Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/196/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu G.. T. O. A.. X.XX.XXXX, W. T. XX, XXX XX W. zastúpený JUDr. Ľubomírom Hlbočanom advokátom so sídlom Vajnorská 20 831 03 Bratislava proti žalovanému Slovenská republika zast. Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava v konaní o zaplatenie 5.310,50 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi 4.881,86 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.881,86 EUR od 18.6.2012 do zaplatenia a príslušenstvo pohľadávky vo výške 428,64 EUR spolu s úrokom z omeškania zo sumy 428,64 EUR od 18.6.2012 do zaplatenia a všetko to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1745,95 EUR na účet právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Hlbočana, advokáta so sídlom Vajnorská 20 Bratislava, vedený vo VÚB a.s. Bratislava pod č.:XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava I. dňa 20.6.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 5.310,50 EUR s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu v zmysle § 6 ods. 1 zákona č.514/2013 zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že Uznesením vyšetrovateľa PZ úradu boja proti organizovanej kriminalite zo dňa 11.11.2008 bolo voči nemu vznesené obvinenie a bol stíhaný za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa písmeno a) , proti ktorému podal dňa 11.3.2009 sťažnosť s tým, že sa žiadneho trestného činu nedopustil. Sťažnosť bola Uznesením generálneho prokurátora Generálnej prokuratúry SR pod sp. zn.č. IV/3 GPt235/07-23 zo dňa 20.4.2009 zamietnutá. Následne Uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach pod č.k.1 Kv 52/07-100 zo dňa 22.9.2011 bolo trestné stíhanie voči žalobcovi pre obzvlášť závažný zločin podvodu zastavené z dôvodu, že skutky nie sú trestným činom. Následne si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosťou zo dňa 24.4.2012 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnil voči žalovanému náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonným postupom a nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu a ktorej žalovaný prijatie potvrdil dňa 2.5.2012 pod č.XV/5 Spr 53/12-4 s tým, že o vybavení žiadosti bude následne písomne vyrozumený v zákonom stanovenej lehote. Následne Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 5.6.2012 pod č.k. XV/5 Spr 53/12-7 vo veci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody oznámila žalobcovi, že uplatnenú žiadosť považuje za nedôvodnú, preto ju odmieta.

Na základe námietky žalovaného ohľadom miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava I., bola vec dňa 18.9.2012 postúpená tunajšiemu súdu.

Tunajší súd vo veci vykonal prípravu pojednávania, v rámci ktorej doručil žalovanému žalobu spolu s poučením podľa nasl. dňa 10.10.2012.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 15.10.2012 tak, že zotrváva na tvrdeniach uvedených v prípise zo dňa 24.7.2012 (adresovanom Okresného súdu Bratislava I.), kde uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, žalobu žiada zamietnuť z dôvodov uvedených v liste zo dňa 2.5.2012 pod č.k.XV/5 Spr 53/12.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom žalobcu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :

Uznesením vyšetrovateľa PZ úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, Košice zo dňa 11.11.2008, pod ČVS:PPZ-41/BOK-V-2007 bolo voči žalobcovi, ako obvinenému v 1.rade a ďalším dvom osobám, voči obvinenému v 2.rade voči G.. P. G. a obvinenému v 3.rade U.. Y. T. začaté trestné stíhanie podľa a to voči obvineným v 1. a v 2.rade za spáchanie obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa , písmeno a) a voči obvinenému v 3.rade za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa .), písm.a.) , lebo na podklade zistených skutočností bol voči obvineným v 1. a v 2.rade dostatočne odôvodnený záver, že obvinený v 1. rade (žalobca) ako štatutárny orgán O., X..H..E.. W., J.. P. Č..X spoločnosti povinnej exekučnom konaní vedenom Exekútorským úradom U.. Y. T. X. X. Q. O. X..N..B.- XXX/XXXX T. XX.X.XXXX pri telefonickom zisťovaní majetkových pomerov uviedol do omylu pracovníka predmetného Exekútorského úradu v tvrdení, že jeho spoločnosť, ako povinný je vlastníkom K. O. XX/ XX nachádzajúceho sa na F. Č..XXXX Q. O..Ú.. A. Ť. Q. O. a K. O. XX/XX/XX nachádzajúceho sa na F. Č..XXXX Q. O..Ú.. S. Q. O. pri OD Hypernova, aby takto uspokojil plnenie vo vzťahu k oprávnenému, aj keď vlastníkom týchto wideboardov nebol, zúčastňoval sa len pri ich výstavbe ako subdodávateľ, kde po ich identifikácií bol exekútorom vykonaný súpis týchto vecí ako hnuteľných ktoré podliehajú exekúcií vykonávanej na základe platobného rozkazu Okresného súdu Brezno zo dňa 23.11.2005 pod sp.znač.1Rob/235/2005, pričom dňa 15.6.2008 bola na Exekútorskom úrade U.. Y. T. Q. O. uskutočnená dražba predmetných wideboardov, na ktorej vydražiteľ G.. P. G. ako štatutárny orgán B. B., X..H..E.. O.Š., J.. P. Č..XX, vydražil železné konštrukcie týchto wideboardov v šrotovej hodnote železa, ktorú stanovil exekútor pričom vydražiteľ dobre vedel, že povinný nie je skutočným vlastníkom predmetných wideboardov, lebo pri výstavbe týchto wideboardov tiež jeho spoločnosť B., X..H..E.. O. ako oprávnený v tomto exekučnom konaní sa podieľala ako subdodávateľ, ale o tejto skutočnosti exekútora neinformoval a využil jeho omyl vo svoj prospech, čím pre skutočného vlastníka wideboardov H., X..H..E.. W., J.. X. Č.. XX spôsobili škodu vo výške cca 9.538.620 ,-Sk.

Dňa 12.3.2009 žalobca doručil na Prezídium PZ, úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, Košice sťažnosť proti uzneseniu ČVS:PPZ-41/BOK-V-2007 s odôvodnením, že sa žiadneho trestného činu nedopustil, ale naopak bol v celej veci poškodený.

Dňa 20.4.2009 Generálna prokuratúra SR Uznesením pod sp. zn.č. -23 rozhodla, že sťažnosť žalobcu, ako obvineného proti Uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru, PPZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, Košice z 11.11.2008 sp.zn.ČVS: PPZ.41/BOK-V-2007, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa , písmeno a) ako nedôvodnú zamieta.

Dňa 22.9.2011 (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 29.11.2011) Krajská prokuratúra v Košiciach Uznesením pod sp.zn.č.1 Kv 52/07-100 rozhodla, že podľa písmeno b) trestné stíhanie proti žalobcovi, ako obvinenému pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa , zastavuje, pretože sa preukázalo, že skutky nie sú trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V odôvodnení Krajská prokuratúra v Košiciach uviedla, že ani u žalobcu, a ani u ďalších dvoch spoluobvinených hodnotením dôkazov nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu a u 3. spoluobvineného trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Dňa 24.4.2012 (na adresu Generálnej prokuratúry v Bratislave doručené dňa 27.4.2012) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal Generálnu prokuratúru v Bratislave o predbežné prerokovanie nároku podľa , t.j. na náhradu škody z dôvodu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to na základe nezákonného rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia voči orgánom činným v trestnom konaní za skutok, ktorý nebol trestným činom a to vo výške nákladov na obhajobu v trestnom konaní.

Podľa Zálohovej faktúry č.200931012 zo dňa 15.10.2009 JUDr. Ľubomír Hlbočan (IČO:31772854), ako dodávateľ právnych služieb vyúčtoval žalobcovi, ako odberateľovi zálohu na náklady obhajoby v konaní vedenom pred Prezídiom PZ Košice pod ČVS: PPZ-41/BOK-V-2007 vo výške 1.394,96 EUR a 19% DPH vo výške 265,04 EUR. Podľa tejto faktúry a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 15.10.2009 žalovaný zaplatil JUDr. Ľubomírovi Hlbočanovi sumu 1.660 EUR vrátane DPH dňa 15.10.2009.

Podľa podacieho poštového lístka právny zástupca žalobcu JUDr. Ľubomír Hlbočan dňa 11.3.2010 na adresu Ministerstva vnútra SR, sekcia ekonomiky poukázal sumu 2,03 EUR.

Podľa faktúry č.201132017 zo dňa 2.9.2011 (splatnej 17.9.2011) JUDr. Ľubomír Hlbočan (IČO:31772854), ako dodávateľ právnych služieb vyúčtoval žalobcovi, ako odberateľovi na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb trovy obhajoby špecifikované v prílohe v konaní vedenom pred Prezídiom PZ Košice - Východ pod ČVS: PPZ-41/BOK-V-2007 spolu vo výške 3.219,83 EUR s DPH (po odrátaní platby zo zálohovej faktúry 1.394,96 EUR).

Právny zástupca žalobcu si trovy vyčíslil podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „vyhlášky“) podľa sadzby pre TČ podľa , účinného do 31.12.2006 takto : základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2009 ( a vyhlášky vo výške 115, EUR, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2010 ( a vyhlášky vo výške 120, EUR, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2011 ( a vyhlášky vo výške 123, EUR, režijný paušál za jednej úkon právnej služby - rok 2009 ( a vyhlášky vo výške 6, EUR, režijný paušál za jednej úkon právnej služby - rok 2010 ( a vyhlášky vo výške 7, EUR, režijný paušál za jednej úkon právnej služby - rok 2011 a vyhlášky vo výške 7, EUR za nasledujúce úkony právnej pomoci :

1. Prevzatie, príprava dňa 24.8.2009 v sume 115,90 EUR,

2. podanie (sťažnosť proti uzneseniu o pribratí znalca z odboru stavebníctva) dňa 24.8.2009

v sume 115,90 EUR,

3. Účasť pri vyšetrovacom úkone( výsluch obvineného G.. T. O.) dňa 14.9.2009 115,90 EUR,

4. Účasť pri vyšetrovacom úkone (výsluch svedka -poškodeného P. N.) dňa 28.4.2010 v sume 120,23 EUR

5. Účasť pri vyšetrovacom úkone (výsluch svedka -poškodeného- P. N.) dňa 28.5.2004 v sume 240,46 EUR( od 8.00 hod-11:20 hod teda 3 hodiny a 20 mint.j. 2 začaté a 2 -hodiny a 120,23 EUR),

6 Účasť pri vyšetrovacom úkone (Výsluch svedka - poškodeného -P. N.) dňa 3.8.2010 v sume 120,23 EUR,

7. Účasť pri vyšetrovacom úkone dňa 6.7.2011 v sume 123,50 EUR,

8. Účasť pri vyšetrovacom úkone (Výsluch svedka - poškodeného- G.. T. O.) dňa 6.7.2011 v sume 123,50 EUR, plus 3x Režijný paušál á 6,95 EUR spolu 20,85 EUR, 3x Režijný paušál á 7,21 EUR spolu 21,63

EUR, 2x Režijný paušál á 7,41 EUR spolu 14,82 EUR, celkovo trovy obhajoby spolu s režijným paušálom boli vo výške 1.132,92 EUR.

Ďalej podľa ust. vyhl. č. o cestovných náhradách a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. a č. o sumách základnej náhrady za používanie motorových vozidiel pri pracovných cestách uplatňovaná náhrada cestovných nákladov Bratislava - Košice 800 km (tam -späť) s motorovým vozidlom KIA Sorento, JC, spotreba : podľa EHK : 11,2 l mesto, 6,9 l 90 km/h 8,5 l 120 km/h, spolu 26,61:3 = 8,87/1/100 bola vyčíslená nasledovne :

- Cesta dňa 14.9.2009 ( výsluch obvineného G.. T. O.)

Priemerná cena nafty v období 14.9.2009 až 20.9.2009 - 1,1112 EUR/l, 800 km x 0,282 EUR/km = 225,60 EUR, 8,87l/ 100 km x 1,112EUR = 0,099 EUR/km, 0,183EUR + 0,099 EUR /km = 0,282 EUR/km

- Cesta dňa 28.4.2010 ( výsluch svedka -poškodeného - P. N.)

Priemerná cena nafty v období 26.4.2010 až 02.05.2010 - 1,1110 EUR/l, 800 km x 0,281 EUR/km = 224,80 EUR, 8,87l/ 100 km x 1,110 EUR = 0,098 EUR/km, 0,183 EUR + 0,098 EUR /km = 0,281 EUR/km

- Cesta dňa 28.5.2010 ( výsluch svedka -poškodeného - P. N.)

Priemerná cena nafty v období 24.5.2010 až 30.05.2010- 1,122 EUR/l, 800 km x 0,282 EUR/km = 225,60 EUR, 8,87l/ 100 km x 1,122 EUR = 0,099 EUR/km, 0,183 EUR + 0,099 EUR /km = 0,282 EUR/km

- Cesta dňa 03.08.2010 ( výsluch svedka -poškodeného - P. N.)

Priemerná cena nafty v období 02.08.2010 až 08.08.2010- 1,134 EUR/l, 800 km x 0,283 EUR/km = 226,40, 8,87l/ 100 km x 1,134 EUR = 0,100 EUR/km, 0,183 EUR + 0,100 EUR /km = 0,283 EUR/km

- Cesta dňa 06.07.2011 ( výsluch svedka -poškodeného - D. X., výsluch

obvineného G.. T. O.)

Priemerná cena nafty v období 04.07.2011 až 10.07.2011- 1,334 EUR/l, 800 km x 0,301 EUR/km = 240,80, 8,87l/ 100 km x 1,334 EUR = 0,118 EUR/km, 0,183 EUR + 0,118 EUR /km = 0,301 EUR/km a teda cestovné náklady spolu boli vo výške 1.143,20 EUR.

Právny zástupca si ďalej vyúčtoval náhradu za premeškaný čas v zmysle vyhl. č. za 1 polhodinu v roku 2009= 11,59 EUR, 1 polhodinu v roku 2010= 12,02 EUR, 1 polhodinu v roku 2011= 12,35 EUR nasledovne :

Dňa 14.9.2009 ( Bratislava - Košice tam a späť ) 15 hodín = 30 polhodín, 30 x 11,59 EUR = 347,70 EUR,

Dňa 28.4.2010 ( Bratislava - Košice tam a späť ) 15 hodín = 30 polhodín, 30 x 12,02 EUR = 360,60 EUR,

Dňa 28.5.2010 ( Bratislava - Košice tam a späť ) 15 hodín = 30 polhodín, 30 x 12,02 EUR = 360,60 EUR,

Dňa 03.08.2010 ( Bratislava - Košice tam a späť ) 15 hodín = 30 polhodín, 30 x 12,02 EUR = 360,60 EUR,

Dňa 06.07.2010 ( Bratislava - Košice tam a späť ) 15 hodín = 30 polhodín, 30 x 12,35 EUR = 370,50 EUR, t.j. náhrada za premeškaný času spolu vo výške 1.800 EUR.

Právny zástupca si ďalej vyúčtoval náhradu za hotové výdavky a to za vyhotovenie fotokópií zo súdneho spisu v sume 2,03 EUR (dôkaz ftk potvrdenia o úhrade sumy 2,03 EUR v prílohe).

Sumárne boli vyúčtované úkony právnej služby v hodnote 4.078,15 EUR s DPH (úkony právnej služby 1.132,92 EUR, cestovné náklady 1.143,20 EUR, náhrada za premeškaný čas 1.800 EUR, hotové výdavky 2,03 EUR).

Podľa osvedčenia o registrácií a pridelení daňového identifikačného čísla právny zástupca žalobcu je platcom DPH od 11.11.2004 a bolo mu pridelené daňové identifikačné číslo: 1029416828.

Podľa výpisu z účtu Č..XXXXXXXXXX/XXXX žalobca na tento účet vložil dňa 23.4.2012 sumu 3.219,83 EUR.

Dňa 2.5.2012 Generálna prokuratúra SR pod sp. zn. č.XV/5 Spr 53/12-4 potvrdila právnemu zástupcovi žalobcu prijatie žiadosti o náhradu škody na predbežné prerokovanie nároku dňom 27.4.2012 a oznámila, že bude vyrozumený o vybavení tejto žiadosti písomne v zákonnej lehote.

Dňa 5.6.2012 Generálna prokuratúra SR pod sp.zn.č.XV/5 Spr 53/12-7 na adresu právneho zástupcu žalobcu (dňa 18.6.2012) doručila oznámenie, že nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 5.310,50 EUR v súvislosti s nezákonným trestným stíhaním žalobcu vo veci vedenej na Krajskej prokuratúre Košice pod sp.zn neuznáva, nakoľko až po podstatnej zmene skutkových okolností a dôkaznej situácie došlo Krajskou prokuratúrou Košice k zastaveniu trestného stíhania voči žalobcovi, avšak z prvotných právnych analýz Generálnej prokuratúry SR vydaných v pokynoch zo dňa 14.12.2007, z 8.9.2008 a aj z 28.2.2011 dôkazný stav v tom čase odôvodňoval trestné stíhanie voči žalobcovi. Nové, podstatné skutočnosti ohľadom vlastníctva sporných K. (o ktorom rozhodol civilný súd až v roku 2011) boli zistené až v priebehu vyšetrovania a po zvážení všetkých okolností prípadu bolo prijaté rozhodnutie o zastavení trestného stíhania. Z týchto okolností vyplýval postup v rámci prípravného konania, pretože v aktuálnom čase úkony orgánov činných v trestnom konaní mali oporu v zistenom skutkovom stave. Na základe toho Generálna prokuratúra SR dospela k záveru, že žiadosť žalobcu zo dňa 28.2.2012 na náhradu škody spôsobenú orgánmi prokuratúry je nedôvodná, preto ju odmietla. Žalovaný v tomto vyjadrení potvrdil, že Uznesenie Krajskej prokuratúry Košice o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2011.

Na pojednávaní dňa 12.4.2013 žalobca uviedol, že vyšetrovateľom policajného zboru bolo voči nemu vznesené nedôvodné obvinenie a bol stíhaný sa obzvlášť závažný zločin podvodu, kde sa v rámci trestného konania bránil s pomocou právneho zástupcu, čím mu vznikla škoda vo výške trov za právne zastúpenie, ktoré si v tomto konaní uplatňuje.

Podľa článku 46 ods.3 každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods.4 citovaného článku podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej v texte len“ cit. zákona“) (v znení účinnom do 31.12.2008) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa §4 ods. 1 písm.b.) cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.

Podľa §4 ods. 1 písm.f.) cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je uvedený o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa §4 ods. 1 písm.l.) cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Žalobca v žalobe za žalovaného označil štát v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR.

Žalovaný dňa 27.12.2012 namietal, že keďže sa návrh žalobcu opiera o nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia, žalovaný je štát v zastúpení Ministerstvom vnútra SR, pretože výlučne jemu podlieha orgán Policajného zboru, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 28.1.2013 uviedol, že námietka týkajúca sa nedostatku procesnej spôsobilosti Generálnej prokuratúry SR je neopodstatnená a právne i relevantná pretože podľa si žalobca mal právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody voči Slovenskej republiky v zast. buď u Ministerstva vnútra SR, ďalej u Generálnej prokuratúry SR alebo u Ministerstva spravodlivosti SR, pričom žalobca si svoj nárok uplatnil u žalovaného v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR a ak mala Generálna prokuratúra SR za to, že nebola príslušná konať vo veci tak mala žiadosť bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa nároku. Preto sa žalobca domnieva, že nepochybne je daná pasívna vecná legitimácia Generálnej prokuratúry SR.

V danom prípade si žalobca uplatnil škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia vyšetrovateľa PZ, úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, Košice zo dňa 11.11.2008, ČVS:PPZ-41/BOK-V-2007, ktorým bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie za spáchanie obzvlášť závažného zločinu podvodu.

Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt ( ). Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj vyšetrovateľ Policajného zboru (viď bližšie ). Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia, ktoré policajt doručí prokurátorovi najneskôr do 48 hodín ( veta druhá a šiesta ). Ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi (viď bližšie veta prvá ). Po skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie (viď bližšie veta prvá ). Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin (viď bližšie ). Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor ( ). Uvedený výňatok z niektorých ustanovení ozrejmuje, že na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. (z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.3 Cdo 194/2010).

Štátnu správu vykonávajú orgány štátnej správy v mene štátu, preto je samozrejmé, že zodpovedným subjektom za škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy je štát. V prejednávanej veci mal súd

preukázané, že žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ( ) podal dňa 27.4.2012 na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, teda na jednom z dvoch orgánov oprávnených konať v mene štátu, v dôsledku čoho sa Generálna prokuratúra Slovenskej republiky stala orgánom verejnej moci zastupujúcim štát v tomto konaní o náhradu škody v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na uvedené súd vo veci konal so správne označeným žalovaným.

Podľa §15 ods.1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa §16 ods.1 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené, alebo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy je prípadom absolútnej objektívnej zodpovednosti za škodu, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Z uvedeného vyplýva, že pochybenie orgánu štátnej správy pri jeho činnosti môže mať za následok vydanie rozhodnutia, ktoré je v rozpore so zákonom alebo vadu konania predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia. S poukazom na uvedené možno rozlišovať dva druhy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy:

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,

b) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

V konaní bolo nesporné, že žalobca sa so svojím nárokom na predbežné prerokovanie nároku obrátil na Generálnu prokuratúru SR dňa 27.4.2012, ktorá dňa 5.6.2012 v odpovedi neuznala nárok žalobcu s odôvodnením, že postup orgánov činných v trestnom konaní v aktuálnom čase vyplýval z dovtedy zistených skutkových okolností a teda bol zákonný, pričom tento skutkový stav sa zmenil až v roku 2011, kedy civilným súdom bolo zistené vlastníctvo sporných K., na základe čoho došlo aj k zmene postoja orgánov činných v trestnom konaní a k následnému zastaveniu trestného stíhania voči žalobcovi. Nakoľko žalovaný v žiadnom zo svojich vyjadrení nenamietal výšku a ani výpočet uplatnenej náhrady škody, aj táto skutočnosť bola v konaní nesporná. Sporný bol základ uplatneného nároku žalobcu.

Za nezákonné rozhodnutie v tomto konaní bolo označené Uznesenie vyšetrovateľa PZ, úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, Košice zo dňa 11.11.2008, pod ČVS:PPZ-41/BOK-V-2007, ktorým bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie za spáchanie obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa , písmeno a) . Nezákonnosť tohto rozhodnutia je daná jeho zrušujúcim rozhodnutím, a to Uznesením č.k.1Kv 52/07-100 vydaným Krajskou prokuratúrou v Košiciach dňa 22.9.2011 o zastavení trestného stíhania voči žalobcovi, nakoľko sa preukázalo, že skutky nie sú trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Podľa nálezu ÚS SR sp. zn.č. -33 zo dňa 24.3.2011 civilnému súdu zákon neumožňuje preskúmať začatie, priebeh trestného konania, či použité procesné postupy, civilný súd sa má obmedziť na preskúmanie toho či bola na začiatku vydané rozhodnutie o vznesení obvinenia, ktoré bolo neskôr

zrušené okrem zákonom ustanovených výnimiek, čím sa stalo nezákonným a založil právny titul na odškodnenie sťažovateľov.

Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát musí niesť objektívnu zodpovednosť za konaní svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej interpretácií (škodu nepôsobiacej interpretácií). Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť na druhej strane štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov ak ich postup sa ukáže ako mylný zasahujúci do základných práv občanov. V takejto situácií nie je rozhodné ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to či ich podozrenie v trestnom konaní sa potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa (aj predtým platného ). Súdna judikatúra ustálila, že zmyslom právnej úpravy zodpovednosti je, aby aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logistickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod žaloby treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan či nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok NSSR z 28.6.1993 pod sp.zn. ). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné (porovnaj aj rozsudok NSSR , , ).

V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. - 33 z 24.3.2011 pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť zastavenie trestného stíhania aj rozhodnutia o postúpení vecí do priestupkového konania, ak sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvinení ( ).

Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa až zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R 70/1994).

V prejednávanej veci je nesporné, že voči žalobcovi bolo Uznesením vyšetrovateľa PZ, úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, Košice (zo dňa 11.11.2008, ČVS:PPZ-41/BOK-V-2007) vznesené obvinenie za spáchanie obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa , písmeno a) , čím došlo k začatiu trestného stíhania žalobcu, ktorého výsledkom bolo zrušenie tohto rozhodnutia Uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach dňa 22.9.2011 (sp.zn.č.1 Kv 52/07-100) a zastavenie trestného stíhania žalobcu.

Z uvedeného a s odkazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a judikatúru jednoznačne vyplýva, že výsledkom trestného stíhania voči žalobcovi bolo zrušenie tohto rozhodnutia (nie obžaloba a odsúdenie žalobcu), čím sa toto rozhodnutie vyšetrovateľa policajného zboru stalo nezákonným rozhodnutím v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Nie je podstatné pre tento záver ani to, že v čase vznesenia obvinenia voči žalobcovi skutkové okolnosti poukazovali na spáchanie trestného činu, keď sa následným šetrením v priebehu trestného konania zistilo, že skutky žalobcu neboli trestným činom.

Vzhľadom na uvedené súd posúdil základ nároku žalobcu za jednoznačne preukázaný a dôvodný.

Podľa §17 ods.1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa §17 ods.2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa §18 ods.1 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa §18 ods.3 cit. zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie pri výkone štátnej moci, ktoré má za následok škodu, je občianskoprávny vzťah, tzn., že o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je vo vzťahu k lex specialis, preto na vzťahy neupravené v sa aplikujú ustanovenia . Z tohto hľadiska pre posúdenie nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody prichádza do úvahy použitie ustanovenia . Poškodenému vzniká pohľadávka zrušením nezákonného rozhodnutia. Náklady, ktoré mu vzniknú v súvislosti s jej uplatnením, preto tvoria príslušenstvo tejto pohľadávky.

V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 30.3.1999 pod sp.zn.č.2Cdo/7/99 náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody podľa sú príslušenstvom tohto nároku.

Žalobca si v tomto konaní uplatnil zaplatenie náhrady škody vo výške 4.881,86 EUR a príslušenstva k tejto pohľadávke vo výške 428,64 EUR.

Škoda vo výške 4.881,86 EUR vznikla žalobcovi úhradou trov nutnej obhajoby JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom počas trestného konania a pozostáva z platby vo výške :

- 1.660 EUR - zálohy na trovy obhajoby v rámci trestného konania,

- 3.219,83 EUR - za trovy obhajoby,

- 2,03 EUR - ako hotové výdavky na vyhotovenie ftk. listín potrebných na uplatnenie nároku.

Žalobca si súčasne uplatnil aj nárok na zaplatenie príslušenstva k tejto pohľadávke vo výške 428,64 EUR, ktoré vzniklo titulom nákladov vynaložených v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku so žalovaným v zmysle vyhl.č. nasledovne: prevzatie a príprava 24.4.2012 - 170,97 EUR, plus rež. paušál 7,63 EUR, vypracovanie žiadosti o predb. prerokovanie nároku 24.4.2012 - 170,97 EUR, plus rež. paušál 7,63 EUR, spolu 357,20 EUR, plus 20% DPH (71,44 EUR),t.j.428,64 EUR.

Nakoľko žalovaný v žiadnom zo svojich vyjadrení nenamietal výšku uplatneného nároku žalobcom (namietal základ nároku) a nakoľko vyčíslenie uplatnenej náhrady škody ako aj príslušenstva k tejto

pohľadávke vychádza z platných právnych predpisov (vyhl. ) súd uznal nárok žalobcu aj čo do výšky v celom rozsahu za dôvodný.

Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. (z 26. novembra 2008), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. (z 26. novembra 2008), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Za počiatok omeškania žalovaného so zaplatením náhrady škody považoval deň nasledujúci po doručení odpovede žalovaného k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, t.j. od 18.6.2012.

O výške úroku z omeškania 9% ročne súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola ku dňu 18.6.2012 vo výške 1% (1% základná úroková sadzba ECB + 8 percentuálnych bodov).

Nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, vznikol žalobcovi podľa aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, ako aj na skutočnosť, že žiaden z účastníkov nenavrhol doplnenie dokazovania aj napriek poučeniu súdom (žalobcu dňom 12.4.2013, žalovaného dňom 10.10.2012), súd vyhlásil dokazovanie za skončené a na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu uplatňovanú žalobcom podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nakoľko bola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia, existencie škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Nárok žalobcu na náhradu škody bol aj vopred prerokovaný príslušným orgánom (podľa ).

Preto súd uznal nárok žalobcu aj čo do základu aj čo do výšky v celom rozsahu za dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , prvá veta trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca si náhradu trov konania vyčíslil prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 15.4.2013 sumou 1.748,35 EUR.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len vyhlášky).

Podľa §9 ods.1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa §10 ods.1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je

do 165,97 eura 16,60 eura,

nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura+ 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura,

nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura+ 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura,

nad 6.638,78 eura do 33.193,92 eura 220,74 eura+16,60 eura za každých aj začatých 1.659,70 eura prevyšujúcich sumu 6.638,78 eura,

nad 33.193,92 eura 486,29 eura+6,64 eura za každých aj začatých 3.319,39 eura prevyšujúcich sumu 33.193,92 eura.

Podľa §14 ods.1, písm.a., b.) vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.

Podľa §15 písm.a.) vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.

Podľa §16 ods.3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa §17 ods.1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa §18 ods.3 vyhlášky v znení účinnom od 1.6.2009 ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Podľa o dani z pridanej hodnoty (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011) v období od 1.januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3%, je základná sadzba dane na tovary a služby 20% zo základu dane.

Podľa ust. zákona o cestných náhradách ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu za každý 1 km jazdy (ďalej len "") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Podľa ust. § 7 ods. 2 cit. zákona sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa zvýši o 15 %.

Podľa ust. § 7 ods. 4 cit. zákona náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").

Podľa ust. § 7 ods. 5 cit. zákona cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").

Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. ust. suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0, 183 eura.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal za nasledujúce úkony právnej služby :

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 24.4.2012,

2. podanie žaloby na súd dňa 20.6.2012,

3. písomné vyjadrenie na súd dňa 24.1.2013,

4. účasť na pojednávaní dňa 12.4.2013,

pričom hodnota 1 úkonu právnej služby je 180,93 EUR, spolu : 723,72 EUR (4 x 180,93), plus režijný paušál podľa §16 ods.3 vyhl. za rok 2012/15,26 EUR (), za rok 2013/15,62 EUR (2x7,81) plus náhrada za stratu času (§17 ods.1 vyhl.) za 20 polhodín (cesta na pojednávanie tam a späť Bratislava

- Košice) po 13,01 EUR, spolu 260,20 EUR ( 20 x 13,01 EUR ) a náhradu cestovného v sume 251,60

EUR za použitie osobného motorového vozidla značky Mercedes Benz R320 CDI na ceste Bratislava

- Košice a späť s priemernou spotrebou pohonných látok 9,3 l/100km, pri priemernej cene 1 l benzínu 1,414 EUR a pri dĺžke jednej cesty 400 km, a to náhradu za kilometre v sume 146,40 EUR (2 x 400 km = 800 km x 0,183 EUR/km = 146,40 EUR) a náhradu výdavkov za pohonné látky v sume 105,20 EUR (2 x 400 km = 800 km x 9,3 l/km x 1,414 EUR/l = 105,20 EUR).

Nakoľko je právny zástupca žalobcu platiteľom DPH (Osvedčenie PZ žalobcu o registrácii pre DPH č.1029416828) patrí mu aj DPH vo výške 20% k sume odmeny a náhrad, t.j. 290,99 EUR. Celkovo patrí právnemu zástupcovi žalobcu odmena vo výške 1.745,95 EUR.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Nakoľko žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu priznaná náhrada trov konania je žalovaný, ktorému bola uložená povinnosť náhrady týchto trov povinný zaplatiť ju na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ľubomíra Hlbočana, vedený vo VÚB a.s. pod Č..:XXXXXXXXXX/XXXX a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Košiciach dňa 12. apríla 2013

JUDr. Jarmila Centková

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Mária Ušalová