Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10C-105-2009.pdf
PDF · 87.83 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/105/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu H. A., T. Ž., K..D. M. Č..XXXX/XX, právne zastúpeného AK JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 01001 Žilina, IČO: 36 841 200, proti žalovanej O. U. - R.H.E.A., Blatnica 239, 03815 Blatnica, IČO: 35 075 040, právne zastúpenej Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou so sídlom E.B.Lukáča 2, 03601 Martin, v konaní o zaplatenie 43.152,09€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobca žalobcu o zaplatenie 43.152,09€ spolu s 10% -ným úrokom z omeškania ročne za obdobie od 24.1.2009 do zaplatenia sa zamieta.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.6.2009 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 43.152,09 eur spolu s 10%-ným úrokom z omeškania z istiny za obdobie od 24.1.2009 do zaplatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovanou v ústnej forme uzavrel zmluvu o pôžičke vo výške 1.300.000,-Sk, teda 43152,09 eur, pričom táto pôžička mala slúžiť na podnikateľské aktivity žalovanej. Žalovaná časť pôžičky použila na platenie objednaného tovaru a služieb a zvyšné peňažné v sume približne 1.000.000,-Sk boli vložené na účet žalovanej a ďalej použité prostredníctvom bezhotovostného prevodu. V zmluve o pôžičke nebola stanovená platnosť záväzku na konkrétny deň, preto žalobca žalovanú vyzval listom zo dňa 14.1.2009 na vrátenie dlžnej sumy, ktorú považoval za splatnú dňom 24.1.2009. Žalovaná ani do dňa podania návrhu pôžičku nevrátila. Vzhľadom a túto skutočnosť bol nútený žalobca obrátiť sa žalobou na súd.
Na pojednávaní dňa 30.9.2011 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že dňa 10.2.2006 vybral žalobca v hotovosti zo svojho účtu sumu 1.300.000,-Sk, ktoré odovzdal žalovanej. Žalovaná v ten istý deň z vybratej sumy vložila na svoj účet 1.050.000,-Sk a začala robiť hneď úhrady v prospech svojich dodávateľov, o čom svedčia výpisy z účtu a príkazy na úhradu z účtu. Sumu 250.000,- Sk žalobca v ten istý deň odovzdal žalovanej a žalovaná potom z nich robila úhrady svojich záväzkov zo svojich podnikateľských aktivít v hotovosti.
Žalobca vo svojej výpovedi poukázal jednak na skutočnosti, ktoré uviedol už v konaní vedenom pod sp.zn. 10C/238/2009 na Okresnom súde Martin. Z rozhodovacej činnosti súdu v tejto veci známe, že žalobca so žalovanou boli manželia a ich manželstvo bolo ukončené rozvodom v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Po zániku manželstva však účastníci obnovili svoje spolužitie až do roku 2008, keď podľa výpovede žalobcu žalovaná si našla svojho súčasného partnera. V tom období boli obidvaja podnikatelia a vypomáhali si pri svojich podnikateľských aktivitách.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pôžičku žalovanej, ktorú uplatňuje žalobou, poskytol v súvislosti so zriadením solária, ktoré mala prevádzkovať žalovaná a na poskytnutie pôžičky použil finančné prostriedky svojho priateľa, ktoré mu boli vložené na účet 9.2.2006. Tieto finančné prostriedky v sume vyše 1.400.000,-Sk pochádzali z predaja cenných papierov v J.-M., kde po zrealizovaní predaja prišla suma cez 1.400.000,-Sk na účet žalobca. Žalovaná v tom období nemala účet v J., H. R. a tak si dňa 9.2.2006 išla tento účet založiť a v ten istý deň, keď si založila účet, jej žalobca odovzdal 1.050.000,- Sk, ktoré si žalovaná vložila na účet. V kancelárii vtedajšej riaditeľky pobočky pani R. boli podpísané tak doklady na vklad v hotovosti, ako aj výberový pokladničný doklad na výber tejto sumy z účtu žalobcu. Ďalšia suma 250.000,-Sk bola pani R. donesená priamo do kancelárie a túto sumu si v ten istý deň zobrala žalovaná v hotovosti. V ten istý deň z týchto finančných prostriedkov uhrádzala ďalšie obchody, ktoré robila. Z týchto peňazí bolo uhrádzané solárium, rolety firmy I., štukatérske práce, ÚV tapety a podobne. Na preukázanie týchto skutočností navrhol žalobca vypočuť riaditeľku R. pobočky J. pani R.. Uviedol, že celá transakcia bola uskutočnená vo februári 2006, keď žalovanej v hotovosti poskytol sumu 250.000,-Sk a sumu 1.050.000,-Sk, ktorú žalovaná vložila na svoj účet. Na dôkaz tejto skutočnosti pripojil aj pokladničný doklad o výbere z banky, z ktorého bolo zrejmé, že žalobca 10.2.2006 vybral sumu 1.300.000,-Sk o 9,43 hod. a žalovaná vložila na svoj účet sumu 1.050.000,-Sk o 9,44 hod.
Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť tvrdiac, že jej žalobca neposkytol žiadnu pôžičku. Nespochybňovala skutočnosť, že účastníci skutočne 10.2.2006 boli v banke a žalobca tam vybral zo svojho účtu 1.300.000,-Sk, tvrdila však, že ju neposkytol žalovanej ako pôžičku a vlastne jej vôbec neposkytol žiadnu finančnú sumu. Žalovaná v ten istý deň urobila vklad na svoj účet vo výške 1.050.000,-Sk, kde ale vložila vlastné finančné prostriedky, teda nie finančné prostriedky požičané žalobcom. Poukázala na skutočnosť, že žalobca 10.2.2006 vložil do svojej pokladne sumu 700.000,-Sk a v ten istý deň urobil výber z pokladne v sume 251.000,-Sk a následne 3.3.2006 urobil ďalší výber v sume 430.000,-Sk, teda zrejme nevládol takou sumou, akú mal vraj poskytnúť žalovanej dňa 10.2.2006.
V takýchto tvrdeniach žalovaná zotrvala aj na svojej výpovedi na pojednávaní. Uviedla, že finančné prostriedky, ktoré 10.2.2006 vložila na svoj účet boli jej vlastné, mala ich predtým v hotovosti doma a získala ich darom od starej mamy, ktorá v období jej výsluchu už nežila.
Súd vo veci nariadil aj výsluch svedkyne Z. R., pracovníčky J. a.s., pobočky vo R., ktorá však využila právo na odmietnutie výpovede vzhľadom na skutočnosť, že bola viazaná bankovým tajomstvom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná dňa 18.11.2011 na pojednávaní vzniesla aj námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, súd z dôvodov hospodárnosti konania už na výsluchu tejto svedkyne netrval a obmedzil svoje dokazovanie na skutočnosti zistené dovtedy vykonaným dokazovaním a listiny pripojené do súdneho spisu.
Z výpisu z účtu žalobcu J. a.s. č.XXXXXXXXXX/XXXX a to za február 2006 súd zistil, že 9.2.2006 bol na tomto účte urobený bezhotovostný vklad v sume 1.444.524,68 Sk. Dňa 10.2.2006 žalobca uskutočnil výber v hotovosti vo výške 1.300.000,-Sk.
Podľa tvrdení žalobcu mala žalovaná potom zo sumy 250.000,-S preplatiť faktúry svojich dodávateľov za práce a zariadenia do solária a faktúru firmy O. J..S..Z.. so sídlom v Bratislave vo výške 145.000,-Sk zročnú 25.3.2006, faktúru Š. T. so sídlom v Bratislave v sume 3.470,-Sk, faktúru firmy I. v sume 39.786,- Sk zročnú 18.3.2006, faktúru firmy S. v sume 35.989,-Sk.
Na vrátenie pôžičky žalobca žalovanú vyzval výzvou zo dňa 14.1.2009, ktorou žiadal žalovanú, aby túto pôžičku popri ďalších tam uvedených vrátila do 7 dní od doručenia výzvy, keďže stanovený termín na vrátenie týchto pôžičiek nebol, teda, aby plnila na výzvu veriteľa.
Z výpisu z podnikateľského účtu žalovanej (čl.117) súd zistil, že tento účet bol zriadený 10.2.2006, keď bol na tento účet vložený vklad 1.050.000,-Sk. V ten istý deň boli z tohto účtu robené úhrady v sume 31.800,-Sk a v sume 1.000.000,-Sk.
Žalobca do spisu pripojil aj potvrdenia o vklade sumy 1.050.000,-Sk na účet žalovanej dňa 10.2.2006 o 9 hodine 44 minúte 38 sekunde a potvrdenie o výbere zo svojho účtu a to sumy 1.300.000,-Sk dňa 10.2.2006 o 9 hodine 43 minúte 7 sekunde. Na poslednom pojednávaní pripojil do spisu dôkazy, že 10.2.2006 prevzal o E.. E. P. sumu 700.000,-Sk z titulu vrátenia pôžičky poskytnutej E. P. 2.8.2005 a 13.10.2005 a k tomuto potvrdeniu prisluchajúcu zmluvu o pôžičke medzi ním a E. P. zo dňa 2.8.2005 a jej dodatok zo dňa 13.10.2005, pričom týmito dokladmi preukazoval, že titulom vrátenia pôžičky 10.2.2006 disponoval okrem iného aj sumou 700.000,-Sk, ktoré, ako to vyplynulo z jeho účtovných dokladov, toho dňa vložil do pokladne svojho podniku, o čom svedčí kópia peňažného denníka z účtovný rok 2006, ktorý žalobca pripojil do súdneho spisu.
Z vykonaného dokazovania pre súd nepochybne vyplynulo, že k 10.2.2006 žalobca disponoval sumou vyše 2.000.000,-Sk, a že 10.2.2006 nepochybne zo svojho účtu vybral sumu 1.300.000,-Sk. Z tohto pohľadu vzhľadom aj na krátky časový odstup od momentu, keď žalovaná 1.050.000,-Sk vložila na svoj novovzniknutý účet v banke, javí sa byť pomerne hodnoverným tvrdenie žalobcu, že žalovanej minimálne poskytol sumu 1.050.000,-Sk. Nepreukázaná zostala skutočnosť, že dňa 10.2.2006 žalobca v hotovosti poskytol žalovanej ďalšiu sumu a to sumu 250.000,-Sk, ktorú si žalovaná od neho prevzala . Tomuto tvrdeniu žalobcu však nasvedčuje tá skutočnosť, že skutočne v deň, keď sa tak malo stať, uskutočnil výber dostatočne veľkej sumy, a táto suma tvrdeniam žalobcu nasvedčuje. Podrobnejšie dokazovanie však v tomto smere súd nevykonal z dôvodov hospodárnosti konania a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou. Žalovaná mala podľa tvrdení žalobcu prijať pôžičku dňa 10.2.2006 vo výške žalovanej istiny v prepočte 1.300.000,-Sk, pričom účastníci sa podľa tvrdení žalobcu mali ústne dohodnúť na tom, že žalovaná pôžičku vráti na základe výzvy žalobcu. Zročnosť pôžičky teda účastníkmi konania dohodnutá nebola a išlo o plnenie ponechané na vôľu veriteľa v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Ak by sa aj žalobcovi podarilo preukázať, že žalovanej poskytol celú sumu 1.300.000,-Sk, žalobca neprodukoval dostatočné dôkazy preukazujúce, akým titulom tak urobil, vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o pôžičke mala vzniknúť ústnou formou medzi obidvomi účastníkmi konania a táto skutočnosť zostala medzi nimi sporná. Sporné je tvrdenie žalobcu, že sumu mal poskytnúť na základe zmluvy o pôžičke, z ktorej vyplynulo záväzok žalovanej pôžičku na požiadanie žalobcu vrátiť. Ak by žalobca poskytol toto plnenie bez právneho dôvodu, teda bez právneho titulu, išlo by na strane žalovanej o bezdôvodné obohatenie, na vrátenie ktorého by sa vzťahovali ustanovenia § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Keďže však nárok žalobcu na vrátenie pôžičky sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá vzhľadom na tvrdený charakter pôžičky, teda pôžičky poskytnutej, kde plnenie bolo ponechané na vôľu veriteľa a dlžník mal plniť prvého dňa potom, čo ho veriteľ o vrátenie dlhu požiadal, začala trojročná premlčacia doba plynúť v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvýkrát. U takto koncipovanej pôžičky by potom premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim dňom po poskytnutí pôžičky, teda 11.2.2006, keď žalobca mohol prvýkrát žalovanú vyzvať na vrátenie dlhu (R 28/1984, R 91/2004).
Ak by bol žalobca žalovanej poskytol tvrdené plnenie bez právneho dôvodu, vzniklo by žalovanej bezdôvodné obohatenie, ktoré by sa v zmysle ustanovenia § 107 ods.1 premlčovalo vo dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe odo dňa, keď sa oprávnený (žalobca) dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods.2 Obč.zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
V tomto prípade ak žalobca poskytoval žalovanej plnenie bez právneho titulu, teda bez existujúcej dohody účastníkov alebo existencie iného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, začala plynúť subjektívna premlčacia doba žalobcovi dňa 10.2.2006.
Za takýchto okolností, ak žalobca žalobu podal na súde 5.6.2009, urobil tak po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, v ktorej mal uplatniť právo na vrátenie pôžičky ak vznikla tak, ako žalobca
uviedol a tiež po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby a trojročnej objektívnej premlčacej doby, ak mal plnenie poskytnúť bez právneho dôvodu.
Vzhľadom na tieto skutočnosti javilo sa súdu nehospodárnym viesť ďalšie náročné
dokazovanie ohľadne tvrdení žalobcu, keďže súd musel zobrať do úvahy ustanovenie § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, súd preto nemohol žalobe nemohol vyhovieť a žalobu v celom rozsahu zamietol.
V zmysle ustanovenia § 151 ods.3 O.s.p. súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.