Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-13-2012.pdf
PDF · 67.94 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/13/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkýň 1) Z. D., bývajúcej na Ť. Č.. XX W. Z., 2) L. D., M. S. Ž. Č.. XX v Z., 3) L. V., M. S. R. Č.. XX W. Z., 4) O. V., R.. D., M. S. Ž. Č.. XX W. Z., 5) W. A., R.. D., M. S. W. XX W. Z., zastúpených JUDr. Máriom Hollerom, advokátom so sídlom na Krmanovej 16 v Košiciach, proti žalovaným: 1) Mestu Košice, so sídlom na Triede SNP 48/A v Košiciach, 2) TJ ŠPORTVÝROBE Košice, s.r.o., so sídlom na Rastislavovej 104 v Košiciach, zastúpenej JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom so sídlom na Južná trieda č. 1 v Košiciach, o odstránenie neoprávnenej stavby, eventuálne zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 15C/527/2002-331 zo dňa 13.10.2011 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie, okrem výrokov o náhrade znalečného E.. F. M. a jeho vyplatení učtárňou.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa zamietol žalobu, rozhodol, že žalobcovia v 1. až v 5. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške 2.058,70 Eur na účet JUDr. Jozefa Sotolářa, PhD., advokáta, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu medzi žalobcami v 1. až v 5. rade a žalovaným v 1. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Priznal súdnemu znalcovi E.. F. M., odmenu vo výške 45,12 Eur a upravil učtáreň, aby odmenu vo výške 45,12 Eur poukázala E.. F. M. na jeho účet vo VÚB, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcov v 1. až 5. rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu vo výške 1.323,53 Eur na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyne si mali svoj reštitučný nárok v zákonnej lehote uplatniť v reštitučnom konaní. Pokiaľ tak neurobili, nemôžu sa domáhať ochrany podľa § 135c Obč.zákonníka, nakoľko od okamihu, kedy márne uplynula lehota na uplatnenie reštitučného nároku ich nemožno považovať za vlastníkov, resp. spoluvlastníkov pozemku, keďže ich právo na obnovu vlastníckeho práva k pozemku zaniklo. Vychádzal z toho, že je nepochybné, že k strate vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych predchodcov došlo bez právneho dôvodu k neúčinnému vyvlastňovacím rozhodnutím Obvodného národného výboru Košice I z 24.2.2004. Na základe skutkových zistení bol daný reštitučný nárok a oprávnené osoby sa mohli domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva postupom podľa reštitučných predpisov - zákona o pôde. Nemôžu preto úspešne uplatniť nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa všeobecného právneho predpisu. Nemôžu sa domáhať ani ochrany vlastníckého práva podľa § 135c OZ, lebo žalobou o ochranu vlastníckeho práva podľa tohto ustanovenia nemožno obchádzať účel reštitučného zákona. Pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a z toho, že žalovaný v 2.rade mal v konaní plný úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov, ktoré pozostávajú z odmeny advokáta. Rozhodnutie o trovách štátu zdôvodnil ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a medzi žalobcami a žalovaným v 1.rade náhradu trov úspešnému žalovanému nepriznal, lebo mu trovy
nevznikli. Rozhodnutie o odmene znalcovi E.. M. vo výške 45,12 € zdôvodnil tým, že išlo o náhradu cestovných výdavkov na súdne pojednávania a späť.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali zmeniť prvostupňový rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázali na všetky doterajšie svoje vyjadrenia, aj dôvody, ktoré uviedli v predchádzajúcom odvolacom konaní a zhrnuli ich tak, že sa jedná o tri oblasti argumentácie, a to potreba posudzovania predmetnej veci podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa reštitučných zákonov, vnímanie celého areálu ako jedného celku a zriadenie časovo a neobmedzeného vecného bremena za odplatu. Poukázali na nález Ústavného súdu SR z 19.4.2012 III. ÚS 16/2012-32, z ktorého vyplýva, že nejednotnosť v rozhodovaní všeobecných súdov je v rozpore so zásadou predvídateľnosti práva a výsledkov súdneho sporu a tým v konečnom dôsledku aj s princípom právnej istoty. V okolnostiach prípadu sa javí ako zrejme nespravodlivé trvať na právnom názore, že sa sťažovatelia nemôžu domáhať právnej ochrany podľa všeobecných právnych predpisov, keď v čase podania ich žaloby nimi uplatnenému právu nebolo možné poskytnúť právnu ochranu podľa reštitučných predpisov.
Ďalší účastníci sa k odvolaniu nevyjadrili.
Odvolací súd podľa § 212 ods.1, 3 v spojení s ust. § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo všetkých výrokoch, okrem výroku o priznaní odmeny súdnemu znalcovi a jej vyplatení súdom a zistil, že neboli dôvody ani na potvrdenie ani na zmenu rozhodnutia.
Odvolací súd vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu, ktorý má odstrániť nejednotnosť v rozhodovaní všeobecných súdov a prijal právny názor, podľa ktorého sa žalobcovia môžu domáhať právnej ochrany podľa všeobecných predpisov, keď v čase podania ich žaloby nimi uplatnenému právu nebolo možné poskytnúť právnu ochranu podľa reštitučných predpisov. Opačný postup by bol z dôvodu ústavnej neudržateľnosti aplikovaného právneho názoru porušením základného práva vlastniť majetok, podľa článku 20 ods. 1 Ústavy a článku 11 ods. 1 Listiny. Ak teda došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy Občianskeho práva.
Vychádzajúc potom z uvedeného, aj keď odvolací súd mal iný názor a vyjadril ho vo svojom zrušujúcom uznesení, v súlade so všeobecňujúcim názorom Ústavného súdu, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v uvedenej časti a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a na ďalší postup, v ktorom by sa mal súd prvého stupňa riadiť názorom vyjadreným v náleze Ústavného súdu z 19.4.2012.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.