Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-32-2009.pdf
PDF · 77.32 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/32/2009
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávneného LESY Slovenskej republiky š.p., Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO 36038351, právne zast. JUDr. Ingrid Nováková, advokátka, proti povinnému VA WOOD s.r.o. v konkurze, Hlavné námestie 56, 060 01 Kežmarok, IČO 36410608, o vymoženie 4.622,19 EUR (139.248,- Sk) s prísl. a trov exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. René Matuška so sídlom Prievidza, Mariánska 35 pod EX 1897/08 takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd exekútorovi p r i z n á v a trovy exekúcie v sume 89,75 EUR a zaväzuje oprávneného, aby exekútorovi nahradil priznané trovy v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov (oprávnený a povinný) nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený doručil dňa 14.10.2008 na exekútorský úrad vyššie uvedeného exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: rozsudok OS Martin č.k. 14Cb/4/2008-60 zo dňa 20.5.2008.
Dňa 12.3.2009 tunajší exekučný súd poveril exekútora vykonaním exekúcie.
Následne, dňa 8.2.2013, súdny exekútor súdu doručil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, pričom OS Prešov uznesením č.k. 1K/33/2009-126 zo dňa 22.10.2012 zrušil konkurz na majetok povinného pre nedostatok majetku; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2012. Súdny exekútor si súčasne vyčíslil trovy exekúcie v sume 89,75 €.
Uvedenú skutočnosť si súd overil na OS Prešov, kde prebieha konkurzné konanie; konkurz bol vyhlásený uznesením pod sp. zn. 1K 33/2009, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 22.9.2009. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Peter Rychnavský, Rázusova 111, Vranov n/Topľou. Uznesením, právoplatným dňa 15.11.2012, bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku úpadcu (tu povinného).
Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
Podľa § 48 ZKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
Podľa § 102 ods. 1 ZKR súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate; v uznesení súd rozhodne aj o odmene a výdavkoch správcu, ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo preddavku na úhradu nákladov konkurzu.
Podľa § 102 ods. 5 ZKR právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu súd oznámi v Obchodnom vestníku. Zverejnením oznámenia zanikajú účinky konkurzu podľa § 44 ods. 1, 3, 5 a 6, § 46 až 51, § 53 až 56 a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený. Platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá.
Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že na majetok úpadcu, tu povinného, bol vyhlásený konkurz dňa 22.9.2009, t.j. po začatí exekučného konania dňa 14.10.2008 (§ 36 ods. 2 EP). Súd teda s poukazom na § 48 ZKR konštatuje, že exekučné konanie sa zastavilo ex lege, teda bez toho, aby exekučný súd o tom vydával osobitné uznesenie o zastavení exekúcie. Vzhľadom k tomu, že v tomto štádiu je konkurz právoplatne zrušený pre nedostatok majetku úpadcu (tu povinného), došlo k zániku účinkov konkurzu upravenými aj § 48 ZKR. Z tohto dôvodu súd teda exekúciu nezastaví na základe návrhu oprávneného ale ex offo na základe právnej skutočnosti, ku ktorej dospel konkurzný súd a to je nemajetnosť povinného.
Podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.
V súvislosti s rozhodnutím súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na
vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Súd v zmysle predloženej špecifikácie priznal exekútorovi účelné trovy exekúcie v sume 89,75 € a to v súlade s vyhl. č. 288/1995 Z.z., pričom skutočnosť, že exekútor je platiteľom DPH si súd overil na www.drsr.sk, nasledovne:
- podľa § 14 paušálna odmena 33,19 €
- podľa § 22 hotové výdavky v sume 41,60 € za poštovné (32x1,30 €)
- podľa § 196 EP a zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH 20% DPH v sume 14,96 €.
O trovách oprávneného a povinného (§ 37 ods. 1 EP) súd rozhodol postupom podobným § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to podaním adresovaným na Krajský súd Prešov, doručeným Okresnému súdu Kežmarok.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.