priznal v exekučnom titule, pritom nemôže mať, a ani nebude mať, akýkoľvek bezprostredný dopad na prebiehajúce exekučného konanie. V tomto smere teda nemôže nastať ani stav, ktorý povinný podsúva súdu, v ktorom by k totožnému právnemu nároku súdy vyvodili dva odlišné právne závery. Ak povinný zároveň tvrdí, že v predmetnom konaní pochybil súd, tak ako to pomerne podrobne popisuje v svojom návrhu, môže sa ohľadom zodpovednosti za neprávny úradný postup obrátiť na príslušné orgány, a to aj súdne, nie však proti oprávnenému. Uvedené však taktiež nemôže byť, a nemá byť, predmetom skúmania v tomto (exekučnom) konaní.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 03. 2023 (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Podľa § 243p ods. 2 Exekučného poriadku, v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa postupuje podľa doterajších predpisov. V konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom od 1. apríla 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023.
10. Úvodom súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie tak má odkladný účinok, avšak nie je dôvodný.
11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený... (I. ÚS 456/2011). Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je riadne vykonateľné, (formálna a materiálna vykonateľnosť - napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 191/2011, 5Cdo 193/2011 zo dňa 15.11.2011). Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu sú napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, teda či nejde o rozhodnutie voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byť v rozhodnutí skutočne individualizovaní....a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu.“ Každý exekučný titul sa teda vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučný súd po hmotnoprávnej stránke, teda aj z pohľadu ich materiálnej právoplatnosti, môže preskúmať len tie exekučné tituly, pri ktorých to výslovne ustanovuje Exekučný poriadok; ide o rozhodcovské rozhodnutie v rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súdne rozhodnutie vydané v spotrebiteľskej veci v rozsahu § 53 ods. 3 písm. d) a e) Exekučného poriadku. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. Exekučný súd je tak obsahom týchto rozhodnutí viazaný a musí z nich vychádzať; prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
12. V nadväznosti na vyššie uvedené súd z obsahu exekučného spisu nepovažoval za sporné, že exekučným titulom je v danej veci platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32Up/1774/2020 zo dňa 11. 11. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. 12. 2020
(ďalej len „exekučný titul“). Ako vyplýva z obsahu spisu sp. zn. 32Up/1774/2020, v danom prípade sa jednalo o spor medzi dvoma podnikateľskými subjektami, a teda nešla o spor spotrebiteľský.
13. Povinný v rámci návrhu na zastavenie exekúcie namietal zákonnosť exekučného titulu z dôvodu, že tento nemal byť vydaný, je nulitným súdnym rozhodnutím, kvôli prebiehajúcemu súdnemu konaniu pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 29Cb/47/2020. Taktiež spochybňoval existenciu vymáhanej pohľadávky a splnenie podmienok pre vydanie exekučného titulu v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica. Vychádzajúc z obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie exekučný súd tak musí konštatovať, že povinný v ňom namietal okolnosti, ktoré nastali (už existovali) v štádiu pred vydaním exekučného titulu a ktoré povinný mal možnosť namietať v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, pričom je zrejmé, že povinný bol v základnom konaní pasívny - nečinný (hoci odpor proti platobnému rozkazu podal, tento nepodal v zákonom stanovenej lehote a odpor bol odmietnutý). Súd sa v tomto smere plne stotožnil s vyjadrením oprávneného, že v rámci návrhu na zastavenie exekúcie sú rozhodujúce len také okolnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Súd je obsahom exekučného titulu viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana judikovanému právu. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou a jeho právomoci sú limitované povahou exekučného konania, pretože vo vykonávacom konaní exekučný súd už len vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom a len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté. Treba zdôrazniť, že exekučný súd nemá právomoc meniť a ani rušiť právoplatné vykonateľné rozhodnutie iného všeobecného súdu. Skutočnosti, ktoré povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a ktoré zjavne existovali už v čase vydania exekučného titulu, mohol a mal včas namietať výlučne v základnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu (viď. napr. uznesenie Ústavného súdu SR z 05. 11. 2019, sp. zn. IV. ÚS 104/2019, zdroj: ustavnysud.sk; analytická právna veta: ustavnysud.sk), pričom je irelevantné, prečo tak neučinil.
14. Pre úplnosť, vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 29Cb/47/2020 prebiehajúcemu pred Okresným súdom Nitra, súd zdôrazňuje, že pokiaľ by aj uvedené konanie skončilo v prospech povinného, k zastaveniu predmetnej exekúciu by mohlo dôjsť len na podklade právoplatného rozhodnutia, ktorým bude exekučný titul zrušený a vtedy nastane právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (zrušenie exekučného titulu). Toho času je však exekučný súd viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý dosiaľ nebol zmenený ani zrušený, v dôsledku čoho povinný musí strpieť výkon tohto exekučného titulu, ktorý preukázateľne nesplnil dobrovoľne. Pokiaľ by exekučný súd hodnotil skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní sp. zn. 29Cb/47/2020 vo vzťahu k pohľadávke vymáhanej v tejto exekúcii, vykonával by hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, na ktorý v zmysle Exekučného poriadku nie je v danej veci oprávnený.
15. Súd má doložený riadne formálne a materiálne vykonateľný exekučný titul v súlade s § 45 Exekučného poriadku, v exekučnom titule je jednoznačne určená vymáhaná povinnosť, hmotnoprávne legitimovaný z exekučného titulu je oprávnený, ktorému je priznané právo voči povinnému a povinný, ktorý je zaviazaný k povinnosti. Tým, že povinný určenú povinnosť nesplnil a ani neosvedčil, že exekučný titul je v súčasnosti zrušený, sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie určenej povinnosti.
16. Keďže povinný nepreukázal a ani neuviedol skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda také, ktoré by odôvodňovali právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, či o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. (I. výrok)
17. V rámci návrhu na zastavenie exekúcie povinný (ako eventuálny návrh) navrhol konanie prerušiť do skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 29Cb/47/2020. V tomto smere súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 164 CSP predstavuje fakultatívny inštitút, ktorý je na mieste len vo výnimočných prípadoch, predovšetkým ak ide o riešenie otázky, ktorá by mohla mať vplyv na vedenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, však musí súčasne konštatovať, že v danej veci nevzhliadol dôvody na prerušenie konania. Ako už súd uviedol vyššie, aj po oboznámení sa s neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Nitra
sp. zn. 29Cb/47/2020 - 224 zo dňa 14. 12. 2022, výsledkom tohto konania nebude rozhodnutie, ktorým by bol exekučný titul zrušený a pokiaľ by exekučný súd hodnotil skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní sp. zn. 29Cb/47/2020 vo vzťahu k pohľadávke vymáhanej v tejto exekúcii, vykonával by hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, na ktorý v zmysle Exekučného poriadku nie je oprávnený. Vzhľadom na uvedené preto súd návrh povinného na prerušenie konania zamietol. (výrok II.)
18. Podľa § 199d Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 199a a § 199d Exekučného poriadku. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov by vznikol oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nevznikli (v rámci vyjadrenia si žiadne trovy neuplatnil, pričom exekučné konanie sa v tomto smere považuje za konanie návrhové), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o návrhu na zastavenie nepriznal. (III. výrok uznesenia)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.