Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/13/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkýň 1) Z. D., bývajúcej na Ť. Č.. XX W. Z., 2) L. D., M. S. Ž. Č.. XX v Z., 3) L. V., M. S. R. Č.. XX W. Z., 4) O. V., R.. D., M. S. Ž. Č.. XX W. Z., 5) W. A., R.. D., M. S. W. XX W. Z., zastúpených JUDr. Máriom Hollerom, advokátom so sídlom na Krmanovej 16 v Košiciach, proti žalovaným: 1) Mestu Košice, so sídlom na Triede SNP 48/A v Košiciach, 2) TJ ŠPORTVÝROBE Košice, s.r.o., so sídlom na Rastislavovej 104 v Košiciach, zastúpenej JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom so sídlom na Južná trieda č. 1 v Košiciach, o odstránenie neoprávnenej stavby, eventuálne zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. -331 zo dňa 13.10.2011 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie, okrem výrokov o náhrade znalečného E.. F. M. a jeho vyplatení učtárňou.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa zamietol žalobu, rozhodol, že žalobcovia v 1. až v 5. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške 2.058,70 Eur na účet JUDr. Jozefa Sotolářa, PhD., advokáta, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu medzi žalobcami v 1. až v 5. rade a žalovaným v 1. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Priznal súdnemu znalcovi E.. F. M., odmenu vo výške 45,12 Eur a upravil učtáreň, aby odmenu vo výške 45,12 Eur poukázala E.. F. M. na jeho účet vo VÚB, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcov v 1. až 5. rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu vo výške 1.323,53 Eur na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyne si mali svoj reštitučný nárok v zákonnej lehote uplatniť v reštitučnom konaní. Pokiaľ tak neurobili, nemôžu sa domáhať ochrany podľa § 135c Obč.zákonníka, nakoľko od okamihu, kedy márne uplynula lehota na uplatnenie reštitučného nároku ich nemožno považovať za vlastníkov, resp. spoluvlastníkov pozemku, keďže ich právo na obnovu vlastníckeho práva k pozemku zaniklo. Vychádzal z toho, že je nepochybné, že k strate vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych predchodcov došlo bez právneho dôvodu k neúčinnému vyvlastňovacím rozhodnutím Obvodného národného výboru Košice I z 24.2.2004. Na základe skutkových zistení bol daný reštitučný nárok a oprávnené osoby sa mohli domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva postupom podľa reštitučných predpisov - zákona o pôde. Nemôžu preto úspešne uplatniť nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa všeobecného právneho predpisu. Nemôžu sa domáhať ani ochrany vlastníckého práva podľa , lebo žalobou o ochranu vlastníckeho práva podľa tohto ustanovenia nemožno obchádzať účel reštitučného zákona. Pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. a z toho, že žalovaný v 2.rade mal v konaní plný úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov, ktoré pozostávajú z odmeny advokáta. Rozhodnutie o trovách štátu zdôvodnil ust. a medzi žalobcami a žalovaným v 1.rade náhradu trov úspešnému žalovanému nepriznal, lebo mu trovy

nevznikli. Rozhodnutie o odmene znalcovi E.. M. vo výške 45,12 € zdôvodnil tým, že išlo o náhradu cestovných výdavkov na súdne pojednávania a späť.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali zmeniť prvostupňový rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázali na všetky doterajšie svoje vyjadrenia, aj dôvody, ktoré uviedli v predchádzajúcom odvolacom konaní a zhrnuli ich tak, že sa jedná o tri oblasti argumentácie, a to potreba posudzovania predmetnej veci podľa a nie podľa reštitučných zákonov, vnímanie celého areálu ako jedného celku a zriadenie časovo a neobmedzeného vecného bremena za odplatu. Poukázali na nález Ústavného súdu SR z 19.4.2012 -32, z ktorého vyplýva, že nejednotnosť v rozhodovaní všeobecných súdov je v rozpore so zásadou predvídateľnosti práva a výsledkov súdneho sporu a tým v konečnom dôsledku aj s princípom právnej istoty. V okolnostiach prípadu sa javí ako zrejme nespravodlivé trvať na právnom názore, že sa sťažovatelia nemôžu domáhať právnej ochrany podľa všeobecných právnych predpisov, keď v čase podania ich žaloby nimi uplatnenému právu nebolo možné poskytnúť právnu ochranu podľa reštitučných predpisov.

Ďalší účastníci sa k odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd podľa , v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo všetkých výrokoch, okrem výroku o priznaní odmeny súdnemu znalcovi a jej vyplatení súdom a zistil, že neboli dôvody ani na potvrdenie ani na zmenu rozhodnutia.

Odvolací súd vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu, ktorý má odstrániť nejednotnosť v rozhodovaní všeobecných súdov a prijal právny názor, podľa ktorého sa žalobcovia môžu domáhať právnej ochrany podľa všeobecných predpisov, keď v čase podania ich žaloby nimi uplatnenému právu nebolo možné poskytnúť právnu ochranu podľa reštitučných predpisov. Opačný postup by bol z dôvodu ústavnej neudržateľnosti aplikovaného právneho názoru porušením základného práva vlastniť majetok, podľa článku 20 ods. 1 a článku 11 ods. 1 Listiny. Ak teda došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy Občianskeho práva.

Vychádzajúc potom z uvedeného, aj keď odvolací súd mal iný názor a vyjadril ho vo svojom zrušujúcom uznesení, v súlade so všeobecňujúcim názorom Ústavného súdu, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v uvedenej časti a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a na ďalší postup, v ktorom by sa mal súd prvého stupňa riadiť názorom vyjadreným v náleze Ústavného súdu z 19.4.2012.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.