Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_13CoP-59-2023.pdf
PDF · 128.91 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/59/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B., narodeného XX.XX.XXXX, C. B., narodenej XX.XX.XXXX a D. B., narodenej XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov, matky C. E. B., narodenej XX.XX.XXXX, toho času bytom F. XX, G., právne zastúpenej JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou, so sídlom Františkánska 5, Trnava a otca H. I. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom E. XX, J., zastúpeného AK PRINC & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 23, Trnava, o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 20P/27/2023-64 zo dňa 07.06.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy styku s maloletými deťmi počas letných prázdnin od 01.07.2023 do 31.08.2023 zamietol (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (II. výrok).
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2 ods. 1 a 2, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, § 331 ods. 1, § 332 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), a § 360 ods. 1, § 363, § 365 ods. 1 až 3 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) a § 35 zákona č. 36/2005 Z.z., zákon o rodine (ďalej len „ZoR“), vecne tým, že nebola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia požadovaného otcom maloletých detí.
3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že otec maloletých detí sa návrhom doručeným súdu dňa 11.05.2023 na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal dočasnej úpravy styku s maloletými deťmi počas obdobia letných prázdnin, t.j. od 01.07.2023 do 31.08.2023. Po uplynutí tohto obdobia sa rodičia majú ďalej spravovať rozhodnutím Okresného súdu Trnava č. k. 16P/46/2022-17 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 26CoP/104/2022-265 zo dňa 31.01.2023. Otec poukázal na znalecké posudky vypracované K. L. G. v trestnom konaní, kde bolo zistené, že matka nevykazuje znaky týranej osoby. Voči otcovi nebolo vznesené obvinenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby. Matka, až na dve výnimky, umožňuje maloletým deťom stretávať sa s otcom len v časoch podľa rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Matka maloleté deti negatívne ovplyvňuje vo vzťahu k otcovi, sťažuje ich odovzdávanie otcovi. Otec sa vie o maloleté deti postarať, jeho starostlivosť nebola zo strany matky spochybňovaná. Otec sa domnieva, že počas letných prázdnin nie je dôvod na odlišnú úpravu styku s maloletou D., ktorá v júli 2023 dovŕši tri roky. Otec chce tráviť plnohodnotný čas so všetkými deťmi spoločne. Umožní mu to tiež naplánovať spoločne trávený čas. Matka otca neinformuje o tom, ako trávia deti čas. Podľa otca sa môže zopakovať situácia z minulého leta, kedy deti mali rozplánované matkou prázdniny, kde otec bol doslova vynechaný zo styku s deťmi a keď bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré zasiahlo do plánu matky s maloletými deťmi, otec bol ten zlý, ktorý si „dovolil“ žiadať upraviť styk s deťmi súdom, keďže matka sa od samého začiatku stavala do pozície rodiča, ktorý si rozmyslí, kedy sa deti s otcom uvidia. K úprave letných prázdnin cestou neodkladného opatrenia otca viedlo aj odporúčanie referátu psychologicko-poradenských služieb, nakoľko matka ukončila z vlastného podnetu spoluprácu s Referátom psychologicko-poradenských služieb. Otec navrhol upraviť styk v období od 01.07.2023 do 31.03.2023 nasledovne: v mesiaci júl 2023 od pondelka 28. týždňa od 09.00 hod. do pondelka 29. týždňa do 09.00 hod., a od pondelka 30. týždňa od 09.00 bod. do pondelka 31. týždňa do 09.00 hod., v mesiaci august 2023 od pondelka 32. týždňa od 09.00 hod. do pondelka 33.týždňa do 09.00 hod., o od pondelka 34. týždňa od 09.00 hod. do pondelka 35. týždňa do 09.00 hod s tým, že matka v stanovený čas odovzdá maloleté deti v mieste bydliska otca a po skončení styku otec odovzdá maloleté deti v stanovený čas v mieste bydliska matky. Matka vyjadrila nesúhlas s návrhom. Otec podľa nej neosvedčil naliehavosť rozšírenia úpravy styku počas letných prázdnin 2023, keďže aktuálne už je upravený styk otca s deťmi podľa neodkladného opatrenia, ktorý sa aj realizuje. Na akékoľvek ďalšie rozšírenie stretávania sa otca s maloletými deťmi je potrebné mať dostatočne preukázané (a teda nie iba osvedčené), či takéto rozšírenie je v prospech maloletých detí. V konaní o rozvod manželstva prebieha znalecké dokazovanie, na základe ktorého by malo byť dostatočne preukázané, aký rozsah styku je vhodný u maloletých detí. Matka nepopiera otcovské práva, prioritu však majú práva maloletých detí. Otec svojim deťom aktuálne odoprel pravidelnú pomoc vo forme poskytovania sociálnej služby včasnej intervencie a špeciálno-pedagogickej činnosti Centra včasnej intervencie. Otec bol v rodine a vo vzťahu k deťom neprítomný, preto s nimi nemal vybudovaný silnejší vzťah. Matka vníma zlepšenie v stretávaní sa otca s maloletou D., a to z dôvodu zúženého styku s otcom a z dôvodu, že maloletú odovzdáva v spánku, čo najprv odmietala, ale osvedčilo sa to a maloletá po prebudení neplače. Ak by boli otcove tvrdenia o „negatívnych náznakoch v správaní matky“ pravdivé, matka mohla účelovo a manipulatívne u maloletej D. docieliť, aby plakávala doteraz. Nie je teda pravda, že by matka sťažovala odovzdávanie detí otcovi. Deti matke opakovane tlmočia, že si neželajú, aby ich otec prevzal zo školského zariadenia. Aj pre matku by bol takýto spôsob jednoduchší, nakoľko by nemusela zažívať opakované stretnutia s otcom, avšak pre potreby detí je ochotná vychádzať im v tomto v ústrety. Spočiatku matka starostlivosť otca síce nespochybňovala, ale má za to, že otec nenapĺňa psychické potreby detí, čo vyplýva aj z jeho charakterových vlastností, ktoré boli zistené v znaleckom dokazovaní nariadenom v trestnom konaní. Deti sú citlivej povahy, úzkostnejšie, nevedia sa samé chrániť a obrniť voči špecifickým povahovým črtám otca. Deti už aj teraz vyjadrujú svoj nesúhlas s odchodom a dožadujú sa informácie, „koľko budú u tata“. Keď im matka oznámi, že len jeden deň, reagujú s nadšením, ak idú na dlhšie, úsmevy pohasnú, matka ich následne musí motivovať napríklad výletmi s otcom. Maloletá C. sa vyjadruje, že chce byť viac s mamou, maloletý A. má veľké problémy zostať s otcom v situácii, ktorá je preňho náročná, napríklad ťažký deň v škole, návšteva ZUŠ. Maloletá C. nastupuje do 1. ročníka základnej školy, k čomu je potrebné jej vytvoriť psychickú pohodu a bezpečné zázemie. Matka navrhla návrh otca zamietnuť. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 18.05.2023 mal súd prvej inštancie za osvedčené, že dňa 11.05.2023 bolo úradom vykonané opakované šetrenie v domácnosti otca, kde boli prítomné všetky maloleté deti. Vyzerali spokojné, boli hravé, veselé, čisto oblečené. Otec uviedol, že maloletá D. v súčasnosti nemá žiaden problém pri preberaní, je spokojná, či jej preberanie je v spánku, alebo počas bdenia. Styk s maloletou C. je tiež v poriadku. A. však nezvláda preberania od matky k otcovi tak ako v minulosti, je veľmi plačlivý, dokonca raz k styku ani nedošlo. Pri ďalších asi troch odovzdávaniach A. plakal. Domnieva sa, že je to manipulácia zo strany matky. V súčasnosti tiež s matkou riešia výber základnej školy pre C., na ktorej sa nevedia dohodnúť. Matka kolíznemu opatrovníkovi potvrdila problémové odovzdávanie maloletého A. otcovi zo stredy na štvrtok, kedy navštevuje základnú umeleckú školu, z čoho má stres. Stretávanie sa otca s dcérami je v poriadku, ale nesúhlasí s tým, aby počas letných prázdnin bola striedavá starostlivosť. Myslí si, že deti zvládajú lepšie úpravu styku v častejších intervaloch, ktoré trvajú kratšie. Ak súd upraví styk počas letných prázdnin na rozšírenejší ako je aktuálne, bude to rešpektovať. Kolízny opatrovník odporučil súdu prvej inštancie rozhodnúť v súlade so závermi znaleckého dokazovania nariadeného v rozvodovom konaní. Súd mal obsahom spisu tiež zistené, že aktuálne je stretávanie sa otca s maloletými deťmi upravené uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 16P/46/2022-17 zo dňa 01.08.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 26CoP/104/2022-265 zo dňa 31.01.2023. V konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 30P/36/2022 je vedené konanie o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, pričom v tomto konaní bude ustanovený znalec za účelom posúdenia najvhodnejšej formy stretávania otca s maloletými deťmi.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako to vo svojom návrhu žiada otec. Súd prvej inštancie v odseku 22 a 23 uznesenia poučil o účele neodkladného opatrenia a uzavrel, že nemal osvedčené žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že záujem maloletých detí alebo maloleté deti by boli ohrozené, alebo by im hrozila závažná ujma, nakoľko styk otca s maloletými deťmi je upravený rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení a tento sa aj v zmysle rozhodnutia súdu realizuje, aj keď po počiatočných ťažkostiach. Nie je v záujme maloletých detí, aby si na určitý vymedzený čas opäť museli navykať na novú úpravu styku s otcom. Naopak, je na rodičoch, aby svoje aktivity počas letných prázdnin plánovali tak, že ich časovo zosúladia s doteraz vydaným uznesením súdu o neodkladnom opatrení. Vzhľadom na uvedené návrh otca zamietol. O trovách súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP.
5. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Súd prvej inštancie podľa otca vydal rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnych skutkových zisteniach (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP). Otec sa nestotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že maloletým deťom nehrozí závažná ujma. Deťom je dlhodobo bránené v rozvíjaní rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi, čo im spôsobuje citovú ujmu, čím je ohrozený ich zdravý vývin. Takto obmedzený styk otca s deťmi vyústil do zhoršenia ich vzťahu. Trvá na tom, že matke nezáleží na jeho vzťahu s deťmi. Poukázal na to, že dieťa sa môže stotožňovať s názormi toho rodiča, s ktorým trávi podstatnú časť života bez toho, aby si uvedomovalo dôsledky. Pritom nikto nespochybnil jeho rodičovské kompetencie. Každý človek, aj matka má aj negatívne vlastnosti a tieto automaticky neznamenajú, že svojmu okoliu ubližuje, tak ako sa snaží otca vykresliť matka. Voči otcovi doteraz nebolo vznesené obvinenie o údajnom psychickom týraní matky. Vec bola postúpená na priestupkové konanie, pričom trestné oznámenie matky sa nikdy netýkalo maloletých detí. Otec spochybnil slová matky, že keď idú k otcovi na jeden deň reagujú nadšením a ak idú na dlhšie, tak im úsmevy pohasnú. Naopak, deti hovoria otcovi, že sa nemôžu pýtať matky, keby chceli byť s ním dlhšie, boja sa opýtať, pretože sa bude hnevať, bude po nich kričať, aby ju s tým neotravovali. Otec sa tiež nestotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že nie je v záujme detí zvykať si na novú úpravu. Je pravda, že otec v danom čase nenavrhol osobitnú úpravu pre obdobie letných prázdnin, ale nepredpokladal dĺžku trvania neodkladného opatrenia. Práve letné obdobie poskytuje priestor, kedy je možné prehĺbiť vzťah otca s deťmi. Deti sú počas leta v inom režime a umožní im to tak sa postupne adaptovať na nový režim, bez ohľadu na to, či súd rozhodne o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti. Nie je reálne možné naplánovať prázdninové aktivity detí v súlade s aktuálnou úpravou styku, a to aj s ohľadom na odlišnú úpravu styku s maloletou D.. Je namieste upraviť styk detí počas letných prázdnin spoločne. Maloletá D. začne v septembri navštevovať materskú školu. S matkou nie je možné sa dohodnúť na zmene takejto úpravy tak, ako je to predpokladané v súdnom rozhodnutí. Opakovane zdôraznil, že je jeho prianím, aby sa s matkou vedeli dohodnúť bez intervencie súdu, ale matka jeho snahy sabotuje. Aj samotná matka uviedla, že bude rešpektovať súdnu úpravu styku počas letných prázdnin. Otec navrhol, aby odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu eventuálne, aby rozhodol tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi počas letných prázdnin od 01.07.2023 do 31.08.2023 podľa súčasnej úpravy s tým, že sa bude s deťmi stretávať v týždni od pondelka 24.07.2023 od 09:00 hod. do nedele 30.07.2023 do 19:00 hod. a od pondelka 14.08.2023 od 09:00 hod. do nedele 20.08.2023 do 19:00 hod. Otec priložil emailové správy zo dňa 13.06.2023 a 14.06.2023, adresované matke so žiadosťou o dohodu ohľadne styku otca s deťmi počas prázdnin a o hľadanie konštruktívneho riešenia v snahe dohodnúť sa na úprave rodičovských práv a povinností. Ďalej priložil správu z neurologického vyšetrenia maloletého A. zo dňa 16.06.2023, z ktorého vyplýva odoslanie maloletého na vyšetrenie obvodným lekárom z dôvodu tikov končatín. Po dohovore s otcom bola odporúčaná alternatívna liečba. Otec tiež pripojil žiadosť zo dňa 04.05.2023 podpísanú oboma rodičmi o prijatie maloletej D. do materskej školy s nástupom od septembra 2023. K odvolaniu pripojil otec aj svoje stanovisko k stretávaniu sa s deťmi, kde opisuje to ako matka zneužíva deti na dosiahnutie svojich cieľov, za týmto účelom vyhotovuje záznamy detí pre účely súdu. Poukázal na neurologické problémy syna A., ktoré aj podľa slov jeho lekárky a sestričky pramenia z výchovy u matky, keďže u otca sú v bezpečí, cítia istotu a pokoj. Deti trávia viac času s rodinou matky, ktorá má voči otcovi pohŕdavý, nerešpektujúci postoj. V takomto prostredí deti žijú a toto je zasadzované do ich vnútra. Napriek tomu nedokáže matke urobiť to, čo prežíva on sám, a teda že mu je bránené v styku s deťmi. Deti majú právo na oboch rodičov. Nesúhlasil so spoluprácou s Centrom včasnej intervencie z dôvodu, že spozoroval manipulatívne praktiky a zhoršujúce sa prejavy detí. Absolútne popiera tvrdenia matky, že bol v rodine neprítomný. Vždy sa postaral o deti v doobedných hodinách, keďže matka je skôr večerný typ a umožnil jej pospať si. S deťmi chodil na výlety, organizoval im voľný čas. Nerozumie odlišnej úprave styku u maloletej D., ktorá je skoro o rok staršia a v stretávaní sa nie je žiaden problém. Poukázal na to, že matka ho zámerne a účelovo obviňuje, pričom tieto obvinenia nie sú ničím podložené. V ďalšom popisuje nezhody medzi rodičmi, rozdielne výchovné metódy. Matka odmieta komunikovať s otcom a komunikáciu s odborníkom obnovila účelovo až po tom, ako sa dozvedela o prebiehajúcich konaniach. Úprava styku otca s deťmi podľa aktuálneho neodkladného opatrenia, ktorá trvá už dlhý čas je nepostačujúca a deti si na tento model zvykajú, t.j. na to, že je to výhradne matka, ktorá vedie ich životy, vzdelávanie, krúžky atď. Deti po vytrhnutí z domova po ňom veľmi túžili. Sú porušované ich práva a neexistuje žiaden dôvod k tomu, aby boli naďalej ukracované o otca. Jeho návrh je kompromisným riešením a plne zohľadňuje spôsob trávenia dovoleniek manželkou. Je prístupný aj iným kompromisným riešeniam, ale matka s ním odmieta komunikovať. Čakaním na finálne rozhodnutie súdu v závislosti od znaleckého dokazovania dochádza k porušovaniu práv detí mať v dostatočnej miere oboch rodičov prítomných v ich životoch. Akcentuje potrebu rozhodnúť v najlepšom záujme maloletých detí.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
7. Predmetom konania je návrh otca na zmenu neodkladného opatrenia o úprave jeho styku s maloletými deťmi počas letných prázdnin od 01.07.2023 do 31.08.2023.
8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania otca voči uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, keďže jeho návrh súd prvej inštancie zamietol.
9. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti spochybňujúce správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý postupoval správne, keď rozhodol o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia na rozšírenie styku otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin roku 2023, a to z nasledovných dôvodov:
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
14. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
18. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
19. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
20. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
21. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
22. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
23. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytvárania a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
24. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
25. O dočasnej úprave styku otca s maloletými deťmi naposledy rozhodoval Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 26CoP/104/2022-265 zo dňa 31.01.2023, ktoré je súčasťou spisu. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že maloleté deti sa narodili rodičom v manželstve uzavretom dňa 17.05.2014. Dňa 27.06.2022 podala matka návrh o rozvod manželstva rodičov a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 30P/36/2022. Od 02.06.2022 žijú rodičia oddelene, kedy matka s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť. Z vyjadrenia otca vyplýva, že podal návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 20P/29/2023. Aktuálne je styk otca s maloletými deťmi upravený neodkladným opatrením Okresného súdu Trnava č.k. 16P/46/2022-17 zo dňa 01.08.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoP/104/2022-265 zo dňa 31.01.2023 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A. a maloletou C. každý párny týždeň od štvrtku od 15:00 hod. do nedele do 15:00 hod., každý nepárny týždeň od stredy od 15:00 hod. do štvrtka do 15:00 hod., pričom matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ich odovzdať v určený deň a hodinu pred miestom svojho bydliska a otec je povinný maloleté deti v určený deň a hodinu vrátiť matke pred miestom jej bydliska. S maloletou D. je otec oprávnený stýkať sa každý nepárny týždeň od stredy od 15:00 hod. do štvrtka do 15:00 hod. a každý párny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do 15:00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať v určený deň a hodinu v mieste bydliska otca a otec je povinný maloletú v určený čas a hodinu vrátiť matke pred miestom bydliska matky. Dočasná úprava je časovo obmedzená do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Krajský súd v Trnave v predmetnom uznesení skonštatoval, že nepochybne obaja rodičia svoje deti veľmi milujú, chcú sa podieľať na ich výchove, ich vzťah je však vážne narušený, komunikácia je konfrontačná, obaja detailne opísali problémy rodičovskej spolupráce, problémy detí, zdôrazňujú chyby toho druhého, a to i chyby z minulosti a zistil, že rodičia nedokážu nájsť kompromisné riešenie. Z uvedeného dôvodu mal Krajský súd v Trnave osvedčenú potrebu dočasne upraviť stretávanie sa otca s maloletými deťmi vo vyššie uvedenom rozsahu. Zdôraznil, že je jednoznačne v záujme detí, aby napriek súdnej úprave styku boli rodičia schopní komunikovať, aby zohľadňovali priania a potreby detí, prispôsobili resp. zmenil rozsah styku určený súdom. Krajský súd v Trnave sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý tiež uzavrel, že širšiu úpravu styku nepovažoval za osvedčenú, keďže k nej je potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie.
26. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pre zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, teda v prejednávanom prípade pre zmenu dočasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi je potrebné konštatovať zmenu skutkových okolností od posledného rozhodnutia Krajského súdu v Trnave v danej veci č.k. 26CoP/104/2022-265 z 31.01.2023, ktorá by odôvodňovala neodkladnú zmenu dočasnej úpravy. Odvolací súd dospel k záveru, že k takejto zmene skutkových okolností od poslednej dočasnej úpravy nedošlo, otec neosvedčil potrebu neodkladne zmeniť túto úpravu a preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrh otca na dočasnú zmenu tejto úpravy počas letných prázdnin zamietol.
27. Odvolací súd nespochybňuje rovnocenné právo oboch rodičov na výchovu a starostlivosť svojich detí a právo na rovnocenný čas strávený s deťmi, ale z obsahu návrhu i odvolania vyplýva, že otec nepochopil účel inštitútu neodkladného opatrenia. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.
28. Odvolací súd musel teda konštatovať, že nie sú splnené zákonné dôvody pre zmenu neodkladného opatrenia v zmysle otcovho návrhu, keď nebolo zistené ohrozenie práv maloletých detí vyžadujúce zmenu neodkladnej úpravy. Vzhľadom k uvedenému sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý navyše v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. K odvolacím námietkam otca sa však žiada doplniť nasledovné:
29. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Z uvedeného je teda nepochybné, že maloleté deti majú právo byť vychovávané oboma rodičmi, hoci títo spolu nežijú a v primeranom rozsahu sa stýkať aj s otcom ako rodičom, ktorému neboli deti zverené do osobnej starostlivosti. Avšak otec má pravidelný styk s maloletými deťmi garantovaný právoplatným rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení, pričom od poslednej dočasnej úpravy nedošlo k zmene skutkových okolností, ktorá by umožnila súdu zmeniť túto dočasnú úpravu bez toho, aby prekročil svoju právomoc vyplývajúcu mu z vyššie citovaných ustanovení pojednávajúcich o neodkladnom opatrení.
30. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca, že matka odmieta komunikáciu s otcom a bráni otcovi v styku nad rámec súdneho rozhodnutia, čím zneužíva svoje postavenie rodiča, odvolací súd uvádza, že toto z obsahu spisu nevyplýva. Rodičia zhodne potvrdzujú, že matka riadne umožňuje otcovi styk s maloletými deťmi v zmysle právoplatného rozhodnutia o neodkladnom opatrení, čo nemožno považovať za zneužívanie postavenia rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti. Je nesporné, že medzi rodičmi je výrazný konflikt ohľadne výchovných metód a obaja potvrdzujú neschopnosť dohodnúť sa na podstatných záležitostiach ohľadne maloletých detí, vrátane výberu školy, krúžkov i rozsahu stretávania sa otca s deťmi. Pokiaľ ale matka poukazuje na potrebu počkať na výsledky znaleckého dokazovania za účelom posúdenia vhodnosti širšej úpravy styku otca s maloletými deťmi, takéto konštatovanie je v súlade s právnym záverom súdov, ktoré rozhodli o aktuálnej úprave styku otca neodkladným opatrením. Najlepší záujem maloletých detí z pohľadu frekvencie, dĺžky a podmienok osobného stretávania otca s maloletými deťmi je v tomto štádiu konania ťažko zistiteľný pre krátkosť času a nedostatok dôkazov. Tieto budú zabezpečené v rámci riadneho dokazovania vo veci samej. Z uvedených dôvodov nemožno teda prisvedčiť odvolacej námietke otca, že matka mu bráni v širšom stretávaní sa s deťmi, keď navrhuje vykonať v tejto veci riadne dokazovanie. Rovnako je neopodstatnená námietka otca, že matka odmieta komunikáciu, keďže z listinných dôkazov vyplýva, že matka s otcom komunikuje i keď nie podľa očakávaní otca. Teda i túto námietku otca odvolací súd považuje za neopodstatnenú.
31. Otec ďalej v odvolaní namieta nesprávny záver súdu prvej inštancie v tom, že aktuálnym obmedzeným stykom nedochádza k vážnemu ohrozeniu zdravého vývinu maloletých detí, najmä z hľadiska ich citových potrieb. Podľa vyjadrenia oboch rodičov styk otca s dcérami je v súčasnosti bezproblémový i keď spočiatku boli určité problémy pri odovzdávaní maloletej D. otcovi, čo sa ale rodičom podarilo vyriešiť. V súčasnosti ale rodičia konštatujú zhoršenie u maloletého A., pričom došlo k zmareniu jeho stretnutia s otcom a následne k jeho plaču pri odovzdávaní. Z pozorovania kolíznym opatrovníkom však vyplýva, že maloletý A. bol počas pobytu u otca usmiaty a spokojný, i keď hanblivý. Rodiča zhodne avizujú, že maloletý A. má stres spojený s návštevou umeleckej školy. Preto bez ďalšieho dokazovania nie je možné ustáliť príčinu jeho zhoršeného stavu, vrátane tikov. Teda ani v tejto odvolacej námietke nie je možné dať za pravdu otcovi a bez ďalšieho dokazovania uzavrieť, že došlo k zhoršeniu vzťahu medzi ním a deťmi z dôvodu nedostatočného styku oproti stavu v čase posledného rozhodovania súdom.
32. K otcovej odvolacej námietke, že súd nezohľadnil možnosť prehĺbiť vzťah s deťmi počas letného obdobia a odoprel možnosť otcovi a deťom riadne naplánovať dovolenku, či plnohodnotný čas so všetkými deťmi odvolací súd uvádza, že už v rozhodnutí o odvolaní otca proti uzneseniu o neodkladnom opatrení odvolací súd konštatoval, že je jednoznačne v záujme detí, aby napriek súdnej úprave styku boli rodičia schopní komunikovať, aby zohľadňovali priania a potreby detí, prispôsobili, resp. zmenili rozsah styku určený súdom. Aj otec vo svojej emailovej komunikácii s matkou (č.l. 20/2 spisu) uvádza, že „súd určil direktívne, no je na rodičoch sa dohodnúť“. Obaja rodičia pre konfliktné a narušené vzájomné vzťahy nedokážu svoje rodičovské práva a povinnosti vykonávať bez negatívneho dopadu na zdravý vývoj maloletých detí. Opomenuli pri vzájomných konfliktoch to, že jedinou úlohou ich oboch v živote maloletých detí je zabezpečiť im čo najlepšiu starostlivosť, priaznivý vývoj a chrániť ich pred hostilným postojom rodičov. Obaja rodičia, tak matka ako aj otec sú rovnocennými, v živote maloletých detí nezastupiteľní, preto by sa mali zamyslieť nad tým, aké dôsledky na zdravom vývoji maloletých detí bude mať pretrvávanie takejto konfliktnej situácie a ako prvé by mali zmeniť svoj vlastný postoj k realizovaniu rodičovských práv a povinností a tiež vzájomný postoj k sebe. Preto je na zodpovednosti rodičov, ktorí najlepšie poznajú potreby svojich detí komunikovať aspoň do takej miery, aby spoločne posúdili rozsah stretávania sa otca s maloletými deťmi, ktorý bude najlepšie reflektovať ich záujem. Práve úprimná snaha každého rodiča konať v najlepšom záujme detí a nie v ich osobnom záujme je predmetom dokazovania vo veci samej a súdy na ňu budú prihliadať. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na zhojenie partnerských a rodičovských nezhôd. S týmto súvisí aj námietka otca, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že nie je v záujme detí zvykať si na novú úpravu. Súd prvej inštancie správne dal do popredia najlepší záujem maloletých detí, ale odpoveď na túto otázku (t.j., zvykať si na novú úpravu) nie je predpokladom pre zmenu neodkladného opatrenia. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že súd nariadil neodkladné opatrenie, aby bol zabezpečený styk otca s deťmi za účelom udržiavania citových väzieb otca s deťmi a jeho výchovného vplyvu. Prípadné rozšírenie styku otca s maloletými deťmi súdom bude preto možné až po vykonaní riadneho a úplného dokazovania vo veci samej, pokiaľ sa neosvedčí potreba bezodkladne zmeniť túto dočasnú úpravu z dôvodu ohrozenia maloletých detí, ktoré v tomto štádiu osvedčené nebolo.
33. Keďže zákonné podmienky na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia neboli splnené, odvolaciemu súdu tak nezostávalo iné, než vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP.
34. Ďalšie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).
35. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 1 CSP s použitím generálnej klauzuly zakotvenej v § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď žiadne okolnosti odôvodňujúce uplatnenie moderačného práva súdu v zmysle § 55 CMP v konaní nevyšli najavo.
36. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).