Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-245-2009.pdf
PDF · 120.52 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/245/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci navrhovateľa: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž., L.. I. XXXX/XX, právne zastúpený AK JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o. so sídlom v Žiline, Dolný Val 11, IČO: 36 841 200, proti odporkyni: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, právne zastúpená Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou so sídlom v Martine, E. B. Lukáča 2, v konaní o zaplatenie 7.701,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa na začatie konania zo dňa 12.10.2009 o zaplatenie 7.701 € s príslušenstvom, sa zamieta.
II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 2.582,03 € na účet právnej zástupkyne odporkyne Mgr. Zuzany Pivoňkovej, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 20.10.2009, navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 7,701,- € s úrokom z omeškania, pretože odporkyňa mu nevrátila poskytnuté pôžičky v uvedenej výške. Navrhovateľ uviedol, že na základe ústnej dohody o pôžičke poskytol odporkyni vkladom na jej účet v dňoch 18.02.2008, 29.05.2008, 09.06.2008 a 20.06.2008 postupne sumu 60.000,- Sk, 35.000,- Sk, 54.000,- Sk, 35.000,- Sk a 30.000,- Sk, čo v prepočte konverzným kurzom predstavuje uplatnenú sumu 7.701,- €. Túto skutočnosť navrhovateľ preukazoval fotokópiami dokladov o vložení uvedených súm na účty odporkyne. Súdu predložil aj písomnú výzvu na vrátenie pôžičiek zo dňa 14.09.2009. Týmto listom vyzval navrhovateľ odporkyňu, aby mu uplatnenú sumu poukázala v lehote sedem dní od doručenia výzvy. Odoslanie tohto listu preukázal podacím lístkom pošty.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila podaním zo dňa 01.11.2009 a uviedla, že žiadna ústna dohoda o poskytnutí peňažných prostriedkov v uplatnenej výške s navrhovateľom neexistuje. Ďalej odporkyňa uviedla, že dňa 28.07.2008 vypovedala podnájomnú zmluvu s navrhovateľom, na základe ktorej podnikal v priestoroch, ktoré mala prenajaté. V októbri 2008 si z týchto priestorov odviezol svoje zariadenia, čím spoločné podnikanie medzi nimi bolo ukončené. Odporkyňa poukázala na to, že svojim rodinným domom v V. zabezpečila pohľadávku navrhovateľa voči F. F. vo výške 1.500.000,- Sk, ktorá F. F. vznikla voči navrhovateľovi na základe úverovej zmluvy. Uviedla, že za navrhovateľa aj časť jeho dlhu voči banke zaplatila, a že navrhovateľ počas ich spoločného podnikania manipuloval s peniazmi, ľuďmi a účtovníctvom. Odporkyňa zmluvou o zriadení záložného práva preukázala, že ako záložca svojim
rodinným domom v V. ručí za dlh P. G. vo výške 1.5000.000,- Sk voči F. F.. Ako dôkaz ukončenia spoločného podnikania odporkyňa predložila aj výpoveď nájomnej zmluvy, ktorú mala uzatvorenú s navrhovateľom a preberací protokol zo dňa 23.10.2008, na základe ktorého si navrhovateľ zo spoločných priestorov F. C., kde účastníci spoločne podnikali, prevzal svoje zariadenia, ktorých bol vlastníkom. V tomto protokole sa navrhovateľ voči odporkyni zaviazal, že vzniknuté škody súvisiace s vyprataním prenajatých priestorov odporkyni uhradí. Zmienku o vyporiadaní vzájomných finančných pohľadávok protokol neobsahuje.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočutím právnych zástupcov účastníkov, listinami založenými v spise a spismi Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/35/2010, 9C/256/2009.
Účastníci od roku 2006 spoločne podnikali na ulici U. Č.. XX, X. U.. Tieto priestory mala od majiteľa budovy prenajaté odporkyňa približne v rozsahu 150 m2 podlahovej plochy. Časť týchto priestorov o výmere 25m2 dala do podnájmu odporcovi. V tejto časti prenajatých priestoroch bola zriadená recepcia, v ktorej sa nachádzala registračná pokladňa, ktorá patrila navrhovateľovi, a neskôr aj platobný terminál. Navrhovateľ mal svoje zariadenia, ktorými boli poskytované rôzne relaxačné a kozmetické služby aj v iných priestoroch odporkyne, ktoré prenajaté nemal. Účastníci podnikali pod spoločným označením F. C.. Tento názov je na priečelí budovy na ulici U. Č.. XX aj v súčasnosti. Odporkyňa toto podnikanie ukončila v roku 2009, a prevádzku predala svojej svokre, ktorá tam vykonáva podnikateľskú činnosť aj v súčasnosti. Účastníci nemali medzi sebou žiadnu dohodu o spôsobe spoločného podnikania. Prevádzku organizačne riadil navrhovateľ a odporkyňa tam vykonávala rôzne relaxačné a kozmetické služby, a zaúčala zamestnancov odporcu pri obsluhe solárií. Zamestnanci navrhovateľa obsluhovali solária, ktoré patrili odporkyni, ako aj solária, ktoré patrili navrhovateľovi. Podľa vyjadrenia odporkyne, pracovala v salóne na dvanásťhodinové zmeny. Finančné vzťahy v súvislosti so spoločným podnikaním medzi účastníkmi boli mimoriadne komplikované a neprehľadné a to aj preto, že odporkyňa bola platcom DPH a navrhovateľ platcom DPH nebol a ani nemienil byť. Podľa vyjadrenia odporkyne, aby navrhovateľ neprekročil zákonnom stanovenú hranicu pre platcu DPH, niektoré faktúry a peňažné platby boli medzi účastníkmi fiktívne. Neprehľadnosť vzájomných finančných vzťahov medzi účastníkmi bola spôsobená aj tým, že v celej spoločnej prevádzke F. C. bola používaná len jedna registračná pokladnica, ktorú vlastnil navrhovateľ a všetky tržby zo spoločného podnikania išli na jeho účet. Neskôr bol zriadený platobný terminál a platby za služby boli smerované tiež na účet navrhovateľa. Sám navrhovateľ potom vystavoval faktúry v mene odporkyne ako dodávateľa voči sebe samému ako odberateľovi. Tieto faktúry aj podpisoval. Sám rozhodoval o tom aká časť z tržieb, ktoré prišli na jeho účet, bude použitá na prevádzkové náklady F. C., a aká časť z týchto prostriedkov bude určená ako jeho príjem a príjem odporkyne. Neprehľadnosť, nejasnosť a zložitosť vzájomných finančných vzťahov účastníkov, vo väzbe na nutnosť identifikácie peňažných vkladov navrhovateľa na účty odporkyne, vyplýva aj z existencie viacerých pohľadávok odporkyne voči navrhovateľovi, a to napríklad: pohľadávky na nájomnom, pohľadávky na zaplatenie ceny za užívanie priestorov odporkyne užívaných bez podnájomnej zmluvy, pohľadávky za vodné stočné, za elektrickú energiu, pohľadávky za plyn a podobne. Najmä pohľadávky za elektrickú energiu boli veľmi vysoké, vzhľadom na prevádzku solárií. Podľa tvrdenia odporkyne po ukončení spoločného podnikania jej elektrárne vyúčtovali nedoplatok za elektrinu vo výške 190.000,- Sk. Na úhrade tohto nedoplatku sa navrhovateľ podieľal len minimálne. Odporkyňa mala voči navrhovateľovi aj pohľadávku na zaplatenie podielu na spoločnom podnikaní, vyplývajúcu z jej osobnej účasti na poskytovaných službách, ako aj z jej vlastníckeho práva zariadení v salóne.
Odporca za účelom prevádzky salónu zamestnával asi päť, šesť ľudí, ktorí obsluhovali aj zariadenia, ktoré patrili odporkyni. Za týchto okolností, vzhľadom na neexistenciu zmluvy o spoločnom podnikaní, bolo takmer nemožné vzájomné pohľadávky riadne identifikovať a vyčísliť. Odporkyňa bola spokojná s tou časťou príjmov zo spoločného podnikania, ktoré jej navrhovateľ uhradil. Navrhovateľ platil pohľadávky odporkyne voči nemu väčšinou na základe príjmových pokladničných dokladov, ale častokrát aj vkladom na jej účet. Dňa 18.02.2008 navrhovateľ vložil na súkromný účet odporkyne č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 60.000,- Sk. Doklad o vklade tejto sumy na účet odporkyne neobsahuje účel tejto platby a ani variabilný symbol, ktorý by túto platbu identifikoval. Podľa konštantného symbolu 0559 sa jedná platbu za tržby, nejedná sa o pôžičku. Dňa 20.06.2008 navrhovateľ vložil na ten istý účet odporkyne sumu 30.000,- Sk. V doklade o vklade tejto sumy na účet odporkyne je uvedený ako účel platby pôžička. Variabilný symbol, ktorý by platbu identifikoval, tam uvedený nie je. Podľa konštantného
symbolu č. 0559 sa jedná o platbu za tržby. Vo výpise z účtu odporkyne účel platby uvedený nie je. Vo výpise z účtu odporkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý súd získal od banky, u platby zo dňa 18.02.2008 vo výške 60.000,- Sk a u platby z dňa 20.06.2008 vo výške 30.000,- Sk nie je uvedený ani variabilný symbol, ani účel platby. Na tento účet odporkyne navrhovateľ a odporkyňa ( okrem sporných súm ) viackrát vložili väčšie množstvo finančných prostriedkov, a to vždy bez uvedenia variabilného symbolu a účelu platby. S týmto účtom odporkyne mal dispozičné právo aj navrhovateľ, a to formou platobnej karty. Právo navrhovateľa disponovať s týmto účtom odporkyne bolo zrušené dňa 30.07.2008, čo vyplýva zo zaúčtovaného poplatku za zmeny dispozície s účtom vo výške 50,- Sk.
Na podnikateľský účet odporkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX vložil navrhovateľ dňa 29.05.2008 sumu 35.000,- Sk. Túto skutočnosť preukázal fotokópiou dokladu o vklade tejto sumy na účet odporkyne, v ktorom je ako účel vkladu uvedená pôžička. Variabilný symbol, ktorý by identifikoval túto platbu v doklade uvedený nie je. Podľa konštantného symbolu 0559 sa jedná o platbu za tržby. Vo výpise z tohto bežného účtu, ktorý banka odporkyni doručila, je uvedený účel platby pôžička a platiteľom je P. G.. Z týchto dôvodov účtovníčka odporkyne pani P. potom, keď jej bol výpis z bežného účtu predložený, takto označenú platbu ( jej právny dôvod ) konzultovala s odporkyňou aj s navrhovateľom. Na základe tejto konzultácie, keď jej odporkyňa povedala, že žiadnu pôžičku od navrhovateľa nemá, pretože žiadnu ústnu, ani písomnú zmluvu s ním neuzatvorila, účtovníčka túto sumu zaúčtovala ako vklad na jej účet. O tom svedčí aj poznámka účtovníčky na výpise z bežného účtu odporkyne. Dňa 09.06.2008 vložil navrhovateľ na tento účet odporkyni sumu 54.000,- Sk. Túto skutočnosť preukázal dokladom o vklade na účet odporkyne v banke, na ktorom je ako účel platby uvedené pôžička. Variabilný symbol, ktorý by túto platbu identifikoval, tam uvedený nie je. Podľa konštantného symbolu sa jedná o tržbu. Vo výpise z bežného účtu, ktorý mala odporkyňa k dispozícii, pri tejto sume nie je uvedený účel platby pôžička, a preto účtovníčka túto sumu zaúčtovala ako osobný vklad na účet odporkyne. Dňa 20.06.2008 navrhovateľ vložil na ten istý bežný účet odporkyne sumu 53.000,- Sk. Túto skutočnosť preukázal dokladom o vklade na účet odporkyne, v ktorom je ako účel platby uvedená pôžička. Variabilný symbol tam uvedený nie je. Podľa konštantného symbolu sa jednalo o platbu z tržieb. Vo výpise z účtu, ktorý mala odporkyňa k dispozícii, je uvedený ako účel platby pôžička a platiteľ P. G.. Po konzultácii s odporkyňou a s navrhovateľom účtovníčka, zaúčtovala túto sumu ako osobný vklad na účet odporkyne.
C. P., ktorá vykonávala pre odporkyňu účtovníčku, na pojednávaní dňa 13.12.2011 ako svedok vypovedala ( podobne aj na pojednávaní dňa 21.09.2011, ktoré sa konalo v obdobnej veci vedenej na tunajšom súde sp. zn. 9C/256/2009 ) a to tak, že pre odporkyňu robila účtovníctvo od roku 2003. Navrhovateľ a odporkyňa podnikali spolu v prenajatých priestoroch. Podnikali však ako samostatné daňové subjekty. Uviedla, že tržby zo spoločného podnikania boli prijímané len jednou registračnou pokladňou, ktorá patrila navrhovateľovi. Vypovedala, že odporkyňa fakturovala navrhovateľovi svoje pohľadávky za vykonané práce v spoločnom F. C.. Tieto faktúry v mene odporkyne vo vzťahu k navrhovateľovi vystavoval sám navrhovateľ. Teda sám navrhovateľ v mene odporkyne určoval aj rozsah nárokov a pohľadávok odporkyne. Ak navrhovateľ poukazoval príjmy z prevádzky F. C. na účet odporkyne, účel platby tam neuvádzal. Ani v jednom prípade súd nezistil, že by pri platbách navrhovateľ uviedol aj variabilný symbol, ktorý by platbu vo vzťahu k faktúre a následne k reálnemu právnemu dôvodu identifikoval. C. P. uviedla, že niektoré platby od navrhovateľa na účet odporkyne mali väzbu za faktúry za vykonané práce, a niektoré túto väzbu nemali. Peniaze, ktoré navrhovateľ vkladal na účet odporkyne mohli by byť platby za faktúry, ktoré mu vystavila odporkyňa ( úhrada pohľadávok odporkyne ), alebo by to mohli byť výnosy z tržieb zo spoločného podnikania, ktoré podľa ich rozdelenia, ktoré vykonával navrhovateľ, patrili odporkyni. Niekedy si tržby zo spoločného podnikania na svoj účet vkladala odporkyňa, a niekedy o to požiadala navrhovateľa.
Odporkyňa v tejto súvislosti vypovedala, že 90% všetkých tržieb, ktoré z prevádzky spoločného „F. C.“ mali patriť odporkyni, preberal navrhovateľ a následne ich vkladal na jej účet. Vypovedala, že správnosť jej podielu na tržbách salónu posúdiť nevedela.
Podľa § 15 zákona č. 431/2002 o účtovníctve, peňažný denník obsahuje okrem iného aj príjmy a výdavky za účtovné obdobie v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmu. Vklady na účet ako tržby podliehajú dane z príjmu. Prijaté pôžičky zdaňované nie sú.
Podľa § 15 ods. 4 citovaného zákona, účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva tak, ako to robila odporkyňa, musí viesť aj knihu záväzkov.
Podľa § 15 ods. 4 citovaného zákona, kniha záväzkov obsahuje najmä údaje o veriteľoch, výške záväzku v peňažnom vyjadrení, prijatých preddavkoch, prijatých úveroch a podobne.
Za účelom dodržania týchto účtovných postupov, platby ktoré prichádzali na účet odporkyne, najmä sporné platby ( kde bol uvedený vo výpise z bežného účtu ako účel platby pôžička ) účtovníčka konzultovala s odporkyňou, aby vedela, či má takto pripísanú sumu na jej účet zaúčtovať ako pôžičku alebo úver. V tom prípade musí uviesť aj veriteľa tejto pôžičky, a výšku tohto záväzku v peňažnom vyjadrení, vrátane prípadných úrokov za poskytnutie pôžičky. Účtovníčka sa domáhala podkladu pre zaúčtovanie takejto sumy a žiadala, aby jej bola predložená zmluva o pôžičke.
Bolo preukázané, že účtovníčka považovala za nevyhnutné vyjasniť si, či vklady, ktoré poskytol navrhovateľ na účet odporkyne a uviedol ako účel platby pôžičky, sú naozaj pôžičkami, lebo v tom prípade takýto vklad nemohol byť predmetom dane z príjmu, a musel byť uvedený vo výkaze o majetku a záväzkoch, ktorý tvorí prílohu daňového priznania (riadok č. 17, položka úvery). Z týchto dôvodov si tieto okolnosti účtovníčka vyjasňoval s odporkyňou, ktorá jej uviedla, že v žiadnom prípade sa nejedná o pôžičku od navrhovateľa, ale že sa jednalo o tržbu z prevádzky solárií, úhradu faktúr vystavených odporkyňou ( v jej mene faktúry sám voči sebe vystavoval navrhovateľ ), alebo ceny za práce, ktoré vykonala v salóne odporkyňa, alebo úhradu ceny nájomného, ktoré navrhovateľ odporkyni za prenájom priestorov, kde spoločne podnikali, mal platiť. Vklad na účet odporkyne mohol byť aj platbou pomernej časti nákladov na dodávky elektrickej energie, plynu, vodného stočného, na úhrade ktorých sa v rámci spoločného podnikania logicky navrhovateľ mal podieľať. Svedkyňa vypovedala, že keď sa na sporné vklady pýtala navrhovateľa odpovedal jej, že sú to peniaze, ktoré patria odporkyni a tým je to vybavené. Ďalej svedkyňa vypovedala, že na základe konzultácie s odporkyňou, ktorá jej uviedla, že sa nejedná o žiadnu pôžičku, ale o vklad na jej účet, ktorým bola uhradená jej pohľadávka voči navrhovateľovi, túto sumu v peňažnom denníku nezaúčtovala ako pôžičku. Z obsahu daňového priznania odporkyne za rok 2008 vyplýva, že okrem záväzku z úverovej zmluvy voči F. F., nebol evidovaný žiadny iný záväzok.
Pokiaľ aj odporkyňa žiadala navrhovateľa, aby jej poskytol finančné prostriedky, žiadala tak preto, aby uhradil pohľadávky, ktoré mala voči nemu, a to z titulu práva na pomernú časť tržieb z prevádzky spoločného F. C., práva na úhradu pomernej časti spotrebovanej elektrickej energie, na zariadenia, ktoré patrili navrhovateľovi, práva na zaplatenie pomernej časti vodného a stočného, ktoré bolo spotrebované pri prevádzke salónu a práva na zaplatenie nájomného za priestory, ktoré mal navrhovateľ od odporkyne v podnájme.
K neprehľadnosti vzájomných majetkových vzťahov účastníkov pri spoločnom podnikaní prispela aj skutočnosť, že všetky tržby zo spoločnej prevádzky sa platili do registračnej pokladnice, ktorá patrila navrhovateľovi. Spoločné tržby zo salónu boli realizované aj prostredníctvom peňažného terminálu, a boli smerované na účet navrhovateľa. Aký bol podiel jednotlivých účastníkov na spoločnom podnikaní bolo nejasné a zahmlené. Svedčia o tom aj tržby z predaja VIP kariet. VIP karta bola vstupenka pre osobitne významných hostí do F.O. C. na obdobie celého roku, ktorá stála 4.500,- Sk. Podľa evidencie zo dňa 01.05.2008 bolo predaných 248 takýchto kariet, a k uvedenému dátumu bol výnos F. C. z tohto predaja 1.116.000,- Sk. Tržby za predaj kariet boli zinkasované registračnou pokladňou navrhovateľa, alebo boli prostredníctvom platobného terminálu poukázané na jeho účet. Vo vyjadrení zo dňa 10.01.2013 odporkyňa tvrdila, že celý tento výnos si ponechal navrhovateľ. Zákazníci, ktorí si zakúpili VIP kartu, mali na základe nej nárok na ktorékoľvek služby v spoločnom F. C., teda kozmetické služby poskytované odporkyňou, služby solárií, ktorých časť patrila odporkyni a časť navrhovateľovi. Z uvedeného vyplýva, že časť z týchto tržieb z predaja kariet VIP mala patriť odporkyni.
Odporkyňa tvrdila a záložnou zmluvou aj preukázala, že dlh, ktorý mal navrhovateľ vo výške 1.500.000,- Sk voči F. F., zabezpečila zálohom, a to svojim rodinným domom v V.. Vypovedala, že navrhovateľ bol
v banke dlžný, a preto musela za navrhovateľa dlh zaplatiť, aby jej rodinný dom v exekúcii nepredali. Aj v tomto prípade sa jedná o pohľadávku odporkyne voči navrhovateľovi.
Bolo preukázané, že po incidente dňa 27. - 28.05.2008 odporkyňa opustila svoj dom v V. a odišla bývať do prenájmu v U., pretože sa obávala navrhovateľa, z ktorého mala strach. Výpis z jej osobného účtu a podnikateľského účtu chodil z banky na jej adresu v V., a k viacerým výpisom z účtov sa odporkyňa včas nedostala. Keď výpisy z účtov získala, odovzdala ich svojej účtovníčke, ktorá následne pri inventarizácii majetku a záväzkov odporkyne zistila nezrovnalosti v súvislosti s niektorými platbami navrhovateľa na účet odporkyne. Tieto nezrovnalosti si s odporkyňou, ako aj s navrhovateľom vyjasnila. Nebolo preukázané, že sa jedná o pôžičky, a preto tieto vklady zaúčtovala ako tržby za služby.
Za týchto okolností súd nemal preukázané a nemohol uveriť tomu, že platby, ktoré vkladal navrhovateľ na účet odporkyne ( s najväčšou pravdepodobnosťou sa jednalo o čiastočnú úhradu pohľadávok voči nej ), navrhovateľ poskytol ako pôžičky navrhovateľke. Platby pohľadávok voči odporkyni, prípadne podiel odporkyne na spoločnom podnikaní, ktoré navrhovateľ vkladal na účet odporkyne v banke, začal označovať ako pôžičky až po vzájomnej roztržke, ku ktorej došlo medzi účastníkmi v dňoch 27. až 28.05.2008, keď došlo k fyzickej potýčke medzi navrhovateľom a terajším manželom odporkyne L. B.. V súvislosti s touto potýčkou bol navrhovateľ uznaný za vinného, pretože sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to so zbraňou, čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania a bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere sedem mesiacov, ktorý bol podmienečne odložený. Navrhovateľ bol v súvislosti s týmto incidentom ošetrený, a podľa konziliárnej správy zo dňa 28.05.2008, napísanej o 02,30 hod., mal pravdepodobne otras mozgu a bol pod vplyvom alkoholu. Navrhovateľovi bola v súvislosti s jeho zranením doporučená hospitalizácia a kľudový režim pod dozorom druhej osoby. Navrhovateľ hospitalizáciu odmietol, a na druhý deň 29.05.2008 vložil na účet navrhovateľky sumu 35.000,- Sk s tým, že sa jedná o pôžičku. Dovtedy, pokiaľ navrhovateľ vkladal na účet odporkyne finančné prostriedky, tieto vkladal bez uvedenia účelu platby a bez uvedenia variabilného symbolu. Navrhovateľ uviedol len konštantný symbol, ktorý označoval predmet platby ako cenu za služby. Súd nemohol uveriť tomu, že navrhovateľ sa za týchto extrémnych okolností dohodol s odporkyňou a uzatvoril s ňou ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej deň po mimoriadne vážnom incidente, poskytol pôžičku 35.000,- Sk.
Právna zástupkyňa odporkyne preukazovala nevieryhodnosť navrhovateľa aj oznámením o vzniku pracovnej neschopnosti, ktoré navrhovateľ na základe poistnej zmluvy doručil poisťovni. Predmetom poistného vzťahu bol nárok poisteného na výplatu peňažnej dávky počas práceneschopnosti. V tomto oznámení o poistnej udalosti navrhovateľ uviedol, že úraz sa stal dňa 28.05.2008, a tento jeho úraz polícia nevyšetrovala. Ďalej navrhovateľ v tlačive, ktoré bolo rozhodujúce pre priznanie nárokov z poistenia, uviedol nepravdivý údaj o tom, že úraz, pre ktorý bol práceneschopný, nevznikol pod vplyvom alkoholu. Obidva tieto údaje uvedené v tomto tlačive sú nepravdivé, pretože úraz, ktorý utrpel pri tomto incidente, polícia vyšetrovala a v tejto súvislosti bol navrhovateľ Okresným súdom Martin odsúdený. Navyše bolo preukázané, že k úrazu navrhovateľa došlo tak, že v tom čase bol pod vplyvom alkoholu. Toto podvodné správanie sa navrhovateľa pri vyšetrovaní poistnej udalosti, neprispelo k dôveryhodnosti jeho tvrdení o tom, že odporkyni poskytol pôžičku.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenechal veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma a možno ju uzavrieť aj ústne.
Predpokladom vzniku zmluvy o pôžičke je dohoda o tom, že navrhovateľ prenechal odporkyni peňažné prostriedky v určenej dohodnutej výške a zároveň aj dohoda o tom, že tieto peniaze odporkyňa navrhovateľovi vrátiť. Obvykle dohoda o pôžičke obsahuje aj splatnosť záväzku.
Podľa § 120 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Procesným dôsledkom nesplnenia tejto dôkaznej povinnosti môže byť zamietnutie návrhu.
Podľa vykonaného dokazovania navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o tom, že uzatvoril s odporkyňou pôžičky, na základe ktorých jej požičal sumy, ktorých vrátenia sa teraz domáha. Celkovo navrhovateľ žiadal o vrátenie sumy 7.701,- €. Odporkyňa poprela, že by nejaké ústne, alebo písomné zmluvy s odporcom uzavrela. Navrhovateľ nepreukázal, že došlo k prejavu vôle odporkyne, ktorým by žiadala o poskytnutie pôžičky, a túto pôžičku sa zaviazala vrátiť. Výsledky hodnotenia dôkazov neumožnili súdu prijať záver o pravdivosti tvrdení navrhovateľa o tom, že navrhovateľ odporkyni pôžičku poskytol. Vzhľadom na výsledky dokazovania súd nemohol uveriť tvrdeniam navrhovateľa, a to nielen pre jeho preukázanú naštrbenú vieryhodnosť, ale aj z toho dôvodu, že odporkyňa mala voči navrhovateľovi väčšie množstvo peňažných pohľadávok z rôznych právnych titulov. Nie je možné, aby tá istá suma zaplatená navrhovateľom na účet odporkyne bola zároveň splátkou dlhu voči nej, a zároveň aj pôžičkou.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že navrhovateľ v spore vedenom na tunajšom súde sp. zn. 9C/256/2009 uplatnil voči odporkyni právo na vrátenie sumy 11.767,24€. Uvedenú sumu žiadal priznať na základe viacerých ústnych zmlúv o pôžičke, ktoré uzatvoril s odporkyňou. Sumu 11.767,24 € navrhovateľ postupne vkladal na účty odporkyne ( jedenásťkrát ), a to v roku 2006. Navrhovateľ sa začal domáhať vrátenia tejto sumy až po incidente medzi účastníkmi ( 27.5.2008 až 28.05.2008 ), a po ukončení spoločného podnikania. Tento nárok navrhovateľa na vrátenie pôžičiek bol právoplatne zamietnutý dňa 09.07.2012. V tomto spore súd neuveril tvrdeniam navrhovateľa o tom, že s odporkyňou uzavrel ústnu zmluvu o pôžičke.
Navrhovateľ sa voči odporkyni domáhal aj zaplatenia sumy 12.680,10 €, a to v spore vedenom na tunajšom súde sp. zn. 11C/35/2010. Sumu 12.680,10 € odporca postupne vkladal na účty odporkyne ( šesť peňažných vkladov ) v období od 01.01.2008 do 31.05.2008. Odporkyňa v spore tvrdila, že navrhovateľ jej pôžičky neposkytol a ani jej poskytnúť nemohol, pretože podľa daňového priznania za rok 2008 vykázal príjmy vo výške 1.110.399,- Sk a výdavky vo výške 1.061.340,- Sk. Tento spor nie je právoplatne ukončený.
Navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil aj právo na vrátenie ďalších pôžičiek v celkovej sume 125.892,42 €, a to v súdnych sporoch vedený na Okresnom súde Martin ( sp. zn. 10C/105/2009, 10C/238/2009, 10C/108/2009 ). V týchto sporoch bol navrhovateľ neúspešný.
Súd nemohol navrhovateľovi priznať ani nárok na zaplatenie sumy 7.701,- € z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože všetky skutočnosti nasvedčujú tomu, že platby vkladané na účet odporkyne boli s veľkou pravdepodobnosťou poukazované na základe existujúcich právnych titulov. Jednalo sa o záväzky navrhovateľa voči odporkyni.
Teoreticky by mohlo medzi účastníkmi pri ukončení spoločného podnikania dôjsť k vzájomnému majetkovému vysporiadaniu, na základe ktorého by sa vyjasnilo, či navrhovateľ je dlžný odporkyni, alebo odporkyňa navrhovateľovi. Vzhľadom na neuveriteľnú neprehľadnosť vzájomných finančných a právnych vzťahov medzi účastníkmi, takáto možnosť je málo pravdepodobná. Navyše viaceré skutočnosti nasvedčujú tomu, že mnohé účtovné doklady medzi účastníkmi boli len fiktívne a skutočné peňažné platby medzi účastníkmi vykonané neboli. Bolo preukázané, že prevádzku spoločného podnikania riadil a organizoval navrhovateľ, a sám rozhodoval aj o tom čo zo získaných tržieb, ktoré boli evidované na jeho registračnej pokladnici, alebo poukázané prostredníctvom platobného terminálu na jeho účet, použije na úhradu prevádzkových nákladov spoločného podnikania. Navrhovateľ rozhodoval aj o tom, ktorú časť tržieb si ponechá ako príjem z podnikania, a ktorú časť ako príjem z podnikania poukáže odporkyni.
Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa zo dňa 12.10.2009 o zaplatenie sumy 7.701,- € s príslušenstvom zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá úspešne bránila svoje právo, priznal právo na náhradu trov konania vo výške 2.582,03 €. Trovy konania je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyni odporkyne Mgr. Zuzany Pivoňkovej, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Priznané trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré súd odporkyni priznal na základe § 10 ods. 1, 2 a § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov. Súd priznal odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia, a to za tieto úkony právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 30.11.2010 vo výške 237,34 € a režijný paušál vo výške 7,20 €, prevzatie a príprava veci vo výške 237,34 € a režijný paušál 7,41 €, účasť na pojednávaní dňa 03.05.2011 vo výške 237,34 € a režijný paušál 7,41 €, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 18.05.2011 vo výške 237,34 € a režijný paušál 7,41 €, účasť na pojednávaní dňa 07.06.2011 vo výške 59,34 € a režijný paušál 7,41 €, účasť na pojednávaní dňa 06.09.2011 vo výške 237,34 € a režijný paušál 7,41 €, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 28.10.2011 vo výške 237,34 € a režijný paušál 7,41 €, účasť na pojednávaní dňa 13.12.2011 vo výške 237,34 € a režijný paušál 7,41 €, účasť na pojednávaní dňa 28.09.2012 vo výške 59,34 € a režijný paušál 7,63 €, účasť na pojednávaní dňa 20.11.2012 vo výške 237,34 € a režijný paušál 7,63 €, účasť na pojednávaní dňa 11.01.2013 vo výške 237,34 € a režijný paušál 7,81 € a účasť na pojednávaní dňa 12.04.2013 vo výške 237,34 € a režijný paušál 7,81 €.
O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 O.s.p. Podľa výsledku konania by mal náhradu trov štátu, ktoré pozostávajú zo sumy 24,- €, ktoré vznikli úhradou nákladov F. F., R..F.. a to za poskytnutie bankových informácií, zaplatiť navrhovateľ. Súd štátu náhradu týchto trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ, bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený, a aj v čase vyhlasovania rozsudku spĺňal predpoklady pre takéto oslobodenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie exekúcie.