Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-49-2023.pdf
PDF · 171.73 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/49/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
- D. E., F. XXXX/X, zast. v konaní Mgr. Tonim Khurim, advokátom v Bratislave, Dlhé diely II/13, IČO: 30789311, proti žalovanému: G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - J., B. XXXX/XX, zast. v konaní ANDELOVÁ & Co., s.r.o, so sídlom Bratislava, Tomášikova 15950/10H, IČO: 47506946, o zaplatenie 22.411,55 EUR s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8C/20/2008-553 zo dňa 5. apríla 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 19.061,74 EUR, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 12.230,77 Eur za dobu od 21.09.2006 do zaplatenia a zo sumy 6.830,97 Eur za dobu od 13.09.2006 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 70 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 675.170,50 Sk (22.411,55 EUR) a 9,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 238.295,50 Sk (7.909,96 EUR), za dobu od 24.08.2006 do zaplatenia, zo sumy 31.028,- Sk (1.029,94 EUR) za dobu od 12.09.2006 do zaplatenia, zo sumy 405.844,- Sk (13.471,55 EUR) za dobu od 20.09.2006 do zaplatenia. Žiadala priznať trovy konania. V žalobe uviedla, že Okresný súd Bratislava V pod sp. zn. 26Rob/68/2006 platobným rozkazom zo dňa 15.05.2006 uložil žalobkyni a žalovanému zaplatiť obchodnej spoločnosti PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., spoločne a nerozdielne sumu 477.872,70 Sk spolu s príslušenstvom, ktorým je úrok z omeškania vo výške 15,5 % ročne zo sumy 31.386,90 Sk za dobu od 02.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 41.170,- Sk za dobu od 03.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 47.908,40 Sk za dobu od 04.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 34.691,90 Sk za dobu od 04.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 37.470,30 Sk za dobu od 07.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 69.996,- Sk za dobu od 08.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 21.454,70 Sk za dobu od 09.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 23.337,90 Sk za dobu od 10.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 55.975,60 Sk za dobu od 14.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 114.481,- Sk za dobu od 14.04.2004 do zaplatenia, trovy konania vo výške 28.668,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 23.295,- Sk. Žalobkyňa na základe tohto titulu uhradila pomernú časť, teda jednu polovicu pohľadávky veriteľovi, pričom dňa
05.06.2006 uhradila 225.927,50 Sk, dňa 15.06.2006 uhradila 25.981,50 Sk a 79.175,30 Sk. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, preto sa veriteľ obrátil na exekútora, ktorý vymáhal nezaplatenú čiastku. Žalobkyňa na základe výzvy exekútora požadované čiastky zaplatila. Poverený exekútor vydal žalobkyni potvrdenie o prijatí platby vo výške 405.844,- Sk. Ďalej uviedla, že Okresný súd Bratislava V pod sp. zn. 7C/255/05 Rozsudkom zo dňa 02.05.2006 uložil žalobkyni a žalovanému zaplatiť spoločnosti PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., spoločne a nerozdielne sumu 309.213, Sk, 10 % ročný úrok z omeškania zo sumy 382.699,- Sk od 27.11.2003 do 27.09.2004 a zo sumy 309.213,- Sk za dobu od 27.09.2004 do zaplatenia, ako aj trovy konania 19.130,- Sk a trovy právneho zastúpenia 39.200,- Sk. Žalobkyňa uhradila pomernú časť dňa 29.05.2006 vo výške 238.936,35 Sk. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, preto sa veriteľ obrátil na exekútora, ktorý vymáhal nezaplatenú čiastku. Žalobkyňa na základe výzvy exekútora požadované čiastky zaplatila a exekútor jej vydal potvrdenie o prijatí platby vo výške 141.615,50 Sk, ktorým sa preukazuje, že dňa 24.08.2006 plnila z titulu, z ktorého bola zaviazaná spoločne a nerozdielne spolu so žalovaným, a potvrdenie o prijatí platby vo výške 31.028,- Sk, ktorým sa preukazuje, že dňa 12.09.2006 žalobkyňa plnila z titulu, z ktorého bola zaviazaná spoločne a nerozdielne spolu so žalovaným. Žalobkyňa rešpektovala rozhodnutie súdu a svoju čiastku včas zaplatila. Žalovaný včas nezaplatil, čím narástli úroky a pripočítali sa trovy spojené s exekúciou. Veriteľ sa rozhodol, že svoj nárok vymôže len od žalobkyne. Žalobkyňa plnila za žalovaného celkovú sumu 675.170,50 Sk, a preto má v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka regresný nárok voči žalovanému spočívajúci v požadovaní náhrady od žalovaného vo výške celého plnenia, teda 675.170,50 Sk. Žalobkyňa je oprávnená požadovať okrem zaplatenia tejto istiny aj úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 238.295,50 Sk, od 24.08.2006 do zaplatenia, zo sumy 31.028,- SK od 12.09.2006 do zaplatenia a zo sumy 405.844,- Sk od 20.09.2006 do zaplatenia. Platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.09.2007 č.k. 21C/118/2007-25 súd žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nárok považuje za neopodstatnený a nedôvodný. Uviedol, že obe pohľadávky veriteľa boli pohľadávkami voči žalobkyni a žalovanému ako členom združenia "SCARABEUS" v zmysle Zmluvy o združení osôb, kedy obaja v čase od 19.12.2001 do 31.12.2003 spoločne zabezpečovali prevádzku verejnej lekárne SCARABEUS v Bratislave. Nakoľko združenie 31.12.2003 zaniklo a medzi účastníkmi nedošlo k majetkovému vyporiadaniu, podal žalovaný 16.12.2005 na Okresný súd Bratislava V návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Toto konanie ku dňu vydania platobného rozkazu a ku dňu podania odporu nebolo skončené. Uviedol, že v rámci tohto konania sa vyporiadava všetok majetok, ktorý účastníci nadobudli v rámci zabezpečovania účelu združenia, vrátane všetkých spoločných záväzkov, teda aj záväzkov voči spoločnosti PHOENIX Zdravotnícke zariadenia, a.s. Navrhol preto, aby súd konanie zastavil pre prekážku litispendencie. K podanému odporu žalobkyňa uviedla, že istina 675.170,50 Sk sa skladá z troch položiek. Suma 238.295,50 Sk je suma vyúčtovania súdneho exekútora E. K. v konaní L., pričom pozostáva z istiny 141.615,50 Sk, úrokov 87.503,33 Sk, súdneho poplatku za vydanie poverenia 500,- Sk, overenia exekučného titulu 285,50 Sk, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 6.518,80 Sk a z nároku exekútora 1.872,37 Sk. Suma 405.844.00,- Sk je suma vyúčtovania súdneho exekútora E. K. v konaní L., ktorá pozostáva z istiny 185.742,55 Sk, úrokov 168.428,55 Sk, súdneho poplatku za vydanie poverenia 500,- Sk, overenia exekučného titulu 98,- Sk, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 7.946,82 Sk, nároku exekútora 43.392,16 Sk. Súdny exekútor E. K. v konaní L. potvrdil prijatie platby od žalobkyne, a to dňa 27.09.2006, ktorým žalobkyňa plnila z titulu, z ktorého bola zaviazaná spoločne a nerozdielne so žalovaným. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15.02.2013 č.k. 8C/20/2008-140 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005. Uznesením zo dňa 30.04.2020 č.k. 8C/20/2008-241 súd rozhodol o pokračovaní v konaní. Rozsudkom tunajšieho súdu pre zmeškanie zo dňa 27.05.2021 č.k. 8C/20/2008-460 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Tento rozsudok bol Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.03.2022 č.k. 5Co/16/2022-498 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Súd vykonal dokazovanie podanou žalobou, odporom proti platobnému rozkazu, písomnými vyjadreniami strán, Platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.05.2006 sp. zn. 26Rob/68/2006, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V
č.k. 7C/255/05-77 zo dňa 02.05.2006, výpismi z účtu žalobkyne o platbách žalobkyne, potvrdeniami súdneho exekútora zo dňa 27.09.2006, 06.06.2006, 27.09.2006, spisom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 24C/530/2005. Platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.05.2006 sp. zn. 26Rob/68/2006 boli žalobkyňa a žalovaný zaviazaní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 477.872,70 Sk spolu s príslušenstvom, ktorým je úrok z omeškania vo výške 15,5 % ročne zo sumy 31.386,90 Sk za dobu od 02.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 41.170,- Sk za dobu od 03.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 47.908,40 Sk za dobu od 04.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 34.691,90 Sk za dobu od 04.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 37.470,30 Sk za dobu od 07.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 69.996,- Sk za dobu od 08.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 21.454,70 Sk za dobu od 09.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 23.337,90 Sk za dobu od 10.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 55.975,60 Sk za dobu od 14.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 114.481,- Sk za dobu od 14.04.2004 do zaplatenia, trovy konania vo výške 28.668,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 23.295,- Sk. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2006. Z výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že táto uhradila z titulu tohto platobného rozkazu dňa 05.06.2006 sumu 225.927,50 Sk, dňa 15.06.2006 sumu 25.981,50 Sk a dňa 15.06.2006 sumu 79.175,30 Sk. Z potvrdenia o prijatí platby zo dňa 27.09.2006 vydaného súdnym exekútorom H. H. K. vyplýva, že exekútorský úrad prijal od žalobkyne 20.09.2006 sumu 405.844,- Sk. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 7C/255/05-77 zo dňa 02.05.2006 uložil súd žalobkyni a žalovanému zaplatiť spoločnosti PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., spoločne a nerozdielne sumu 309.213, Sk, 10 % ročný úrok z omeškania zo sumy 382.699,- Sk od 27.11.2003 do 27.09.2004 a zo sumy 309.213,- Sk za dobu od 27.09.2004 do zaplatenia, ako aj trovy konania 19.130,- Sk a trovy právneho zastúpenia 39.200,- Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 09.06.2006. Z výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že dňa 25.05.2006 uhradila z tohto titulu sumu 238.936,35 Sk. Z potvrdenia súdneho exekútora E. K. zo dňa 06.09.2006 vyplýva, že žalobkyňa uhradila dňa 24.08.2006 sumu 238.298,50 Sk vo veci L. XXXX/XX. Z potvrdenia súdneho exekútora H. H. K. zo dňa 27.09.2006 vyplýva, že žalobkyňa uhradila dňa 12.09.2006 sumu 31.028,- Sk vo veci L. XXXX/XX.
4. Zo strany žalovaného bola vznesená námietka litispendencie, resp. následne námietka res iudicata, a to vzhľadom na konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005. Žalovaný poukazoval na to, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že predmetom konania na Okresnom súde Bratislava V neboli pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto konania. Predmetom konania tam bol spoločný majetok združenia SCARABEUS, pod ktorým rozumieme stav zásob lekárne, stav pokladne, stav účtu a stav pohľadávok, pričom však predmetom tohto konania boli aj záväzky uvedeného združenia. Zo záväzkov, ktoré boli vyčíslené, vyplývalo, že časť týchto bola uhradená ešte priamo združením z jeho účtu a časť týchto záväzkov bola uhradená priamo žalobcom a žalovanou, ktorí v tomto konaní vystupujú v opačnom postavení. Je teda zrejmé, že žalobkyňa si v konaní pred Okresným súdom Bratislava V uplatňovala a vyčíslovala záväzky, ktoré uhradila za združenie z vlastných zdrojov a voči týmto v predmetnom konaní uplatňovala regresný nárok voči žalobcovi. K týmto záväzkom boli vypracované znalecké posudky, ktoré záväzky poňali do svojho obsahu a je absolútne zrejmé, že sa jedná o totožné záväzky, ktoré sú predmetom tohto konania. Rovnako žalovaný v konaní pred Okresným súdom Bratislava V, vystupujúc ako žalobca, si v konaní uplatňoval záväzky uhradené z jeho strany, pričom tieto mali tiež povahu regresného nároku voči žalovanej, v tomto konaní vystupujúcej ako žalobkyni. Z odôvodnení rozsudkov na Okresnom súde Bratislava V vyplýva, že hodnota záväzkov bola vyčíslená ako nulová, a to práve z dôvodu, že všetky záväzky boli uhradené, a to či už žalobkyňou alebo žalovaným z ich vlastných zdrojov. Obsahom konania pred Okresným súdom Bratislava V, tak ako to vyplýva aj z jeho odôvodnenia, naďalej zostali už len regresné nároky vyplývajúce z ustanovenia § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré sú predmetom tohto konania na tunajšom súde, a to z hľadiska právnej kvalifikácie. Je pravdou, že konanie pred Okresným súdom Bratislava V bolo ukončené, a to zamietnutím návrhu. Zamietnutie návrhu sa týkalo žalobcom uplatňovaného regresného nároku prevyšujúceho regresné nároky, ktoré boli vzájomne započítané. I keď konanie pred Okresným súdom Bratislava V bolo ukončené zamietnutím návrhu, neznamená to, že regresné nároky, ktoré sú uplatňované v tomto konaní neboli predmetom uvedeného konania, keď súd tam síce konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdenému regresnému nároku, avšak len v prevyšujúcej časti, ktorú v konaní uplatňoval. V znaleckých posudkoch založených v spise vedenom na Okresnom súde Bratislava V, bolo jednoznačne konštatované, že všetky záväzky združenia
boli uhradené a ich hodnota ku dňu vysporiadania sa rovná nule. Znalci konštatovali, že je absolútne nevyhnutné zobrať do úvahy vysporiadanie spoločných záväzkov, kto ich uhradil, z akých zdrojov, pričom tieto záväzky je potrebné následne v rámci regresných nárokov vysporiadať. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že záväzky, ktoré zostali neuhradené a ktorých istina nebola vysporiadaná procesnými stranami v pomere 1:1 žalobca v konaní na Okresnom súde Bratislava V zaplatil sumu 3.846.850,20 Sk a žalovaná sumu 1.245.191,10 Sk. Z uvedeného je zrejmé, že práve suma, ktorá bola určená ako záväzky uhradené žalovanou zodpovedá nárokom uplatňovaným žalobkyňou v tomto konaní. Práve z dôvodu, že nárok žalobcu v konaní pred Okresným súdom Bratislava V prevyšoval nárok žalovanej, predmetom uvedeného konania zostalo vysporiadanie už len tohto rozdielu. Pani B. teda zaplatila zo svojich vlastných finančných prostriedkov spoločné záväzky celkom v sume 1.245.191,10 Sk a pán I. zaplatil sumu 3.846.850,20 Sk. Keďže sa nároky vzájomne v časti stretli, predmetom rozsudku Okresného súdu Bratislava V už naďalej zostal len predmetný rozdiel. Skutočnosť, že Okresný súd Bratislava V žalobu vo vzťahu k predmetnému rozdielu uplatňovanému pánom I. zamietol, neznamená, že nárok pani B. nebol predmetom a obsahom uvedeného konania a neznamená, že nároky do výšky, v ktorých sa vzájomne stretli boli medzi stranami vysporiadané. Je absurdné, že by mohol nastať stav, že jeden z účastníkov združenia nemá záujem na komplexnom vysporiadaní združenia, to znamená aj na vysporiadaní zásob, pokladne, účtov, pohľadávok a záväzkov, nakoľko v tomto smere je zrejmé, že si privlastnil viac, než mu patrilo, a zároveň by sa mohol osobitnou žalobou domáhať regresného nároku len vo vzťahu k časti predmetu združenia, ktorá mu vyhovuje. Ak by rovnakú žalobu ako pani B. podal pán I., uplatňoval by si osobitnou žalobou proti pani B. regresný nárok z titulu ním uhradených záväzkov, t.j. 50 % z hodnoty 3.846.850,20 Sk. V takom prípade, ak by jeden z nich podal tiež žalobu na zrušenie a vyporiadanie združenia Scarabeus, bolo by zrejmé, že konania, predmetom ktorých sú len regresné nároky sú konania, ktoré sú vlastne len čiastkovými konaniami, a to napriek tomu, že ich obsahom sú totožné nároky, ako sa riešili pri celkovom vysporiadaní majetku združenia. V tomto prípade pani B. postupovala účelovo, keď sa týmto osobitným konaním snažila domôcť svojich pohľadávok, ktoré však boli predmetom celkového vysporiadania združenia. Z toho dôvodu pán I. už v úvode konania vzniesol námietku litispendencie a z právnej opatrnosti si v tomto konaní započítacím prejavom uplatnil znovu len totožné pohľadávky, ktoré boli predmetom konania pred Okresným súdom Bratislava V. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava V je zrejmé, že zamietnutie návrhu sa týkalo len prevyšujúcej časti regresného nároku. Ak by pani B. bola v opačnej situácii, t.j. záväzky, ktoré by uhradila by uhradila vo väčšom rozsahu než pán I., je nepochybné, že obsahom jej návrhu v konaní pred Okresným súdom Bratislava V by bolo, aby jej súd priznal opäť len prevyšujúcu časť ňou uhradených záväzkov oproti záväzkom uhradeným zo strany pána I.. Nemôže byť na škodu pána I., že za záväzky združenia uhradil väčšiu časť a združenie ako celok sa snažil vysporiadať jedným konaním. Ak by súd v konaní pred Okresným súdom Bratislava V žalobe pána I. vyhovel a priznal by mu voči pani B. nárok v prevyšujúcej časti, išlo by tiež o prekážku res iudicata, pretože práve prevyšujúca časť by znamenala, že nároky pani B. boli vysporiadané do výšky, v ktorej by sa vzájomne kryli a v tomto konaní by nebolo možné pokračovať.
5. Vychádzajúc z právneho názoru žalovaného sa súd oboznámil s obsahom uvádzaného spisu Okresného súdu Bratislava V. Z Rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.02.2018 č.k. 24C/530/2005-1147 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.07.2018 č.k. 6Co148/2018-1174 vyplýva, že bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca G. H. I. proti žalovanej A. B. domáhal zaplatenia 158.606,72 EUR z titulu vysporiadania majetku získaného činnosťou združenia založeného v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia vyplýva, že strany 19.12.2001 založili združenie SCARABEUS, ktoré zaniklo ku dňu 31.12.2003. V rámci konania bol vypracovaný znalecký posudok Expertíznym a edukačným inštitútom BVŠP, ktorý posúdil účtovný stav združenia ku dňu jeho zániku z hľadiska určenia reálnej finančnej hodnoty združenia, hodnoty finančných prostriedkov nachádzajúcich sa v pokladni, finančnej hodnoty zásob tovaru, hodnoty pohľadávok a záväzkov združenia voči iným subjektom, určenia hodnoty HIM a DHIM, zohľadnil daňové priznania z hľadiska plnenia daňových povinností za združenie. V konaní bolo zistené, že žiadny z obchodných partnerov nepotvrdil, že eviduje voči združeniu neuhradené záväzky. Znalecký ústav konštatoval, že všetky pohľadávky boli združeniu uhradené a ich hodnota sa rovnala nule, pričom pre korektné vysporiadanie združenia znalecký ústav pokladal
za nevyhnutné vziať do úvahy vysporiadanie spoločných záväzkov, kto ich uhradil, z akých zdrojov, či výška úhrad bola realizovaná v súlade so zmluvnými podmienkami a či súvisela s obdobím roku 2003. Podľa prehľadu záväzkov, pri ktorých bola istina uhradená každým z účastníkov v pomere 1:1 z vlastných prostriedkov po zrušení združenia, uhradil pán I. sumu 3.067.167,30 Sk a pani B. sumu 2.156.850,- Sk. Podľa prehľadu vzájomného vyrovnania záväzkov po zrušení združenia, ktoré zostali neuhradené a ktorých istina nebola vysporiadaná účastníkmi v pomere 1:1 zaplatil pán I. 3.846.850,20 Sk a pani B. 1.245.191,10 Sk. Pri posudzovaní zaplatenia istiny súdnych trov, exekučných poplatkov súvisiacich s úhradou záväzkov voči tretím osobám hradených každým účastníkom z vlastných finančných prostriedkov znalecký ústav ustálil vyrovnávajúci podiel vo výške 1.240.607,03 Sk v prospech pána I.. V rámci konania Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 25.09.2013 súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, aby pani B. bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 158.606,72 EUR. Súd z tohto skutkového stavu vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná, a to vzhľadom na námietku premlčania uplatňovaného nároku pána I. vznesenú pani B.. Súd požadoval zo strany žalobcu presnú špecifikáciu tých záväzkov vzniknutých v súvislosti so združením SCARABEUS, ktoré pán I. uhradil sám, teda vo väčšom rozsahu než zodpovedalo jeho spoluvlastníckemu podielu 1/2. Súd uviedol, že oprávnenosť vznesenej námietky premlčania uplatňovaného nároku mohol posúdiť len na základe presne špecifikovaných dôkazov procesného útoku, a to konkrétnych záväzkov vyplývajúcich z činnosti združenia zaplatených pánom I. nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. Preto bolo potrebné, aby pán I. v konaní uviedol výšku každého takéhoto záväzku a dátum, kedy bol záväzok uhradený. Po pripustení zmeny žalobného petitu tak už predmetom konania zostalo vyporiadanie vzájomných záväzkov sporových strán vyplývajúcich z činnosti združenia, ktoré mal pán I. pre prípad svojho úspechu v konaní konkretizovať tak, aby sa súd mohol zaoberať vznesenou námietkou premlčania, a to v súvislosti s dátumom zaplatenia toho ktorého záväzku pánom I. a dátumom zmeny žalovaného návrhu pri uplatňovaní trojročnej zákonnej premlčacej lehoty. Nakoľko sa pán I. odvolával len na vykonané dokazovanie a závery znaleckého posudku, pričom záväzky ním zaplatené vo väčšom rozsahu, než aký zodpovedal jeho spoluvlastníckemu podielu nešpecifikoval, súd žalobu zamietol. K samotnému posúdeniu, či je niektorý záväzok premlčaný nedošlo vinou pána I., ktorý neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v konkretizovaní záväzkov zaplatených zo strany pána I. vo väčšom rozsahu ako bol jeho spoluvlastnícky podiel. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že ktorýkoľvek z účastníkov združenia sa mohol domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva a vykonania vyporiadania na súde, pričom nie je v rozpore s § 841, resp. § 142 Občianskeho zákonníka, ak sa účastník združenia domáha zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva iba k niektorému majetku získanému pri výkone spoločnej činnosti. Vlastnému vyporiadaniu však musí prechádzať zrušenie spoluvlastníctva účastníkov združenia dohodou alebo rozhodnutím súdu. Ak nedošlo k zrušeniu spoluvlastníctva, nemožno vyhovieť žalobe na zaplatenie žalovanej sumy z titulu vyporiadania. Nemá však zmysel argumentovať inštitútom podielového spoluvlastníctva pri vyporiadaní spoločných záväzkov združenia (dlhy nemožno "vlastniť"). O týchto záväzkoch platí, že člen združenia, ktorý v režime § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka uhradil veriteľom združenia viac než zodpovedalo jeho podielu na dlhu, je oprávnený požadovať od ostatných členov združenia náhradu toho, čo za nich podľa ich podielov plnil (tzv. následný regres). Zákonu neodporuje postup, v rámci ktorého sa účastník zaniknutého združenia domáha iba vyporiadania záväzkov združenia, ktoré podielové spoluvlastníctvo netvoria. Zo znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní pritom vyplývalo, že hodnota pohľadávok združenia sa rovnala nule. Pôvodne sa žalobou pán I. domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania, avšak následne zmenou žalobného petitu už žiadal uloženie povinnosti zaplatiť mu sumu 158.606,72 EUR z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom sám uviedol, že nespochybňuje, že majetok združenia už nemusí existovať a ani nežiada, aby bol prikázaný do vlastníctva niektorého z účastníkov, ale žiada vyporiadať finančnú hodnotu tohto majetku. Po zmene žaloby teda predmetom konania zostalo vyporiadanie vzájomných záväzkov sporových strán. Predmetom konania tak už nebolo vyporiadenie podielového spoluvlastníctva. Žiadne podielové spoluvlastníctvo strán, ktoré by bolo možné vyporiadať, už neexistovalo. Pani B. uplatnila námietku premlčania voči nároku pána I., pričom nároky pána I. zo spoločných záväzkov účastníkov združenia sa premlčujú v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe od momentu uhradenia záväzku vo väčšom rozsahu, než zodpovedalo jeho podielu na dlhu. Záväzky boli uhradené a nebolo ich možné vyporiadať ani mimo podielového spoluvlastníctva. Bolo by ich možné vyporiadať iba za predpokladu, že by doposiaľ existovali. Ak teda pán I. v režime § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatil veriteľom viac než zodpovedalo jeho podielu na dlhu, bol oprávnený požadovať od pani B. náhradu toho, čo za ňu plnil podľa jej podielu. Tento nárok však nesúvisí s konaním o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva vzniknutého pri výkone spoločnej činnosti združenia. Odvolací súd tiež zdôraznil, že účastníkovi združenia nič nebráni, aby sa žalobou na súde domáhal vyporiadania záväzkov združenia, ale musí ísť o existujúce záväzky a nie o záväzky, ktoré boli v minulosti uhradené. Existoval iba prípadný nárok pána I. proti pani B. vyplývajúci z § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý však pán I. nepreukázal.
6. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je sčasti dôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný boli členmi združenia, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o združení osôb zo dňa 19.12.2001. V tomto združení fungovali do 31.12.2003, kedy združenie zaniklo. Z konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 vyplýva, že na základe návrhu žalovaného sa pôvodne na súde viedlo konanie o vyporiadanie majetku získaného činnosťou združenia, avšak následne na základe zmeny žaloby sa viedlo konanie o zaplatenie sumy 158.606,72 EUR, čo mala byť v zásade pohľadávka žalovaného voči žalobkyni z titulu vyporiadania vzájomných záväzkov sporových strán, kedy žalovaný vychádzal zo skutočnosti, ktorá vyplynula zo znaleckého dokazovania, že zaplatil za záväzky združenia viac ako žalobkyňa. Súd skonštatoval v danom konaní, že p. I. bol oprávnený požadovať od pani B. náhradu toho, čo za ňu plnil podľa jej podielu, teda mohol mu byť priznaný nárok vyplývajúci z § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, tento však nepreukázal. Odvolací súd v tomto konaní tiež konštatoval, že ak pán I. v režime § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatil veriteľom združenia viac než zodpovedalo jeho podielu na dlhu, bol oprávnený požadovať od pani B. náhradu toho, čo za ňu plnil podľa jej podielu. Zo záverov uvedeného konania vyplýva, že pán I. v konaní nepreukázal, že by uhradil spoločné záväzky účastníkov združenia, teda, že by uhradil záväzky združenia vo väčšom rozsahu, než ktorý zodpovedal jeho polovičnému spoluvlastníckemu podielu. V tomto smere podľa názoru Okresného súdu Bratislava V neuniesol dôkazné bremeno. Zo záverov konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V tak možno ustáliť, že nároky žalovaného voči žalobkyni (v opačnom procesnom postavení) boli v tomto konaní zamietnuté z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Žalovaný teda mal nároky z titulu uhradenia záväzkov z vlastných prostriedkov voči žalobkyni, avšak nepreukázal, o aké záväzky sa jednalo. Nepochybné však je, že predmetom konania takéto záväzky boli, o nich sa konalo. O nárokoch žalobcu sa však v predmetnom konaní spor neviedol, žalobca si v uvedenom konaní svoje nároky voči žalovanému neuplatňoval, i keď sa to na prvý pohľad môže tak javiť, a to s ohľadom na vykonané znalecké dokazovanie v uvedenom konaní, kde sa zohľadňovali plnenia žalobcu a žalovaného v rámci vyporiadavania záväzkov združenia. V danom prípade však tieto neboli následne predmetom konania po tom, čo došlo k pripusteniu zmeny žaloby. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného o tom, že uvedený Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.02.2018 č.k. 24C/530/2005-1147 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.07.2018 č.k. 6Co148/2018-1174 predstavuje vo vzťahu k tomuto konaniu prekážku veci rozhodnutej. Prekážku veci rozhodnutej v danom prípade predstavuje uvedené rozhodnutie pre pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, nie však pre pohľadávky žalobkyne voči žalovanému. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V boli vysporiadané iba údajné pohľadávky žalovaného, nie však pohľadávky žalobkyne. Pokiaľ teda Okresný súd Bratislava V predmetom konaní zamietol žalobu žalovaného (v postavení žalobcu), zamietol jeho nároky a o nich rozhodol. Ako uviedol Krajský súd Bratislava vo svojom rozhodnutí č.k. 6Co/148/2018-1174 v bode 12, existuje prípadný nárok žalobcu proti žalovanej vyplývajúci z § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý však p. I. nepreukázal. Rovnako, ako v danom prípade existoval nárok p. I. z titulu úhrady záväzkov za p. B., existoval aj nárok p. B. z titulu uhradenia dlhov iba ňou, hoci túto povinnosť mali obaja účastníci splniť spoločne a nerozdielne. V danom prípade žalobkyňa preukázala, že plnila za žalovaného na základe dvoch právnych titulov výlučne sama.
7. V prípade Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 26Rob/68/2006 zo dňa 15.05.2006 pripadala na žalovaného istina vo výške 238.936,35 EUR (t.j. 7.931,23 EUR) a následne alikvotná časť žalovaného úroku z omeškania vo výške 15,5 % z ročne zo sumy 31.386,90 Sk za dobu od 02.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 41.170,- Sk za dobu od 03.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 47.908,40 Sk za dobu od 04.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 34.691,90 Sk za dobu od 04.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 37.470,30 Sk za dobu od 07.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 69.996,- Sk za dobu od 08.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 21.454,70 Sk za dobu od 09.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 23.337,90 Sk za dobu od 10.04.2004 do zaplatenia, zo sumy 55.975,60 Sk za dobu od 14.04.2004 do
zaplatenia, zo sumy 114.481,- Sk za dobu od 14.04.2004 do zaplatenia, alikvotná časť trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 1/2-ice. Žalobkyňa uhradila ihneď po vydaní platobného rozkazu a pred nadobudnutím právoplatnosti tohto Platobného rozkazu celkom sumu 331.084,30 Sk a následne už v rámci exekučného konania 405.844,-Sk, celkom teda sumu 736.928,30 Sk (24.461,54 EUR). Z tejto sumy pripadá na žalovaného suma 12.230,77 EUR. V prípade Rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 7C/255/05-77 zo dňa 02.05.2006 pripadala na žalovaného istina vo výške 154.606,50 Sk (t.j. 5.131,99 EUR) a následne alikvotná časť žalovaného úroku z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 382.699,- Sk od 27.11.2003 do 27.09.2004 a zo sumy 309.213,- Sk za dobu od 27.09.2004 do zaplatenia, ako aj alikvotná časť trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 1/2-ice. Žalobkyňa uhradila dňa 29.05.2006 sumu 238.936,35 Sk a následne už v rámci exekučného konania sumu 141.615,50 Sk a sumu 31.028,-Sk. Spolu teda uhradila sumu 411.579,85 Sk. Z tejto sumy pripadá na žalovaného suma 205.789,93 Sk, t.j. 6.830,97 EUR.
8. Pokiaľ si žalovaný vo vzťahu k žalobkyni uplatňoval na započítanie pohľadávky, a to titulom regresného nároku vo výške 3.867,99 EUR, ktorý mu vznikol dňa 23.09.2004 tým, že dňa 23.09.2004 uhradil pohľadávku veriteľa DRUGIMPEX Bratislava, a.s., titulom úhrady faktúry č. XXXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 542,70 EUR, ktorý mu vznikol dňa 24.09.2004 tým, že dňa 24.09.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom úhrady faktúry č. XXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 2.113,82 EUR, ktorý mu vznikol dňa 24.09.2004 tým, že dňa 24.09.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom úhrady faktúry č. XXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 1.219,64 EUR, ktorý mu vznikol dňa 27.09.2004 tým, že dňa 27.09.2004 uhradil pohľadávku veriteľa PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom úhrady faktúry č. XXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 3101,27 EUR, ktorý mu vznikol dňa 01.12.2004 tým, že dňa 01.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom titulom úhrady DPH, titulom regresného nároku vo výške 34,36 EUR, ktorý mu vznikol dňa 01.12.2004 tým, že dňa 01.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom titulom úhrady DPH, titulom regresného nároku vo výške 2,42 EUR, ktorý mu vznikol dňa 01.12.2004 tým, že dňa 01.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom titulom úhrady DPH, titulom regresného nároku vo výške 2,36 EUR, ktorý mu vznikol dňa 23.12.2004 tým, že dňa 23.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa INTEC PHARMA s.r.o. titulom úhrady faktúry č. XXXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 36,23 EUR, ktorý mu vznikol dňa 23.12.2004 tým, že dňa 23.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa INTEC PHARMA s.r.o. titulom úhrady faktúry č. XXXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 1.042,97 EUR, ktorý mu vznikol dňa 14.03.2005 tým, že dňa 14.03.2005 uhradil pohľadávku veriteľa JUVAMED, s.r.o., titulom úhrady faktúry č. XXXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 1.801,88 EUR, ktorý mu vznikol tým, že uhradil pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom regresného nároku vo výške 252,19 EUR, ktorý mu vznikol tým, že uhradil pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom úhrady faktúry (neuvedené číslo), titulom regresného nároku vo výške 11.396,12 EUR, ktorý mu vznikol dňa 07.11.2007 tým, že dňa 07.11.2007 uhradil pohľadávku veriteľa FARMAWORLD, s.r.o., titulom úhrady faktúry č. XXXXX, je potrebné uviesť, že nároky žalovaného boli uplatňované už v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V a súd už uviedol, že v prípade týchto nárokov by išlo o vec rozhodnutú. Žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V nepreukázal, že by uhradil spoločné záväzky účastníkov združenia, teda vo väčšom rozsahu, než ktorý zodpovedal jeho polovičnému spoluvlastníckemu podielu. Preto nebolo možné započítanie vo vzťahu k pohľadávkam žalobkyne akceptovať. Súd na základe týchto skutočností zaviazal žalovaného k zaplateniu celkovej sumy 19.061,74 EUR. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia trov exekúcie v plnej výške, je potrebné uviesť, že tieto trovy sú spoločnými trovami strán, nakoľko bolo povinnosťou každej zo strán zaplatiť celý dlh v stanovenej lehote. Ak k tomu nedošlo, obe strany zodpovedajú za zvýšenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky cestou exekútora. Žalobca bol v omeškaní dňom nasledujúcim po zaplatení dlžnej sumy zo strany žalobkyne. Súd preto žalobkyni priznal úrok z omeškania -zo sumy 12.230,77 EUR za dobu od 21.09.2006 do zaplatenia (dňom 20.09.2006 bola posledná časť záväzku žalobkyňou uhradená) vo výške 9 % ročne (diskontná sadzba k tomuto dňu bola vo výške 4,5 % ročne) -zo sumy 6.830,97 EUR za dobu od 13.09.2006 do zaplatenia (dňom 12.09.2006 bola uhradená posledná časť záväzku žalovanou) vo výške 9 % ročne (diskontná sadzba k tomuto dňu bola vo výške 4,5 % ročne). V časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala priznania istiny nad sumu 19.061,74 EUR s úrokom
z omeškania a tiež v časti prevyšujúcej priznaný úrok z omeškania bola žaloba zamietnutá. V danom prípade bola žalobkyňa úspešná v rozsahu 85 % (žalovaná suma 22.411,55 EUR, priznaná suma 19.061,74 EUR) a žalovaný v rozsahu 15 %. Súd preto žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 70 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
9. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku I. a III. podal včas odvolanie žalovaný. Namietal, že v dôsledku nesprávneho a nedostatočného odôvodnenia rozsudku pre absenciu náležitostí odôvodnenia vyplývajúcich z ust. § 220 ods. 2 CSP, je rozsudok nepreskúmateľný (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 6/03 z 13. marca 2003). Z rozsudku vyplýva, že súd právo účastníkov konania na súdnu ochranu garantované im Ústavou SR nerešpektoval, keď z odôvodnenia rozsudku nevyplýva jasné ani výstižné vysvetlenie ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ani z ktorých dôkazov pri svojom rozhodnutí vychádzal a ako ich vyhodnotil, a naopak ktoré dôkazy nepovažoval pre svoje rozhodnutie za podstatné. Súd v odôvodnení rozsudku v rozpore s princípom rovnosti strán arbitrárne neakceptoval započítanie vykonané žalovaným s odôvodnením, že žalovaným započítané nároky boli uplatňované v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V a išlo by o vec rozhodnutú, avšak námietku žalobkyne k res iudicata vo vzťahu k nárokom žalobkyne nepovažoval za dôvodnú. Argumentácia súdu uvedená v bode 24 rozsudku – prekážku veci rozhodnutej v danom prípade predstavuje uvedené rozhodnutie pre pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, nie však pre pohľadávky žalobkyne voči žalovanému – je potrebné považovať za absolútne arbitrárne a porušujúce práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Nie je právne možné, aby jedno rozhodnutie predstavovalo pre jednu procesnú stranu res iudicata, v tomto prípade pre žalovaného, avšak pre druhú stranu už nie, v tomto prípade pre žalobkyňu. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že takýto rozsudok súdu prvej inštancie nemôže spĺňať náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný. Z uvedeného je zároveň zrejmé, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP). V druhom rade nie je možné súhlasiť s argumentáciou súdu týkajúcej sa prekážky res iudicata. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V boli vysporiadané iba údajné pohľadávky žalovaného, nie však pohľadávky žalobkyne. Vychádzajúc z právnej literatúry a judikatúry, má však za to, že otázku res iudicata je potrebné posudzovať nielen podľa žalobného nároku (petitu), ale ako žalobný nárok spolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal žalobný nárok vyplývať. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 sa žalobca G. H. I. (po úprave petitu) domáhal voči žalovanej A. B. zaplatenia sumy 158.606,72 EUR (4.778.186,11 Sk) ako vyrovnacieho podielu z titulu zániku združenia SCARABEUS (vyporiadania majetku združenia – aktív a pasív). Uplatnený nárok predstavoval sumu, o ktorú žalobca G. H. I. oproti žalovanej A. B. uhradil veriteľom väčší rozsah záväzkov než zodpovedalo jeho spoluvlastníckemu podielu 1/2, t. j. uplatňovaný nárok predstavoval iba prevyšujúcu časť úhrad žalobcu G. H. I.. Konkrétne uplatnený nárok pozostával z položiek uvedených v tabuľke č. 8 Znaleckého posudku č. 2/2011 vypracovaného Expertíznym a edukačným inštitútom BVŠP (ďalej len „Znalecký posudok“). V rámci výpočtu žalovaného nároku pritom boli zohľadnené o. i. záväzky žalobkyne A. B. a žalovaného G. H. I., ktoré neuhradili v pomere 1:1 (v tabuľke ako záväzky – nevyrovnané, zvýraznené červenou)
a ktoré boli uvedené v tabuľke č. 11B Znaleckého posudku. Táto tabuľka verifikovaná znalcom podľa účtovného stavu a predložených listinných dôkazov, obsahovala, ktoré záväzky a v akej výške uhrádzal jednotlivý účastník konania sp. zn. 24C/530/2005, pričom úhrady boli delené na istiny a následné úroky z omeškania, súdne poplatky, trovy konania, trovy právneho zastúpenia a trovy exekúcie. Z tabuľky je zrejmé, že predmetom konania boli ako nároky žalovaného G. H. I. (pozn. nároky, ktoré si žalovaný započítal v konaní sú zvýraznené červenou), tak aj nároky žalobkyne A. B., ktoré si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 8C/20/2008 (pozn. zvýraznené zelenou). Pre úplnosť uvádza, že aj keď si žalovaná A. B. (v tomto konaní žalobkyňa) v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 priamo neuplatňovala uvedené nároky, tieto nároky mali v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 povahu kompenzačnej námietky, t. j. znižovali uplatňovaný nárok žalobcu G. H. I. (v tomto konaní žalovaného) a v rámci konania 24C/530/2005 na ne bolo prihliadané. Predmet konania v konaní 24C/530/2005 a v tomto konaní 8C/20/2008 vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých si nárok jednotliví účastníci uplatnili, t. j. úhrada záväzkov vo väčšom rozsahu, než zodpovedalo ich spoluvlastníckemu podielu 1/2 a následný nárok na vrátenie sumy, o ktorú uhradili viac (t.j. regresné nároky). Žalovaný G. H. I. už priamo v podanom návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (konanie 24C/530/2005) uviedol aj pohľadávku žalobkyne A. B. uplatňovanú v tomto konaní, keď táto pohľadávka bola v konaní 24C/530/2005 zohľadňovaná a uplatňovaná tým, že o túto sumu žalovaný G. H. I. znížil svoj uplatnený nárok (viď tiež regresné nároky z konania 7C/255/2005 a z platobného rozkazu sp. zn. 26Rob/68/2006). Nakoľko v konaní 24C/530/2005 vystupovali rovnakí účastníci (žalobkyňa a žalovaný v opačných procesných postaveniach) a ohľadne rovnakého predmetu konania (regresný nárok), je zrejmé, že konanie 24C/530/2005 vytvára prekážku res iudicata pre toto súdne konanie 8C/20/2008. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP). V treťom rade nemožno súhlasiť s neakceptovaním započítania vykonaného žalovaným vo vzťahu k pohľadávkam žalobkyne, keď je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd započítanie neuznal s tým, že vo vzťahu k nárokom žalovaného považoval námietku res judicata za dôvodnú, avšak rovnakú námietku nepovažoval za dôvodnú vo vzťahu k nárokom žalobkyne. Opätovne dal do pozornosti, že v konaní 24C/530/2005 boli zamietnuté iba tie nároky, ktoré žalobca G. H. I. uhradil nad rozsah svojho podielu so zohľadnením úhrad žalobkyne A. B. nad rozsah jej podielu. Záväzky nevyrovnané tvorili časť 42.993,29 Eur z celkovej hodnoty sporu 158.606,72 EUR. Suma 42.993,29 EUR (1.295.215,77 Sk) tvorila rozdiel medzi sumou 3.846.849,70 Sk, ktorú uhradil výlučne žalobca G. H. I. a sumou 1.256.418,15 Sk, ktorú uhradila výlučne žalovaná A. B.. Z uvedeného vyplýva, že zamietnutie žaloby v konaní 24C/530/2005 sa nedotýkalo nárokov do tejto výšky, t. j. do sumy 1.256.418,15 Sk (výška istiny a úrokov uhradených výlučne žalobkyňou A. B. a v rovnakej hodnote pohľadávky žalovaného G. H. I.). V prípade, ak by sa konanie týkalo všetkých nárokov žalovaného, muselo by sa týkať zároveň aj nárokov žalobkyne, nakoľko nároky žalovaného boli o nároky žalobkyne znižované a uplatňovaný bol iba rozdiel. V takomto prípade by rovnako bola daná prekážka res iudicata. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že zo Znaleckého posudku vyplýva vyrovnávajúci podiel (pre záväzky nevyrovnané) v hodnote 1.295.045,55 Sk. Súd vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná, a to vzhľadom na premlčanie uplatňovaného nároku žalobcu G. H. I. vznesenú žalovanou A. B., a to s prihliadnutím na zmenu žaloby pripustenú na pojednávaní dňa 25.09.2013. Uvedené zamietnutie žaloby neznamená (s prihliadnutím na námietku premlčania), že by žalovaný G. H. I. nemal žiadne nároky voči žalobkyni A. B., naopak Znaleckým posudkom boli preukázané jeho nároky, ktoré však neboli priznané. Aj v prípade, ak by bola žaloba v konaní 24C/530/2005 zamietnutá z dôvodu vznesenia námietky premlčania, uvedené stále nebráni tomu, aby tieto pohľadávky boli započítané s pohľadávkami, s ktorými sa stretli v čase, keď ešte premlčané neboli. Nemožno súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, že sporná pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu. Pohľadávka nepochybne môže existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie. Predsa záväzok (záväzkový vzťah spravidla) nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale právo na plnenie (pohľadávka) vzniká spravidla z právnych úkonov (§ 488, § 489 Občianskeho zákonníka), a to objektívne a súdne rozhodnutie až následne deklaruje existenciu (ale nezakladá vznik) príslušného právneho úkonu a deklaruje už existujúcu povinnosť (napr. povinnosť zaplatiť) plniť, a to aj s príslušenstvom (úroky sa prisudzujú nie odo dňa vydania súdneho
rozhodnutia, ale odo dňa, keď je dlžník v omeškaní). Žalovaný môže účinne započítať akúkoľvek pohľadávku, ak to nie je v rozpore s hmotným právom, t. j. môže ísť o judikovanú pohľadávku, uznanú pohľadávku, pohľadávku, ktorá je predmetom iného konania, pohľadávku, ktorú žalovaný na súde neuplatnil, pohľadávku, ktorú žalobcu popiera a pod.. Navyše platná právna úprava zakotvuje aj inštitút jednostranného započítania pohľadávky. V žiadnom prípade nemôže a priori odmietnuť započítací prejav bez náležitého preskúmania existencie a dôvodnosti pohľadávky. Je povinnosťou súdu prejudiciálne posúdiť otázku (ne)spornosti pohľadávky z hľadiska všetkých aspektov potrebných na vyhodnotenie, či táto pohľadávka existuje alebo nie (oprávnenosť pohľadávky/právna existencia pohľadávky). Súd v rozpore s vyššie uvedeným odmietol započítací prejav žalovaného bez preskúmania existencie a dôvodnosti pohľadávok. Vzhľadom k vyššie uvedenému žiadal odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.
10. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že v plnom rozsahu súhlasí s predmetným rozsudkom a má za to, že rozhodnutie je správne a že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a preto rozhodol tak ako je uvedené. Nesúhlasí s dôvodmi odvolania žalovaného pretože súd v odôvodnení svojho rozsudku odpovedal na všetky námietky žalovaného, ktoré boli prednesené súdu počas celého súdneho konania. Poukázala na jej vyjadrenie zo dňa 17.01.2023, v ktorom poukázal na rozsudok Krajského súdu Bratislave zo dňa 25.07.2018, č.k. 6Co/148/2018-1174, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005, ktorým bola žaloba žalovaného v postavení žalobcu zamietnutá v celom rozsahu. Odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave v bodoch 3, 11 a 12 je odpoveďou na všetky námietky žalovaného a na celú jeho procesnú obranu. Znalecký posudok č. 2/2011 vypracovaný Expertíznym a edukačným inštitútom BVŠP na ktoré poukazuje žalovaný v odôvodnení svojho odvolania bol dôkaz, ktorý zabezpečoval konajúci súd a to v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005. Teda nešlo o úkon, ktorý urobil žalovaný v postavení žalobcu v uvedenom súdnom konaní a preto nie je možné hľadieť na tento úkon ako na úkon smerujúci k započítaniu pohľadávok voči žalobcovi v postavení žalovaného v pôvodnom konaní. (viď bod 11 rozsudku Krajského súdu Bratislava). Okresný súd Bratislava V ani Krajský súd Bratislava neuviedli v odôvodnení svojich rozsudkov, že údaje uvedené v uvedenom znaleckom posudku sú pravdivé a správne. Znalecký posudok mal slúžiť ako technický dôkaz k návrhu žalovaného v postavení žalobcu na základe jeho podanej žaloby o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k majetku združenia SCRABEUS teda ešte pred zmenou petitu. Samotný znalecký posudok nie je dôkazom o tom, kto komu koľko dlhuje, ale je to technický podklad, na základe ktorého môže súd rozhodnúť. Žaloba žalovaného v postavení žalobcu bola zamietnutá z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svoju žalobu neodôvodnil a svoje nároky podľa predošlého rozsudku krajského súdu nešpecifikoval. Žalobkyňa nemôže zaplatiť za chybu žalovaného, a to že žalovaný podal nekvalifikovanú žalobu na Okresný súd Bratislava V. To, že žalovaný v svojej nesprávnej a nekvalifikovanej žalobe uviedol a označil svoje údajné pohľadávky voči žalovanej a uviedol a označil údajné pohľadávky žalovanej voči nemu neznamená, že o nároku žalobkyne bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu Bratislava. Na rozdiel od žalovaného žalobkyňa sa svojho nároku kvalifikovane a včas domáhala a preto súd mohol len vyhovieť jej žalobe. Žalobkyňa v postavení žalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 nikdy neuznala žiaden nárok žalovaného v postavení žalobcu a vždy žiadala, aby bol návrh zamietnutý v celom rozsahu, čo sa napokon aj stalo skutočnosťou. Na základe vyššie uvedeného a predložených listinných dôkazov má za to, že rozhodnutie súdu je správne a že odvolanie žalovaného nie je odôvodnené a dôvody odvolania sa nezakladajú na pravde. Z vyššie uvedených dôvodov žiadala, aby odvolanie žalovaného bolo zamietnuté a aby rozsudok okresného súdu bol potvrdený. 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že s tvrdeniami žalobkyne uvedenými vo vyjadrení nemožno súhlasiť. Znalecký posudok č. X/XXXX, ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005, nemožno považovať za čisto technický podklad ako sa snaží tvrdiť žalobkyňa, ktorým by neboli preukázané vzájomné pohľadávky a záväzky, keď opak vyplýva priamo z jeho charakteru ako dôkazného prostriedku, ktorý mal práve aj tieto pohľadávky a záväzky verifikovať. Žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 znalecký posudok č. X/XXXX nespochybňovala a údaje z tohto znaleckého posudku ani nevyvrátila. Tvrdenie žalobkyne, že súdy neuviedli v odôvodnení svojich rozsudkov, že údaje uvedené v predmetnom znaleckom posudku sú pravdivé a správne, považuje za irelevantné.
Naopak prvostupňový súd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 a následne ani odvolací súd predmetný znalecký posudok nespochybňovali a práve naopak, vychádzali z údajov v ňom uvedených. K tvrdeniam týkajúcim sa res iudicata a neoznačení pohľadávok poukázal na obsah jeho vyjadrenia zo dňa 19.12.2022, ktoré založil do spisu a v tomto poukazoval na skutočnosť, že za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Je toho názoru, že žalobkyňa ako aj súd prvej inštancie nesprávne posudzujú, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 nepredstavuje pre konanie vedené na tunajšom súde res iudicata. Opätovne poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005 žalovaným uplatnený nárok predstavoval sumu, o ktorú žalovaný G. H. I. oproti žalobkyni A. B. uhradil veriteľom väčší rozsah záväzkov než zodpovedalo jeho spoluvlastníckemu podielu 1/2, t. j. uplatňovaný nárok predstavoval iba prevyšujúcu časť úhrad žalobcu G. H. I.. V konaní 24C/530/2005 tak boli zamietnuté iba tie nároky, ktoré žalovaný G. H. I. uhradil nad rozsah svojho podielu so zohľadnením úhrad žalobkyne A. B. nad rozsah jej podielu. V uvedenom konaní tak nebolo rozhodnuté o nárokoch žalovaného, ktoré sa kryli s nárokmi žalobkyne (sumy 1.256.418,15 Sk) (výška istiny a úrokov uhradených výlučne žalobkyňou A. B. a v rovnakej hodnote pohľadávky žalovaného G. H. I.), nakoľko tieto boli vzájomne započítane a tejto časti sa netýkalo zamietnutie žaloby. Opätovne dal do pozornosti tabuľku č. 11B Znaleckého posudku č. 2/2011, z ktorej je zrejmé, že predmetom konania boli ako nároky žalovaného G. H. I., tak aj nároky žalobkyne A. B., ktoré si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 8C/20/2008. S ohľadom na túto skutočnosť je rovnako chybný aj záver súdu, že nemohol akceptovať započítanie zo strany žalovaného. V ostatnom sa pridržiava tvrdení uvedených v odvolaní. Vzhľadom k vyššie uvedenému žiadal odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.
12. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
13. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
14. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
15. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný boli členmi združenia, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o združení osôb zo dňa 19.12.2001, pričom toto združenie zaniklo 31.12.2003. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 675.170,50 Sk (22.411,55 EUR) a 9,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 238.295,50 Sk (7.909,96 EUR), za dobu od 24.08.2006 do zaplatenia, zo sumy 31.028,- Sk (1.029,94 EUR) za dobu od 12.09.2006 do zaplatenia, zo sumy 405.844,- Sk (13.471,55 EUR) za dobu od 20.09.2006 do zaplatenia, a to na základe toho, že žalobkyňa plnila za žalovaného celkovú sumu 675.170,50 Sk, a preto má v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka regresný nárok voči žalovanému spočívajúci v požadovaní náhrady od žalovaného vo výške celého plnenia, teda 675.170,50 Sk. Ďalej bolo dokazovaním vykonaným pred súdom prvej inštancie
osvedčené, a to z konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/530/2005, že na základe návrhu žalovaného sa pôvodne na súde viedlo konanie o vyporiadanie majetku získaného činnosťou združenia, avšak následne na základe zmeny žaloby sa viedlo konanie o zaplatenie sumy 158.606,72 EUR, čo mala byť v zásade pohľadávka žalovaného voči žalobkyni z titulu vyporiadania vzájomných záväzkov sporových strán, kedy žalovaný vychádzal zo skutočnosti, ktorá vyplynula zo znaleckého dokazovania, že zaplatil za záväzky združenia viac ako žalobkyňa. Súd skonštatoval v danom konaní, že p. I. bol oprávnený požadovať od pani B. náhradu toho, čo za ňu plnil podľa jej podielu, teda mohol mu byť priznaný nárok vyplývajúci z § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, tento však nepreukázal. Odvolací súd v tomto konaní tiež konštatoval, že ak pán I. v režime § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatil veriteľom združenia viac než zodpovedalo jeho podielu na dlhu, bol oprávnený požadovať od pani B. náhradu toho, čo za ňu plnil podľa jej podielu. Zo záverov uvedeného konania ďalej vyplýva, že pán I. v konaní nepreukázal, že by uhradil spoločné záväzky účastníkov združenia, teda, že by uhradil záväzky združenia vo väčšom rozsahu, než ktorý zodpovedal jeho polovičnému spoluvlastníckemu podielu. V tomto smere podľa názoru Okresného súdu Bratislava V neuniesol dôkazné bremeno. Zo záverov konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V tak možno aj podľa odvolacieho súdu ustáliť, že nároky žalovaného voči žalobkyni (v opačnom procesnom postavení) boli v tomto konaní zamietnuté z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Žalovaný teda mal nároky z titulu uhradenia záväzkov z vlastných prostriedkov voči žalobkyni, avšak nepreukázal, o aké záväzky sa jednalo. Nepochybné však je aj podľa odvolacieho súdu, že predmetom konania takéto záväzky boli, o nich sa konalo. O nárokoch žalobkyne sa však ani podľa odvolacieho súdu v predmetnom konaní spor neviedol, žalobkyňa si v uvedenom konaní svoje nároky voči žalovanému neuplatňovala, i keď ako správne konštatoval už súd prvej inštancie, sa to na prvý pohľad môže tak javiť, a to s ohľadom na vykonané znalecké dokazovanie v uvedenom konaní, kde sa zohľadňovali plnenia žalobcu a žalovaného v rámci vyporiadavania záväzkov združenia. V danom prípade však, ako to vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 24C/530/2005, tieto neboli následne predmetom konania po tom, čo došlo k pripusteniu zmeny žaloby, preto ani podľa odvolacieho súdu neobstojí tvrdenie žalovaného uvádzané pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní, že uvedený Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.02.2018 č.k. 24C/530/2005-1147 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.07.2018 č.k. 6Co148/2018-1174 predstavuje vo vzťahu k tomuto konaniu prekážku veci rozhodnutej. Prekážku veci rozhodnutej v danom prípade aj podľa odvolacieho súdu predstavuje uvedené rozhodnutie pre pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, nie však pre pohľadávky žalobkyne voči žalovanému, nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V boli vysporiadávané iba údajné pohľadávky žalovaného, nie však pohľadávky žalobkyne. Pokiaľ teda Okresný súd Bratislava V v predmetnom konaní zamietol žalobu žalovaného (v postavení žalobcu), zamietol jeho nároky a o nich rozhodol, nakoľko ako uviedol Krajský súd Bratislava vo svojom rozhodnutí č.k. 6Co/148/2018-1174 v bode 12, existuje prípadný nárok žalobcu proti žalovanej vyplývajúci z § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý však p. I. nepreukázal. Rovnako, ako v danom prípade existoval nárok p. I. z titulu úhrady záväzkov za p. B., existoval aj podľa odvolacieho súdu nárok p. B. z titulu uhradenia dlhov iba ňou, hoci túto povinnosť mali obaja účastníci splniť spoločne a nerozdielne. V danom prípade žalobkyňa aj podľa odvolacieho súdu preukázala, že plnila za žalovaného na základe dvoch právnych titulov výlučne sama.
16. Pokiaľ si žalovaný vo vzťahu k žalobkyni uplatňoval na započítanie pohľadávky, a to titulom regresného nároku vo výške 3.867,99 EUR, ktorý mu vznikol dňa 23.09.2004 tým, že dňa 23.09.2004 uhradil pohľadávku veriteľa DRUGIMPEX Bratislava, a.s., titulom úhrady faktúry č. XXXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 542,70 EUR, ktorý mu vznikol dňa 24.09.2004 tým, že dňa 24.09.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom úhrady faktúry č. XXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 2.113,82 EUR, ktorý mu vznikol dňa 24.09.2004 tým, že dňa 24.09.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom úhrady faktúry č. XXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 1.219,64 EUR, ktorý mu vznikol dňa 27.09.2004 tým, že dňa 27.09.2004 uhradil pohľadávku veriteľa PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom úhrady faktúry č. XXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 3101,27 EUR, ktorý mu vznikol dňa 01.12.2004 tým, že dňa 01.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom titulom úhrady DPH, titulom regresného nároku vo výške 34,36 EUR, ktorý mu vznikol dňa 01.12.2004 tým, že dňa 01.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom titulom úhrady DPH, titulom regresného nároku vo výške 2,42 EUR, ktorý mu vznikol dňa 01.12.2004 tým, že dňa 01.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom titulom úhrady DPH, titulom regresného nároku vo výške 2,36 EUR, ktorý mu vznikol dňa
23.12.2004 tým, že dňa 23.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa INTEC PHARMA s.r.o. titulom úhrady faktúry č. XXXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 36,23 EUR, ktorý mu vznikol dňa 23.12.2004 tým, že dňa 23.12.2004 uhradil pohľadávku veriteľa INTEC PHARMA s.r.o. titulom úhrady faktúry č. XXXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 1.042,97 EUR, ktorý mu vznikol dňa 14.03.2005 tým, že dňa 14.03.2005 uhradil pohľadávku veriteľa JUVAMED, s.r.o., titulom úhrady faktúry č. XXXXXXXX, titulom regresného nároku vo výške 1.801,88 EUR, ktorý mu vznikol tým, že uhradil pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom regresného nároku vo výške 252,19 EUR, ktorý mu vznikol tým, že uhradil pohľadávku veriteľa Fides zdravotnícke zásobovanie, a.s., titulom úhrady faktúry (neuvedené číslo), titulom regresného nároku vo výške 11.396,12 EUR, ktorý mu vznikol dňa 07.11.2007 tým, že dňa 07.11.2007 uhradil pohľadávku veriteľa FARMAWORLD, s.r.o., titulom úhrady faktúry č. XXXXX, súd prvej inštancie správne uviedol, že nároky žalovaného boli uplatňované už v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V a v prípade týchto nárokov by išlo o vec rozhodnutú. Žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pritom nepreukázal, že by uhradil spoločné záväzky účastníkov združenia, teda vo väčšom rozsahu, než ktorý zodpovedal jeho polovičnému spoluvlastníckemu podielu, preto nebolo možné započítanie vo vzťahu k pohľadávkam žalobkyne akceptovať. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného k zaplateniu celkovej sumy 19.061,74 EUR s príslušenstvom.
17. V súvislosti so žalovaným prejavom nespokojnosti s namietaným rozsudkom okresného súdu odvolací súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti, čo v danom prípade splnené bolo.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, pričom dostatočne sa vysporiadal i s námietkami uvádzanými žalovaným v odvolaní, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalovaného za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyne odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).