Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-226-2009.pdf
PDF · 77.64 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/226/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu Y.. Q. H., bytom O. XXX, B. u S., občana Českej republiky, zastúpeného JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Legionárska 2/210 proti žalovanej Y.. W. H., bytom B. XXXX/XX, D., občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 7.169,76 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu celkom 7.169,76 Eur s príslušenstvom, a to z titulu nezaplateného nájomného za užívanie priestorov v dome v D., na B. ulici XX, na podnikateľské účely za obdobie od 1.7.2006 do 30.6.2009, s výnimkou februára 2008. Upresnil, že žalovaná uvedené priestory doposiaľ užíva, nájomné dohodnuté v zmluve o nájme sumou 6.000,- Sk, resp. 199,16 Eur, stále neplatí.
Žalovaná nesúhlasila so žalobou. Uviedla, že firma J., pôvodne rodinná firma, priestory na B. ulici na podnikanie nikdy nevyužívala, zmluva o nájme bola uzavretá najmä za tým účelom, aby žalobca vykázal príjem za účelom získania úveru na rekonštrukciu domu. R. J. mala priestory na podnikanie v dome na B. námestí, v čase rekonštrukcie tohto domu dočasne užívala priestory domu na B. ulici, ale rekonštrukcia prebiehala v roku 2005. V spornom období užívali priestory v dome na B. ulici iné firmy, resp. žalobca sám. Žalovaná spochybnila zároveň platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov, a to pre absenciu súhlasu obce s jej uzavretím, resp. neurčitostí niektorých jej ustanovení.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prečítaním podstatného obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 1.1.2004 uzavreli účastníci zmluvu o nájme nebytových priestorov, žalobca ako prenajímateľ, predmetom ktorej bol nájom priestorov v dome na B. ulici č. XX, konkrétne kancelária vrátane použitia sociálneho zariadenia na prízemí. Nájomné bolo dohodnuté sumou 6.000,- Sk, bez uvedenia konkrétneho časového obdobia a bez uvedenia jeho splatnosti, doba nájmu bola dohodnutá na dobu neurčitú. Žalobca nepredložil k tejto zmluve súhlas obce v zmysle ustanovení č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov.
Žalobca uviedol, že firmu J. pôvodne založil on, postupne ju prevzala žalovaná ako jeho manželka. Od roku 2000 nevykazuje vo firme žiadnu aktivitu. Žalobca tvrdil, že firma užívala priestory na B. ulici XX v žalovanom období, a to predajňu, kanceláriu, sklad zásob, sociálne zariadenie. Nájomné sa neplatilo vôbec, ak sa vykazovalo, tak len účtovne pre daňové účely. Nájomná zmluva bola uzavretá v súvislosti s hypotékami, ktoré získala žalovaná a pri ktorých bol spoludlžníkom a ručiteľom. Žalobca potvrdil, že dohodnuté nájomné sa fakticky nikdy neplatilo, so žalovanou boli manželia, vychovávali spolu deti, tak sa to nebralo úradne. Po rozvode nemal finančné prostriedky na výživné, tak výživné neplatil, na oplátku podpisoval žalovanej doklady o platení nájomného. Prax bola taká, že on podpísal pokladničný blok, že prevzal nájomné, žalovaná podpísala pokladničný blok, že prevzala výživné. Takýto stav po dohode so žalovanou trval nejakú dobu.
Žalovaná uviedla, že v čase trvania manželstva sa rozhodli so žalobcom zrekonštruovať dom na B. námestí, čiastočne na maloobchodnú prevádzku, čiastočne na bytovú jednotku. Za tým účelom zobrala úver. Rekonštrukcia prebiehala postupne, v rokoch 2003-2005. V roku 2005 z dôvodu rekonštrukcie boli v nevyhnutnej miere využívané priestory v dome na B. ulici. Niekedy v období rekonštrukcie bola uzavretá sporná nájomná zmluva, jej účelom bolo iba to, aby žalobca nejakým spôsobom zdokladoval, že má príjem. Žalovaná tvrdila, že firma J. nájomné nikdy neplatila. Na naliehanie žalobcu vystavila doklady, že žalobca platí výživné, ktoré on nezaplatil a tiež doklady, že zaplatila nájomné, čo sa tiež nikdy nestalo.
Podľa § 3 zák. č. 116/1990 v znení platnom do 30.6.2004 prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3) Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto bola žaloba zamietnutá. Zmluvu o nájme nebytových priestorov nie je možné považovať za platnú, a to pre absenciu súhlasu obce a tiež pre neurčitosť ustanovení o splatnosti nájomného a chýbajúcom ustanovení v období, za ktoré bol nájom 6.000,- Sk dohodnutý.Žalobca ďalej nepreukázal bez pochybností, či vôbec, za akú dobu a v akom rozsahu žalovaná nebytové priestory užívala, preto nebolo možné ani využiť ustanovenia Obč. zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Nakoniec aj dôvod uzavretia spornej zmluvy, snaha dokladovať akýsi príjem žalobcu pre účely vybavenia úveru svedčí o tom, že účelom zmluvy nebol prioritne nájom nebytových priestorov a platenie nájomného, čo minimálne ohľadne platenia nájomného potvrdili obaja účastníci.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. by patrila žalovanej ako úspešnej účastníčke náhrada trov konania, táto je nebola priznaná, nakoľko si žiadne trov neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).