Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/67/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ H. R., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, R. Z., občan SR, 2/ E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/X, J., občan SR, 3/ E. F., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXXX/X, J., občan SR, 4/ J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X.. sv. U. XX/XX, J., občan SR, 5/ G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, F., občan SR, všetci právne zastúpení JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom, so sídlom Mnoheľova 15, Poprad, proti žalovaným: 1/ Ing. J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom R. Z. XXX, občan SR, 2/ Mgr. L. F., nar. X.XX.XXXX, bytom R. Z. XXX, občan SR, obaja právne zastúpení JUDr. Dušanom Mackom, advokátom, so sídlom Družstevná 464, Štrba, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. - 113 zo dňa 6.2.2012, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným na účet ich právneho zástupcu JUDr. Dušana Macka trovy prvostupňového konania vo výške 668,02 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že pozemky CKN parc. č. 300/1 - ostatné plochy o výmere 153 m2, č. 300/2 - ostatné plochy o výmere 67 m2, č. 303/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2, č. 303/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2, č. 303/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2 a č. 303/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 71 m2, vedené na LV č. XXX, pre k.ú. R. Z., nie sú vlastníctvom žalovaných. Zároveň súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne žalovaným zaplatiť trovy prvostupňového konania vo výške 5.462,42 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Výrok o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil aplikáciou ust. a ust. . Zdôraznil, že žalovaní mali v konaní plný úspech. Boli zastúpení advokátom, a preto im patrí náhrada trov právneho zastúpenia. Priznané trovy špecifikoval tak, že pozostávajú z odmeny za úkony právnej služby - prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, zastúpenie na pojednávaniach 18.10.2010, 15.11.2010, 31.1.2012, 6.2.2012, podania vo veci samej z 15.11.2010 a z 22.7.2011 a odmena za poradu s klientom z 22.7.2011. Tarifnú odmenu určil vo výške 486,34 eur za úkon. Okrem toho priznal náhradu tzv. režijného paušálu za 5 úkonov právnej služby v roku 2010 po 7,21 eur, za 2 úkony právnej služby v roku 2011 po 7,41 eur a za 2 úkony v roku 2012 po 7,63 eur. Tiež priznal aj náhradu za stratu času pri účastiach na pojednávaniach v roku 2010 a v roku 2012 celkom vo výške 98,92 eur a náhradu cestovných výdavkov pri týchto pojednávaniach celkom vo výške 9,91 eur.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o náhrade trov konania, včas podali odvolanie žalobcovia. Vytýkajú súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie v tomto výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia neuviedol, na základe akých skutočností dospel k hodnote sporu, od ktorej odvodil výšku tarifnej odmeny advokáta za úkon právnej služby vo výške 486,34 eur. Podľa žalobcov, v danom prípade ide o predmet konania, ktorý nemožno oceniť peniazmi a podľa toho bol vo veci aj stanovený súdny poplatok za začatie konania. V takýchto prípadoch pri aplikácii vyhl. č. základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za úkon právnej služby je určená 1/13 výpočtového základu. Súd podľa tohto ustanovenia vo veci nepostupoval. Žalobcovia namietajú aj počet úkonov právnej služby, za ktoré bola priznaná odmena. Poradu s klientom zo dňa 22.7.2011 žalobcovia nepovažujú za účelný a hospodárny právny úkon. Naviac, ide o právny úkon nadbytočný, za ktorý žalovaným neprislúcha náhrada. Žalobcom bolo doručené na vedomie len vyjadrenie žalovaných k žalobe. Podania z 15.11.2010 a zo dňa 22.7.2011 žalobcovia nemajú k dispozícii. Nemôžu sa preto vyjadriť ani k tomu, či tieto úkony boli vykonané. Žiadajú, aby žalovaným bola priznaná náhrada trov konania iba za 6 úkonov právnej služby, a to za 4 úkony v roku 2010 s tarifnou odmenou po 55,34 eur za úkon, s režijným paušálom pri týchto úkonoch po 7,21 eur a tiež odmena za 2 úkony právnej služby v roku 2012 s tarifnou odmenou 58,69 eur a s režijným paušálom pri týchto úkonoch po 7,63 eur. Zdôrazňujú aj to, že pri aplikácii ust. vyhl. č. sa znižuje tarifná odmena o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Úkony právnej služby, realizované zástupcom žalovaných, boli realizované po 31.5.2010, preto žalovaným nepatrí zvýšenie náhrady trov právneho zastúpenia. Odmena pri dvoch klientoch sa prakticky rovná 100 % a nezvyšuje sa. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným trovy konania v súlade s právnou úpravou, alternatívne dáva odvolaciemu súdu aj návrh, aby sa žalovaným náhrada trov konania podľa nepriznávala, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa, podľa ich názoru, spočívajú v samotnom predmete konania, pretože žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva z dôvodu, že patrili im právnym predchodcom a samotní žalobcovia nemajú zodpovednosť na tom, že neboli zapísaní ako vlastníci.

Žalovaní vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že odvolacie námietky, uplatnené žalobcami, sú nedôvodné. Podľa ich názoru, je neakceptovateľný názor, podľa ktorého by sa mala tarifná odmena určiť podľa vyhl. č. (ďalej len „“). Hodnota uplatňovaného práva bola pred súdom prvého stupňa jasne a presne ustálená, a preto bol dôvodný postup podľa . Pri určení ceny nehnuteľnosti, ktorej vlastníctva sa žalobcovia domáhali, vychádzali žalovaní z trhovej ceny pozemku vo výške 49,7968 eur/m2. Vo veci nešlo o nemožnosť vyjadrenia hodnoty uplatneného práva v peniazoch alebo o alternatívu ocenenia tejto hodnoty práva len s nepomernými ťažkosťami. Ak by žalobcovia boli úspešní v konaní, tak by žalovaní o vlastnícke právo v tejto hodnote prišli a boli by tým zbavení vlastníckeho práva, t.j. hodnoty finančne vyjadrenej trhovou kúpnou cenou uvedeného pozemku. Právna služba, poskytovaná advokátom v tejto veci, sa týkala práve veci, ktorá je oceniteľná v peniazoch, a to cenou vlastníckeho práva. Pri aplikácii ust. je cenou práva pre určenie tarifnej hodnoty veci na stanovenie tarifnej odmeny advokáta za právnu službu všeobecná cena pozemku, ku ktorej žalobcovia žiadali určiť svoje vlastnícke právo. Iný výklad normatívneho textu vyhlášky by odporoval materiálnemu chápaniu zásady právneho štátu, zakotveného v čl. I. SR, bol by ústavne nekomformný a aj v rozpore s ust. SR. Iný postup by znamenal aj odklon od rozhodnutí o náhrade trov konania v podobných veciach. Pripája rozhodnutia Okresného súdu Poprad č.k. , , rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. a - 158. Žalovaní nesúhlasia ani s odvolacou námietkou, poukazujúcou na neúčelnosť porady s klientom z 22.7.2011 zdôrazňujúc, že došlo k zmene žalobného návrhu. V prípade, ak by ku konzultácii advokáta s klientom nedošlo, mohol by účastník sa sťažovať disciplinárnym orgánom na advokáta. Úkon z 22.7.2011 považujú za potrebný a nevyhnutný. Za zmätočnú a zavádzajúcu považujú žalovaní argumentáciu odkazujúcu na výklad . Tvrdia, že v odvolaní sa vysvetľuje znenie tohto ustanovenia, ale neuvádza sa v odvolaní, v čom sa vidí tento rozpor a aká iná suma by pri výpočte základnej tarifnej odmeny mala vyjsť, než tá, ktorú v súlade s ustanovením vyhlášky žalovaní vyčíslili. Žalovaní preto navrhujú, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a priznal im aj trovy odvolacieho konania vo výške 592,76 eur, pozostávajúce z odmeny advokáta za vyjadrenie k odvolaniu a z náhrady hotových výdavkov, všetko zvýšené o DPH.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania ( ). Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , . Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by mohli byť len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vychádzajúc z týchto zásad odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá. V tejto časti teda rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu v tomto výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať (, , ). Po preskúmaní napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa i konania, ktoré mu predchádzalo, v zmysle vyššie uvedených zásad odvolací súd dospel k záveru, že na základe podaného odvolania treba rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť.

Bez akýchkoľvek pochybností výsledok konania pred súdom prvého stupňa o podanej žalobe svedčí o plnom úspechu žalovaných v konaní. Patrí im preto pri aplikácii ust. nárok na náhradu trov konania.

Žalovaní, úspešní v konaní, uplatnili si nárok na náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Výšku tarifnej odmeny odvádzajú od tvrdenej trhovej hodnoty nehnuteľností vo výške 49,7968 eur za m2 pozemku. Predmetom konania boli nehnuteľnosti s celkovou výmerou 640 m2. Z obsahu spisu však nevyplýva údaj o takejto žalovanými tvrdenej trhovej cene nehnuteľností. Medzi nehnuteľnosťami, ktoré mali byť predmetom konania, sú aj parcely č. 300/1 a č. 300/2 v celkovej výmere 220 m2 (153 + 67), u ktorých už z LV č. XXX vyplýva spôsob využitia taký, že ide o pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Žalobcovia, uplatňujúci nárok na náhradu trov konania, nepredložili súdu doklad o tvrdenej trhovej cene nehnuteľností. Aj z verejne prístupnej internetovej stránky Obce Stará Lesná sa dá zistiť Všeobecne záväzné nariadenie o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady na území obce R. Z. č. 2/2012, podľa ktorého hodnota pozemkov na území R. Z., odvodená z aplikácie ust. § 6 ods. 1 zákona o miestnych daniach, je u záhrad i zastavaných plôch a nádvoriach a ostatných plôch vo výške 1,32 eur/m2. Pri celkovej výmere nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania - 640 m2, by bola cena zodpovedajúca uvedenému všeobecne záväznému nariadeniu obce vo výške 844,802 eur. Z takejto hodnoty by potom vychádzala tarifná odmena advokáta pri alternatíve určenia tejto podľa vyhl. č. vo výške 51,45 eur za úkon právnej služby.

Žalobcovia tvrdia, že ide o aplikáciu ust. § 11 ods. 1 vyhlášky, a teda žiadajú o určenie tarifnej odmeny ako z neoceniteľného predmetu konania. Takáto ich argumentácia zodpovedá aj judikatúre Najvyššieho súdu SR, konkrétne záverom, aké vyplynuli z rozhodnutia . Právna veta, vyplývajúca z tohto rozhodnutia, zdôrazňuje, že v zmysle ustálenej súdnej praxe, ako aj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, sa základ pre výpočet trov právneho zastúpenia určuje na základe rovnakých kritérií ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci. Tento postup reflektuje jednotu základu pre všetky druhy trov konania, ktorých výška sa odvíja od hodnoty sporu. Pri určovacích žalobách treba preto vychádzať zo základu tarifnej odmeny podľa vyhl. č. . Podobné závery, aj keď sa v princípe týkali negatórnej žaloby, pri určovacích žalobách vyplývajú aj z ďalšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR . Obe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vychádzajú z rozdielov pri určovaní tarifnej odmeny advokáta, daných vyhláškou č. oproti predchádzajúcej vyhláške č. .

Niet preto dôvodu, aby sa od tejto judikatúry Najvyššieho súdu SR odklonil súd aj v tejto veci. Nič na tom nemenia ani pripájané rozhodnutia k vyjadreniu k podanému odvolaniu, pričom dve z nich práve vychádzajú z princípov, aké boli upravené vyhláškou č. . Ak žalovaní naviac nepreukázali tvrdenú trhovú hodnotu nehnuteľností a pri hodnote nehnuteľností, aká by vyplynula z vyššie uvedeného VZN č. 2012 Obce Stará Lesná, by tarifná odmena podľa vyhl. č. mala byť ešte nižšia, než zodpovedá aplikácii ust. vyhlášky, niet dôvodu sa pri viazanosti dôvodmi

podaného odvolania riadiť zásadami pri určovaní tarifnej odmeny advokáta tak, ako sú určené aplikáciou § 11 ods. 1 cit. vyhl..

Bez akýchkoľvek pochybností žalovaní majú nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby realizované ich advokátom, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia z 5.10.2010, za vyjadrenie k podanej žalobe z 5.10.2010, za zastúpenie na pojednávaniach 18.10.2010 a 15.11.2010, všetko s tarifnou odmenou po 55,49 eur (1/13 výpočtového základu), ďalej na odmenu za stanovisko k zmenenej žalobe z 22.7.2011 vo výške 57,- eur a za zastúpenie na pojednávaniach 31.1.2012 a 6.2.2012 po 58,69 eur (vždy

vychádzajúc z 1/13 výpočtového základu). Celkom na tarifnej odmene za tieto úkony prislúcha žalovaným náhrada vo výške 396,34 eur.

Treba súhlasiť so žalovanými, že odvolacia námietka poukazujúca na aplikáciu § 13 ods. 2 vyhlášky je zmätočná, nejasná, pretože pri znižovaní tarifnej odmeny na 50 % sa pri zastupovaní dvoch účastníkov dostáva k hodnote tarifnej odmeny 2 x 50 %, teda vo výške 100%.

K uvedeným úkonom právnej služby treba pripočítať náhradu tzv. režijného paušálu za 4 úkony právnej služby v roku 2010 po 7,21 eur, za 1 úkon právnej služby z 22.7.2011 vo výške 7,41 eur a za 2 úkony právnej služby v roku 2012 po 7,63 eur. Celkom na tejto náhrade hotových výdavkov patrí žalovaným suma 51,51 eur tak, ako to pri týchto úkonoch uplatňovali v podanom návrhu.

Podané odvolanie nespochybňuje výšku náhrady za stratu času spojenú s účasťou zástupcu žalovaných na pojednávaní, preto niet dôvodu ani sa bližšie tomuto nároku venovať. Každopádne však pri aplikácii ust. , vyhl. č. , pri úkonoch právnej služby realizovaných mimo sídla kancelárie advokáta má nárok na túto náhradu advokát a zodpovedajúco aplikácii týchto ustanovení vyhlášky bola priznaná žalovaným náhrada za stratu času vo výške celkom 98,92 eur (12,02 x 4 + 12,71 x 4).

Nerozporovaná nie je ani výška cestovných výdavkov, pričom treba zdôrazniť, že je účtovaná iba náhrada za spotrebované pohonné hmoty. Ak súd prvého stupňa priznal na cestovných nákladoch 9,91 eur a toto nie je ani predmetom podaného odvolania, nebol dôvod, aby v tomto smere aj odvolací súd sa od týchto záverov súdu prvého stupňa v tejto časti odchýlil.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaným možno priznať na náhrade trov konania za uvedené úkony právnej služby odmenu i náhradu výdavkov celkom vo výške 556,68 eur (396,34 + 51,51 + 98,92 + 9,91). Toto všetko po zvýšení o 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), t.j. o sumu 111,34 eur, predstavuje náhradu trov konania, ktoré možno žalovaným v konaní priznať, t.j. sumu 668,02 eur. Za dôvodné považuje odvolací súd odvolacie námietky, týkajúce sa podania žalovaných z 15.11.2010. Toto podanie, ktoré je obsahom spisu na č.l. 47, je reakciou na odročenie pojednávania súdom prvého stupňa zo dňa 15.11.2010. Žalovaní nesúhlasia s odročením pojednávania. Zdôrazňuje, že nebol pre to daný zákonný dôvod. Poukazujú na to, že odročenie pojednávania bolo v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu SR, pretože žiadne ustanovenie nemožno vykladať a uplatňovať v konaní pred súdom tak, aby niektorý z účastníkov bol zvýhodňovaný na úkor druhého účastníka pri uplatňovaní práv alebo aby mal priaznivejšie postavenie pri prejednaní a rozhodovaní vo veci.

Uvedené podanie sa netýka podľa jeho obsahu veci samej. Namieta sa procesný postup v konaní. Za tento úkon každopádne preto nemohla byť priznaná tarifná odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky. Za relevantné však pre rozhodnutie o tejto časti návrhu žalovaných na priznanie odmeny za tento úkon právnej služby odvolací súd považuje to, že každý úkon, každé platenie trov, treba posudzovať samostatne. Platí to aj pre trovy právneho zastúpenia. Pri preskúmavaní účelnosti

realizovaného úkonu treba mať na zreteli to, či tento úkon nemohol realizovať účastník už na samotnom pojednávaní, a teda či nie je tento úkon nadbytočný. Ak podanie advokáta neobsahuje skutočnosti

vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré by prípadne zostali medzi účastníkmi sporné a treba ich dokazovať, a ide o procesné stanovisko, ktoré bolo možné realizovať už na pojednávaní dňa 15.11.2010, je odvolací súd toho názoru, že nemožno ani prípadne inú náhradu tarifnej odmeny, než by vyplývala z aplikácie § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky, žalovaným za tento úkon právnej služby priznať.

Účastník podávajúci návrh na priznanie náhrady trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, v zmysle musí mať na zreteli aj to, že je potrebné preukázať skutočnosti, ktoré nárok na uplatňovanú náhradu tarifnej odmeny odôvodňujú. Žalovaní všeobecne už v podanom návrhu na priznanie odmeny uplatňujú nárok na tarifnú odmenu za poradu s klientom z 22.7.2011, pričom účtujú ho v plnej výške. Súdu však nebol predložený dôkaz o realizácii takejto porady a najmä nebol preukázaný dôkaz o tom, že by súd mohol posúdiť uplatňovaný nárok či už podľa alebo podľa citovanej vyhlášky. Žalovaní zastúpení advokátom nepredložili dôkaz o realizácii tejto porady, ani o jej trvaní. Za takéhoto stavu nebolo možné ani akceptovať návrh na priznanie tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcom uložil spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania v celkovej výške 668,02 eur.

V odvolacom konaní mali prevažný úspech žalobcovia. Tí však nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili. Žalovaní, ktorí boli v prevažnej časti v odvolacom konaní neúspešní, nárok na náhradu trov konania nemajú. Odvolací súd preto pri aplikácii ust. , a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.