Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9CoP-33-2013.pdf
PDF · 70.29 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/33/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa W. O., nar. XX. X. XXXX, bytom X. X proti odporkyni V. U., nar. X. X.. XXXX, bytom X. XXX, v konaní o zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 23P/172/2012-37 zo dňa 7. 1. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie vo veci odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 20P/170/2009-85 zo dňa 19. 1. 2010, právoplatný 2. 3. 2010) nedošlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Odporkyňa v čase predchádzajúcej úpravy bola maloletá, navštevovala 2. ročník Konzervatória v Banskej Bystrici, v súčasnosti je plnoletá a pokračuje v štúdiu v 5. ročníku. Navrhovateľ sa v čase už predchádzajúcej úpravy dožadoval zníženia výživného z dôvodu, že bol nezamestnaný a boli mu priznané dávky a príspevky v hmotnej núdzi od 1. 3. 2009, pričom od 15. 10. 2011 do 31. 2. 2012 bol zamestnaný v obci Dubové v profesii pomocný robotník a následne vykonával pre obec aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb. V súčasnosti je taktiež nezamestnaný, poberá iba dávku v hmotnej núdzi a je výlučne na ňom vynakladať zvýšené úsilie, aby si našiel prácu, a to prípadne aj mimo miesta bydliska, resp. aspoň formou príležitostných brigádnických prác. V máji minulého roku zároveň navrhovateľovi odbudla vyživovacia povinnosť k synovi W. O., na ktorého mal určené výživné 25,35 eur mesačne.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a nepriznal odporkyni náhradu trov konania, lebo si žiadne trovy neuplatnila.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. Žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť a zaviazať ho platiť znížené výživné vo výške 25,- eur mesačne, dôvodiac tým, že v súčasnej dobe je nezamestnaný, aj napriek tomu, že si stále hľadá primerané zamestnanie. Prvostupňový súd podľa jeho názoru nebral do úvahy, že matka odporkyne poberá invalidný dôchodok 140,- eur, dávku v hmotnej núdzi 62,- eur a rodinné prídavky 21,03 eur, ako i to,
že žije v spoločnej domácnosti s druhom, ktorý je zamestnaný a určite jej finančne prispieva na chod domácnosti.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukazovala na to, že navrhovateľ počas jej celého života sa nepodieľal žiadnou inou formou na jej výchove, okrem prispievania výživného a i na pojednávaní pred prvostupňovým súdom podľa jej názoru bol pod vplyvom alkoholu. Matka zo svojho príjmu musí znášať jednak náklady na domácnosť, ale hlavne náklady spojené s jej zdravotným stavom, ktorý si vyžaduje časté návštevy u lekárov.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Súd rozhodujúci o novej - zmenenej vyživovacej povinnosti je vždy povinný porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré existujú v čase nového rozhodnutia, pričom už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by išlo o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je potom potrebné prisvedčiť prvostupňovému súdu, že od poslednej úpravy výživného nedošlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodne určeného výživného. Navrhovateľ tak, ako v čase predchádzajúcej úpravy, je stále vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávky v hmotnej núdzi. Pokiaľ sa i výška príspevkov na jeho strane znížila, na druhej strane mu odbudla vyživovacia povinnosť k synovi W. O. vo výške 25,35 eur. Odporkyňa v súčasnosti navštevuje 5. ročník strednej školy, je fyzicky vyspelejšia, čím nepochybne vzrástli náklady na zabezpečenie jej základných potrieb.
S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti potom dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, a preto rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na príjem druha matky odporkyne, ktorého povinnosťou je prispievať na chod domácnosti, tu je potrebné zdôrazniť, že druh matky v tomto prípade nemá vyživovaciu povinnosť voči odporkyni, a preto ani na túto okolnosť odvolací súd prihliadnuť nemohol.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal odporkyni náhradu trov odvolacieho konania, aj keď mala v odvolacom konaní úspech, lebo si žiadne trovy neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.